Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#11548 min

Zdravie nezačína v hlave, ale v čreve. Martin Haranta u Linkedin Kolotočárov #115

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Biológ Martin Haranta, CEO firmy zameranej na črevný mikrobióm, vysvetľuje, prečo zdravie nezačína v hlave, ale v čreve. Podľa neho sa za posledných dvadsať rokov ukazuje, že baktérie v čreve – žije ich v nás zhruba pol kila – sú jedným z kľúčových determinantov zdravia. Rozoberá vitamín D (na Slovensku ho päť mesiacov v roku takmer nevytvárame), vlákninu, ideálnu frekvenciu chodenia na záchod, carnivore diétu, prečo testy intolerancií a vyplachovanie čriev nie sú riešenie a prečo sú najväčší problém priemyselne spracované potraviny. Hovorí o laktózovej intolerancii, autoimunitných ochoreniach, probiotikách bez vedeckých dát a suplementoch od ľudí, ktorí nerozumejú tomu, čo predávajú. Mišo Ukropec sa delí o skúsenosti s pôstom a prerušovaným hladovaním, Mišo Gula o hľadaní príčin pri vylučovacích diétach.

Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme zdravia. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.

Hlavné myšlienky

  • Podľa Martina je črevný mikrobióm jedným z kľúčových determinantov zdravia; v tele nosíme zhruba pol kila baktérií.
  • Martin upozorňuje, že na Slovensku pre zemepisnú šírku asi päť mesiacov v roku takmer nevytvárame vitamín D zo slnka.
  • Dobré baktérie sa podľa neho živia vlákninou – strava bez vlákniny (aj extrémne diéty) mikrobiómu škodí.
  • Martin tvrdí, že IgG testy nemerajú intoleranciu, ale ukazujú len potraviny, ktoré bežne jete.
  • Za najväčší problém v strave považuje priemyselne spracované potraviny, nie jednotlivé „zakázané“ suroviny.
  • Vyplachovanie čriev podľa Martina mikrobióm vymaže a jeho opätovné osídlenie nemáte pod kontrolou.
  • Pri probiotikách a suplementoch odporúča pýtať si štúdie a dáta – väčšina je podľa neho len marketing.
  • Laktózová intolerancia podľa neho s vekom prirodzene pribúda; kyslé mliečne výrobky môžu pomôcť zvládať symptómy.
  • Zdravé stravovanie podľa Martina nie je extrém, ale udržateľná zmena životného štýlu – pri dlhodobom zanedbaní môže náprava trvať aj roky.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Žije v tebe zhruba pol kila baktérií, takže keď sa postavíš na váhu, si to môžeš vždycky odčítať.
— Martin Haranta
Najväčší bordel, čo môžeš jesť, sú priemyselne spracované potraviny.
— Martin Haranta
Je to zložité a jednoduché zároveň. Každý vie, že sa máš dobre stravovať a že sa máš hýbať.
— Martin Haranta

Popis epizódy

Hosťom epizódy #114 podcastu Linkedin Kolotočári je Martin Haranta – biológ a CEO spoločnosti zameranej na výskum a praktické využitie črevného mikrobiómu. Rozprávame sa o tom, ako veľmi baktérie v čreve riadia naše zdravie, prečo väčšina populácie žije s rozbitým mikrobiómom a prečo rýchle riešenia typu „zázračné diéty“ a testy intolerancií často nefungujú.

Diskutujeme o vláknine, vitamíne D, probiotikách, prerušovanom pôste, carnivore diéte, o mýtoch okolo potravinových intolerancií a o tom, prečo sú extrémy v stravovaní dlhodobo problém. Otvárame aj tému priemyselne spracovaných potravín, suplementov bez vedeckého základu a toho, čo má naozaj zmysel robiť, ak chce človek zlepšiť svoje zdravie udržateľne.

Rozhovor ide miestami na hranu, miestami do detailnej biológie – ale vždy s cieľom oddeliť vedu od marketingu a dať veciam reálny kontext.

Sponzori:

www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie budov a dokumentácia skutočného stavu


Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 45 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Martin Haranta: Žije v tebe zhruba pol kila baktérií, takže keď sa postavíš na váhu, si to môžeš vždycky odčítať a mať dobrý pocit, či je lepšie mať menej vitamínu D alebo mať rakovinu. Ale ak je odporúčaná dávka tých tisíc a ja začnem užívať päťdesiattisíc a dlhodobo, tak to nemusí úplne dobre skončiť. Intolerancie sú najčastejšie práve na cukry a nie na celé potraviny. A hlavne oni to teda dajú, že na jablko. To tak nefunguje, hej? Tak 80, 90 % produktov na trhu to nespĺňa. Že my si aj myslíme, že sa zdravo stravujeme. Je to často, je to klamstvo nášho vlastného mozgu pre nás. Osemdesiat až deväťdesiat percent populácie má nedostatok vlákniny. Ja sa tomu nerozumiem, iba mi to zožeň a ja to idem vyrábať ako white label ešte pre iných ľudí.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočar.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Úplne najstupidnejší, začiatok tohto podcastu by bolo, že bude to o hovne, ale keďže nechceme používať stupidné, úvody, tak to nepovieme.

Mišo Ukropec: ešte furt to môže byť na hovno. Lebo Jožko Sabó, ktorého sme tu mali z Tojtojky, čauko, tak už sa nepamätám, že môže to byť o hovne, ale nesmie to byť na hovno. Toto si akože nepamätám už, že ktoré bolo s ktorým významom. No ale kým Jožko je významný odborník na odpratávanie hovienok, tak dneš-náš dnešný hosť je odborník na hovienko ako také. A všetko, čo s ním, všetko, čo s ním súvisí. No tak som zvedavý, čo sa po dozvedáme, lebo mám tu mŕdte interesantných otázok pripravených nachystaných.

Mišo Gula: Plnú riť otázok tu máme dnes.

Mišo Ukropec: Plnú, plnú riť otázok.

Mišo Gula: Bohužiaľ, keď to počúvate s deťmi, rovno to vypnite, lebo to ako asi sa to bude niesť celým podcastom.

Mišo Ukropec: A keď by bol s tým vážny problém, tak deti vás doučia zo škôlky a zo školy ešte nejaké nové výrazy, lebo určite ich poznajú lepšie. No takže našim dnešným hosťom je Martin Haranta, pán šéf z Perbiotixu. Čau, čau, vitaj.

Martin Haranta: Čau. Čaute, ideme sa rozprávať o vede, o hovne, hej?

Mišo Ukropec: No mám prvú otázku, že ako veľmi hovienko riadi náš život?

Mišo Gula: Musíš sa opýtať, kako veľmi? Nie ako veľmi.

Martin Haranta: Kako veľmi.

Mišo Ukropec: Kako, kako veľmi.

Martin Haranta: No celkom slušne. Akože, že ako sa ukazuje za asi posledných dvadsať rokov, že to je jeden z úplne kľúčových determinantov nášho zdravia. A keďže baktérie inak analyzovať nevieme, no tak ich analyzujeme zo stolice, čiže celkom zásadným spôsobom áno.

Mišo Ukropec: Takže to, čo kedysi, neviem, či to ešte ako nechodí, ale bola taká relácia, neviem na Nove či kde, že ste to, co jíte.

Martin Haranta: No to doslova. To je akože úplne doslova.

Mišo Ukropec: Že je to ako doslova, doslova.

Martin Haranta: Je to tak. Je to úplne kľúčové. Ak, ak sa chceš proste starať o nejaké svoje dlhodobé zdravie, tak tá strava, ktorá jednak vyživuje telo a z nášho pohľadu vyživuje baktérie, je úplne, úplne kľúčová. Takže strava, pohyb, spánok, také tie základné veci. A to je to, že teraz je takýto veľký trend, vieš, že hot aging a longevity a neviem čo. A toto je to, ten základ. Takže áno, to čo ješ, to naozaj si.

Mišo Gula: Dobre, však tých otázok budeme mať spústu, ale mňa by na začiatok zaujímalo, akože kde v tvojej histórii sa, čo, čo sa ti stalo zlé, že ty si si jedného dňa povedal, že idem skúmať hovno?

Martin Haranta: No takže u mňa to bolo také trochu iné. Ja som proste začal pracovať, keď som normálne vyšiel zo školy a ja som robil na takých veľkých výskumných projektoch, ktoré boli vtedy na polyfenoly a vitamín D, čiže bolo to z biológie. Ale popritom môj vtedy šéf mal otca, ktorý v Košiciach mal výskumný tím v tejto oblasti a zároveň sme organizovali a ešte stále organizujeme najväčšiu výskumnú konferenciu na svete v tejto oblasti vedeckú. No tak proste, keď to začneš robiť, začneš tam písať projekty a odrazu začneš v tom podnikať. A nejak sa v tak v tom začneš-

Mišo Gula: Nejak ti to tak prischlo, hej?

Martin Haranta: Áno.

Mišo Ukropec: Dobre, ale kým mňa tu zaujal ten vitamín D.

Martin Haranta: Áno.

Mišo Ukropec: Hej, že vráťme sa, vráťme sa k tomuto, lebo že to je, ale chcem sa toho dotknúť, že ako ináč, nechoďte na slnko, rakovina, la la la. Všetky tieto akože veci, pričom teda základným zdrojom vitamínu D pre nás je slnečné svetlo. Kam nechodí lekár, slnko, tam chodí lekár. Hej? Ako ty hodnotíš tento, že dermatologicky ako niečo, lebo vitamín D je úplne, že esenciálny vitamín, ktorý keď neni, tak človek je furt akože v prdeli.

Martin Haranta: Takže to má nejaké dve roviny. Tá prvá rovina je, že napríklad na Slovensku zhruba kvôli našej geografickej šírke päť mesiacov v roku nevieš alebo vytváraš tak minimálne množstvo vitamínu D, že je zanedbateľné z toho slnka. To je proste kvôli tomu, ako sa Zem nakláňa počas zimy a slnečné lúče príliš dlho dopadajú pod zlým uhlom a čiže nevytváraš. To je taká jedna vec. Preto v zime sa by sa mal suplementovať vo väčšinovej populácii. Nie úplne každý, ale vo väčšine áno. No a čo sa týka tohto, no áno, to je to tak, že ty keď prídeš a sa vystavuješ príliš veľa slnečnému žiareniu, tak áno, je to strašne škodlivé pre kožu. Akonáhle sa natrieš, nevytváraš vitamín D. No a je to blbé, hej? A otázka je, že či je lepšie mať menej vitamínu D alebo mať rakovinu. No tak, takže ideálne, ideálne, ako to riešiť, vieš?

Mišo Ukropec: Lenže koľko ľudí na Slovensku má rakovinu kože z toho, z toho titulu, že sú veľmi na slnku? Keď si vezmeš všetky tie robotnícke povolania, stavbári, kopáči na poliach, čo robia, že tí sú na slnku a koža tí sú že čierni.

Martin Haranta: No to je pravda. No tak to je všetko o pravdepodobnosti, že áno. No a ako my sme, keď sme robili ten výskumný projekt ODIN, tak tam sa riešilo, že keď chodíš napríklad že takto, že si v krátkom tričku a prejdeš ja neviem dvadsať, tridsať minút, že koľko sa vytvorí toho vitamínu D a vie sa ho vytvoriť relatívne dosť, ak sú správne podmienky. Hej, takže dokonca sa to dá riešiť aj týmto spôsobom. Ja, ja vidím ten kľúčový problém v tom, že aj v tých letných mesiacoch sú ľudia aj tak primárne zavretí, hej, že proste nechodia v ten správny čas vonku a proste v tých zimných mesiacoch nemáš ani tie zásoby. Takže tam je otázka potom, ako to riešiť. Ideálne riešenie je samozrejme biofortifikácia potravín, to znamená, že to tam pridáš proste ten vitamín D do mlieka alebo do niečoho. A tie krajiny, čo to robia, sú veľmi úspešné, že potom ten nedostatok toho vitamínu D nemajú. Takže vlastne s potravami sa to dá tiež riešiť. Lebo je pravda, že proste ísť a myslieť si, že ja prídem a začnem sa hodinu opekať na slnku. Ja dokonca nemám ani toľko prekurzorov, aby som toľko vitamínu D dokázal vytvoriť za takýchto podmienok. Čiže-

Mišo Gula: Čo treba, čo treba robiť, aby to naše telo dokázalo spracovať vitamín D, cez tabletky alebo pridaný do potravín, keď je umelo ako keby pridaný. Tak to je molekula.

Martin Haranta: Takže tak tam je v podstate dôležité, aby to bolo s nejakými tukmi prijaté, či už teda v tej strave, že je nejaký tuk, alebo keď už je ten suplement, že, že je v tom tuku, lebo to je v tuku. Keď už mám tuk, to nestačí? Nie, to je trošku iné. Áno, lebo to je v tuku rozpustný vitamín, hej, takže z toho titulu sa to potom lepšie vstrebáva. Takže toto je taká podmienka, že preto sa napríklad vitamín D nachádza aj v tučných rybách alebo ja neviem v nejakých mliečnych výrobkoch. Toto je s tým spojené. A k tomu ešte doplňujúca otázka, lebo sledoval som nejaké videjká od, ja neviem, Gary Brecka alebo ako sa volá ten Američan, taký popularizátor takej celostnej ako keby zdravotvedy, že oni tam hovorili o dosť extrémnych množstvách toho vitamínu D, ktoré by človek mohol alebo mal prijímať aj v suplementoch. A ako to funguje? No toto je, našo to je dobrá otázka. My sme v Od- v Odine, v Odine sa to robilo- Taká haluška, niečo. Že tam sa robili vo vysokých množstvách, že či nez-nevznikne hypervitaminoza, teda príliš veľké. Pomerne dlho to trvalo, kým to vzniklo. Takže akože ono aj vyššie dávky môžu byť bezpečné, ale ja by som to neodporúčal, lebo to môže byť veľmi individuálne a všetko veľa škodí. Dávka robí jed, hej? A ako, ak viem, že je odporúčaný príjem okolo osemsto a tisíc, až tisíc jednotiek, tak by som mal zhruba prijímať takúto vec, ak nemám nejakú vysokú nedostatočnosť. Ale ak je odporúčaná dávka tých tisíc a ja začnem užívať päťdesiat tisíc a dlhodobo, tak to nemusí úplne dobre skončiť. No práveže, či v tých videách hovorili o takých dávkach, že pätnásť až dvadsať tisíc myslím alebo niečo také, že. Ono, kým máš veľkú nedostatočnosť, možnože dostať na nejakú úroveň dajme tomu, ale ako dlhodobo, ja som skeptik dlhodobo vo viacerých veciach. Sú, teraz je veľmi veľa napríklad case studies s vitamínmi B, ktoré sa dávajú haľabala do tých suplementov a veľmi veľa ako je ochorení pečene z toho.

Mišo Gula: A nie je niečo aj také, že myslím, že pri, pri tej previtaminizácii,

Martin Haranta: kokos, aké slovo- Hypervitaminoza. Hypervitaminoza, že špeciálne pri tom vitamíne D sa mi zdá, že hovorili niečo, že, že môže, môže nejaká kalcifikácia nastávať alebo niečo také? Áno, to, ono sa to navzájom viaže. Hej, takže vlastne a ty vždycky, ak máš nepomer tých mikroživín, no tak to potom vznikajú takéto problémy. Čiže len to prosím ťa vysvetli, že čo to môže znamenať tá, tá kalcifikácia. Že sa môžu, keď je nesprávne vstrebávané sa môže to kalcium opriť teda napríklad na cievy, hej? Čiže zužuje prietok ciev a môže dôjsť k nejakému- Áno. Proste poškodeniu. Hej, to preto napríklad sa ten vitamín D kombinuje s vitamínom K, aby sa tomuto zabraňovalo, hej? To je ten, preto to často vidíš vitamín D3 a K2. Prečo mi je zle od zinku? Dobrá otázka. Asi máš blbú formu, ktorú, ktorú ješ toho zinku. Nie, nie je to bežná vec? Nie, moc nie. Tak to ty môžeš mať tak, že ten zinok proste minerál, že áno? A on ho potrebuješ na niečo naviazať. Hej, akože, no a to je ináč, ako sa aj s magnéziom robí to veľmi podobné. A teraz vieš, no možno magnézium ešte jednoduchší príklad, lebo je to známejšie, hej? A teraz máš bisglycinát, malát, oxid, citrát a neviem čo. A to je vždycky na to, že na čo je to naviazané a sú proste formy, často tie anorganické, z ktorých keď si dáš, tak ti bude zle. Hej, keď je organický napríklad orotát, hej, zinku, tak ten je v pohode. Neviem ja, alebo keď na mňa niečo ide a je ho pomerne veľké množstvo a nikdy mi zle nebolo. Takže to vždycky záleží, na čo je to naviazané. Čiže nie je zinok ako zinok, záleží, aká je tá nosná molekula, na ktorú je priviazaný. Okej,

Mišo Gula: keby, keby si mal, že, že tri najdôležitejšie vitamíny, čo by si každému akože doporučil prijímať celoročne, čo by to bolo?

Martin Haranta: D. DDD, hej? No bodka. Nie, ty ako, ak normálne ješ a normálne funguješ, tak suplementovať má zmysel vitamín D, omega 3, magnézium, kvôli tomu, že ešte sú vystresovaní strašne a za mňa vlákninu, lebo ľudia majú ako across the board skoro všetci majú nedostatok vlákniny. A stačí. Tam nemáš moc čo. Tak jak nesleduješ nejaký špecifický cieľ.

Mišo Ukropec: Že keď niekto strašne rieši, musíš jesť pomer hentaké zeleniny, takého ovocia, hentakého ovocia. Neviem čo, akože je to, že overkill v snahe, hej? No

Martin Haranta: tak akože za nás, ako z pohľadu toho mikrobiómu je to tak, že mal by si zjesť päť pestí ovocia alebo zeleniny, alebo strukovín, alebo celozrnných výrobkov alebo týchto vecí denne. Okej. Päť pestí, čo nezje skoro nikto. Je to zhruba tridsať gramov vlákniny a to, a malo by to byť rozmanité, že neprídem a zjem kokos kilo a pol paradajok alebo niečo také, hej? Že musí to byť aj rozmanité kvôli tomu, že každý ten, tá potravina má iný druh vlákniny, iný druh polyfenolov a iný druh látok, ktoré ty potrebuješ na to, aby si vyživoval tie baktérie, ktoré nás zaujímajú. Takže musíš jesť pestro. Čiže na, alebo to sa hovorí, že jedzte dúhu, nech je tam niečo červené, niečo žlté, niečo fialové, modré, whatever, hej? No a keď to budeš jesť a dlhodobo, tak jednak to telo ako makro telo z toho prospieva. A zase to, čo mňa špecificky zaujíma, aby tie baktérie boli v správnej kondícii, aby produkovali látky, ktoré sú pre teba prospešné a nie tie, ktoré ťa zabíjajú, hej? Takže to je také celkom ideálne. Dobre, ja by som sa asi vrátil k tomu kakú. Áno, áno, môžeme, môžeme, jasné, jasné. Ako vyzerá zdravé kakó? No tak máš bristolskú škálu hustoty stolice a je to také medzi trojkou a štvorkou. Čiže je to taký hadík, ktorý nie je príliš popraskaný. Okej a platí niečo také, ja som, keď sme boli malí, asi nám to hovorili, že, že vtedy, keď nemusíš skoro vô-vôbec utierať riť, dupu-

Mišo Gula: Takže vtedy je akože zdravé, že-

Martin Haranta: No to je pravda ináč.

Mišo Gula: Hej?

Martin Haranta: No jasné. No tak lebo nemáš ani zápchu, ani hnačku, že áno? Lebo proste to má tak š-. Hej, takže to je ideálne a to je, to je pravda, že-

Mišo Gula: Ono to je vtedy aj niečím ako keby pokryté nejak, nejak, nejakou ne-nemastnotou alebo niečím takým, že proste nezanecháva stopy vtedy.

Martin Haranta: Áno, má správnu vlhkosť proste. Hej, samozrejme, lebo, lebo tá voda ako keby v tom hrubom čreve ako keby je vstrebávaná správnym spôsobom. Hej, takže ako, takže máš aj dosť vlákniny, je to dosť nabutnané z toho. Takže to tam je ako keby viacero tých, tých premenných, nazvime to alebo kofaktorov, ako to my voláme. Hej? Tak-

Mišo Gula: Kofaktor, to dáva tomu úplne nový význam.

Mišo Ukropec: Oni odborníci od hoven.

Martin Haranta: No, chalan, to, to má celkom zaujímavú hantírku, vieš, že?

Mišo Gula: Dávaj, dávaj, to nás zaujíma.

Martin Haranta: Hej, takže máš tých kofaktorov. No a v podstate áno, že keď takto ideš a ideš raz alebo dva razy za, za deň na záchod, tak to je proste ten ideálny stav. Lebo sú ľudia, však už to nejaký rok robím, čo proste oni týžden nejdu na záchod. Oni si myslia, že tak je to okej. Nie, nie. Hej?

Mišo Ukropec: Lebo to chodí každý deň.

Mišo Gula: Týžden nie?

Martin Haranta: No to je proste hej, že to úplne, tí ľudia majú chronickú zápchu desať rokov a oni o tom ani nevedia, jo, lebo im nikto nepovedal, že by mali chodiť každý deň ako kadiť. Hej, to je proste úplne bizarné.

Mišo Gula: Dobre, ináč to je zaujímavé. Mali sme tu-

Mišo Ukropec: Prepáč, a je to, že málo pijú alebo málo vlákniny alebo aj, aj alebo?

Martin Haranta: To je, to je zase, to je väčšinu, vieš, viac kofaktorov. A je to, je to áno, samozrejme, nedostatočný príjem vody, nedostatočný príjem vlákniny. Môže byť napríklad ten mikrobióm úplne rozsekaný, hej, že tie baktérie proste to tam tak blbo sfermentujú, že je celé zle. Alebo tam môže byť potom ešte aj nejaký iný problém, že môžu mať dokonca aj nejaké ochorenie môžu mať.

Mišo Ukropec: Mne sa páči, ako si použil slovíčko fermentácia, ktorá sa používa aj vo varení.

Martin Haranta: No a to je to isté, hej? Však to je proste hrubé črevo je obrovský fermentor. Hej, tam je proste strašne obrovské množstvo baktérií a v podstate to, čo nestráviš ako vo vyššom zažívacom trakte, ako v tenkom čreve a dôjde do hrubého, tak to všetko požerú tie baktérie. A teraz je otázka, čo sa tam dostane. Lebo sa môže, keď tam dôjde tá vláknina, ktorú človek nestrávi, tak super, tie baktérie to zjedia a to je zdravé. Keď tam dôjdu polyfenoly, ktoré zase telo nevie stráviť a oni ich strávia, tak je to super. Ale keď tam napríklad dôjde veľmi veľké množstvo proteínov, bielkovín, tak je to problém. Hej? Ó, pretože sa začnú z toho fermentovať úplné nezmysly, ktoré ti budú škodiť. Keď tam dôjde zase nejaké zbytočne veľké množstvo tuku, po-podobný problém. Hej, takže to záleží, čo tam dôjde, lebo tie baktérie zožerú všetko. Fakt, že všetko.

Mišo Gula: Čo hovorí naše, naše črevo na, na rôzne druhy, diét? A teraz ma špeciálne zaujíma, lebo mám k tomu nie-niečo, napríklad carnivore diéta.

Martin Haranta: Hej, to, to je častá otázka.

Mišo Gula: Sorry, ty jo, tak daj, daj, dáš čo menej čestine, ale-

Martin Haranta: Nie, ako je-

Mišo Gula: Lebo ja som sa ešte chcel opýtať akože na, akože úplne inú otázku, ale tiež to je proste, že veľa bielkovín.

Martin Haranta: Áno, áno, oni ma vždycky ma vyhýjajú tí karnivoristi všetci strašne. V princípe, ako ja som nikdy nevidel, že by niekto strašne meral, že čo sa deje s mikrobiómom pri karnivor strave, ale viem si predstaviť, že chvíľu ti bude z toho lepšie a potom tak za päť, desať rokov sa ti to vráti, lebo ty úplne zničíš ten mikrobióm, akože úplne. Hej?

Mišo Gula: Ja ti poviem, lebo ja som si to na, na mesiac a pol vyskúšal.

Martin Haranta: No.

Mišo Gula: A to, čo som mal pozorovanie, samozrejme, nechodil som na testy alebo čo, ale to, čo som pozoroval bolo, že kako bolo každý deň alebo že úplné minimum, čo mne laickému mozgu povedalo: „Aha, však asi ješ dobrú stravu, lebo telo takmer všetko sprocesuje."

Martin Haranta: No tak to není pravda. Hej, samozrejme, to je akože ono to môže vyzerať tak laicky, ale vieš, čo sa s tebou stane? Je to, že ty vieš, že tie dobré baktérie, proste oni primárne jedia tú vlákninu a rastlinnú potravu. Ty ak ju nemáš, takže oni všetky buď zomrú, alebo začnú, začnú prerastať tie, ktoré jedia proteíny alebo nejaký glykogén alebo niečo. No a tieto sú väčšinou takzvané oportunistické patogény. To znamená, že to sú baktérie, ktoré sú zlé a čakajú na svoju príležitosť. A hlavne keď si ešte mladý a tak, ty relativne dobre kompenzuješ, lebo toto nie sú veci, čo, ktoré sa často prejavia hneď. Oni sa prejavia o tých desať, pätnásť rokov, keď ti vznikne chronické ochorenie. Hej, kvôli tomu, lebo tam dochádza k takému efektu, že to črevo sa začne deravieť pre nedostatok lepšieho názvu. Hej a vlastne sa ti začne vznikať chronický zápal v tele z toho. A to je veľmi krásne popísaný mechanizmus, my ho veľmi presne vieme, ako sa to deje, prečo sa to deje, a to ti garantujem, že keď hanto, keď budeš týmto spôsobom jesť, tak sa to diať bude. Hej, to ti dám písomne proste. Takže vlastne a to, to je na tom najhoršie, že ono je to taký ten tichý zabijak, hej, lebo ty to necítiš. Ono to trvá roky, ale je to jeden z tých primárnych kofaktorov vzniku chronických ochorení - srdcovo-cievne, rakoviny, diabetes, metabolický syndróm a tak ďalej.

Mišo Gula: Mali sme tu predtým, Tomáša Wojteka a on, ja som ho musel pochváliť, akože v priebehu roka alebo koľko to bolo, schudol asi dvadsať kíl na základe toho, že si nechal urobiť, testy, potravinovej intolerancie. Tam mu vyšli niektoré potraviny, ktoré by akože nemal konzumovať, a vďaka úprave stravy sa mu podarilo toľko schudnúť. Toto ma zaujíma tvoj názor na to, že, že či to tak naozaj je, že jednoducho naše telo niektoré potraviny nem-nechce, nemôže, alebo je to skôr psychologický efekt?

Martin Haranta: Takže on asi zrejme schudol kvôli tomu, že upravil tú stravu, nie že mal tie testy.

Mišo Ukropec: Tak ja, tak že Tomáša tu nemáme, ale keďže, keďže, keďže je to ako môj chalan a strávili sme spolu veľa, veľa času aj po hoteloch a kdekade, tak musel, musel zrušiť aj mlieko a musel zrušiť aj všetky typy múky.

Martin Haranta: Okej.

Mišo Ukropec: A ja keď ho vidím jesť, tak to je akože šialené, čo on zožerie. Ale on proste schudol dvadsaťpäť kilo. Dobre, teraz akože mal nejaký väčší úbytok, ale čo sme spolu, tak pri mne schudol akože dvadsaťpäť kilo. Robí na CEO body, akože dobrý je. Sa mi to ľúbi velice, ale teraz to to bolo, že d-d-d-d a že normálne, že mizne nám pred očami. Ale čo on zožerie, to je neuveriteľné.

Martin Haranta: Môže byť.

Mišo Gula: Prepáč, ale chcem doplniť tú otázku, lebo to je presne tam, kde smerujem. Lebo to, že on vy-vyčlenil všetky druhy múk, to nemusí súvisieť s tým, že neprijíma lepok alebo tie múky, ale s tým, že zrazu prestal sacharidy prijímať ako keby.

Martin Haranta: Napríklad. Hej, ono ináč lepok je strašne démonizovaný. Sú síce ľudia, ktorí samozrejme majú celiakiu alebo intoleranciu a to sú jednotky percent populácie. Hej, to je taký dosť módny trend. Ale vrátiť sa k tomu testom. Ak to bol test- Na, na alergie, že IgE čo ti urobia u lekára, tak tam to je v poriadku, lebo to môžeš mať na to reálnu alergiu. Ale ak to bol test na tie intolerancie, ten IgG, tak ten má výpovednú hodnotu, že nula. To je úplný nezmysel. Môžem vám dať imunologickú prednášku, že prečo, ale on merá protilátky, ktoré sú prítomné kvôli tomu, že ty ješ tie potraviny, nie kvôli tomu, že máš na ne problémy alebo že si ich jedol v minulosti. To oni nespúšťajú intolerančnú reakciu na to, lebo intolerancie sú najčastejšie práve na cukry a nie na celé potraviny. A hlavne oni to dávajú, že na jablko. A vravím a ktoré jablko? S akým zložením? Proste to tak nefunguje, hej? Ono sa to predáva za veľa peňazí, ale výpovedná hodnota z imunologického hľadiska je takmer nulová.

Mišo Gula: Ale tých testov, tých reklám na tie testy všelijaké je plná, plná táto-

Martin Haranta: Však peniaze, peniaze, nie?

Mišo Gula: Rozumiem, rozumiem. Čiže k tomu sa chcem dopracovať, že tvoje stanovisko je teda, že je to bullshit?

Martin Haranta: No jasné, ako z imunologického hľadiska jasný bullshit. To niet sa o čom baviť proste. No a teraz sa to dáva a zase ma budú všetci nenávidieť. Hej, ale ono to tak je. Proste ako ja neviem. Ono je to, keď ty vieš, ako fungujú proste základné protilátky. IgG protilátka je základný kameň však našej imunity, najbežnejšia protilátka. Samozrejme, keď si zoberieš cudzie teleso, čo je nejaká potravina, takže nejak sa bude vylučovať, ale to neznamená, že ty ju nemôžeš tráviť alebo tak. To s tým má absolútne nič spoločné. A ono to máš tak teraz, v biológii je to tak, že ty vieš merať čokoľvek, čo ťa napadne. Ty vole, zoberieš močák, hocičo nejakú alebo niečo a interpretovať to a nastaviť na základe toho nejakú intervenciu, to je niečo úplne, úplne odlišné. A ono keďže vieme merať veľa vecí a vyzerá to strašne fancy, lebo dostaneš takú analýzu zelené, červené čísla, neviem čo, neviem čo, to neznamená, že má nejakú výpovednú hodnotu, lebo často nemá.

Mišo Gula: Čiže je to, je to skutočne teda tak, že ty môžeš zaplatiť stovky, tisíce eur za všelijaké testy, ale na konci dňa to je to staré známe, že cica nežer.

Martin Haranta: No.

Mišo Gula: Že proste daj si pozor na to, čo vlastne-

Martin Haranta: Ako s chudnutím sa, sú tam samozrejme aj iné faktory, ale primárne musíš inak jesť, musíš sa hýbať. To stále platí tieto veci. Samozrejme, u niektorých ľudí je to trochu komplikovanejšie. To už treba riešiť s nejakým výživarom alebo tento, to ja neviem. Hej, ja, ja neriešim chudnutie akože vôbec. Ale, ale ako samozrejme, vždycky tieto, tieto faktory tam sú. Hej a ľudia teraz hľadajú skratky, hej, si pichajú tam GLP1 agonisti a neviem čo. Stratí všetky svaly a celé zle. Hej, no tak.

Mišo Ukropec: Dobre. Vidíme teda, že je tu nejaká, nazvem to, že biela mafia, ktorá tlačí nejakú si agendu, ktorá ako neni úplne racionálna. Ale čo potravinová mafia? Keď to tak akože poviem, taká tá, taká tá, že pravá konšpirácia. Takže nie konšpiračná teória, ale tá konšpirácia, ktorá vlastne, ktorú zaplatili nejakí americkí cukrovarníci, že sa hodil vlastne vina za obezity, vysoké tlaky a tieto veci na tuk.

Mišo Gula: Že, že cornflakesy sú najlepšia, najlepšie raňajky, najzdravšie.

Martin Haranta: A glukózovo fruktózový sirup do toho, nie? To je ten bordel, ty vole.

Mišo Ukropec: Že, že jak, že jak toto vlastne ako hodnotíš? Keď sa pozrieš na, na to, že prídeš do hocijakého obchodu a na prvom mieste sú vlastne sladkosti. Potom za tým sú potom čipsy a vedľa toho je chleba. A ale vlastne zelenina je tam niekde a s ovocím niekde inde.

Martin Haranta: To znamená, že tam niekto robí dobré UXko, že?

Mišo Gula: Áno.

Martin Haranta: Pre tých ľudí. Nie. Najväčší bordel, čo môžeš jesť, sú priemyselne spracované potraviny. A to vlastne keď ideš cez tie, či už nejaké cornflakesy plné cukru, ideš čipsy alebo dokonca niekedy kúpiš aj pufovaný chlebík, čo si myslíš, že je v pohode a pozrieš a má to trinásť zložiek. Tak ja sa pýtam, ak je to pufovaná ryža, akých trinásť zložiek? Ako čoho? Hej? Že ono a tak vlastne to ide o to, že, že tie potraviny, ktoré už sú nejakým predpripravené, niektoré môžu robiť ro- robené relatívne čisto a najčastejšie majú tak veľa zložiek, konzervantov, aditív, farbív. Hej a ty si predstav napríklad dajme tomu konzervanty, hej, čo dlho vydržia. Čo robia konzervanty? No zabraňujú tomu, aby rástli plesne a baktérie. Tak čo sa stane, keď ty ich zješ?

Mišo Ukropec: Zakonzervujú hovienko.

Martin Haranta: No, zakonzervujú tak, že ti vyzabíjajú tie baktérie, čo tam máš ty dobré. Úplne skvelé, vieš.

Mišo Ukropec: Aha.

Martin Haranta: Logicky, lebo však oni si ty si nevyberáš. Akože patogénnych baktérií, čo ťa môžu zabiť alebo takto, je pod jedno percento zo všetkých. Deväťdesiat deväť percent sú buď také, že ti nič nerobia, alebo sú prospešné, hej? Takže to majú iba, tie baktérie majú iba zlé PR, lebo no tak pozabíjali už čo to. Hej, ale akože, hej, ale v princípe-

Mišo Gula: Shit happens, ako sa hovorí.

Martin Haranta: V princípe, v princípe, ó, sú veľmi prospešné a my vlastne ako im prídeme a my jeme veľa týchto priemyselne spracovaných potravín, čo je vrchol bordelu. A čo aj tie sladkosti sú priemyselne spracované potraviny. Hej, takže kebyže to máš si veľmi zjednodušiť a chceš jesť zdravo, tak si var alebo jedz základné suroviny, z ktorých to robíš. Proste kúp tú zeleninu, kúp to ovocie, kúp to neviem čo a, a proste a jedz stredomorskú stravu. Tá má najviac dôkazov o svo- o nejakej, nazvime to znižovanie kardiovaskulárnych ochorení, na dlhovekosť, na všetko možné.

Mišo Gula: Prečo sa, prečo sa na, ja to niekedy preháňam, že ešte pomaly aj na balení čistej vody sa uvádza, že môže obsahovať stopové prvky orechov a-

Martin Haranta: Lebo to je vo výrobe všetko, lebo sa tam vo vedľašej linke vyrába niečo podobné, tak oni sa musia kryť.

Mišo Gula: Čiže je to len taký, akože-

Martin Haranta: No to len kvôli tomu.

Mišo Gula: Okej.

Martin Haranta: Kvôli cross kontaminácii proste, lebo tak vieš, každý proces môže zlyhať a aj v tej výrobe, tak sa potrebujú nejako kryť chrbát.

Mišo Ukropec: Tak na tej linke sa vyrábajú všelijaké cukríky-

Martin Haranta: No.

Mišo Ukropec: A neni to vydezinfikované teraz úplne, že dokonalo. Ako oni, ako tak, ako my teraz tak, že kvalita potravín akože, že vysoká, vysoká. Čo sa týka akože procesu, ale proste no môže tam padnúť smietko.

Martin Haranta: Môže.

Mišo Ukropec: Hej, ako to, kto nebol vo výrobe, tak nechápe, že sa proste stane. Otázka. Cukor. Sú také nejaké, ja s tým ako sa nejako neviem stotožniť, ale chcem počuť názor, tak nechcem to biasovať zbytočne, že deťom sa nemá dávať cukor, lebo potom sú hyperaktívne a také a onaké a neviem jaké. A ja kukám na to, že- Mi to nedáva akože zmysel, lebo, lebo ten glykemický index vlastne najprv mu to cukor ako, akože vyskočí, potom sa vyplaví oný-

Martin Haranta: Inzulín.

Mišo Ukropec: Inzulín, ďakujem. Cukor dropne. Akože, že je toto téma alebo je to že celé že blbosť?

Martin Haranta: Ja som, ja som toto kedysi pozeral a ja som našiel normálne protichodné štúdie k tomu, že jedna tvrdila to druhé ono.

Mišo Ukropec: No preto sa to pýtam, že-

Martin Haranta: V princípe je to podľa mňa vieš čo tam bude kľúčový problém, že ak to dieťa napríklad, že mu dáš obed hej a v tom obede bude relatívne veľa vlákniny alebo niečoho a potom mu dáš ten cukrík, to nebude, nebude taký problém kvôli tomu, že tá vláknina ti udržuje ten glykemický index relatívne stabilný, že ti nedovolí urobiť ten, ten nárast, ten spike vrchov, nazvi si to ako chceš.

Mišo Ukropec: Áno.

Martin Haranta: Hej, ale je to iné, keď proste prídeš, to dieťa nič nejedlo a doňho navalíš toho veľa cukru, tak tam môže dôjsť k nejakej, nejakej anomálii. Či je z toho to dieťa hyperaktívne to asi netrúfam povedať. Hej, toto neni nejaký môj primárny field a akože ale ja si myslím, že to je strašne to naviazané aj na, na to, čo sa pravidelne jedáva. A to, to zase tam je strašne veľa tyko faktorov. Vieš, ľudia sa to snažia zjednodušiť. Vieš, že je to zjem toto a toto sa stane. To úplne tak nie je. Hej, lebo sú s tým aj nejaké iné, iné premenné, ktoré sa treba zohľadniť. A preto často aj tie štúdie môžu byť rozporuplné, lebo sa nezohľadňuje tento faktor. Hej, vieš napríklad tej inej-

Mišo Ukropec: A skúmali štyridsaťtri študentov a nie štrnásťtisíc celej populácie.

Martin Haranta: No tak áno, tak hej, nie každý má peniaze na rozhadzovanie. Akože ty-

Mišo Gula: Aká percento ľudí tak z bežnej populácie si myslíš, že, že by si mohol dať do nejakej

Mišo Ukropec: kategórie, že, že zdravo sa stravujú a majú v poriadku mikrobióm?

Martin Haranta: No takže keď berieme do úvahy, že zhruba osemdesiat až deväťdesiat percent populácie má nedostatok vlákniny, takže natoľko má aj problém s mikrobiómom v nejakom, v nejakej forme.

Mišo Ukropec: Dobre, naväzujúca otázka.

Mišo Gula: Ak by si niekto po vypočutí, pozeraní tohto podcastu vstúpil do svedomia, nedaj bože, koľko mu to môže trvať, aby si dal ten mikrobióm do

Mišo Ukropec: poriadku?

Martin Haranta: No tak ak sa k nemu správal zle desiatky rokov alebo roky, no tak to nebude trvať mesiac alebo dva. Hej, to môže byť tiež až roky. Takže v prvom rade treba zmeniť ten životný štýl. A treba si uvedomiť často, že, že my si aj myslíme, že sa zdravo stravujeme. Je to často je to klamstvo nášho vlastného mozgu pre nás, keď to tak poviem. Hej a ak mi to fakt nejde, dá sa to proste napríklad aj suplementovať tá vláknina alebo niečo, aby bol proste zvýšený príjem, hej. Á, takže týmto spôsobom, ale je to ako tá beh na dlhú trať. Tak ako si ho dlho poškodzoval, to je ako keby vlastne si predstav že v tom hrubom čreve máš ako keby orgán z cudzích buniek, ktorý žije ako zvieratko. Hej, to je taký nejaký mikrokozmos. No a ty keď ho začneš, iba chvíľu sa budeš oňho starať, tak on sa síce trochu zmení, ale nebude to nič zásadné. Musíš to byť dlhodobo. Čiže tam musí byť zmena životného štýlu.

Mišo Gula: Kokos, len že ty keď nebudeš rozprávať pekne o Sloníkovi, ho nepredáš. To akože teraz mám ľuďom povedať, že im bude trvať desať rokov, kým

Mišo Ukropec: si upravia mikrobióm?

Martin Haranta: Tak dobre rok.

Mišo Ukropec: Každého ale vieš, ale ja mám na to ako že, že veľmi ako pripravenú teda otázku. No experiment, ale vlastný.

Martin Haranta: No.

Mišo Ukropec: Dneska toľko nejogujem, ako som kedysi, lebo teda ja mám také akože tuhé telo a tá joga mi robí, že dosť dobre. Viacej ma bolí joga ako, ako, ako thai box pomaly. A súčastťou jogy teraz nemám na mysli len toho cvičenia, ale nazvime, nechcem nazvať, že životného štýlu, lebo nie som úplne taký ten ako typ. Ale sú aj rôzne očistné postupy, také akože o takých úplne, že elementárnych vecí, ako že vyplach nosa slanou vodou a takéto. Alebo dám akože pre niekoho to môže byť ako nepredstaviteľné, ale normálne, že klystír, aby sa proste vyhodil ten bordel, čo je v hrubom čreve. Čo teda keď človek zistí, čo tam má, tak ako vyhodnotí, že toto som asi nechcel mať.

Mišo Gula: Mňa ešte ma bude zaujímať reakcia na to, že-

Mišo Ukropec: Áno, áno, však preto to k tomu smerujem. Až potom po vyplach tenkého čreva. Hej? A to je postup, kde proste piješ ja neviem štyri, päť litrov slanej vody, výsledkom čoho je, že to proste že to vypláchneš, že dočista, dočista a začínaš akože von анфанг ан, akože od nuly. Hej? Je to akože štandardný, akože jogistický nejaký očistný postup, ktoré sa teda nerobí akože pravidelne, hej, lebo teda to má svoju, ako má to konsekvencie. Keď takéto niečo počuješ, čo si o tom myslíš?

Martin Haranta: Mne sa z toho postavia všetky chlpy. A vieš, vieš, vieš, v čom je problém? Že veľmi veľa tých baktérií, aj tých dobrých baktérií, oni žijú v takzvaný mucus layer alebo teda to je tá vrstva na tom čre-čreve, kde je proste, kde je hlien. Ľudia si predstavia, že hlien je niečo zlé. To nie je pravda, je to dobré. A ty keď to vypláchneš, tak všetky tie baktérie, ktoré sú v tom-

Mišo Ukropec: Všetko preč.

Martin Haranta: Tie mucus degradujúce a tak a tam proste nie je. A teraz ono sa to začne kolonizovať nanovo a ty nemáš žiadnu kontrolu, že ako a tam kľudne môže prísť, sa ti premnožia kvasinky alebo nejaké klebsielie alebo nejaká šigela alebo nejaký bordel proste. Celé zle a budeš mať čo robiť, aby si sa z toho spamätal. A to ti hovorím aj z praxe. My sme toľko ľudí riešili práve po týchto srandách.

Mišo Ukropec: Aha, okej.

Martin Haranta: Hej, že ktorí proste prišli a roky rozbití úplne akože na kašu alebo po trojkombinácii antibiotík alebo niečo také, keď je to nejaký veľmi zložitý proste zásah hej do toho.

Mišo Ukropec: Čo, čo, čo takto, lebo ten, ten postup je taký, že ako ten nábeh na stravu je akože postupný a taký akože trocha nesolenej ryže a taký akože-

Martin Haranta: To je v poriadku.

Mišo Ukropec: Viem si predstaviť, že ľudia hneď dajú akože tatarák, hej?

Martin Haranta: No.

Mišo Ukropec: Preto som ho vytiahol, hej, lebo som čakal nejakú takúto výrastvare. Som opät včera, čo máš proti tataráku?

Martin Haranta: Nič. Ja to mám tiež rád, hej, ale akože zrovna asi po nejakých klystíroch a výplachoch asi not good.

Mišo Ukropec: Asi to neni akože správne, že, že nie sú to ľudia alebo typicky tak, že, že idú z jedného extrému do druhého.

Martin Haranta: Presne to sa deje. Oni takto idú, kade dostanú rôzne rady. Často veľmi nekvalifikované, tak by som to nazval.

Mišo Ukropec: Okej.

Martin Haranta: A robia sa úplne takéto zase nážedné, že jeden klister. Oni si urobia proste desať alebo pätnásť alebo niečo také hej. A oni potom prídu a že sú úplne rozsekaní. A vravím no áno, lebo ty nemáš tú kontrolu, čo sa tam potom stane pri tej regenerácii žiadnu. A ty môžeš sa dostať fakt, že do takého štádia, že ako, že si nebudeš vedieť vôbec pomôcť. A to sú proste ľudia, ktorí potom mávajú akože dvanásť, pätnásť razy za deň hnačky dlhodobo mesiace.

Mišo Gula: No okej. A z tvojho pohľadu teda existuje nejaký spôsob takého, nazvime to, že nejaký hard reset, že, že akože povedať si, že tu je hrubá čiara, niečo urobím a odteraz sa stravujem zdravo, alebo proste sa len treba začať zdravo stravovať zdravo.

Martin Haranta: Zdravo a udržateľne. To znamená, že to nemáš si to urobiť tak, že ty vole, že teraz dva mesiace budem jesť, vymyslím si hnedú ryžu alebo nejaký taký extrém. Hej? A tá zmena musí byť taká, že udržateľná, že ti to chutí, že to chceš robiť, že to musí byť začlenené do toho životného štýlu.

Mišo Ukropec: Ty nechceš spomínať prosím ťa disciplínu a konzistenciu hádam.

Martin Haranta: No tak akože bolo by fajn.

Mišo Ukropec: A page sa tá lasica.

Martin Haranta: Ako ja viem. Ešte ja viem, že to je zložité, ale ono je to, vieš, ono je to zložité a jednoduché zároveň. Však každý vie, že sa máš dobre stravovať, že sa máš hýbať a že nemáš byť furt nervózny a že máš spať.

Mišo Ukropec: No je nervózny.

Martin Haranta: No. Lebo to nervózny a odinštaluj si Facebook alebo odinštaluj si LinkedIn alebo neviem, vieš čo.

Mišo Ukropec: Na Facebook mi mietia aj päťko, želanie smrti som dostal minulý týždeň.

Martin Haranta: Hej, no tak vidíš to.

Mišo Ukropec: Sa mu zmenil mikrobióm.

Martin Haranta: Do krárosti. Vidíš z toho je. Nie, ale že akože všetci to vedia a vieme to strašne ťažké je to aplikovať. Ono vlastne aj často chodím takto na tie mediálne vystúpenia preto, že ak by to mal byť aspoň nejaká tá malá časť, že ten človek ho to trochu posunie, aby trochu zlepšil ten životný štýl, tak za mňa dobre. Hej, akože lebo to je vlastne tá alfa omega zdravia. Hej, je to až typicky, že ja neviem, je strašne vysoká úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a tam je najväčší problém je proste tlak. A u niektorých ľudí dobre ten tlak je tam objektívny problém, ale u drvivej väčšiny to je choroba životného štýlu.

Mišo Gula: Ešte jedna, lebo prešli sme nejaké diéty, prešli sme vlastne takto tie, tie easy fixy,

Mišo Ukropec: naoko easy fixy. Čo hovoríš ešte na hladovku?

Martin Haranta: No dobrá otázka. Budem siedmeho januára točím, idú so mnou točiť do krátko do filmu o poste, kde to týpek držal sedemdesiat dní a chalan akože že v celkom dosť katastrofálnom stave. Takže vždycky záleží, ak je to ten prerušovaný pôst. Síce dáta nie sú nejaké konzistentné, ale vyzerá, že to asi v pohode. Hej, takže neješ dvanásť, šestnásť hodín denne a ješ v tých oknách.

Mišo Ukropec: Toto mi nepripadá ako extrém z takého laického, ale skôr teraz, lebo

Mišo Gula: odporúča sa, že napríklad tri alebo päť dní, že neješ. Teraz nehovoríme o sedemdesiatich dňoch, ale naozaj také, že dajme tomu tri čarovné číslo z rozprávok. Tri dni nejesť.

Martin Haranta: No ako to môžem povedať iba laicky, lebo ja som toto dohľadával a nikdy k tomu nie je žiadna poriadna štúdia urobená, takže ťažko povedať hej. Za mňa ak skôr, že ja by som to dal skôr na jeden, dva maximálne. Hej, ja by som to zbytočne nehrotil. A je to tam, že áno, je tam nejaký efekt, že zrejme to telo sa môže začať nejako viacej reparovať, ale to je také, to sú také dohady. Ono je to v strašnom marketingu v tom a ťažko sa v tom vyznať, hej, že no a potom-

Mišo Gula: Nič, čo by si reálne vedel na sebe, na sebe odsledovať ako.

Martin Haranta: Nie, akože ty, ty samozrejme si nájdeš, že sa budeš cítiť ľahšie chvíľu alebo sa budeš cítiť onak.

Mišo Ukropec: Však si

Mišo Gula: dve kilá vykakal, tak to je jasné.

Martin Haranta: Hej, ale tá otázka, či tam je ten pozitívny efekt, akože ja neviem, ja sa netrúfam. A keď, ale keď nebudeš jesť sedemdesiat dní, tak údajne sa ti bude zdať, že chceš zabíjať ľudí a jesť ich mäso. Aspoň to mi hovoril ten chalan, čo to točí ten film.

Mišo Ukropec: No ja mám za sebou dva sedemdňové a jeden päťdňový pôst a tisíc v úvodzovkách preháňam. Akože veľa, veľa takých akože krátkych, že deň, dva. Tie dva týždňové boli v pohode, ten tretí päťdňový, ten som normálne musel utiecť, lebo tak mi bolo strašne zle, že som ako povedal, že toto asi nikam nevedie. Ale mám veľmi interesantné pozorovania z pôstu, napríklad na Garmine, keď mi akože merajú hodinky, keď nejem, tak body energy mi ako vôbec neklesá tak, ako keď, keď, keď jem. Proste tá strava významne ovplyvňuje aj, aj srdcovú frekvenciu a proste všetky tieto veci, lebo to trávenie je akože náročný proces.

Martin Haranta: Áno.

Mišo Ukropec: A ako viditeľne mám, že ďaleko viacej energie, keď nejem, ako keď jem. Čo nemá byť teraz ako vec, že teraz ako prestávam jesť, lebo takto to úplne nefunguje. Ale, ale ja teda na pôste nemôžem povedať nič. A aj v 2016 mi vyšla, dostali Nobelovku za tie prerušované pôsty, čo sa tam spúšťajú nejaké tie-

Martin Haranta: Autofágie asi.

Mišo Ukropec: A, a neskúmal som to do detailov, ale teda že keď šestnásť hodín plus mínus autobus neješ, tak sa tam spúšťajú proste korekčné procesy, ktoré sa nespúšťajú, keď sa stále tlačíš jedlom. A neni nám asi úplne historicky prirodzené furt sa cpať niečím, lebo v tej prírode proste máš mesiace, kedy sa vieš cpať a musíš sa nacpať. A potom sú mesiace, že sakramentské nemáš toto, čo jesť.

Martin Haranta: Toto je ťažké. Vravím, že toto neni primárny field a mám to, to a na tento argument máš vždycky jednu odpoveď, že tí ľudia predtým ako žili, tak koľko sa dožívali tridsať, štyridsať rokov. Teraz, keď sa o seba staráš, sa dožiješ v dobrom zdraví sedemdesiat, osemdesiat. Takže otázka-

Mišo Gula: Dokonca aj keď sa nestaráš o seba.

Martin Haranta: No.

Mišo Ukropec: Aj tak sa vieš dožiť takého veku.

Martin Haranta: No ja by si mal v plnom zdraví, že nie si úplne, že, že po šesťdesiatke a dokatovaný jak vieš. Že otázka je, že teda že kde to je, kde sa tam bude akože samozrejme nejaký balans v tom. Hej, asi ja som veľký zástanca antiextrémov v čomkoľvek, si nemyslím, že to je to.

Mišo Ukropec: Nikam to nevedie.

Martin Haranta: No. Takže ale toto ako ťažko povedať, ono je to v konečnom dôsledku, ak ti to vyhovuje, vieš a robí ti to dobre, no tak to preboha rob. Vieš akože ak ti to nevyhovuje, tak to nerob. Hej a vo všeobecnosti jedz stredomorskú stravu a proste tam-

Mišo Ukropec: Stiahneme sa do Talianska, víno, pizza.

Mišo Gula: Existuje okrem, okrem kontroly, okrem vizuálnej kontroly kaka existuje nejaký spôsob alebo

Martin Haranta: nejaké testy, ktoré by si človek mohol robiť, aby si zistil, že v akej kondícii má ten mikrobióm?

Mišo Ukropec: Ty môžeš robiť tie testy, ale ako interpretovať ich je extrémne ťažké.

Martin Haranta: ChatGPT, čo? Aj keď ich interpretuješ, tak urobiť s tým niečo je ešte oveľa ťažšie. Takže ty si urobíš tú analýzu

Mišo Ukropec: a teraz ja neviem,

Martin Haranta: niektorí ju predávajú za tisíc, reálna hodnota je z toho asi tri stovky, hej, že tam brutálne marže sa na to šľahajú

Mišo Ukropec: a-

Martin Haranta: Aha, to sa ti vyjde, že máš dosť takých baktérií, nemáš dosť takých baktérií a tak. No ale vlastne ale výsledok toho je, že máš jesť viac zeleniny. No tak to si ani nemusel robiť. My to robíme, keď sa snažíme dať tak špecifické baktérie, ktoré majú má nejaký špecifický fyziologický efekt a vieme, že chýbajú. Ale z tých, z tej analýzy, kde je asi sedemdesiat premenných, vieme takto ovplyvňovať asi osem. Hej, čiže je veľmi ťažké práveže zase sa dostávaš k tomu, že ty vieš analyzovať hocičo. Proste to fakt nie je problém. Problém je k tomu nastaviť tú intervenciu, teda to, čo s tým urobíš. Takže vlastne my aj ako keď aj teraz máme napríklad nejaké výskumné koncepty alebo vývoj normálne vo firme, my ideme z tej druhej strany, že čo vieme urobiť a teraz sa snažiť nájsť k tomu nejaký analytický nástroj, ktorý by nám tomu pomohol. Nie naopak, lebo to naopak to evidentne nefunguje.

Mišo Ukropec: Otázka autoimunitné ochorenia. Akým spôsobom, keď niekto má, ja teraz vymyslím si akože hemofílie a ja neviem takéto, vie s tým človek niečo takéto akože spraviť?

Martin Haranta: Dobre.

Mišo Ukropec: Nejakou, nejakou zmenou. A teraz nehovorím, že stravy, lebo to môže byť akože málo, ale vy máte taký akože magic package. Hej, že, že, že je tam na niečo takéto akože šanca?

Martin Haranta: Áno, takže v prvom rade autoimunitné ochorenie znamená, že tvoje vlastné biele krvinky ťa napádajú. Takže nejaká časť tvojej imunity sa zbláznila a nenapadá cudzie elementy. To sú nejaké patogény, nejaké baktérie, vírusy, ale napáda proste samého teba. A keď je to teda, ja neviem, keď je to v kĺboch, je to reuma, keď je to v črevách, je to Crohnova choroba, ulcerózna kolitída a tak. Záleží od akého typu autoimunitného ochorenia. Ale je pravda a my to máme aj s kolitídami ako veľmi dobré výsledky, že vieme veľmi pomôcť predĺžiť to obdobie, kedy nemáš vzplanutie tých ochorení, lebo tie autoimunitné ochorenia oni chodia v takých návaloch, hej, ako keby.

Mišo Ukropec: Okej.

Martin Haranta: A, a s tým tu máme dobré výsledky. Nie pri každom, lebo sú veľmi rozdielne. V podstate akékoľvek tkanivo, akýkoľvek orgán môže mať autoimunitné ochorenie. Hej a to, hej, že nie na všetko to ideálne funguje, ale my vieme, že ten mikrobióm môže buď tvoriť protizápalové látky alebo prozápalové látky. No a teraz si predstav, že ty máš zápalové ochorenie a ešte máš ďalšie ložisko zápalu. No asi ti to nebude robiť dobre, že áno.

Mišo Ukropec: A prilievaš tam ešte do toho olej.

Martin Haranta: A prilievaš olej alebo, alebo môžeš robiť to, aby to produkovalo protizápalové látky. A odrazu zistíš, že to môže ako pomáhať. Ako nevravím, že to nejako univerzálne funguje pri všetkých, ale na minimálne pri tých napríklad pri tých kolitídach, pri psoriáze a takto relatívne akože že dobré výsledky musím povedať.

Mišo Gula: Čo probiotiká z lekárne? Je to drahý moč alebo?

Martin Haranta: Záleží, ako sú vyrobené. Ono je to vlastne, ono je to o tom, že probiotikum je veľmi široký názov pre baktérie a tých baktérií, typov baktérií, ktoré tam môžu byť, sú tisíce. Hej, ty, ty v podstate máš tam nejaké, nejaké označenia. Tak známe napríklad Lactobacillus acidophilus. Hej, to, to iba hovorí, že to je nejaká veľká rodina baktérií a ešte by tam malo byť za tým nejaké číslo alebo kód. Takže Lacto-Lactobacillus acidophilus jedna, X5, neviem čo. Každý z nich už označuje konkrétnu baktériu a napríklad aj keď je to Lactobacillus acidophilus, tak tá jednotka keď je, tak ten môže napríklad znižovať cholesterol a nerobí nič iné. Ale tá X5 môže napríklad redukovať alergické reakcie. Je obrovský rozdiel medzi tým, aká baktéria tam je konkrétna a ako je preskúmaná a či má preskúmané to, ako funguje. No a teraz keby som ti to povedal ako úplne v praxi, tak ja keď riešim nejaké baktérie alebo kupujem do produktu, stojí asi osemsto eur kilo niečo, lebo je tam proste za tým sedemdesiat štúdií. Je to celé akože viem presne, čo to robí. Alebo prídeš za nejakým čávom a on ti povie na trhu, že pozri, ja tu mám kilo za sto eur a sa spýtam: „No dobre, ale čo sú to za tie bakteriálne kmene?" Že to nie, to nie sú kmene, to sú generické probiotiká. Vravím, to neexistuje niečo také ako generické. Nie, nie, ale sto eur kilo. Hej a potom vlastne zistíš, že, že keď kúpiš tie probiotiká za tých sedem eur, ja viem, koľko stojí výroba týchto vecí, takže viem asi, že čo za veci sa tam do toho nasypú. A ty tam musíš to spĺňať veľmi veľa veľmi špecifických vecí na to, aby si to vôbec mohol nazvať probiotikum z vedeckého hľadiska. A to ti garantujem, že tak osemdesiat, deväťdesiat percent produktov na trhu to nespĺňa.

Mišo Ukropec: Sponzorom tohto programu je sieť lekární. Existuje nejaký rule of thumb, ako sa hovorí u nás na východe, že, že vieš, že keď si toto prečítaš, tak vieš, že sú to dobré probiotiká?

Martin Haranta: Nie, práveže to nie a to je ten problém. Hej, buď ti to ten výrobca ukáže. Napríklad my máme ku každému produktu také vedné PDF, že na základe čoho je to urobené, hej, alebo na základe akých štúdií, či sme ešte aj my robili za tým nejaké consumer studies alebo niečo. Hej, ale to robíme proste tak my, lebo tak som to chcel, aby to bolo nastavené. Ale ak ti niekto neukáže tie štúdie, tak ty vlastne nevieš vôbec, na základe čoho je to urobené. Nevieš, či tam je v dostatočnom množstve tá baktéria. To je veľmi dôležité, lebo je rozdiel, keď tam je toho desať miliárd a miliarda a vieš, že efekt mal desať miliárd. A aké tie bakteriálne kmene tam sú a to, to nikto ani dohromady neukazuje proste. Ale ja by som to vždycky žiadal ako taký priemyselný štandard. Aj sa na to vo svete začína trochu tlačiť. U nás to ešte až tak moc nedošlo. A alebo sú, sú aj dobré produkty, sú aj mimo toho, že aby som si nerobil iba ja akože reklamu, že máme tie svoje IproBio veci, tak proste taká napríklad nejaká BioGaya alebo tak je ako, ako seriózny výrobca. Hej, ale akože tí výro-

Mišo Ukropec: Product placement v praxi.

Martin Haranta: No alebo vieš, alebo ti, alebo oni ti môžu prísť a to vieš, ako to funguje. Normálne mi zavolá čávo, že a hovorí, že zožeňte mi takéto probiotiká, že chcem, aby tam bol Lactobacillus acidophilus a Saccharomyces boulardii, aby tam bolo toto. A vravím: „No dobre, ale ktoré kmene chcete?" Ja sa tomu nerozumiem, iba mi to zožeň a ja to idem vyrábať ako white label ešte pre iných ľudí. Človek, ktorý vôbec netuší, čo ide robiť, ide produkt pre ďalších ľudí, ktorí si na to capnú labku a budú to predávať. To je, to je peklo proste. To je úplne neskutočné. Ja akože, no a toto akože úplne bežne sa to takto deje. Takto sa vyrábajú tie suplementy. To je proste Eldorado, poľné úrané, nikto nič nekontroluje proste.

Mišo Ukropec: Ešte ma zaujíma taká vec, laktozová intolerancia.

Mišo Gula: Čo som si tak akože pozrel, že vraj je to niečo, čo vekom prichádza prirodzene.

Martin Haranta: Tak.

Mišo Gula: Za prvé. Za druhé, má zmysel s ňou, s ňou bojovať nejakými baktériami?

Martin Haranta: Áno, takže-

Mišo Gula: Kupovanými teda z lekárne?

Martin Haranta: Nie. Takže takto. Laktózová intolerancia presne tak ti postupne odchádza vekom. Je to z toho titulu, že ako máme silný gén po predkoch, ktorý v našej geografickej šírke niekde zhruba okolo Dánska vznikol gén, ktorý dokáže štiepiť laktózu. Hej? A podľa toho, ako veľmi máme predkov z tej časti, nazvime to severnej Germánie, tak, tak tak dlho nám to vydrží. No a presne to, čo sa tam deje, tak tá v tom, v tom, v tom géne, ktorý kóduje, aby sa produkoval laktáza, to je to, čo štiepi laktózu, tak tam je taký, taký región, ktorý, ktorý udáva, či sa ten proteín vyrábať bude, ktorý potom stimuluje tú laktázu a ten nám postupne ako keby odchádza. Takže záleží, akú máš tú genetickú informáciu a postupne to ide. Takže je to nejak niečo prirodzené pre nás. Hej, takže to nie je, že niekto dostane laktózovú intoleranciu a si myslí, že je chorý. Je to proste c'est la vie. Tak to je.

Mišo Gula: Designová záležitosť.

Martin Haranta: Áno.

Mišo Gula: Jasné, ale otázka smeruje k tomu-

Martin Haranta: Áno, ale že čo s tým? Máš jesť pravidelne biely kyslý jogurt.

Mišo Gula: Biely kyslý jogurt. Dobre, lebo áno, ja som pozoroval na sebe, že za prvé o carnivore diéte sme si niečo povedali, ale za prvé som si to všimol, že vtedy, keď som ju dodržiaval, tak som nemal žiaden problém s laktózou. A za druhé, keď som, začal piť kravské mlieko kupované z automatu čerstvé, tak toto mi tiež pomáhalo na to, že som nemal problém s laktózou.

Martin Haranta: Môže byť. Hej, ako to, takto, ja môžem povedať to, čo ako keby na čo sú dáta. Je to to zdravotnícke tvrdenie. Keď budeš jesť biely kyslý jogurt, tak ten ti pomáha manažovať symptómy laktózovej intolerancie a je to kvôli tomu, že jogurt sa vyrába z dvoch bakteriálnych kmeňov a na konci tej fermentácie tam zostane veľa Lactobacillus delbrueckii, ktorý sa živí laktózou. A ty keď ho ten jogurt ješ v normálnom chladiarskom reťazci, ten, tá baktéria prežíva, ty to zješ a ona vlastne ty to ako keby autor-

Mišo Gula: Ona supluje vlastne to, čo ty si-

Martin Haranta: Áno, ty to autorizuješ na tú baktériu.

Mišo Gula: A čo domáca výroba jogurtov?

Martin Haranta: No to si môžeš urobiť, to je-

Mišo Gula: Ale že či je to akože rovnako dobré alebo-

Martin Haranta: Jasné.

Mišo Gula: -to môže byť prospešnejšie alebo-

Martin Haranta: Je to, je to rovnako dobré, ak sú dodržané podmienky toho vykvasenia a potom je to dobre schladené. Toto je veľmi dôležité, lebo ten jogurt je teplote dosť nestabilný. Hej, takže ako ho niekde necháš na dvanásť hodín, tak tie baktérie všetky skapú. Hej, akože, ale ak to všetko prežije a čo štandardne už aj teraz, aj v tých supermarketoch podľa mňa tie chladiarske reťazce asi dodržiavajú. Hej, aspoň to tak vyzerá. Neviem. Hej a v podstate tak to môžeš. Ja mám laktózovú intoleranciu. Ja jem jogurt šes-šestkrát do týždňa a ja nemám problém s laktózou.

Mišo Gula: Jeden jogurt denne ti dokonale-

Martin Haranta: Ja to raňajkujem, hej, s pohánkou-

Mišo Gula: Ale že normálne čistý biely jogurt.

Martin Haranta: Áno, taký úplne ten najprimitívnejší, ten kyslý, taký ten hustý.

Mišo Gula: Ani nejaké tie acidka alebo takéto?

Martin Haranta: No tak to ak to máš rád, tak si môžeš dať hej, ale tie-

Mišo Gula: Ale že má to rovnaký efekt alebo nemá? Hej?

Martin Haranta: Nie, nie, nie. Ako môžu, môžu s tým pomáhať, ale ten jogurt má najsilnejší dôkaz.

Mišo Gula: Aha, okej, okej.

Mišo Ukropec: No dobre, toto bolo zaujímavé. Takže-

Mišo Gula: Až tak hovno mne to nebolo. Teda bolo a nebolo.

Mišo Ukropec: Na konci je všetko na hovno.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Ide. Máš nejaký fun fact? Okrem toho, že to fun fact?

Martin Haranta: No hej, že žije v tebe zhruba pol kila baktérií. Takže keď sa postavíš na váhu, si to môžeš vždycky odčítať a mať dobrý pocit.

Mišo Ukropec: Výborne. Okej, ja mám tému akože mentálnu hovnovú. Nie teda fyzické hovienko. mal som post, teda short Mišo pekne nastrihal. Takto si tam schovávam hlavu, lebo som si akože opieral, len som si opieral. To bola ako náhoda. Je z toho, dobre, že náš druhý najvirálnejší post. Päťsto vyhrážok smrťou tam mám a želaní smrti. Áno.

Mišo Gula: A prečo?

Mišo Ukropec: Lebo som sa vyjadril, že správny dôchodca umrie deň pred výplatným prvého dôcho-dôchodku. Čo je, čo je zbožné prianie sociálnej poisťovne a našich pánov politikov. Neni to môj názor, prosím, áno, ale je to to, čo robí naša milovaná milujúca republika. No to som nemal povedať. Výborné je ale to, že potom si začneš klikať profily tých ľudí, akože som dal do toho pár minút. Mačetka, mačetka, mačetka, stromček, kotleba, mačetka, havinko, koníček, uhrik. Akože ja kukám, že, že, že čo?

Mišo Gula: No tak ja mojím fun factom nadviažem, lebo na tomto príklade a na tom, čo som mal ja predtým, lebo ja som zase v jednom v jednej časti povedal, že, že ľudia nad sedemdesiat už chcú zomrieť, ale to bol akože brept, lebo som chcel povedať nad osemdesiat, deväťdesiat rokov, tak to malo tiež akože šialené počty vyhrážok smrťou. No ale, ale to zistenie z toho je, že vlastne stále sa bavíme o tom, že, že ten internet je plný ruských trollov a všelijakých, akože takých automatizovaných fariem a neviem čo. No a my sme na tom zistili, že vlastne to nie je pravda, že my naozaj máme takých debilných ľudí na, na, na Slovensku.

Martin Haranta: Je, je, aj-

Mišo Ukropec: Majú určite zlý mikrobióm.

Martin Haranta: No mňa, mňa tiež hejtia za kadečo, hocičo človek povie vytrhnuté z kontextu a naviac tí ľudia tomu príliš moc nerozumejú, najmä biológii. Lebo biológia nie je moc intuitívna. Hej, tam-

Mišo Ukropec: Spojme ťa s Pavlom Čekanom. Si môžete pokecať. Výborne. No díky moc, že si prišiel. Zase o niečo múdrejší. Vôbec to nebolo na hovno.

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujem.

Martin Haranta: Aj ja veľmi pekne ďakujem, že som tu mohol byť s vami.

Mišo Ukropec: Pecka. Čau, čau.

Martin Haranta: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook