Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#5445 min

#54 Michal Pastier - Ako budovať globálnu značku

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Epizóda k prvým narodeninám podcastu s hosťom, ktorého moderátori nepredstavujú – Michalom Pastierom. Pastier oceňuje, že Kolotočári vydržali tvoriť konzistentne celý rok, a rozpráva o sebe ako o sériovom podnikateľovi, ktorý mieša marketing s podnikaním. Opisuje stretnutie najväčších švajčiarskych investorov: Švajčiarsko je podľa neho „deep tech“ krajina, kde investori dávajú šancu silným technológiám aj po niekoľkých pivotoch. Mišo Ukropec porovnáva prístupy fondov s vlastnou skúsenosťou zo získavania peňazí pre twinzo – oslovili asi tristo fondov a narazili na to, že mnohé môžu investovať len v určitých krajinách. Debatujú o tom, že malé firmy súperia s konkurenciou financovanou štátmi či obrovskými fondami, o tom, ako cestovanie mení pohľad na svet, a Ukropec opisuje technologické taxíky a autá v Šanghaji. Pastier hovorí o podceňovanom „fame faktore“ – chytľavosti, ktorá rozhoduje v B2B aj B2C – a o tom, že dobrého prezentátora robí najmä to, že tému ovláda. Na záver Ukropec hovorí o pohostinnosti na realitnej výstave v Saudskej Arábii a moderátori ohlasujú sériu, v ktorej s Pastierom prejdú jeho Žltú knihu kapitolu po kapitole.

Hlavné myšlienky

  • Konzistentná tvorba je podľa Pastiera vzácna – väčšina ľudí niečo začne, ale nevydrží v tom pokračovať.
  • Švajčiarsko je podľa Pastiera „deep tech“ krajina: investori tam stavajú na silnej technológii a startupy môžu pivotovať aj niekoľkokrát.
  • Mišo Ukropec opisuje, že pri získavaní investície pre twinzo oslovili asi tristo fondov a mnohé môžu investovať len v určitých krajinách.
  • Malá firma podľa Pastiera súperí s konkurenciou financovanou fondmi či štátmi, ktorá nemusí byť roky v zisku – to je veľká nevýhoda.
  • Moderátori aj Pastier sa zhodujú, že cestovanie zásadne mení pohľad na vlastnú krajinu a možnosti vo svete.
  • Chytľavosť a zapamätateľnosť („fame faktor“) sa podľa Pastiera extrémne podceňuje v B2B aj B2C.
  • Dobrým prezentátorom ťa podľa neho nerobia zoznamy tipov, ale to, že tému dlhodobo ovládaš a chceš ľuďom pomôcť.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Preto je dobré akože cestovať, lebo človek absolútne zmení pohľad na všetko.
— Michal Pastier
Konzistencia je naše stredné meno.
— Mišo Gula
Tak tie prachy v tej prekletej Európe nedostaneš, lebo si v blbej krajine.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

🎙️ Michal Pastier: Ako vybudovať globálnu značku a prežiť v startupovom svete

V tejto epizóde sme mali Michala Pastiera, úspešného podnikateľa, kreatívneho lídra a brandingového experta, ktorý nám prezradí:

✅ Prečo je konzistencia základom úspechu.

✅ Aké výzvy čakajú malé firmy v globálnej súťaži.

✅ Ako vybudovať dôveru, keď vás nikto nepozná.

✅ Prečo je značku „Made in Swiss“ považovaná za najrešpektovanejšiu na svete.


💡 Získate praktické tipy na:

Networking a budovanie reputácie.

Prezentáciu, ktorá zanechá dojem.

Prežitie startupov v rôznych kultúrach a podmienkach.


Pozrite si túto epizódu a inšpirujte sa, ako preraziť lokálne aj globálne!

👉 Nezabudnite dať like, odber a zdieľať túto epizódu so svojimi priateľmi!

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 40 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Hlasy moderátorov sa v tejto epizóde miestami zlievajú, preto môže byť priradenie replík nepresné.

Michal Pastier: Presne to je tá ilúzia, to, že máme pocit, že všetci všetkých poznáme. Cca 80 % tých startupov prežíva. To je o tom, že ty môžeš byť super podnikateľ, môžeš mať super produkt, super všetko, len to žiaľ robíš v nesprávnej krajine. Ty ako firma, na ktorú sa tlačí na zisk, superíš s niekým, kto nemusí byť ďalšiu dekádu v zisku vôbec a prežije. Prvý trik bol, že nikto ťa nepozve, nikto ťa nepozná, tak si urobíš vlastný event. Tak sme urobili vlastnú akciu v Zürichu, lebo tam je všetko za oponou, že najprv zaplať strašne veľké peniaze a potom ti poradíme.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.

Mišo Gula: Dnes veľmi špeciálny hosť pri veľmi špeciálnej príležitosti.

Mišo Ukropec: Ja som to ale poseryčkal, lebo síce mám krásnu vianočnú kravatu-

Mišo Gula: V zlej farbe.

Mišo Ukropec: Ale v zlej farbe. A pytla mala byť.

Mišo Gula: Tak len, len aby sme trošku si urobili aj self ego hladking. Boost.

Michal Pastier: Hladking.

Mišo Gula: Áno, hladking. Tak prajeme si všetko najlepšie k prvým narodeninám.

Mišo Ukropec: Malo to byť, malo to byť naživo, ale ten chlap je na roztrhaní.

Michal Pastier: Hej.

Mišo Gula: Tak nám to úplne- Počkaj, to teraz znie, ako keby to bolo kvôli nemu, ale to bolo naše rozhodnutie, že sme to teraz neurobili.

Mišo Ukropec: Samozrejme, že to bolo naše rozhodnutie.

Mišo Gula: A uvidíme, či to urobíme niekedy v blízkosti. Rozhodol som sa, že prvýkrát nášho hosťa nebudeme nijak zvláštne predstavovať. Mišo Pastier, nazdar!

Michal Pastier: Tak ďakujem chalani a želám naozaj, že veľký rešpekt, že už teda ročné narodky. To je veľká vec v dobe internetu.

Mišo Ukropec: Vážne?

Michal Pastier: Že vládnete.

Mišo Ukropec: Vážne? To je taký odpad?

Michal Pastier: Nie, vôbec vydržať niečo konzistentne a ľudí má len nejakú, že proste len chcú niečo, alebo keď sa ako niečo spravili, ale že urobiť niečo a pokračovať v tom a vydržať je naozaj rešpekt. Takže treba sa pochváliť navzájom a vôbec nevadí, že nosíš takúto kravatu. Je to v pohode.

Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem. Ja keď, skúsme to nabudúce my, keď budeme mať tematického hosťa, že-

Mišo Gula: Áno. Farebne, aby som sa zladil. Konzistencia je, je naše stredné meno. Takže ďakujeme, že si to vyzdvihol ako jednu z prvých vecí, lebo to patrí medzi naše zlaté tri pravidlá na sociálnych sieťach. Takže super. No treba byť konzistentný, treba vydržať a proste ako sa hovorí, netreba vedieť, kam ideme, nekam ideme a potom sa to nejak vykryštalizuje, to v pohode. Máš ty osobne momentálne pocit, že sa potrebuješ nášmu publiku nejak predstaviť? Alebo môžeme ísť rovno na vec?

Michal Pastier: Óóó, Ježiš Mária. Akože možno je taká, možno, možno aj áno, lebo presne to je tá ilúzia, to, že máme pocit, že všetci všetkých poznáme a ľudia sú ako keby že, že kto to je, čo to je a tak ďalej. Všetci, všetci sú známi, ale v podstate nie sú. Mne sa teraz stretáva, teraz som sa vrátil z Čiech a ľudia tiež, ja som o tebe v živote nepočul a mnohí ľudia o mňa v živote nepočuli. Takže ako to je taká tá ilúzia, ako sme si povedali kedysi, že vlastne naozaj ľudia hovoria, všetci majú maskotov, ale reálne keď sa ukážu dáta, tak len štyri percentá firiem v Británii používa maskota, šesť percent neviem v Amerike. Takže ľudia máme pocit, že to je všade, ale vlastne nie je to všade. Takže keby som sa mal len skutočnosti, že veľmi stručne zhrnúť, lebo samozrejme vidíte, používam úplne krátke veci, vety a krátke súvetia úplne, tak

Mišo Ukropec: To je potom až od pána Ogilvyho?

Michal Pastier: Áno, áno, tak som vlastne, že serial entrepreneur.

Mišo Ukropec: To mám aj ja na LinkedIn-e.

Michal Pastier: To je veľmi, veľmi zaujímavá, veľmi zaujímavá vec.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Michal Pastier: Takže v podstate snažím sa mixovať so svojimi tímami taký ten marketing, marketingový pohľad, dlhodobý pohľad, ale hlavne to podnikateľstvo, podnikanie a entrepreneurship, aby sme proste robili veci, ktoré možno zarábajú, aj nás bavia, ale hlavne sú podnikateľsky orientované, nielen bullshitové, že to je pekné, ale hlavne to

Mišo Ukropec: zarába. Super, to do startupu človek dosť potrebuje, lebo ten náš nebullshituje, ale aj tak ešte úplne-

Michal Pastier: Alebo som sa vrátil teraz zo Švajčiarska a mali sme tam, že top 50 švajčiarskych investorov míting a pozvali nás. Takže to je akože tiež veľmi dobrá vec, že sme medzi top päťdesiatimi vo Švajčiarsku a tam to číslo ma absolútne šokovalo. Bolo tam zastúpenie bánk a invest-investorov a hovorili, že cca 80 % tých startupov prežíva. Takže vlastne väčšinou to máme, že tu nám všetko zakapáva strašne rýchlo, ale tam proste prežívajú a oni majú tak veľa peňazí, oni ich nechajú prežiť. Že oni môžu pivotovať aj sedemkrát, osemkrát, čo je úplne neuveriteľné. Takže ako keby dneska ráno som mal, dneska ráno som mal akurát call s iným investičným tiež organizátorov investičných vecí vo Švajčiarsku, Swiss Entrepre- Swiss Entrepreneur organizácia. Oni tiež riešia to, že naozaj tí moji čo už krát pivotujú, lebo tam je strašne veľa peňazí v tom Švajčiarsku. Takže možno to je o tom, že ty môžeš byť super podnikateľ, môžeš mať super produkt, super všetko, len to žiaľ robíš v nesprávnej krajine.

Mišo Gula: A je to, tým dôvodom je to, že majú príliš veľa peňazí? Alebo je to tá dôvera daný tím, že vieš ako pri tom startupe sa hovorí, že častokrát dôležitejší je ten samotný tím, ako, ako tá myšlienka, lebo tá myšlienka bude pivotovať akože v priebehu. Tak či spoliehajú na daný tím, že keď už ho raz vyskladali, tak mu dajú znova a znova šancu? Alebo je to naozaj o tom, že len proste majú veľa peňazí?

Michal Pastier: Východná Európa alebo USA sú častokrát v nejakom, že o founderovi a nápade a nejakej kategórii, ktorá rastie, má trakciu. Švajčiarsko je deep tech nation. Tam sa vlastne investuje to, tam je inžiniering, patenty. Investuješ do niečoho, čo má patent a nemusí to vyjsť pod prvým, pod druhým, pod tretím projektom a pod štvrtým to už vyjde. Takže oni idú trošku, že inak ako Američania alebo trošku ako vlastne my tuná teraz riešime, že akú máte víziu a neviem. Proste oni majú, že tu je brutálna technológia a uvidí sa, kde bude aplikovateľná. Ale oni majú veľký problém s komercializáciou, že vlastne ako keby nevedia dobre predať potom tie technológie, zabaliť ich, aby boli predané.

Mišo Ukropec: No ono je to trošku aj možno o tom, že ty keď máš obrovský fond a keď máš veľa peňazí, tak máš obrovský fond. Tie prachy sa musia točiť. A samozrejme tu keď máš maličké fondy-

Michal Pastier: Áno.

Mišo Ukropec: Tak jednoducho oni si musia veľmi dobre vybrať, že komu tie peniaze dajú.

Michal Pastier: Presne tak.

Mišo Ukropec: Ale keď tých peňazí je mrte, tak to bolo vo WeWorku. Tí, čo neviete, si dáte vygoogliť WeWork fail. Jemu nacpali peňazí akože milióny a milióny navyše, ktoré vôbec nepotreboval, pretože z, že jak sa volá ten, ten, ten, ten, ten, ten soft, tí japonskí investori, božínku.

Michal Pastier: Tí, čo tam miliardy zapálili?

Mišo Ukropec: Áno, tak SoftBank. Tak, tak oni vlastne narejzovali, že sto miliárd do fondu. A keď máš ty preinvestovať do startupov sto miliárd, keď štandardne startup potrebuje v pre-seede dvestotisíc, v seede milión, dva, tri. Keď máš mi, keď máš miliardu, tak to už máš akože tisíc startupov po milióne. Ale keď máš sto miliárd, tak to máš sto sta, sto startupov po miliarde alebo sto startupov po stom miliónoch. A ty nemáš akože startupy, ktoré potrebujú kapitál v takomto veľkom objeme a plus tu platí, že čím viacej peňazí im dáš, tým viacej peňazí spália. Ale bude outcome?

Michal Pastier: Teraz si predstav-

Mišo Ukropec: Tvorne?

Michal Pastier: Teraz si predstav to, že si podnikateľ a toto je dôležité neustále opakovať, že ten kontext rozhoduje a ty vlastne súperíš presne s firmami, ktoré sú financované iracionálne.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Pastier: Alebo súperíš s firmami, ktoré sú financované každou vládou. Hej a keď dá Čína do tému dve miliardy na komunikáciu-

Mišo Ukropec: Čau.

Michal Pastier: A tým pádom, takže vlastne ty ako firma, na ktorú sa tlačí na zisk, súperíš s niekým, kto nemusí byť ďalšiu dekádu v zisku vôbec a prežije.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Pastier: Takže už toto je obrovská nevýhoda, keď sa hovorí, že wow, ale ty si malá firma, máš veľkú výhodu, môžeš robiť, čo chceš. Máš to oveľa ťažšie, lebo musíš prežiť, kým ostatní nemusia prežiť. A preto podľa mňa ako keby bude oveľa väčší tlak na to, aby ľudia vychádzali zo svojich zažitých, spôsobov, ako sa robí marketing, ako sa robí vôbec komunikácia, ako sa robí podnikanie. Ty musíš vedieť improvizovať a byť oveľa flexibilnejší, aby si prežil v období, kedy vlastne tvoji konkurenti nemusia byť v zisku. A je to proste neférová výhoda, extrémna výhoda, ktorú oni majú. Ale toto bude oveľa väčší tlak na podnikateľov, a preto zrazu tých top desať trikov, desať tipov a takýto krát, takéto ako kebyže krátke rady vlastne nebudú stačiť, lebo to nedáš.

Mišo Ukropec: Je tam ešte iná vec zaujímavá. Knižky sme sa ešte nechytili, ale snáď sa k nim dostaneme. Možno, že, my keď sme začali rejzovať peniaze do Twinza- Tak sme na to išli takou ako brute force metódou, že oslovili sme asi tristo fondov. Hej, boli rozdelené na nejaké céčko, béčko, áčko. Teda potrebuješ sa naučiť ten pitch urobiť a všetko a, avšak ako ja podnikám dvadsaťpäť rokov oficiálne, tridsať neoficiálne, ale, ale my sme sa nikde neučili, ako sa predáva firma, ako to máš pitchnúť tak, aby si povedal, že fiha ten Mišo, že to je brutál týpek. Hej? Takže začínali sme tými céčkovými a teraz akože odpadávajú tie fondy. Ale, že, ale že prečo odpadávali? Oni nám písali, že chalani, že to je, že super nápad, ale my nemôžeme investovať do slovenského startupu. My nemôžeme do Slovenska, my nemôžeme. A my kukáme, že do pytľa, že prečo nám nemôže dať francúzsky, nemecký, taliansky fond portugalské peniaze? Lebo sú to európske peniaze a toto ľudia vôbec nevnímajú, že, je európsky investičný fond, ktorý dáva peniaze lokálnym, venture kapitálovým fondom v krajin-v krajinách, ale tie majú limit, do ktorých krajín môžu a spravidla iba do svojej krajiny môžu- Investovať. Takže nemecký možno, že môže v DACHu, hej, že Rakúsko, Švajčiarsko možno môžu pribaliť, ale definitívne nemôžu ani Čechy, ani Slovensko. A zrazu ten pool tých fondov, ktoré ti vedia dať peniaze napriek tomu, že s-sedíš tematicky, proste všetko ti sedí- Tak tie prachy v tej prekletej Európe nedostaneš, lebo si v blbej krajine.

Michal Pastier: A plus ti nemôžu napísať, že sa vlastne boja zmeny režimu. Že napríklad stretol som takého Tomáša, on zamestnáva šesťtisíc ľudí, má desiatky zainvestovaných firiem, patrí medzi najväčších investorov vo Švajčiarsku. On je napríklad už teraz v Afrike, ale jeho pravidlo je a vlastne investičného fondu, že ak ide do krajín mimo takejto proste z toho Švajčiarska a Nemecka a Ameriky, tak tá, ten startup musí byť v troch krajinách. Lebo aj keď padne vláda v jednej krajine, tak ako keby ďalšie dve to backupnú. A v riziko Slovenska je presne tá vec mnohých startupov, že vlastne oni nie sú už v troch krajinách. Ty si hneď v jednej, kde teraz čo sa deje, cítite okolo nás. Takže samozrejme, tí investori ti nemôžu napísať toto do mailu, ale ich strach je, že vlastne, vlastne prídu o tie financie, lebo bude taká zmena vlády.

Mišo Ukropec: Je, takto, že toto je normálne, že téma, že zahraniční investori kukajú na Slovensko a hovoria, že chlapci, že dobre, dáme vám peniaze, ale v tej, v tom shareholder agreemente je napísané, že ti môžu presťahovať-

Michal Pastier: Áno.

Mišo Ukropec: Do inej krajiny-

Michal Pastier: Áno.

Mišo Ukropec: Keď proste uvidia, že to tu nevyzerá dobre.

Michal Pastier: Presne tak.

Mišo Ukropec: Hej? Takže, ale to-

Mišo Gula: Ale to kľudne, ale to kľudne môže byť akože aj reputačné riziko, že to nie je len riziko reálne, že sa zmení niečo. Ale vieš, keď máš investora z Nemecka, zo Švajčiarska, neviem odkiaľ, tak oni seriózne riešia aj to reputačné riziko, že, že čo tá naša krajina tu predvádza a tak ďalej. Hej, čiže.

Mišo Ukropec: Áno, ale to je našťastie iba v Európe. Pre nejakú Áziu alebo takéto my sme, že Europe. Oni vôbec neriešia, že Slovensko, Čechy-

Mišo Gula: Že ak sa zmení režim, tak v celej Európe.

Mišo Ukropec: Oni to, to je pod ich rozlišovaciu schopnosť.

Michal Pastier: Ale jasné.

Mišo Ukropec: Ty, ty koľko vieš vymenovať čínskych provincií, vieš? a každá z nich je väčšia ako polka Európy.

Mišo Gula: Počúvaj, my sme, my sme boli v Šanghaji a potrebovali sme ísť do iného mesta, na

Michal Pastier: pozrieť jednu technológiu.

Mišo Gula: A hľadali sme tam letisko, že potrebujeme tam priletieť a tí domáci nám hovoria, že čo si blázniš? Však oni majú len päť miliónov obyvateľov. Načo by im bolo letisko?

Mišo Ukropec: Poďte vlakom.

Michal Pastier: Presne.

Mišo Ukropec: A za hodinu si tam. Štyristo kilometrov.

Michal Pastier: Preto je dobré akože cestovať, lebo človek absolútne zmení pohľad na všetko, že fakt, že kto sme, čo sme, ako sme, ako vyskakujeme a sme takí tuná páni doliny, hej, ktorí jakože a my to vidíme na, na množstve firiem, že vlastne oni si vymyslia tuná brand lokálny a potom sa čudujú, že ich stiahnu z predaja v Londýne alebo ich stiahnu z predaja alebo stiahnu ich z nejakého eventu v Berlíne, lebo proste človek lokálny proste si niekde v Levoči vymyslel proste názov, ktorý porušuje buď legislatívu nejakej krajiny, alebo je proste rasistický voči nejakej menšine v nejakej ďalšej krajine. A toto je tá vec, ktorú my veľmi tu tam trpíme, že však majte toho, chceme ovládnuť Brnu. To je zle, lebo potom nás robí malými.

Mišo Ukropec: No toto je tiež jedna z vecí, čo my sme si uvedomili, aký je ten svet veľký. A práve na tom LinkedIne, že my keď sme sa vlastne dostali na, na svetlo slovenského LinkedInu, to bolo vďaka Viktorovi Kostickému a Ľubke Mardiakovej. Čaute, čaute, týmto vás srdečne zdravím. Tak ty si vlastne v ten deň tam brejkoval tých štyridsaťpäť či šesťdesiaťpäť, nejaké také proste číslo. Hej? A ja som, ja som, ja viem, ja som mal vtedy štyridsaťpäť tisíc, lebo som hovoril, že na, v tom čase bolo na LinkedI- na LinkedIne deväťsto miliónov ľudí. Ja keď mám štyridsaťpäť tisíc followerov a keby každý ten follower bol, boli dvere, tak za tými dverami je dvadsaťtisíc ľudí za každými jednými dvadsať, štyridsať, šesťdesiat, ktorých nemám.

Michal Pastier: No.

Mišo Ukropec: Ten svet je tak obrovský a ľudia vôbec si neuvedomujú, že aké obrovské možnosti to poskytuje, keď človek to nastavenie na to má, že si povie, že hlboký nádych, výdych, fuck it, idem do toho.

Michal Pastier: Áno, lebo je mi veľmi komfortné byť cynikom v malej krajine a hovoriť-

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Pastier: -že to je všetko na hovno, lebo zrazu, keď máš ísť neviem kam, ideš do Švajčiarska, do Saudskej Arábie. Teraz odchádzam o tri týždne zase naspäť do Saudskej Arábie, že zrazu to ideš do neznáma, kde si absolútne nikto a ľuďom radšej vyhovuje byť niek-niekým nasratým v nejakej malej-

Mišo Ukropec: Prepožele jednookým kráľom medzi stovimi je fasa.

Michal Pastier: Je to fantastické, fantastické a je to strašne smiešne, že takže preto je strašne dôležité proste cestovať, ísť za-za-za tú svoju hranicu toho, tej komfortnej zóny, nebáť sa a zažiť si to.

Mišo Gula: Ja to hovorím každému, kto, kto začne rozprávať o tom, aká je Čína zlá a neviem čo. Kokos, choď tam, choď sa tam pozrieť. My už nemáme šancu ich dobehnúť technologicky nikdy. Proste oni sú desaťročia pred nami vo všetkom.

Mišo Ukropec: Ty si videl to moje video, čo som natočil z Číny?

Mišo Gula: Nie ešte.

Mišo Ukropec: No ale už bolo na LinkedIne, si mi hodil lajk.

Mišo Gula: Ja ťa, ja ťa nesledujem.

Michal Pastier: A to je to.

Mišo Ukropec: Máš ute.

Michal Pastier: Všetci to videli.

Mišo Gula: Presne máš zase bias.

Michal Pastier: Hej, presne. Nevidel.

Mišo Ukropec: Nemám, nemám, lebo malo to nejakých-

Michal Pastier: Musíš hovoriť o tých videách naživo.

Mišo Ukropec: Iba pár tisíc.

Michal Pastier: A v tom prvom zábere vidíš toto. Musíš to povedať celé to video.

Mišo Ukropec: No. Doletíš do Šanghaja, bereš taxík, nie? V taxíku samozrejme na štyri metre obrazovka. Hore taká hlavička, ktorá má oči, tí sa s tebou rozprávajú, tam na teba žmurkajú, kýve ti, rozumieš. Proste máš akože asistenta v aute. Druhý deň ideš nejakým iným taxíkom. Hej, taxík stojí tri peniaze, aby si sa dostal niekam pol hodinu, chápeš? A potom na tretí alebo štvrtý deň tiež teda objednávaš taxík. Vieš, to dávaš ten premier, lebo tak nezaplatíš dve päťdesiat, zaplatíš tri peniaze. No tak-

Michal Pastier: Ježiš Mária.

Mišo Ukropec: -za päťdesiat cent mi to premier akože stojí. Hej? Euro, neviem.

Michal Pastier: Premium myslíš?

Mišo Ukropec: Nie, premier to volajú tam.

Michal Pastier: Hej?

Mišo Ukropec: A preto je tá Uber appka taká obrovská, lebo v každej krajine ten Uber vlastne je úplne že samostatná, vieš, brandža nejaká. A aj cez Didi sme jazdili. To je zase nejaký ich tam miestny taxičosi. A došiel ti Passat. Hej? A ty si á, je Passat ako romantika. Sadneš do neho a teraz Volkswagen Group mi hádam odpustí a nedostanem teraz akože strašne po hlave. Mám Audi, že toto je aké autíčko, že sadneš si do toho Passatu, tam taká akože štvorpalcová nejaká obrazovečka. Celý ten interiér taký proste akože jak Passat, však nech by tomu niečo vadilo. Ale ty si presadol včera z taxíku, ktorý stojí polovicu z toho, čo ten Passat, ale to auto vnútri vyzerá ako S klasa, že nechápeš.

Michal Pastier: Ale treba asi povedať, že automobilky robili aj akože vykuchané edície pre čínsky trh dlhé roky.

Mišo Ukropec: Ja beriem, ale ten Passat je furt Passat. Akože v Passate som sedel-

Michal Pastier: Nie je to celkom tak. Sú aj Audiny alebo tieto sú vyslovene, že vykuchané technologicky, len aby to proste bolo. Ale to sa nepredáva ani na európskom trhu. To oni robia dvojitý meter. Kto vie, do čoho si sadol reálne.

Mišo Ukropec: Dobre, bol to Volkswagen Passat, vyzeral akože jak normálny Passat aj zvnútra aj zvonka. Hej, ale potom to porovnáš s tým čínskym autom a povieš si, že no tak vôbec sa nečudujem, že sa potrebujú chrániť európske automobilky vysokými clami a to isté Američania pred Číňanmi, lebo to je, ja neviem ako je to ako, ako auto. Áno, toto nejdem teraz-

Michal Pastier: Hej.

Mišo Ukropec: -tvrdiť, že je to BMWčko ako autovosťou. Ale keď si do toho auta sadneš, to je úplne, že iné.

Michal Pastier: No žiaľ, tie autá sú komodita a toto je naše prekliatie, že v podstate my tu inovujeme reguláciami a-

Mišo Ukropec: Áno, namiesto podpory.

Michal Pastier: Je to strašne v keli. Je to, je to veľmi, ale znovu z podnikateľského hľadiska je to ďalší dôkaz a podnikateľ-podnikateľská lekcia, že ľudia si zvyknú, ako sme si zvykli na kórejské autá alebo ako Američania nenávideli japonské autá a potom sa japonské auto v šesťdesiatom deviatom stalo autom roka v Amerike, čo je haluz. čo vlastne bolo, že bol po vojne, však ich, ich bombardovali pred pár rokmi reálne atómovkami a zrazu to je, takže ako keby podľa mňa to, to je krásna ďalšia lekcia je, tí ľudia extrémne sa dokážu zmeniť behom dvoch troch rokov tak, že taký proste, že nič nikdy sa nestane, tak sa to presne stane a ľudia si zvyknú a zabudnú. No vieme, že my máme ako homo sapiens má dar zabúdania, ale že kolektívneho. My zabudneme na to, ako sme proste mali radi tie európske auto-autobúsky.

Mišo Ukropec: Kto si pamätá Hyundai Nexia a-a také to tiež všelijaké X Opel-

Michal Pastier: Daewoo Tico.

Mišo Ukropec: Daewoo Tico.

Michal Pastier: Keď fúkalo na diaľnici sa prevracali.

Mišo Ukropec: Áno a dneska s Hyundaimi, s Kiami, ako je to iné auto samozrejme, ale značka je rovnaká a-

Michal Pastier: Proste dáči alebo na Dakare.

Mišo Gula: Ale to je všeobecná vlast-vlastnosť mozgu. Proste tie, tie negatívne veci ten mozog časom proste vytesňuje.

Mišo Ukropec: Chrániš sa.

Mišo Gula: Jasné.

Michal Pastier: Ale to, že hovorí, že predsa to sa nestane, lebo už to nebudeme a nakoniec to budeme, hej? Že proste, lebo vieš, bolo, že Ježiš pečivo je zlé, múka je zlá a tak ďalej. A potom povieš remeselná pekáreň. Ľudom šibe. Už ideš ako, už-

Mišo Ukropec: Ale počkaj, však ale to je iná múka jak tá z Tesca.

Michal Pastier: Áno, samozrejme, samozrejme, ale to je, to je krásne, že my sme v tom hype cykle, á, že neviem. Včera som išiel vonku venčiť, Happyho psa a všimnite si, že všetci mladí chlapci vyzerajú ako alpaky.

Mišo Gula: Aj pri u?

Michal Pastier: Normálne to, to som povedal. Chcel sa ísť opýtať, že chalani, že prečo ste vy zrátť ako alpaky a Mirka Mažgáka mi hovorí: „Mišo, nepýtaj sa ich, oni ťa oplujú.“ A všimnite si naozaj proste, že, že, že alebo karfiol, hej, že všetci vyzerajú ako karfiol alebo ako alpaky. A to je tá vec, že my za-zabudneme, čo nebolo cool. Potom zrazu toto je cool a zrazu všetci sa cítia výnimočne, lebo sú ostrihaní ako alpaka. Ale každý sa cíti, že je výnimočne. To je akože veľmi zaujímavé o homo sapiens, že-

Mišo Ukropec: Ale počuj, ja som videl dneska perfektné memečko. To mi poslal dieťa s kerkami, vieš? Že, lebo však keď chceš byť výnimočný, tak si dáš čo? No kerku, nie? A me poslalo video s kerkami a ako takým anglickým ako prízvukom to bolo, že no a že ty prečo nemáš tatu? No vieš, lebo ja keď som došiel za tatérom a ten uvidel ten môj chrbát a ruky, tak povedal, no že kámo, za chrbát platíš double, taký ho máš veľký a za, za ruku platíš proste ako za nohu. No ja si to neviem dovoliť, vieš? Takže keď máš veľké bicáky a tricáky a veľký chrbátisko-

Michal Pastier: Títo tetovači už nie je to, čo bývalo, že? To ja rozumiem.

Mišo Ukropec: Už to nejde na Fix price.

Michal Pastier: Všetci sú iba terapeuti a riešia s tebou traumy, nie že by ti tetova-tetovali, hej?

Mišo Ukropec: A ty máš niečo proti Sabbaticalom?

Michal Pastier: Ježiš Mária, akože ja akékoľvek vitamíny, ja to mám rád, akože to je v pohode.

Mišo Gula: Vitaj, vitaj u nás!

Michal Pastier: Ja si dávam naozaj, že dva Sabbaticaly ráno si dám, zalejem a idem do roboty.

Mišo Ukropec: To, to, to radi počujeme. Mne teraz-

Michal Pastier: Ale nie akože netreba si z toho robiť srandu, lebo, lebo, lebo netreba.

Mišo Ukropec: No, ja si myslím, že trošku môžeme. Hlavne keď si v pekle varený a pečený.

Mišo Gula: Tak-takto navyše prepáč, že, že my sme tu zástancami toho, že humor akože nepozná hranice. Takže napriek tomu, že, že môžeme rešpektovať tie veci, lebo však mali sme tu-

Mišo Ukropec: Áno, Jimmyho Carra furt nemáme.

Mišo Gula: Mali sme tu Miša Meška, ktorý nám rozprával o Sabbaticale a tak ďalej a ako proste komfortne ho rešpektujeme.

Michal Pastier: Proste len závidíte a robíte si z toho srandu.

Mišo Gula: Komfortne ho rešpektujeme, ale prdel si z toho môžeme robiť.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie. Ja nesúhlasím, nie. Lebo Mišo Meško išiel na Sabbatical v tom svojom pravýznamne. To neni útek od reality, od excelovej tabuľky pred psychiatrami a psychoanalytikmi, lebo si potrebuješ celý svoj život dať do poriadku, lebo v štyridsiatke si zistil, že posledných dvadsať rokov od skončenia výšky si vlastne sa iba motal, hej? A nikam si nešiel. On má jasný track record. On sa išiel venovať akože deťom, že-žene nechal firmu, že prosím ťa, postaraj sa. To neni Sabbatical v tom význame, v ktorom ho dneska ľudia používajú, keď zdrhajú z korporátu-

Michal Pastier: Aha.

Mišo Ukropec: A idú pestovať rajčiny. Hej? Lebo teda zistili, že vlastne bio, eko, raw.

Mišo Gula: Ale tak Zdenko to minule priznal, že to bola chujovina.

Mišo Ukropec: No a to je presne to, čo hovorím. Takže-

Michal Pastier: Čo priznal, že je chujovina?

Mišo Gula: Zdenko však bol ha-- že išiel pestovať paradajky, lebo keď vyhorel, tak si myslel, že to toho zachráni, vieš? Sme ho mali v minulej časti.

Mišo Ukropec: Nezachránilo, ale je to veľmi cool, že normálne vie to povedať naplno.

Mišo Gula: Toto bola paráda.

Mišo Ukropec: Že áno, že toto neni odpoveď.

Michal Pastier: Viete, že však pre mňa, za mňa nech si aj niekto pestuje rajčiny chvíľu, ak mu to urobí tú transformačnú fázu, keď sa u- kým sa uprace, tak-

Mišo Gula: Počkaj, ale presne už samotné to u-uvedomenie je paráda, že, že zistí, že to je kramina, to nie je o tom.

Michal Pastier: Presne to je strašne, strašne dôležité. No aspoň ale viete, že koľko ľudí je v nejakom cykle nejakej chujady a ani nepestuje, nepestuje-

Mišo Ukropec: Ale slovo chujada je pekné, že to-

Mišo Gula: Novotvar. To vidno, že on vymýšľa názvy.

Michal Pastier: Ja sa práveže obávam, že to je pravdepodobne existujúce slovo, lebo podľa mňa som počul, keď som bol v detstve. Tam máme doma taký mini konfliktík, lebo vlastne pani Mažga hovorí, že to je nadávka, že nemôže to hovoriť pred dieťaťom, ale podľa mňa chujada nie je nadávka. Takže vlastne my teraz nevieme-

Mišo Ukropec: To je opis reality.

Michal Pastier: Ja teraz chodím a testujem to v praxi a teším sa na komentáre, či teda som, že pastier asi nadáva, čo som minule tiež počul, že ak som povedal slovo riti, tak ľudia teraz sú z toho strašne v riti.

Mišo Ukropec: Počujte, aké malé, veľké to dieťa?

Michal Pastier: Osem rokov bude mať.

Mišo Gula: Po-počulo horšie. Počulo horšie.

Michal Pastier: No jasné, jasné, že minule-

Mišo Ukropec: A prepčé, a používal už všetko.

Michal Pastier: Som sa zoznámil s Macíkom, čo vyhral Dakar a hovorím, že Macík, že počúvaj, že, že ty si zakričal v telke, keď ste vyhrali Dakar, že dali sme aj čuráky? Že no, že to bol taký prúser. Jo, jo, jo, že to sme, to bol taký lokálny fór a oni to prebrali všetky svetové médiá. My sme sledovali s Davidom sy-synom Dakar každý deň, keď akože bol teraz, že teraz bude, čiže januára a on fakt, že vyhral Dakar a teraz máš proste tam Eurosport a všetko, že dali sme aj čuráky! A moje dieťa to hovorilo rok. Takže ako som mu poďakoval a to bola naša konverzácia potom ešte, že pomôž mi tam vybaviť nejaké ciny. Jasné, jasné.

Mišo Ukropec: To si videl tú českú golfistku, čo žije v Amerike a teraz neviem to meno.

Mišo Gula: Piči, vole!

Mišo Ukropec: A teraz ten komentátor český na Eurosporťe. No tak jako toho nebudu prekladať. Neni potřeba.

Michal Pastier: Také veci vyhrávajú voľby, takže akože vitajte v novej dobe, no.

Mišo Ukropec: Tak pozri, sme, som postkomunistická krajina, potrebujeme silných lídrov.

Michal Pastier: Presne tak.

Mišo Ukropec: Takže-

Michal Pastier: Ako sa meria sila? Nadávaním.

Mišo Ukropec: Presne a-a-a čím som hrubšie, tvrdší, tým-

Michal Pastier: Presne tak.

Mišo Ukropec: No takže toľko k budovaniu silnej, ale to je tiež vlastne branding, nie? Však teda-

Michal Pastier: Jasné, že na, teraz vitaj v dobe, keď všetko je branding.

Mišo Gula: Počkaj, však a to tá baba hak tu, nie?

Mišo Ukropec: Kto, čo?

Mišo Gula: Si nevidel také video?

Michal Pastier: Ani to.

Mišo Gula: Čo sa jej pýtali, že, že ako zapôsobiť na, na chlapca. Takže, že keď chceš ako si udržať chlapca, tak musíš mu poriadne urobiť hak tu.

Michal Pastier: Po tom trademarkla a vyrába teraz produkty-

Mišo Gula: Kámo má miliardu videní na, na TikToku alebo koľko.

Michal Pastier: To je, to je tá vec, čo sa ako keby extrémne podceňuje, že má všetky tí ľudia, čo milujú excely, tabuľky, stratégie, neviem čo a oné tam zatvoria ťa do miestnosti a štyri dni teba drtia, že toto je stratégia a aké hovadiny a potom ale vlastne chytlavosť vyhráva.

Mišo Gula: Hm.

Michal Pastier: Lebo to je ten fame faktor, na ktorý sa extrémne podceňuje aj v B2B, aj v B2C o všetkom proste, že tá chytlavosť, ako na to je chytlavé sa to ľahko používa v mozgu, tak proste ako máš slovo, že brainstorming. Ono to je strašne chytlavé. Funguje? Nefunguje. V praxi to nefunguje, ale to ľahko komunikuje alebo rieši. A to je, to je tá chytlavosť je, je fenomenálna vec, ktorú neviem prečo je taký prekvapí racionálnych ľudí, že oni ju absolútne ignorujú a nechápu, že prečo by to malo fungovať. Ako prečo vtipy fungujú, humor funguje.

Mišo Ukropec: Ale ja viem, prečo to je. Ja som to-

Michal Pastier: Prečo to ignorujú?

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Pastier: Prečo to ignorujú?

Mišo Ukropec: Lebo ľudia, jak žijú v takých akože mentálnych extrémoch, že buď napravo alebo som naľavo, pričom tá realita je objektívne v strede. Tí ľudia, ktorí sú veľmi racionálni a majú povedzme, že veľmi dobré delivery tej práce, ktorú robia, tak oni keď vidia ľudí, ktorí nedeliverujú povedzme tú istú prácu, tak oni sú spravidla veľmi dobrí v tých komunikačných zručnostiach a vyžvania sa zo všetkého. A oni potom majú ten svoj bias, že keď sa vie niekto dobre vyžvaniť, rovná sa je bullshiter. Lenže potom je maličká skupina ľudí, ktorí majú schopnosť aj sa vyžvaniť, ale aj to dodať. A vlastne oni žijú, to sa volá, že, že tyrania alebo. Že buď sa viem vyžvaniť, alebo viem dodať. Ale my nemusíme žiť v tejto tyranii. My môžeme žiť v tej, to sa volá, že genialita a, že môžem byť našlapaný aj v tom vyžvanení sa, ale môžem byť aj v tej robote našlapaný. A to je niečo, čo tým veľmi inteligentným a veľmi akože deliverujúcim ľuďom sa to ťažko akceptuje, že vlastne by zlepšili tie svoje komunikačné zručnosti natoľko, lebo sa boja, že iní deliveranti by ich mohli začať považovať za bullshiterov.

Michal Pastier: Áno, áno.

Mišo Ukropec: A to je ten strach za tým.

Michal Pastier: Ja som tak včera čítal nejakých tridsať tipov, ako byť dobrý prezentátor na konferencii. A tam bolo všetko. Pripravte si backup na USB kľúči, pripravte si na už som neviem čo toto, pripravte si toto, toto, napíšte predtým deň predtým, majte prezentáciu dva týždne predtým hotovú a tak ďalej. A všetko bolo správne a potom som sa pozrel na seba. To je ten, čo vyrušuje v päťke v tom autobuse, vieš, proste furt. Kokso, že ja niekedy tri hodiny predtým neviem, čo budem hovoriť. Nikdy som ja, ja som, do dnes sa nikdy nedostanem do konca mojej prezentácie a nakoniec aj tak som najocenejší keynote speaker za posledné roky v rôznych konferenciách od Evolves, Marketingu a tak ďalej. Čiže naozaj ty máš ľudí, ktorí si myslia, že naplnia dvadsať vecí, dám si tam USB kľúč.

Mišo Ukropec: Tý pičik je dôležitý.

Michal Pastier: A to ma spraví akože dobrým prezentátorom alebo proste, že tak ovládaš tú tému, že ti je proste jedno a poďme pomôcť tým ľuďom a stačí jeden, jeden bod rozumieť tomu, čo hovoríš.

Mišo Gula: No ale to je prepáč, to je bias.

Mišo Ukropec: To je to.

Mišo Gula: To je, to my máme s Tomášom Banašom, nazdar, máme nekonečné debaty presne o tom, lebo on mi hovorí, ja sa nepotrebujem pripravovať, ja tu mám sedemdesiatpäťslajdovú prezentáciu hocikedy, hoc aj o polnoci proste to dám a ja hovorím, ale však ty si tá výnimka. Hej, to isté platí pre teba. Ty nie si ten, pre koho sú tie tipy určené, lebo ty si to promile, ktoré to proste nepotrebuje, lebo má taký brand vybudovaný, také znalosti, že sa postaví, že môže rozprávať.

Michal Pastier: Nie brand, ale presne, že mám tú skúsenosť, že vlastne, že ľudia si myslia, že keď si týchto šestnásť vecí splním, radšej keby proste tri roky proste makali na tej téme a ovládali ju, tak potom získaš confidence v sebe. Lebo vo finále to prezentovanie neni ani o tom, že čo hovoríš, ale aký dojem zachováš.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Pastier: A aký dojem zachováš. A to neni proste, že sústred sa na to, aký dojem zachováš, lebo takto to sa spraví tak. Vieš, že to je-

Mišo Gula: Buď vtipný.

Michal Pastier: Buď vtipný.

Mišo Ukropec: Vtipný je dôležitý, pozor.

Michal Pastier: Toto milujem tiež, že áno, proste buďme kreatívni, vtipní a autentickí. Buď autentický.

Mišo Ukropec: Do riti!

Michal Pastier: Do riti. No, ale že toto je nakoniec to, že máš ľudí, ktorí majú akože tabuľkové rozmýšľanie a máš ľudí, ktorí ako keby deeper a deeper je to o tom proste, že získaj confidence v tom, čo hovoríš, lebo tomu rozumieš sa a vieš, že tomu rozumieš.

Mišo Gula: Ešte dobre, že to hovorí človek, ktorý napísal celý zoznam vecí, čo máš robiť, aby si mal dobrý brand.

Michal Pastier: No to je zase ďalšia vec, lebo tam, to je, tam je veľa právnych vecí, by si nezaloval a to je ďalšia vec, akože-

Mišo Ukropec: Tak ale pozri, vieš, keby, keby tá knižka mala štyridsať strán, tak by proste nestála toto, ale stála by proste málo a potom vieš, takto to proste kupuješ value for money.

Michal Pastier: Presne si nás odhalil, to bol dôvod.

Mišo Ukropec: No.

Michal Pastier: Presne. Každá strana to bude potom drahšie, to bude super. Však nie, toto je antiprodukt. Toto, že sa predáva je naozaj, že to je antiprodukt reálne, že tam je, by sme nemohli vyrobiť viac, lebo nebol papier. Ešte raz, nebol papier. A nie, že to, to len v takej dobe žijeme, že ty vlastne ako keby hovorí sa, že limit less a všetko sa dá a tak ďalej. Nedá sa, nebol papier. Nepočítali s úspechom ani- No nebola tlačiareň, nebol papier toľko, že to je strašná haluz, že ako máme pocit presne, že všetko je neobmedzené, pokiaľ to je potom zrazu obmedzené. A že kto nám odlesňuje Tatry a to žlté? Presne tak. Pozerám všetky medvede, sorry. Listovku už máš polovný? Ježiš Mária, polovný guľomet.

Mišo Gula: No paráda. ty si mi zobral, keď si rozprával o tom Volkswagene, tak som mal nachystaný fun factík jeden. No daj.

Michal Pastier: Lebo,

Mišo Gula: minule niekto dal post, že, že keby bol LinkedIn auto, takže aké auto by to bolo? A ja som mu tam napísal, že, že podľa mňa by to bol čistý Volkswagen, lebo že, že

Michal Pastier: vyzerá to nič moc. Vieš,

Mišo Gula: ako robí to v princípe to, čo od toho akože očakávaš. Používa to väčšina korporátu a rozhodne to nie je auto, s ktorým by si sa akože chválil niekde v bare pred, pred babami.

Michal Pastier: Tak ako ten Volkswagen, čo si popísal. Se-se-sevič argument môžem povedať. Ten Volkswagen, ktorý si popísal mi do toho ale že úplne sa to jak riť našerbal. To akože, ale áno, je to tak. Emócia nula, ale funguje to. Ale to je tvoj LinkedIn. Ty si si ho taký spravil. Nie. Tvoj LinkedIn je taký, môj je úplne iný. Áno? Napríklad? Môj je super, môj je super. Čiže dizajn, tvoj LinkedIn má iný dizajn, hej, ako môj? LinkedIn vlastne ani nie, tam, tam je chuja dá, ale akože Facebook som akože vyslovene vytriedil si veci, Instagram som si vytriedil veci, Twitter som si vytriedil a sú úžasné, keď ti slúžia. Takže to je úplne bomba, že keď na sociálnych sieťach využívame akože skupiny, tie private groups, ktoré sú napríklad na Facebooku, že to je obrovský dar. Takže, takže dá sa to robiť aj pozitívne, ale fakt, že treba si akože triediť tie veci, upratovať si sociálne médiá, lebo proste garbage in, garbage out. Že proste, že dávaš sem odpad, tak potom sa z teba stáva odpad. Ale akonáhle si to vy-vyfiltruješ a máš tam len veci, ktoré akože idú iba posúvať ďalej, tak je to bomba.

Mišo Gula: Jasné, je to presne tak. Povedz nám prosím ťa ešte o tom Švajčiarsku, lebo to ma zaujalo, že, že to je tvoj

Michal Pastier: ako kebyže prvý medzinárodný trh alebo ako to bolo? Nie, nie, nie, však pane Bože, však my fúha. Takže v podstate my sme začali nejak pred dvadsiatimi rokmi. Pred dvanástimi rokmi sme rozbehli potom brandingové štúdio. To brandingové štúdio bolo prvou, že prvá namingová agentúra tuná a potom sa to nejak ako kebyže rozmohlo do Čiech a potom postupne prichádzali klienti zo zahraničia. Takže mali sme z Ameriky, z Británie a tak ďalej. A potom, keď bol COVID, tak sme vyslovene si povedali, že musíme ísť na viacerých trhoch. To sme vybrali Švajčiarsko, lebo vtedy, keď všetci ka-, všetci boli v panike, tak Švajčiari podporovali podnikanie a náš Tomáš Petrek už teraz aktuálne partner vo firme vlastne sa vrátil zo Švajčiarska, takže poďme to tam vyskúšať. Sme tam prišli pred tými pár rokmi, oné to má tretí rok a teraz sme tam v stave, že keď sme boli teraz vlastne my tam školíme marketingových riaditeľov, investičné fondy v komunikácii, tak už v tom treťom roku konečne sa stáva tá situácia, že nás ľudia fakt, že poznajú a nás akceptuje tá komunita aj podnikateľská, investičná, že tri roky to trvalo. Sme boli, že obskúrni Rusi prvý rok, že čo to tu robíme, ale už teraz už presne z UBS nám kýva týpek jeden z najvyšších. „Wow, čaute!" Bol som teraz na jednej večeri a vedľa mňa sedel týpek, ktorý robil v, mal výbornú vizitku, pracoval v Cisco a hovorí: „Skadiaľ vy ste?“ Hovorím, zo Slovenska. „Ježiš Slido.“ No a že to bol náš klient, sme robili rebranding. On „wow“. Ďalší bol z Microsoftu a že „no vy ste zo Slovenska? Ježiš Resco to poznám.“ No a že to je tiež náš klient. Tak ako kebyže to už je strašne dobré, že už nás poznajú a poznajú aj projekty, na ktorých robíme. Je to úplne ako keby nová, noví aj majitelia aj pre nich. A ja mám rád Švajčiarsko preto, lebo je extrémne multikulti. Ten Zürich je extrémne international, extrémne. Takže tam sme ako keby naozaj vítaní. Máme tam nejakých pätnásť klientov a chodíme na Startup Night prednášať. A to je taká haluz si predstav, že Startup Night je lokálna startupová akcia, kde príde asi naozaj tisícky ľudí a investorov. Ale keď to vypredá prvý workshop, že kompletne Slováci. Tretí rok za sebou sme prvý vypredaný workshop, dvesto ľudí sa to hneď naplní a potom ľudia sú ešte vonku stoja. Takže to sa rozširuje, že ty vole, že tí sú dobrí, tí sú dobrí, treba tam ísť. A nám sa stali situácie, že teda niekto prišiel po prezentácii, že wow, že najlepšia prezentácia, akú som kedy počul, kde vy robíte? Ja som v predstavenstve Breitlingu. A fakt, že stretneš tam svetových ľudí a ja som veľmi rád, že dokážeme byť partnerom týchto svetových ľudí. Takže preto Švajčiarsko, lebo veľmi vzdelaní ľudia, veľmi féroví ľudia, žiadni bullshitteri, deep tech a veľa nudných firiem a my vieme robiť z nudných firiem zaujímavé firmy. Aká bola cesta do toho zahraničia? Čo si musel urobiť pre to, aby ťa tam začali nejakým spôsobom vnímať a akceptovať? Prvý trik bol, že nikto ťa nepozve, nikto ťa nepozná, tak si urobíš vlastný event. Tak sme urobili vlastnú akciu v Zürichu v coworku Blue Lion, kde sme vlastne urobili pre marketingových riaditeľov. Pozvali sme miestnu podcastovú celebritu, aby to moderoval a tým, že on tam bol, tak všetci si mysleli, že to bude asi super, lebo on je super. Do toho sme pozvali ženskú podnikateľku roka Švajčiarsku, Švajčiarsku do panelu a potom sme tam boli my. A zrazu máš kredibilitu, že aha, že a majú tuná proste Silvana majú teraz tuná toto neviem čo, neviem čo a fakt sme mali fakt, že osemdesiat marketingových riaditeľov tam. To bola úplne neuveriteľná vec. A čo bol ten šok pre nich bolo to, že vy tu fakt dávate, že kompletné informácie, ako to robíte, že to sa nerobí vo Švajčiarsku, lebo tam je všetko za oponou, že najprv zaplať strašne veľké peniaze a potom ti poradíme. A my tam prídeme a radíme im hneď. A to bol že šok. A zrazu nás pozvali ďalej, ďalej, ďalej a tam sa to začalo rozširovať, že oni sú super, lebo majú knowledge a aj ti poradia a nebullshitujú s tým. Takže ako keby to bolo, to bol pre nás tá väž, vlastne sme si vytvorili vlastný event a potom nás začali po-pozývať na ten Startup Night. Sme tam boli tretí rok, kde máme keynote a už to, už to pekne ide. My tam teraz vlastne prihrali sme Jennifer Herot, to je naša CEO pre švajčiarsky trh v Ženeve. Ona je Švédka, žila v Amerike, v Kanade, teraz vlastne je v Ženeve a tak ďalej. Pritom má českých rodičov, čo je haluz. Tam sa zoznámili a je strašne super. Takže netreba sa báť, treba tam ísť a proste my sme mali výhodu tej prirodzenosti tam, lebo všetci boli naškrobení a prišiel týpek z Šiltovky. A niekedy to stačí, že to je celá stratégia, že všetci sú naškrobení, Šiltovka. Všetci hovoria, že niečo ti poradia, ale hovno ti poradia. Poď radiť priamo. Poď hovoriť, ako tie veci fungujú. Ale čo bolo akože vtipné bolo to, že my sme mali tému, že go global. Lenže to sa stalo, to nám potvrdzuje sa každý rok, že oni sú tak bohatí a ich orientácia je deep tech, že vlastne oni nepotrebujú škálovať do ďalších krajín. Stačí, keď si safe tam máš tri patenty a tvoje tri generácie sú safe. Takže trošku inak tam musíme ísť. Tuná na Slovensku je nevyhnutné, aby si rozmýšľal Ježiš Mária, len nepôď dobyť Prahu, poď už ďalej, lebo teraz nerieš, že Poľsko ako slovenské firmy. Poďme robiť Poľsko, Maďarsko a Česko a to je také prekliatie slovenského podnikateľa, že my musíme byť globálnejší, aby sme zarábali viac peňazí, aby sme mali väčší vplyv. Ale Švajčiari nie.

Mišo Gula: No my, my obaja, keď sme vlastne začínali natvrdo s LinkedInom, tak naša ambícia bola proste dobyť svet v rámci toho nášho industry, vieš. A akože prvá vec, čo sme si povedali bolo, že, že same shit, different money. Ako proste-

Michal Pastier: Áno.

Mišo Gula: A to isté by sme absolvovali, keby sme chceli presadiť sa tu na Slovensku alebo v Čechách.

Michal Pastier: Presne tak.

Mišo Gula: Úplne tie isté sračky.

Michal Pastier: Áno.

Mišo Gula: Ale ten potenciál je omnoho väčší v tom-

Michal Pastier: A hlavne naozaj, že to nám tiež ponúkali, že poď otvoriť v tejto krajine a poď robiť tuná ďalšie projekty, ale čo sa tam ja naučím? A pre mňa je dôležité to, aby sa naši ľudia posúvali ďalej. A ty sa posúvaš nielen cez to, že tuná sa poznáme sedemnásť ľudí, ale že ideš do ďalšieho trhu a tam ti dajú úplne iný knowledge. Preto vám hovorím Saudská Arábia, tam máš úplne iný knowledge zrazu aj z toho trhu vlastne, že teba každý klientsky projekt posúva ďalej, teba zlepšuje.

Mišo Ukropec: Saudská Arábia. Ja som tam bol pred dvoma týždňami v Saudskej na Cityscape, to bola najväčšia realitná výstava na svete.

Michal Pastier: A kde to bolo? V ktorom meste?

Mišo Ukropec: V Riade.

Michal Pastier: V Riade to bolo?

Mišo Ukropec: To, však teda pôjde video z toho-

Michal Pastier: A v ktorej časti Riadu? Také Diriya alebo?

Mišo Ukropec: Vieš, to vystavisko bolo v púšti.

Michal Pastier: V púšti bolo. Aha, okej.

Mišo Ukropec: No a tam všetky, počnúc akože jasné, že Neomom a všetkými tými projektami okolo Neomu, ale ako tie developmenty, že do videnia.

Michal Pastier: To je nenormálne.

Mišo Ukropec: To, to som v živote nevidel. A teda môžem povedať s istotou, že so žiadnym pohostinnejším národom som sa ešte nikdy nikde nestretol, že nikde. Že tí Sáudi, jak oni sú pohostinní, to som nechápal, to som nechápal. A to tu ľudia, akože oni otočili o stoosemdesiat stupňov, lebo pred dvadsiatimi rokmi by nás tam ukameňovali. Ale to, čo tam sa momentálne deje, to je že nová Čína. Však ale k tomu sa, k tomu sa dostaneme. No dobre, fun factíček si nejaký priprav.

Michal Pastier: K čomu?

Mišo Ukropec: Aký chceš. Ty máš?

Mišo Gula: Ja už som ho povedal s tým Volkswagenom.

Mišo Ukropec: Dobre, berem.

Mišo Gula: Ja už som z obliga. Fun factíček.

Mišo Ukropec: No máš ešte chvíľočku. Ja mám tiež jeden na tému, presne týchtože konferencií a Švajčiarsko a neviem čo. Tak prosím ťa pekne, dostal som pozvánku rozprávať na, v Organizácii Spojených národov na tému-

Mišo Gula: Jak si to povedal naraz? Snáď že si sa nepomýlil ako pán bývalý prezident alebo pán súčasný prezident.

Mišo Ukropec: A čo treskle?

Mišo Gula: Nádorov.

Mišo Ukropec: Sam by sa jnil? No takže normálne z LinkedInu mi prišla pozvánka ísť do Ženevy niečo porozprávať budúci rok. Tak keď si to vezmeš, koľkokrát ťa zavolajú do takejto nejakej organizácie?

Michal Pastier: No dobre.

Mišo Ukropec: A to už som mal, som akurát dneska mal ešte jeden telefonát. To boli, oni sú Francúzi a to je nejaká konferencia budúci rok vo Francúzsku a som povedal: „Kámo, sorry, ale keď zaplatíte všetko, tak Miško Sadnauer zrad príde pozrieť a prídem akože niečo porozprávať.“ Lebo tento rok som bol na štyroch, na štyroch konferenciách a troch výstavách, ktoré nás stáli, že nula euro. Hej? Takže keď akože sedemkrát vo svete sa viem odprezentovať za nulu, maximálne v dvoch prípadoch troch za cestovné náklady, tak tomu sa hovorí teda, že nejaký branding tam už za tým je. A ten branding stál iba čas. Žiadne náklady, žiadne peniaze, nič.

Michal Pastier: Nie je to iba, obzvlášť v prípade startupov a riadenia-

Mišo Ukropec: No my tým, že nemáme peniaze, tak musíme akože vykostené, vykostené sračky.

Michal Pastier: Ale tvoj čas mohol si paradajky pestovať.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Do pytla, tento, táto strata na tých rajčinách tam nedošla.

Michal Pastier: Kámo.

Mišo Ukropec: Dobre, tak to tam zakalkulujem. mínus dvesto euro.

Mišo Gula: Alebo predávať poistky, ako sme sa my obaja bavili.

Mišo Ukropec: A Zuberom jazdiť. Lenže to nemôžem teraz jazdiť.

Mišo Gula: Takže to nie je iba.

Mišo Ukropec: Lebo devätnástka treba v meste, v meste, to by ma vysmiali.

Mišo Gula: Budeš mať Mišo nejaký zaujímavý faktík do tejto časti?

Michal Pastier: Z týchto konferencií tak som teraz dostal ponuku, že neviem, že ak pôjdeme niekam, švajčiarska konferencia, že za päťtisíc švajčiarskych frankov tam môžeme byť. To som povedal dobre, že, že teraz ma ponúkajú v Amerike za keynote, jedna hodina stojí sedemdesiattisíc dolárov, aby som tam hovoril. Takže ja to teraz vážim teda, že či. Aha, aha, tak potom viete čo, potom nemusíte. A toto je tá vec, že proste treba tým ľuďom povedať, že, že vlastne tá hodnota nie je v tom, že my to zaplatíme, ale oni získajú ako keby veľkú hodnotu pre seba ako svoju organizáciu. Takže je to, je to sranda, je to sranda. Taký fun fact je teraz ten, že napríklad, že asi ste počuli o takej značke, že Made in Swiss. Vlastne aktuálne to je najrešpo-najrešpektovanejšia značka na svete. Tak fun fact, švajčiarska vláda oslovila nás a teraz im pomáhame s Made in Swiss, ako keby že okolo toho robiť veci. Teraz Tomáš bol dokonca Made in Swiss prezentovať neviem v akej ďalšej krajine, že ako to je dôležité, lebo-

Mišo Ukropec: Oni nemajú švajčiarskeho kúsanika, oni sa slovenského-

Michal Pastier: Majú aj švaj-- hej, ale to je, to je veľmi zaujímavé. Ja akože tiež mám, že čo?

Mišo Gula: Skúste im to d-d-dodrbať niečím takým, ako tu máme, že Good idea Slovakia alebo niečo také.

Michal Pastier: No toto je to, že vlastne tam my máme len claim, nemáme obsah. Oni majú aj ten obsah, ale je neuveriteľné, že fakt sú ochotní spolupracovať a toto riešia, že pre nich je vlastne jedno. Že sú veľmi, veľmi multikulti a to je veľmi, ako ja som mal veľké predsudky o tejto krajine, keď som tam prišiel. Ale je sranda, že oni si hlavne robia srandu z Nemcov. Z nás akože-

Mišo Ukropec: Lebo môžu si to dovoliť.

Michal Pastier: Áno, lebo Nemci si robia srandu z nich.

Mišo Ukropec: Tak vieš, sweet srdič.

Michal Pastier: Áno.

Mišo Ukropec: To by som rozumel.

Michal Pastier: Ja som teraz prežil jeden event. Bol som vo Winterthure na podnikateľskej večeri, ktorá trvala od šiestej večera do druhej rána a celé to bolo vo š-vo švajčiarčine. Si predstav, že. Všetci takto jak oné Kačer Donald ti vole.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: No.

Michal Pastier: To bolo bizar. To bolo fakt, že bizar.

Mišo Ukropec: Sweet srdič potrebuje trošku natrénovať.

Michal Pastier: Vau, ale šikovní boli jak hovado. Proste som sedel na stole vedľa, my sa začali baviť o hodinkách s mojim prísediacim Švajčiarom. A vlastne, že on, že vieš hodinky, že jeho kolegovia Breitling. A že prečo? No lebo však jeho kolegovia sú aj piloti. Ale teraz mi hovoril, si právnik. No ale ja som veľa rokov, že military pilot helikoptéry. Ale však ako to máš v rámci tréningu? Nie, nie, ja chodím akože na misie. Ešte raz, to je právnik, čo chodí veľa rokov ako military pilot helikoptéry.

Mišo Ukropec: Tak ale vo Švajčiarsku majú každé dva roky, že áno, svoju povinnú, právnu povinnú.

Michal Pastier: Majú. Však aj naši kolegovia, keď sme tam mali Andreasa, tak on mal proste nám ukazoval gandom a čo mal a takéto veci a však ide kryty a plány a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Oni chcú mať múdrych a ozbrojených občanov.

Michal Pastier: Ale ma to šokovalo, že, že, že ponik, že máš podnikateľa, ktorý má právnickú firmu, zamestnáva desiatky ľudí, ale ešte aj military pilot helikoptéry, ktorý reálne chodí na misie, ale že-

Mišo Gula: Pripravený zajtra nastúpiť do práce.

Michal Pastier: On nechodí, že trénovať. On je reálne, že vlastne-

Mišo Gula: Fighter.

Michal Pastier: On je reálny.

Mišo Gula: Hm.

Michal Pastier: A úplne skromný, brutálny chalan. Wau!

Mišo Ukropec: Možno práve preto, že vie, čo to je naozaj peklo.

Michal Pastier: Wau, wau.

Mišo Ukropec: To ľudia peklo nepoznajú.

Mišo Gula: Dobre, super. Toto bol perfektný biznis pokec a-

Mišo Ukropec: Prvá časť za nami.

Mišo Gula: Prvá časť za nami a na ďalšej časti máme pripravený, pracovne to voláme, že, že žltá kniha modrého LinkedInu.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: A chceli by sme si, prelúskať tvoju žltú knihu, á, časť po časti a skúsiť to aplikovať na LinkedIn tak, aby to naše, obecenstvo malo z toho nejaký reálny úžitok. A tým, že každý nám potvrdil, že si už bol asi všade, tak chceme sa rozprávať aj o veciach, ktoré inde nezazneli. Tak budeme veľmi radi, že nám venuješ aj ten ďalší čas a že skúsime naozaj sa pozrieť na ten marketing a budovanie značky z pohľadu LinkedIn.

Mišo Ukropec: Však ty si sladký, nechceš dieťa? Počujeme sa o chvíľočku.

Michal Pastier: Vidíme sa.

Mišo Ukropec: Zatím čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook