#12453 min
Norbert Lojko: Marketing v malých firmách – Hunter vs Farmer | LinkedIn Kolotočári #124
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Norbert Lojko rozoberá, ako to vyzerá s marketingom v malých a stredných firmách. V rodinných firmách ho často dostane na starosť niekto bez skúseností – nezriedka manželka majiteľa, lebo „je na sociálnych sieťach“ –, a majitelia berú marketing ako výdavok z vlastnej peňaženky, nie ako investíciu, čo vedie k emocionálnym rozhodnutiam. Slovenské firmy sú podľa neho príliš zahľadené do produktu, ktorý ľúbia, namiesto toho, aby išli tam, kde sú zákazníci a ich peniaze. Vysvetľuje rozdiel medzi obchodníkmi lovcami a farmármi, prečo firmy najprv najímajú obchodníka a až potom marketéra, hoci by to malo ísť paralelne, prečo finančné firmy stále najímajú „lovcov z rodiny“ a prečo vystavovatelia na veľtrhoch čakajú, kým niekto príde okolo. Mišo Ukropec pridáva skúsenosti z korporátneho a technologického predaja a fun fact o kupujúcich BMW.
Hlavné myšlienky
- Marketing je investícia – majitelia malých firiem ho často berú ako výdavok z vlastnej peňaženky a rozhodujú emocionálne.
- V rodinných firmách marketing často robí nevyškolený človek, ktorému bola rola pridelená, nie odborník.
- Slovenské firmy sú produktovo-centrické; úspešné firmy idú tam, kde sú zákazníci a ich peniaze.
- Obchod a marketing musia ísť paralelne, nie najprv obchodník a „ak vyjde budget“ marketing.
- Lovci hľadajú nových zákazníkov, farmári budujú vzťahy; pri silnom marketingu a atraktívnom produkte stačia vyškolení farmári.
- Finančné firmy najímajú obchodníkov, ktorí oslovia svoju rodinu a známych – keď sa kontakty minú, vymenia ich za ďalších.
- Na veľtrhoch nestačí čakať pri stánku, kým niekto príde – treba aktívne oslovovať.
- Kto robí pre veľké obchodné reťazce, potrebuje hrubú kožu a odložené ego.
Kapitoly
Citáty
Oni idú tam, kde sú tí zákazníci a tie ich peniaze. Kdežto my ideme tam, kde je ten produkt, ktorý ľúbime.
Ty ani nemusíš veľa vedieť, len musíš vedieť klásť správne otázky a hneď si za múdreho.
Brutálne emocionálne zlé rozhodovanie namiesto toho, aby to brali ako investíciu.
Popis epizódy
Hosťom epizódy #124 je Norbert Lojko – skúsený marketér s korporátnou minulosťou (Coca-Cola a ďalšie).
Prečo majitelia malých a rodinných firiem míňajú peniaze na marketing zbytočne, zverujú ho manželkám či dcéram bez skúseností a rozhodujú o ňom emocionálne namiesto investičného prístupu?
Rozoberáme hunter vs. farmer v predaji, slovenský produktovo-centrický mindset a praktické rady k veľtrhom aj LinkedIn viditeľnosti.
Sponzori:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie budov a dokumentácia skutočného stavu
Prihláste sa na odber.
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 50 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Norbert Lojko: Priniesol nových klientov väčšinou zo svojho okolia. To keď sa minie, tak potom ho vyhodia a najmú ďalšieho a ten zase tú svoju rodinu osaleuje. Minie neefektívne viacej peňazí, ako keby tam mali nejakého korupčného marketéra. Oni idú tam, kde sú tí zákazníci a tie ich peniaze. Kdežto my ideme tam, kde je ten produkt, ktorý ľúbime a ktorý sa nám páči robiť. My sme sa tú odlišnosť nemali kde naučiť a narvali do mňa strašne veľa peňazí na vzdelávanie. Teda okrem toho, že som sa učil priamo v práci, že ty ani nemusíš veľa vedieť, len musíš vedieť klásť správne otázky a hneď si za múdreho. Ja som potom tam akože skončil po roku a hovorím si, že proste klobúk dole, kto robí kategórie manažéra a je úspešný reálne myslím akože dlhodobo s týmito veľkými sieťami, lebo to chce proste také veci, že ty musíš proste stratiť a všetko ego úplne prehltnúť. Áno. Musíš dokonca robiť služobníčka, čo som sa bavil s nejakými chalanmi, čo robia kategórie, čo robia teda key account manažérov, tak hovoril, že oni pomaly, že vozí ich na dovolenky tie holky proste pre decká vybavuje školy, zháňa proste lieky nedostatkové a takéto veci, že on je normálne concierž pre tieto, pre tieto tety, pre tieto tety z tých, z toho retailu. A to by si neveril, že tú tetu vidíš niekde na zastávke autobusu alebo proste niekde akože na parkovisku, že akú ona má silu, akože ona aký má ona výtlak ty kokos, Uhm, uhm. že, že vďaka nej sa hýbu proste akože aj veľkí hráči normálne myslím ako dodávatelia a výrobcovia. Robiť pre
Mišo Ukropec: čokoľvek alebo dodávať čokoľvek do reťazcov potrebuješ mať aj tretí bicek a tretie vajco, aby ti akože, a-a-aby si vedeli vôbec ako niečo s nimi urobiť. A
Norbert Lojko: hršiu kožu a totálne hršiu kožu.
Mišo Ukropec: Áno, ale, týmto, týmto zdravím jedného z našich fanúšikov. Čau, čau, nebudem ho menovať, aby som ho nekonsternoval na verejnosti, ale on hlášku pozná. Od neho som sa naučil výraz, že morálna flexibilita. Jasné, morálna flexibilita je must. A bohužiaľ, korporátny svet, dobre ty hovoríš o nejakom FMCG biznise, ale my sme viac akože Áno, technologický. Akože ale ako automotive biznis a takéto. Ja furt hovorím, že po otrokarstve, drogách a teraz ináč najnovšie aj po textilnom biznise, že štvrtý najtvrdší. Môže byť, môže byť. Hej?
Mišo Gula: Toto bude prvá časť, kde nebude na začiatku intro, lebo ja považujem to, že už sme začali Už sme začali, áno. Podcast, čiže Takže Len dodatočne. Nazdar Kolo, čau.
Mišo Ukropec: Čau, čau Pešákčík. Sme porušili práve
Mišo Gula: režim. Prvý hosť. Vlastne, vlastne ty si nás odpálil už dvakrát t-t-momentálne, že prvýkrát si začal bez toho, aby my sme akože začali. To je, to je pr-pr-prvá zmena. To si ale nezvykaj, ty
Mišo Ukropec: máš. Presne tak.
Mišo Gula: Prvý a posledný krát. A druhá, že kokos náš dnešný hosť poslal dlhšiu prípravu, akú si my
Mišo Ukropec: robíme na náš podcast. To je pravda. Aj k tomu ti blahoželáme. Ďakujem.
Norbert Lojko: Akože aj vy máte u mňa akože prvenstvo v tom, že v zásade, ak si to teda dobre pamätám, ja som možno za posledné tri roky urobil že desať podcastov. Toto je nejaký desiaty alebo jedenásty a som v prvom, do všetkých som sa natlačil ja sám. To som v prvom desiatim a pozvali, hej? Čiže som zvedavý. To je ak-akcia deväť plus jedna. Áno, áno, deväť plus jedna. Presne. Alebo ako my hovorím, obľúbene v marketingu, že, že dve za cenu troch.
Mišo Gula: Noro Lojko je náš dnešný hosť. Vitaj.
Norbert Lojko: Ďakujem, ďakujem za pozvanie. Ďakujem, že som tu. Predpokladám, že sa asi, keďže toto je nejaká sto x x časť. Toto bude sto dvadsať niečo. Stodvadsať, stodvaciata x časť, tak v zásade predpokladám, že sa vám minuli všetci zaujímaví hostia, tak už siahate aj do koša číslo C a číslo D. Že ako sa žrebuje pri tých oných, pri tých týchto.
Mišo Gula: Takto, že, že chcel, chcel si to tak akože dehonestovať, ale pravda je, že my už sme dávno začali robiť druhé kolo. Hej, že už tak sa na minuli hostia, že Ja, že už otáčate. Áno, áno. Že už sme tu mali ľudí, ktorí boli už dvakrát.
Mišo Ukropec: Preto a teraz ja si myslím, že môžeme dať akože teaser na dve časti, ktoré budeme natáčať. Lenže nevieme,
Mišo Gula: kedy pôjdu, že či ich nedáme skôr. Vieš. Nie, nie. No bude tu Mišo Paster znova. Dve časti. To už
Mišo Ukropec: tretíkrát, nie? To už Nie, vtedy sme mali tri, štyri časti. Štyri časti. Ako natočili sme už aj na Šupu Hej. ale štyri časti, teda budú ďalšie dve. Takže nie, nie, nie, nie sme odkázaní iba na trosky.
Norbert Lojko: Akože preňho je to easy, keď tuto kúsok má firmu, nie? On vlastne prebehne v papučiach, akože takže on by tu mohol
Mišo Ukropec: byť aj kľudne doma. Hej, len on už je zase vieš taká veľká hviezda už Lenže pozor v každom podcaste. aj my sme už nejaké hviezdy. Vieš, no kto ťa pochváli, keď sam sa nepochváliš. Musíš, musíš akože. Preč, čo o tom je ten marketing nie celý, že neviem, či si ty, či si videl, počul tú niektorú z časti s Daliborom Ticmanom, čo sme mali.
Norbert Lojko: Nie, nie, ja som si pozrel len tú so Šebom Peťom ako predprípravu, lebo ja som svojho času si za-sa zapovedal, že nebudem vás počúvať z nejakého dôvodu. Hej, iracionálneho určite samozrejme. Jedine. Jedine, jedine. Ale vlastne povedal som, že bolo by akože trápne, že prísť sem a vôbec nevedieť, že čo sa deje. Teda samozrejme, tie shorty vidím, to vnímam ako že čo sa robí k tomu tá propagácia, tie reelska, to všetko vidím, ale akože celú časť som si vypočul len tú minule to bolo predminulý, minulý týždeň alebo predminulý týždeň som to vypočul v aute tú s Peťom Šebom. Okrem toho, že ho ľúbim strašne.
Mišo Ukropec: Ale to si mi mohol napísať, že, že nás nepočúvaš. To by som ti rovno povedal, že nechoď. Ale veď v prvom maily vieš, že som písal a ty nás nemáš rád. Takže takýto typ diskusie už tam prebehol. Nechcel som ti akože odpovedať a hneď tak akože, že nie, nemám ani vás nepočúvam. Chrániť, chrániť, že si F you, F you! Ja vás ani nepočúvam. A do-, a dokonca vás proti odporúčam, že keď sa ma niekto opýta, tak Môžeš, to tak môžeš aj nadávať. No ale keď Dalibor Dal som to v skratke a neviem, či to každý pochopil. Si, si, si mohol nájsť, nájsť čas na to, že tu strávil s nami neviem štyri hodiny alebo koľko Hej. No. tak asi až také zlé to s nami nebude.
Mišo Gula: No dobre,
Mišo Ukropec: dnešnou témou teda ale je niečo marketing, aj keď teda tento korporátny, toto korporátne intro, to sme ako nemali naplánované. To bola čistá improvizácia Ale témou je taký, že malé stredné podniky, lebo keď sa povie marketing, tak človek si predstaví presne všetky Tesca, Lidle, neviem koho, jak mu tlačia katalógy alebo to vyskakuje niekde na nejakých sieťach. Ale čo malé stredné podniky alebo mikro všelijaké také firma, že má obrat milión, dva, tri. To pre človeka ako nepredstaviteľný peniaz. Z hľadiska firmy je to stále, že mikro.
Norbert Lojko: Áno, áno, s tým súhlasím.
Mišo Ukropec: Kde oni sú s marketingom? Sú niekde s marketingom?
Norbert Lojko: Tam ešte, vieš, závisí od toho, či to je rodinná firma alebo to je firma proste nejaká kamaráti alebo proste akože postavená na biznisových základoch, nie na rodinných základoch. Keď ro-, keď sú rodinné základy, tak tam ten marketing, tam je taký zvláštny fenomén a s tými rodinnými firmami mám paradoxne viacej skúseností ako, ako teda s inými. Teda z tohoto MSP segmentu. Tam je ten fenomén, že tam je taká ako keby nejaká nedôvera voči marketingovým dodávateľom, že spreneveria rozpočet. Hej? To znamená, že väčšinou ten marketing riadi alebo nejaký človek zvonku. Hej, že proste, lebo však akože tí ľudia sú akože veľmi racionálni, veľmi rozmýšľajú. Ten common sense majú veľmi silný, akože tí zakladatelia v tých rodinných firmách a nazvime to sedliacky rozum a proste akože boja sa, že niekto im spreneverí tie fondy marketingové. Tak väčšinou ten marketing riadi pani manželka alebo dcéra, alebo sesternica alebo neviem kto. Hej.
Mišo Ukropec: Je to spravidla žena?
Norbert Lojko: Veľmi často je to žena, veľmi často je to žena, lebo muži tu sú skôr orientovaní na tie produkty, že výroba, distribúcia, sales a tak ďalej. Hej, čiže veľmi často je to žena a proste jednoducho, povedzme si úprimne, že-
Mišo Gula: Však, však ona sa pekne oblieka, tak určite vie marketing.
Norbert Lojko: Áno, alebo že ona je na tom, na tých sociálnych sieťach, akože však ona je tam celý deň, ona to môže robiť. Čiže v podstate veľmi často nevyskillovaná. Jej tá rola jej bola pridelená nejakým spôsobom rodinnou radou. Hej? A to znamená, že v podstate sa učí. Však každý robí chyby, nejak sa učí, ale v podstate ak, ak je v tých prvých troch rokoch alebo v nejakých piatich rokoch toho, tej výučby, tak paradoxne ona tými nesprávnymi rozhodnutiami pri nákupe služieb rôznych marketingových alebo mediálneho priestoru, minie neefektívne viacej peňazí, ako keby tam mali nejakého, že korupčného marketéra, ktorý si ulieva pätnásť, dvadsať percent z toho rozpočtu cez nejaké akože kickbacky od tých dodávateľov. Čiže v podstate ani tak, ani tak neni dobré. Je to vždy to isté, že, že v podstate tá najväčšia, čo som ti chcel povedať, tá najväčšia chyba podľa mňa tých majiteľov tých malých a stredných firiem, primárne rodinných je, že nedôverujú proste pri správe vlastných peňazí, lebo oni považujú marketingové peniaze za vlastné peniaze, tak sa aj rozhodujú o tých peniazoch.
Mišo Ukropec: Však oni sú ich vlastné.
Norbert Lojko: A sú, de facto sú, len oni to neberú ako investíciu, oni to berú, ako keby z vlastnej peňaženky, tak to si kupovali nejaké, že ja neviem nové sako alebo nové auto. Hej, čiže vlastne strašne tam rozhoduje veľa s-s-viac subjekt-subjektívne pocity.
Mišo Ukropec: Emocionálne zlé rozhodovanie.
Norbert Lojko: Brutálne emocionálne zlé rozhodovanie. namiesto toho, aby to brali ako investíciu. To znamená, že keď idem investovať, tak by som asi mal na to investovanie čo najväčšieho odborníka najať. Hej, lebo takisto keď oni investujú peniaze, tak majú finančných poradcov, majú daňových poradcov, majú právnikov na zmluvy a tak ďalej. Na obchod majú vždy že top obchoďáka. Len ten marketing je tak niekde vždy, ako že sa krčí v kúte. Však to vieme, nie? Že však páči, nepáči, poď, rozhodnime. Hej?
Mišo Ukropec: Čiže pri tom produkte, ktorý oni vyrábajú, nepovažujú marketing za, za priamu súčasť nákladov.
Norbert Lojko: Oni dokonca-
Mišo Gula: Ale majú to ako keby také, že keď na to vyjde budget, tak to dáme ešte, ale.
Norbert Lojko: Oni dokonca sú tak akože zahľadení produktovo-centricky, čo akože čo by bolo v poriadku, lebo vlastne ty musíš najskôr ľúbiť ten svoj produkt, aby si proste urobil niečo kvalitné pre toho, pre toho zákazníka. Ale nepovažujú ten, ten produkt za marketing. Hej, nepovažujú vôbec, že, lebo však základný marketing je vždy produkt, cena a distribúcia, reklama. Hej a potom nejakí ľudia, dajme tomu, keď máme 5P. Hej, tak proste oni to berú ako nejakú technologickú, veľmi náročnú vec, už aj kvôli tomu produktu. A častokrát im ujde aj to, že vlastne vyrábajú niečo, čo zákazník nechce, lebo, lebo ako keby tá prvotná inšpirácia je tam, že nej-neideme vyrábať to, čo sa pýta, ale my vyrábať to, čo vieme vyrábať. Hej, že v čom sme dobrí.
Mišo Ukropec: Logicky.
Norbert Lojko: Logicky. Ale napríklad toto je rozdiel, akože keď sa bavíme, keď sa bavíme napríklad aj o tom, teraz som, jak som tu sedel vonku pred štúdiom, tak som vlastne čítal, že vlastne ako sa nevieme my Slováci predať a to je krásne vidieť vlastne na tom, že to už je ten, ten, ako keby tá podstata je v tom našom vzdelávacom systéme, že keď si pozrieš anglosaský vzdelávací systém, ktorý je postavený na prezentácii, že na tých esejách a na tých rečníckych vlastne cvičeniach a tak ďalej, tak oni sa vedia predávať, ale zároveň ako keby majú v sebe nejakým spôsobom zakódované, že chcú robiť to, že follow the money sa to volá. Hej, akože v tom, v tom anglosaskom priestore. To znamená, že tam môžeš mať vyštudovaného biológa a bude robiť proste to, čo sa predáva, čo, čo vie predať v tom svojom regióne. Kdežto u nás je to naopak, že ja som vyštudoval nejakú strojarinu alebo nejakú proste techniku alebo niečo. Primárne sa to týka inžinier, i-inž-teda tej časti, kde to končí titulom inžinier a toto budem robiť. Hej, je jedno, či tu mám ten trh alebo nemám a proste trápim sa a tlačím to a pushujem to a silím to. Kdežto hentam tí ľudia z toho anglosaského prostredia sú tak ako naučení už, už z toho, toho školského prostredia, stredoškolského, vysokoškolského. Ideme robiť to follow the money. Hej? A to je, to je preto aj dôvod, prečo sú oni úspešnejší, myslím z hľadiska toho biznisového, prečo majú, samozrejme, majú aj väčšie trhy, ale prečo majú ako keby aj také väčšie valuácie a všetko. Lebo jednoducho proste oni sledujú to, oni idú tam, kde sú tí zákazníci a tie aj peniaze. Kdežto my ideme tam, kde je ten produkt, ktorý ľúbime a ktorý sa nám páči robiť.
Mišo Gula: Nie, nie, nemá to náhodou súvis s tým, že oni ten kapitalizmus žijú o pár generácií dlhšie?
Norbert Lojko: To je samozrejme, aj to je dôvod, aj to je dôvod. Ale ja teda akože primárne to, to je môj názor. Proste už v tom školskom systéme je to proste u nich nastavené inak na tú prezentáciu, na tú ako keby snahu získať ako keby to publikum. Hej, čiže ako keby empatiu, orientáciu na zákazníka, keď to veľmi akože z market-, z, p-pretočím na marketing. Ale u nás sme, sme teda orientovaní na memorovanie nejakých často komplikovaných technických a možno aj nezmyselných vecí z hľadiska použitia pre život. Hej, keď som, keď som to veľmi akože urobil veľmi hrubú, hrubé rozdelenie medzi slovenským a anglosaským vzdelávacím systémom. Hej?
Mišo Ukropec: Vieš čo, ale ono to, čo hovoríš, ja to mám tak vtipne konfirmované, potvrdené zo startupistického prostredia, kedy, ja Neraz dostávam feedback, že Mišo, ty si taký onaký arogantný a ty sa tak ako pochváliš a ty vôbec nad tým ako ani nezarozmýšľaš, že, že treskneš, jakí ste v niečom dobrí a tak. A ja to tak počujem, že okej, okej. Tak ja ti niečo poviem, kámo. Keď som ja v Európe, lebo toto neni slovenská špecialita alebo východoeurópska. Toto funguje akože plus mínus, lebo tým anglosaským prostredím možno máš viacej na mysli možno Ameriku alebo akože tým smerom. Tu si, ty si tak príliš sebavedomý, taký onaký, taký ten ako negatívny kontext. A ja potom prídem do Ameriky a ti povedia: „Jáj, Michal, ty si strašne taký, taký utiahnutý a ty kukáš, že do riti.“ Tak.
Norbert Lojko: Ani tak, ani tak.
Mišo Ukropec: Ani tak, ani tak. Takže viete čo? Serem ja na vás. Idem ja akože bulldozer style.
Norbert Lojko: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo to nakoniec proste funguje lepšie. A to, že je tu pár a teraz nazvem to, že závistlivcov, nemusí to byť závist ako materiálna, ale skôr akože mindsetová a víziová a taký ten akože čisto že mentálno-duchovný rozmer to má. Tých ja nebudem počúvať, lebo oni jediné vlastne čo chcú, že aby ťa stiahli, dole. Hej, to je celá, to je celá pointa. Lebo keď on je v prdeli, čo ty máš tu žiariť?
Norbert Lojko: Nie ste? Stará dobrá, starý dobrý klasík, proste Kaščák z bezhlavú a z kladu, utnite mu hlavu, nech nevyčnieva z radu, hej, stará pesnička proste to je. Toto je akože ten koncept. Toto je ten koncept, ktorý je u nás veľmi častý, že proste ten, kto je príliš odlišný, že chceme ho nejak akože znivelizovať, hej?
Mišo Ukropec: Nivelizovať si aj pekne.
Mišo Gula: Ja som, ja som dlhé roky-
Norbert Lojko: Taký stavbársky, hej?
Mišo Gula: Áno, áno. Dlhé roky na, na svadbách som vždycky ženíchovi prial, že, že tak ti treba. Prečo akurát ty by si sa mal mať lepšie jak my? Tak to je presne to, vieš.
Norbert Lojko: Hej, hej, hej, hej. A pritom paradoxne dnes v tom svete marketingu, ale teda aj slovenského alebo európskeho, globálneho sa práve pýta to, že musíš byť different, to znamená mať niečo akože inú ponuku a musíš byť potom ešte aj, to nestačí už dnes, lebo different je veľa. Musíš byť aj distinctive, čiže odlišný. A to je presne to, čo my nevieme, lebo my sme sa tú odlišnosť nemali kde naučiť. Kdežto tam, ako sa bavili o tom anglosaskom prostredí, tam to majú akože v krvi, nemajú problém proste vysredne prís oblečený niekam alebo proste nejakým sa prejaviť. Kdežto u nás je to, že hej, čo robíš? Akože tss. Low profile, low profile, hej? Low profile.
Mišo Gula: Kde berieš v sebe to, to porovnávanie s tým anglosaským prostredím? Máš s tým priamu skúsenosť? Si tam niekde pracoval alebo skôr je to o štúdiu a, a skúsenostiach alebo?
Norbert Lojko: Ja som vyštudoval jedenásť rokov MBA na Open University Business School, akože jednej z najväčších akože britských biznisových škôl. Hej, takže tam sa do mňa akože dostalo veľa vecí a plus to, že to sme, keď sme začali tým korporátom ešte naňho nadviažem. Vlastne ja dnes, ja som mal to šťastie, že v mladosti som sa dostal do jedného z top marketingových korporátov, čo je Coca-Cola, Coca-Cola Company, hej? A proste tie tri, tri roky, čo som tam bol, to ako keby som mal ďalšiu školu marketingu, že plus, že doktorát, hej? A tam som to krásne videl, hej, proste, že čo sa deje. Lebo však ja som bol často vlastne na školeniach vonku. Tie sa napríklad, čo bolo že úplne fantastické na nich, dnes už to ani nie je v takom meradle, že proste oni zobrali akože relatívne mladého človeka. Teda bol som relatívne, bol som mladý, hej, dvadsaťštyriročný a narvali do mňa strašne veľa peňazí na vzdelávanie, hej. Teda okrem toho, že som sa učil priamo v práci od starších kolegov, tak narvali do mňa strašne veľa peňazí a keďže vtedy žiadne adekvátne školenia v našom stredoeurópskom priestore neboli na tie marketingové, tak som chodil samozrejme do US. Čiže ja som tam bol akože nonstop alebo do Británie som chodil a tak ďalej, do Nemecka. Čiže tam som mal možnosť akože nakuknúť, že vlastne ako tí ľudia fungujú, ako sa prezentujú. To vidíš proste, že, že proste napríklad základný koncept, ktorý je môj obľúbený teraz už keď som starší, že ty ani nemusíš veľa vedieť, len musíš vedieť krás-klásť správne otázky a hneď si za múdreho, hej. Proste keď dáš na porade zásadnú otázku proste, ktorá tne do živého, tak všetci, že sa úplne tak zľaknú, hej a potom zhapky začnú hľadať odpovede.
Mišo Ukropec: To je niečo, čo my nevieme.
Norbert Lojko: Áno, ale ty vieš len tú otázku, ty nevieš reálne na ňu odpovedať, ale proste ty ako submisívne položíš tak-
Mišo Gula: To je síce pravda, lenže ty, ty tú schopnosť dehonestuješ, ale ona je, je naozaj zaujímavá, lebo to znamená, že ty dokážeš počúvať a tú otázku, akože dokážeš identifikovať ten problém. Vieš, že, že my častokrát aj, aj pri podcaste a proste pri nejakých feedbackoch dostávame, že, že ľuďom sa páči to, že, že vidno, že toho hos-hosťa počúvame a že, že akože nadväzujeme na, na tie témy a že dokážeme ako keby že ísť hlbšie, vieš. Takže to ty si to povedal tak dehonestujúco, ale ono to je, že, že dosť vážna akože schopnosť.
Mišo Ukropec: Ale ja ináč to robím v takej, prepáč, že hneď ťa pustím k odpovedi. Ešte ja robím takú ešte nezbednú vec, že niekto dá nejaké ako vyjadrenie. Ja povie-povedzme, že nemám na tú vec, že nejaký ultimatívny jasný názor, lebo proste nemám. Tak ja potom sa opýtam, že a je to naozaj tak? Hej?
Norbert Lojko: Ty hajzel.
Mišo Ukropec: No, lebo že obháj mi to, prosím ťa, lepšie, ale ja neviem, neviem naformulovať tú otázku. Je to intuitívna, akože nejaký nesúlad, akože mojich či očakávaní, skúseností, niečoho s tým, čo počujem, že, že niečo mi tam nesedí, ale neviem, čo to je. Tak sa proste opýtam, že a je to vážne tak? A potom sa v tom začne on akože vrtať a zistíme častokrát, že nájdeme, že áno, je to tak. Ale pozor, je tu nejaká minoritná situácia, kedy to je úplne opačne napríklad. A ja som práve nejako historicky cítil práve tu, ale vo väčšine prípadov to akože sedí dobre. Ale sú situácie, kedy to nesedí, že vôbec a iba na to si musíme potom dávať bacha.
Norbert Lojko: Ako je to v zásade otázka, ja možno to mám trošku inak, ale veľmi s rovnakým, s veľmi podobným významom, že si si istý, že je to takto, hej? Lebo aby som proste ako keby iba sa pokúsil nejaké kritické myslenie prebudiť v tom človeku, lebo očakávam, že teda keď mi niečo povedal, že, že skúsi to nejak reformulovať alebo skúsi možno sa pozrieť na iný zdroj A tým pádom začať porovnávať, že áno, nie, áno, nie. Lebo najväčší problém je podľa mňa teda v marketingovo v tej časti, v ktorej som ja ako doma marketingové analýzy a stratégie, že proste ľudia nemajú viac ako jeden zdroj informácií, ktoré používajú pre svoje rozhodovanie. A to je proste naozaj stávka na čiernu alebo na červenú. Hej, fifty fifty prejde, neprejde. PMP to my voláme prejde, neprejde. Hej. Ešte keď si povedal,
Mišo Gula: že použil vyslovene slovo zdroj, tak včera som počúval jeden podcast, kde
Norbert Lojko: hovorili o
Mišo Gula: kon-kon-konkrétnom nejakom CEOčku a on sa vyznačoval tým, že nedôveroval svojim priamym podriadeným. Nie v zmysle, že by sa na nich nespoliehal, ale v zmysle, že ak bola nejaká otázka,
Norbert Lojko: nejaká téma, o ktorej pochyboval to, čo si začal hovoriť, išiel vždy za zdrojom. Čiže
Mišo Gula: neprijímal tú informáciu od toho svojho priameho podriadeného ako fakt, ale povedal dobre, ty si mi to nejak odkomunikoval, ale ja chcem ísť ku tomu
Norbert Lojko: prvotnému zdroju.
Mišo Gula: Čiže naozaj išiel proste až do tej fabriky až dolu a toho človeka pri páse sa opýtal: „Je to tak?“ A ten mu povedal: „Je to tak alebo
Norbert Lojko: tak.“ Lebo
Mišo Gula: obzvlášť vo väčších firmách tam je, že hra na telefón proste tým- Áno, presne. To je akože to najhoršie, čo sa ti môže stať. A tých videí na internete je plná riť, že keď ti to prejde cez desať ľudí tá informácia a zrazu to môže byť presný opak. To
Norbert Lojko: skreslenie je obrovské, to skreslenie je obrovské.
Mišo Ukropec: Mne sa strašne páči, keď sú nejaké konšpirologické teórie o tom, ako Black Rock či neviem kto ovláda planétu a-
Norbert Lojko: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Teraz oni, lebo majú share v nejakej firme, tak cez ňu ovládajú to, že ovládajú alebo že majú sharey vo všetkých konkurenčných alebo navzájom konkurenčných firmách. To vôbec nevadí, lebo tam nejaký analytik menežuje šéfa stomiliardovej firmy a hovorí mu, ako to má urobiť. No určite. Hej a potom na ten shop floor, kým sa tá informácia dostane, že má byť ten výrobok nekvalitný, že má tam dioxín pridať alebo niečo. Ja len kukám, že chlapče, že mám úplne hrabe, že to vôbec to, to nefunguje. Keby to-
Mišo Gula: Len to si spojil dve veci, že, že-
Mišo Ukropec: No to je ten telefón.
Mišo Gula: Mať sharey v tých firmách to je fakt.
Mišo Ukropec: No ale-
Mišo Gula: Pri-napriamo ovplyvňovať, že Soros zavolá niekomu, že to Slovensko dodrbte, toto je nezmysel. Hej?
Mišo Ukropec: No akože totálny. Ale on keby to aj zavolal, tak to sa proste takto to nefunguje, že ty ako povieš niekomu, že urob on proste on niečo počuje, nejako to pochopí, on to povie a už ide tá hra na telefón a na konci dôjde, že, že pridaj. Tak on pridá. No dobre.
Norbert Lojko: Šéfe, chcel by som pridať. Však pridaj. Však pridaj.
Mišo Ukropec: Ale-
Norbert Lojko: Tak pridaj.
Mišo Ukropec: Presne toto som minulý týždeň niekomu treskol a bol nešťastný, ale nebol to ako môj človek vo firme, len teda nejak sme sa o tom nejako bavili úplne náhodou. Však pridaj, ty si také hovädo. No poďme naspäť k malým, stredným podnikavcom.
Mišo Gula: Ty, ty si hovoril, prepáč, mám k tomu presne otázku, že ty si vravel, že oni akože v princípe kašľú na ten, na ten marketing alebo proste nemajú to ako,
Norbert Lojko: ako prioritu.
Mišo Gula: Je to problém ich nevzdelanosti v danej sfére alebo čomu to- Z môjho pohľadu je to
Norbert Lojko: akože trošku, že podcenenie, lebo keď si povieme úprimne, však som to už dnes hovoril, oni majú naštudované veci ohľadom produktu. Častokrát sú to totálni produktoví frikovia tí, tí zakladatelia tých firiem, hej, rodinných alebo aj malých podnikov. Potom majú už majú top špecialistov, majú právnikov, majú proste majú proste fakt, že vedia veci o účtovníctve, o zákonných veciach, vedia veci o obchode. Hej, len ten marketing si proste povedia, že to nejak nemusia, lebo majú ten pocit a to je zase opäť moja dogma, ktorú ja šírim, kde môžem, že futbalu, hokeju a reklame sa rozumie na Slovensku každý. Hej? Tak načo by som sa k tomu vzdelával? Načo by som pálil čas na nejakých kurzoch? Alebo načo by som nebodaj ešte išiel do školy niekam sa vzdelávať, keď ja viem posúdiť sám predsa, že čo je dobré a čo nie je dobré. Však ja som zákazník svojho vlastného produktu. Ale to presne vyplýva z toho, že vlastne veľmi často tá, ten hlavný driver pre vývoj nejakého produktu je, že chcem to pre seba. Mne sa to takto páči alebo niečo mne chýba na trhu, tak to začnem vyrábať. Ale nie vždy som ja identický s mainstreamom. Hej? Čiže ako keby ja teda identifikujem, že aj v tomto je problém, že proste keď on ten podnikateľ vyrába nejaký produkt podľa seba a je doňho zaľúbený, tak si myslí, že je zároveň aj on prototyp zákazníka. To znamená to, čo si on myslí o tom produkte, o tej reklame je to, čo si bude myslieť aj mainstream, čo vo väčšine prípadov nie je tak. Hej, povedzme si úprimne.
Mišo Ukropec: Preto je podnikateľ, že on vlastne neni mainstream.
Norbert Lojko: Áno, presne tak. Čiže, čiže, čiže vlastne to ani nie je ako keby, že oni do tej pasce spadnú podvedomo, že tak sú zahĺbení do toho produktu, že v podstate si myslia, teda ako som už povedal, že, že, že oni sú tá vzorka toho zákazníka. Na to silne trpíme tu v Bratislave, hej, v tú bratislavskú bublinu proste, čo to sa udeje v Bratislave si myslia, že väčšinou marketéri, ale aj majitelia firiem, že to sa deje na celom Slovensku a vy idete len do Trnavy a už je situácia úplne iná. Ale presne preto som
Mišo Gula: sa pýtal priamo na, na tú, na tú vzdelanosť v danej oblasti, pretože to je- Je nízka. To je typický, že Dunning-Kruger efekt. Áno. Že ty máš pocit, že to ovládaš, lebo, lebo o tom hovno vieš v princípe. Hej?
Mišo Ukropec: No a ja-
Norbert Lojko: Ako toto mňa, mňa akože osobne strašne mrzí, ale poviem úprimne, že ja mám s nejakými tiež akože ale také veľmi letmé skúsenosti so startupistami a tam to je zase akože, že oni vedia viacej už o tom marketingu, lebo v podstate ako keby veľmi často tie, tie produkty sú nastavené skôr marketingovo ako reálne funkčne. Hej, tie nejaké MV-MVP-M-MVPčka. Hej, ale v zásade tam je zase naopak iná vec, že to sa mi stalo v poslednej dobe a čím som starší, sa mi to stáva častejšie, že tí mladí o mne hovoria, že som strašne akože negativistický, že prečo? A ja som pritom iba racionálny a im snažím sa, keďže mám obrovské skúsenosti povedať, že vlastne niektoré veci fungujú a nefungujú. Hej? A ich to akože strašne s prepáčením dodrbáva a proste sú z toho akože, že, že, že, že, že-
Mišo Ukropec: Ty vôbec necítiš na, na, na emocionálnu stabilitu našej mladej generácie. To je hrozné.
Norbert Lojko: A potom vždy a potom vždy to končí, akože tá diskusia končí tým, a to špeciálne, keď som mal možnosť teda byť v a stalo sa mi to viac ako jedenkrát. Hej, keď som mal teda možnosť byť v nejakom IT segmente alebo v nejakom technologickom segmente, tak to vždy potom končí tá diskusia tým, že ty to necítiš. Hej, akože ten produkt.
Mišo Gula: Ty to nefeeluješ.
Norbert Lojko: No mladí, mladí hovoria už nefeeluješ, hej, ale keď, keď boli starší, ty to necítiš. A prvýkrát som bol taký ostychavý a potom už keď sa to častejšie opakovalo, tak už bolo moja reakcia taká istá, že feel, ty zas nepoznáš svojho zákazníka a ja ho poznám. Hej? Tak, tak čo teraz? Buď to dáme dokopy, ty feeluješ ten tvoj produkt, ja poznám zákazníka, aby si teda mohol akože aj prežiť a predávať alebo sa teda rozídeme, lebo keď tvoj, akože keď ten deal breaker je, že to nefeelujem podľa teba teda hej, ale aj keď moja úloha nie je feelovať produkt, ale feelovať zákazníka, lebo ja som marketing, to znamená, ja to mám umiesť si na trh a predať, hej, tak ale veľmi často proste po-vyhrá tá, tá, tá produktová, produktová silná produktová orienta-orientácia tých ľudí.
Mišo Ukropec: Tu mám presne otázku, že kde tam je ten vzťah medzi obchodom a marketingom. Lebo hovoríte, že teda majú obchoďáka, majú produkt, majú la la la okej, ale ten obchodník, ak je v pozícii akože farmára, to znamená, že iba doopečováva a, a upselluje s existujúcim zákazníkom, tak to za mňa neni, že obchodník to je akože podrž taška, ktorý proste vybavuje objednávky a chodí za zákazníkom sa opýtať, či ešte niečo nepotrebuje. Ale to neni akože obchod v zmysle, že vytváram nový. To len-
Norbert Lojko: Nie je to hunter proste.
Mišo Ukropec: A presne tak.
Norbert Lojko: Je to len farmer, ako si povedal, no.
Mišo Ukropec: Potrebujem toho lovca.
Norbert Lojko: Hej.
Mišo Ukropec: Hej? Tých je akože málo.
Norbert Lojko: Fú.
Mišo Ukropec: Áno.
Norbert Lojko: Mega málo.
Mišo Ukropec: Áno, ja viem, lebo jako ja som lovec. Hej? A ako veľmi-
Norbert Lojko: Preto si ma hneď kusol do ruky, keď som prišiel. Hej?
Mišo Ukropec: Čo mám robiť? Hladný. Hej? No a ináč na to robil Igor Nemečka, ak náhodou počúvaš, tak čau, čau robil, že ako rozoznáva lovca od, od farmára. Má na to taký test, že zoberie na nejakú akciu a povie: „Dobre chlapci, o hodinu sa tu stretneme, doneste mi vizitky.“ Hej? A proste farmár donesie horko ťažko jednu. Lovec donesie vizitiek desať a to bolo vyriešené. Akože keď niekto proste má problém ten kontakt nadviazať, tak proste nech sedí v kancelárii a opečováva objednávky a telefóny a tí zákazníci ťa budú milovať. Ale nový biznis chlapec s najväčšou pravdepodobnosťou nevygeneruje. Iba náhodne mu môže doniesť niečo, ale. No a teraz ten lovec ale potrebuje patrony. Hej a tie patrony môžu byť ako všelijaké a to by mal byť práve ten marketing.
Norbert Lojko: Bez debaty.
Mišo Ukropec: A teraz kde tá malá, malá firma má a ako má nad týmto uvažovať, že okej, mám tu chlapcov, ktorí robia nejako obchod. Sa možno práve dozvedeli, že sú farmári a lovci, hej, že ani nevedeli, že-
Norbert Lojko: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Hej? Teraz jak im majú akože ten, tie patrony pripraviť? Jak majú rozmýšľať nad tým, že ideme do onlinu alebo ja neviem, či ešte vychádzajú nejaké insertné časáky, ktoré sa hádžu do schránok. Netuším. Hej, nemyslím teraz katalógy-
Norbert Lojko: Áno.
Mišo Ukropec: Do sieti. Hej? Že jak nad týmto ako rozmýšľať?
Norbert Lojko: Ako prvá vec, čo si presne povedal tá strategická je v týchto MSPčkách, že oni najskôr riešia ten obchod, až potom ten marketing a malo by to byť paralelne. Myslím, čo sa týka akože tých ľudských zdrojov, hej?
Mišo Ukropec: Áno.
Norbert Lojko: To sa mi, lebo ja akože už čoraz viac a viac zabŕdam aj do toho obchodu, lebo hlavne keď riešim malých stredných podnikateľov, tak oni by najradšej mali jedného človeka, ktorý robí aj obchod, aj marketing, aby teda ušetril, hej. Niekde sa to dá, ale taký tá len nájdeš akože jedného z tisíc alebo možno jedného zo sto podľa toho, kde si v ktorom regióne. A zaposlednýkrát som mal už akože tiež a dokonca ma aj prizývajú ako konzultanta aj k výberovým konaniam pre obchodníkov. Ale ja vždy hovorím to isté. Proste ale vy musíte paralelne, ak to má byť akože obchodník, ktorý sa má venovať fakt tomu obchodu a teda má to byť ten hunter, ten lovec. Nie teda ten, čo ten, ten farmár, čo spravuje, ja to hovorím, že čo vypadne z faxu alebo z e-mailu, hej, že len čaká na ten, na ten, na, na, na ten dopyt, tak vlastne on potrebuje proste parťáka, ktorý mu bude akože nadháňať tie, ten, ten lovec. Akože keby som to povedal veľmi zase akože v porovnaní tomto poľovníckom, tak ten poľovník, keď má toho psa loveckého, je lepší. Preto, lebo ten lovecký pes behá a nadháňa mu tú zver na tú mušku, hej? A ten marketér by mal byť ten lovecký pes a ten a ten poľovník je teda ten akože ten obchoďák, hej? Čiže toto oni veľmi často nechcú riešiť, ale kvôli tomu veľmi často je to aj zdrojová vec, že proste my máme teraz peniaze na toho obchodníka, lebo vedia, že musia zaplatiť. Toto je napríklad akože skvelé, že kam sa posunuli mentálne, aj keď väčšinou sú to teda obchody technologické, myslím akože strojárske alebo výrobné. Tam sme ešte stále akože dobrí celkom, aj teda myslím, že sa vieme uplatniť aj na zahraničných trhoch. A teraz už neni problém, že oni rozmýšľajú presne tak tí majitelia aj z nejakých firiem na strednom Slovensku, že proste my vieme, že ten obchodník musí dostať päť, šesť, sedem, osem tisíc mesačne, hej, ale potom im zároveň už neostávajú peniaze na toho marketéra a povedia, že keď ten obchodník zarobí, tak zoberieme aj marketéra, hej, ale nechápu, že vlastne, že toto combo je x-násobne efektívnejšie, čo sa týka konverzií aj vôbec ako keby produkt-produktivity ako iba ten obchodník sám. Lebo keď príde obchodník z nejakého korporátu, kde bol zvyknutý, že tam má tím marketingový, ktorý naňho robí de facto, ktorý mu-
Mišo Ukropec: Áno.
Norbert Lojko: Lebo, lebo to je kom-, to je akože základné strategické rozhodn-rozdelenie, ktoré by malo byť a nie vždy sa dobre správne chápe, že keď chceš, aby vychádzal si dobre marketing a obchod, tak marketing naháňa, naháňa vlastne leady a ten, ten, ten obchodník to closuje. Hej? Akože keď to veľmi som zjednodušil.
Mišo Ukropec: Áno. Presne k tomu som sa chcel dostať, lebo tvoj obľúbený Naval Ravikant má také rčení, že you're doing sales because you suck at marketing. Hej, že,
Mišo Gula: že, že robíš obchod, pretože tvoj marketing je na hovno. Hej? A to presne s tým súvisí, že, že ak by tie firmy robili dobrý marketing, tak je veľmi otázne, či potrebujú toho huntera.
Norbert Lojko: Akože keď majú dobrý marketing, že fakt akože to tam vypadáva z toho mailu, tak im stačí armáda veľmi vyskillovaných farmárov, ktorí dokážu budovať tie vzťahy, hlavne v biznise, kde to o tých vzťahoch je. Hej? Ale keď sa bavíme napríklad do B2B biznise, tak tam tí-
Mišo Ukropec: Áno, tam bude rozdiel jasný.
Norbert Lojko: Tam tí hunteri sú absolútne nevyhnutní, lebo jednoducho, napríklad ja, čo mám ako osobné skúsenosti, že sa na tom smejem. Firmy, ktoré napríklad predávajú finančné produkty, rôzne poradenské a tak ďalej, tak tam vlastne väčšinou sú farmári, len vlastne oni chcú z nich aj hunterov, lebo však oni potrebujú. Takže vlastne oni urobia to, že vlastne on urobí, akože, hm, prinesie nových klientov väčšinou zo svojho okolia, rodina, kamoši a tak ďalej a to sa-
Mišo Ukropec: Kde sa cíti bezpečne.
Norbert Lojko: Kde sa cíti bezpečne a to keď sa minie, tak potom ho vyhodia a najmú ďalšieho a ten zase tú svoju rodinu osailuje. A takto to vlastne tam ide rok za rokom, rok za rokom.
Mišo Gula: Všetky finančné sprostredkovatelia na svete.
Norbert Lojko: Rok za rokom proste to ide takto. Takže, takže áno, ako v zásade, ale paradoxne to je to, že tiež opäť o tom mindsete toho malého stredného podnikateľa, že či viac verí obchodu alebo tomu marketingu. Keď verí tomu, že potrebuje robiť intenzívny marketing, tak naozaj mu stačia tí farmári, lebo akože dokážu tým marketingom toľko tých leadov nahnať, vytvoriť taký dopyt, že vlastne to je, čakaj ten marketing je ich zdieľanie marketingu, ale to také to zásadné z hľadiska vlastne tohto princípu je, že push a pull. Hej? Takže pull marketing je ten, že vlastne ako keby máš tak atraktívny produkt, tak si ho dokázal perfektne zabaliť a prezentovať, že ľudia prichádzajú sami. To je pull. Hej? A push je, že máš proste cenovú akciu, nejaký, nejakú komoditu už máš, nemáš akože ani značku, nič a musíš to tlačiť. Hej? No tak keď, keď to musíš tlačiť, tak musíš mať aj hunterov, ktorí aktívne-
Mišo Ukropec: Oslovujú.
Norbert Lojko: Oslovujú a hľadajú. Hej, ale keď máš akože taký atraktívny produkt, tak ti stačia farmári, lebo proste tí majú dostatok akože leadov na to, aby to vedeli spracovať a uživiť firmu seba a, a, a, a ma a vlastne všetkých okolo. Hej, čiže.
Mišo Ukropec: Jak firmy dneska pozerajú napríklad na veľtrhy, výstavy a konferencie. Lebo prepáč, to, že sme sa presunuli, že v telke si nekupujem, lebo je to strašne drahé pred x rokmi. Dneska vlastne neviem, či koľko stojí telka v reklame a aký má nejaký výkon alebo niečo. Asi závisí hodne akože od produktu, ale pre malú firmu telka neni asi cieľová skupina ako tak cieľový kanál komunikačný. Môžu to byť nejaké sociálne siete, samozrejme všetky Google, Facebooky a toto. Ale keď to je, že B2B, tak samozrejme môžu byť témou aj konferencie a, a výstavy. Lenže od korony je, že brutálny rozdiel, ako vyzerajú veľtrhy pred šesť, sedem rokmi a viacej do minulosti a ako vyzerajú dneska. Hej? My teraz ideme v apríli na Hannover Messe, akože budeme tam mať taký ako stánoček u jedných našich parťákov a keď som bol v Hannoveri naposledy a potom som bol v Hannoveri teda naposledy dva roky dozadu, tri roky neviem a potom som bol pred asi šiestimi alebo siedmimi rokmi v Hannoveri a to bol teda že iný Hannover Messe, jak je to teraz. A celkovo mám pocit, že tie výstavy sú v Európe slabšie ako bývali. Hej? Jak tie firmy nad týmto uvažujú dneska, že, že idú na autopilote, že vždycky sme mali stánok, tak proste furt máme stánok alebo analyzujú akože rôzne kanály, kade len ten biznis priteká. Jak, aká je realita dneska?
Norbert Lojko: Moja skúsenosť je a mám rôzne skúsenosti, ako keby z rôznych teda segmentov, biznisových segmentov. Napríklad stále sú proste ako keby industry, ako napríklad nazvem to, že zbrojárstvo alebo teda akože tá takzvaná špeciálna technika a tak ďalej, kde proste keď-
Mišo Ukropec: Myslíš dual use? Dvojité využitie.
Norbert Lojko: Špeciálna technika ide v podstate ako keby iné, inak ten kontrakt ako na tej výstave niekde v Ázii alebo proste v Európe neurobíš. Hej? Ale ako keby ja by som to rozdelil na dve časti. Sú alebo na tri dokonca ten prístup k tým eventom alebo nazvime to, že výstavám. Hej? Prvá je, ľudia chápu, že výstava už len koncovka, že ty musíš makať na tom zviditeľnení, musíš makať aj na tom, či už cez sociálne siete alebo inak cez da-cez ten cold outreach, cez ten direct marketing musíš makať na tom, že oslovuješ, oslovuješ, zahrievaš ten lead a potom sa s ním stretneš na tej výstave v kľude, tam si sadnete, urobíte closing. Hej? To je z môjho pohľadu najsprávnejšia, najsprávnejšia cesta. Potom sú firmy, ktoré zareagujú na to, že ich niekto oslovoval a predal im, že to krásne vyzerá na tej výstave, chodia tam ľudia, ale nemajú žiadnu prípravu predtým. Hej? Prídu tam a čakajú, že niekto dôjde okolo, že passers by si, si od nich niečo kúpi, čo je nezmysel. Hej, potom sú nešťastní a-
Mišo Gula: Prepáč, tu len doplním to nie, že si niečo kúpil, ale že vôbec, aby sa
Mišo Ukropec: zastavil.
Norbert Lojko: Že vôbec sa zastaví. Áno, áno.
Mišo Gula: Keď si predstavíš tie veľké expa, však to sú stovky a stovky stánkov, kde väčšinu z nich ten človek pozná a už nemá silu na to ísť ešte ku niekomu, koho nepozná. To by si musel, že brutál ho zaujal.
Norbert Lojko: To je napríklad, že to som často riešil toto a opäť to vychádza aj z toho nejakého nášho konzervativizmu, keď sa bavíme o slovenských klientoch, že ja mu poviem, že dobre, tak ideme na výstavu, tak máte pripravené niečo, nejaký ten akože lead magnet, že čo tam budete robiť, aby tí ľudia, nielen tí, čo si ich tam zavoláte, čo ich máte predpripravených predhriatych, ale aj tí, čo pôjdu okolo, aby sa zastavili, že čo ty myslíš? A ja teraz hovorím no tak nejakého kaukliara alebo neviem čo, alebo nejakú tanečnicu. A oni, že čo ti šibe? Však to vôbec neni spojené s našou značkou. Hej a hovorím ale ja tu hovorím o tom, že grab the attention vo na obrovskom priestore, presne Frankfurt mes alebo v Tulne. Hej, obrovské proste akože výstavisko nie akože pod Viedňou, kde proste akože musíš niečo urobiť, ak chceš, ak tam nie si len preto, že tam stojíš preto, lebo si si pozbaval klientov z veľkého regiónu a zrovna tam budú, lebo ich to zaujíma ten subjekt, tak si tam sadnete. Ale ak chceš naháňať akože aj ľudí, musíš ich fakt že zaujať a musíš začať často úplne, že triviálnou vecou, ktorú vidíš niekde na tržnici alebo na nejakých farmárskych trhoch. Hej? A to funguje aj na tých výstavách. Len deväťdesiat deväť celé deväť percent týchto malých slovenských podnikateľov je natoľko konzervatívnych, že povedia, že to je strašná sprostosť, že my sa nechceme s týmto akože spájať. Hej? Takže tam a potom tretia ešte verzia je taká, že oni vedia, že tá výstava je okej. Že by, že tam akože skúsenosti, že historicky mali, ale nemá tam kto ísť, lebo henten sel sak nechce cestovať do Nemecka alebo do Francúzska na výstavu, alebo proste neviem čo, cez víkendy chce byť doma. Potom majiteľa, že nám sa už nechce, akože to je strašne ďaleko.
Mišo Gula: Ale to potom asi im ide dobre biznis, nie? Tak akože to je asi jedno.
Norbert Lojko: Vždy nejak prežívajú, hej? Len proste ide o to, že vlastne ja som strašný oportunista, že ja vidím oportunitu a sa opýtam, že keď vám to fungovalo, prečo to nekopírujete? Akože, no lebo nemá to teraz kto robiť, hej?
Mišo Gula: Hm.
Norbert Lojko: Tak vtedy si už len povieš, že teda sa otočíš a odídeš alebo že tak sa nebavme o tom. Však tak si potom v pohode. Na čo som tu? Nemusím to riešiť, hej?
Mišo Gula: Dlhého roky sa hovorilo o tom, že-
Norbert Lojko: Ale teda aby som to uzavrel. Výstavy napríklad, akože ja zase, kto napríklad zná, že teda spoločnej platformy sociálnej z LinkedInu, hej, že kto na tomto akože výrazne profituje? Imro.
Mišo Gula: Medzi nad ľuďmi?
Norbert Lojko: Medzi nad ľuďmi áno. Je Imro Koval, ktorý presne to aj popisuje a ich krát už o tom dal posty, že jednoducho ty si predhrievaš na tom LinkedIne tie leady, ale až keď prídeš na LinkedIn nejakú networkingovú akciu, až tam reálne prídu tie, že: „Čau, čau, že chcel som sa ťa opýtať, že toto vieš urobiť?“ Toto sa inak stáva aj mne. Nie až v takom meradle ako Imro, lebo Imro je všade, hej, ale proste ja keď sa konečne odhodlám-
Mišo Ukropec: Filip Kuna je všade.
Norbert Lojko: Dobre, Filip Kuna áno. Ja keď sa konečne tiež odhodlám a niekam idem, hej, tak ja napríklad teraz boli pred tým iným festivalom nejaké network-networkingové akcie a mne sa skoro vždy stane naozaj fakt, že skoro vždy sa mi stane, že niekto za mnou príde, že chcel som sa ťa opýtať a ja už minule som tak vybuchol, že prečo si mi to nenapísal kokot do messagingu? Však už píšeme si alebo tam si lajkujeme a ty čakáš, že ja sa raz za rok niekde objavím? Alebo keď to je biznis a to mám akože tak nahnevaný sám na seba, že, že proste že, že čo ti robí, akože s tým máš problémy napísať túto požiadavku do, do messagingu a ja ti odpoviem, hej? Že ty čakáš, že takto akože a to ti len chcem povedať, že vlastne taká je tá nátura zrejme niektorých tých akože ľudí. Tak proste keď nejdeš na ten event, tak sa to nikdy nedozvieš, že ti niekto chce, chcel ťa osloviť s nejakou ponukou, s nejakým leadom, hej?
Mišo Gula: A je to ve-ve-veľmi prirodzené a je to také, že, že zrazu ten človek až na tom live evente zistí, že ty si ľudská bytosť. A že, a že s tebou sa reálne dá rozprávať. Vieš, ako, akože teraz to hovorím s nadsázkou, ale, ale naozaj podvedome to
Norbert Lojko: tak podľa mňa u tých ľudí funguje.
Mišo Ukropec: Dve, dve pikošky k tomuto. Prvá je, že minule som niekoho stretol akože fanúšika, hej? A mi hovorí, že: „Počúval, že ty si presne taký istý ako v tom podcaste.“
Norbert Lojko: Aha, surprise.
Mišo Ukropec: A ja kukám na neho, že a jaký by som mal byť?
Norbert Lojko: Áno.
Mišo Ukropec: No, no, lebo kopa ľudí je strašne falošných. Proste two faces.
Norbert Lojko: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Nejak vyzerá na verejnosti a úplne iný je ako naživo. A druhá téma je, že došli sme k nejakému zákazníkovi, už teda akože zákazníkovi a potom z neho vlastne vyliezlo, že on je strašne vďačný, že sme ako prišli, lebo že či máme na nich ako vôbec kapacitu a čas a toto. A ja kukám, že ale však vy ste jako zákazník, jak to myslíš, že či na vás nejako máme čas? No vieš, lebo ty si stále niekde rozlietaný, niekde v trape la la la. Hovorím no však jako som, ale budeš sa diviť, kamarát, aj ja musím platiť účty. Peniaze na strome, ten mi vyschol minule, tak-
Norbert Lojko: Ty nemáš ako ja mám doma v garaži taký bankomat vlastný. Nie? Ja vždy doňho idem, len si z neho vyberiem. Aj moje deti doňho chodia. Myslia si, že tam tie peniaze sa akože rodia v tom bankomate.
Mišo Ukropec: Bohužiaľ, bohužiaľ nie. Tlačiareň sa mi pokazila.
Norbert Lojko: Okej.
Mišo Ukropec: Strom vyschol, takže musím furt robiť.
Norbert Lojko: To je smutné, to je smutné.
Mišo Ukropec: Všude sa musí makať. Už to byl jednou jeden kráľ to.
Norbert Lojko: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Krajina, kde padajú holuby do huby neni. No a, že normálne sa ti ospravedlňuje zákazník za to, že ťa vytiahol k nemu na návštevu. A hovorím si, že do pytľa, že koľko je ľudí, ktorí vlastne keby ja som mu hodil akože frčku, tak on bude ešte šťastný, že som sa jako ozval. Tak hovorím okej, tak musíme akože viacej do toho ísť, lebo oni sú príliš-
Norbert Lojko: No počkaj, ale-
Mišo Ukropec: Šaj, šaj sa povie ako po slovensky?
Norbert Lojko: Plachý.
Mišo Ukropec: Plachý. Ďakujem.
Mišo Gula: Ale túto debatu o krásnej žene v bare sme už mali, kámo. To je presne to. Ľudia ti nenapíšu, lebo sa ťa hanbia.
Mišo Ukropec: Ja som krásna žena v mužskom tele.
Mišo Gula: A teraz to nie je len o tebe, ale, ale vôbec o ľudí, o ľuďoch, ktorí sú akože aktívni a viditeľní a tak ďalej, hej?
Norbert Lojko: Že paradoxne, čím viacej sa snažíš byť viditeľný, lebo máš nejaký akože biznis cieľ, že chceš mať tú budúcu osobnú značku a chceš akože mať čo najväčší reach, hej, ťa to paradoxne vzďaľuje od tých malých zákazníkov, lebo proste oni sa boja, že už si taký nedosiahnuteľný, že vlastne, že vlastne na nich nemáš čas. Ja mám zase akože podobný príklad s tým, že teda párkrát niekde, keď niekam idem, keď sa prekonám, že jéj, že tu je naša LinkedInová hviezda. Hej, ja vždy hovorím to isté, že alebo mi gratulujú, lebo som sa tri roky po sebe umiestnil v rebríčku digital marketing a ja hovorím to isté, že v tom dvanásť alebo koľko je, čo robí tá osoba, ktorej meno nebudem vyslovovať. tak-
Mišo Ukropec: Voldemort.
Norbert Lojko: Sofia Wagner. Tak, tak v zásade hovorím im to isté, že ale ja tam som neoprávnene. Ja nie som žiaden digitálny marketér. Keby bol rebríček data and strategy and analysis a tam by som bol, že v top trojke, kde patrím, hej, reálne sorry.
Mišo Gula: Keď sa sem nepochváliš.
Norbert Lojko: Tam patrím, hej, ale nepatrím do rebríčka digital marketér a vôbec nie do top desiny, hej.
Mišo Ukropec: A prepáč, Sofiu Wagner tušíme, kto spáchal?
Norbert Lojko: No Imro to vie určite.
Mišo Ukropec: On nám to-
Norbert Lojko: On vám to nepovedal?
Mišo Ukropec: Nie. Tak ale voláme.
Norbert Lojko: Volajte mu, volajte mu.
Mišo Gula: Podľa mňa sme sa o tom bavili.
Mišo Ukropec: Ale nie v podcaste a nie v podcaste. Dobre. A vie to zaznieť?
Mišo Gula: Háňaj, je mi to už dosť jedno.
Mišo Ukropec: Mňa to ako čisto technicky zaujíma, ako egovo ma to nič-
Norbert Lojko: Akože v zásade tí ľudia tam stále sú na tom, na tom LinkedIne, čo za tým, či za tým boli, ale bol to proste ohromný akože breach pravidiel proste LinkedInu. Tak je otázka, že či keby sme to nedali von, že proste či spätne neviem, by ich proste vymazali.
Mišo Gula: To asi nie. Skôr také reputačné, akože voči ľuďom podľa mňa, že riziko, ale LinkedIn akože by to neriešil.
Norbert Lojko: Hej, hej, ja som si tých ľudí zablokoval na svojom a mám.
Mišo Ukropec: Až takto, hej?
Norbert Lojko: Lowballi boli príliš akože intenzívni, keď to poviem veľmi slušne.
Mišo Gula: Takto, ale už keď sme sa toho, toho nešťastného alebo šťastného počinu dotkli, tak ja len doplním, že lebo mal som znova takú, takú debatu s jedným klientom, že ako sa na tom LinkedIne zviditeľniť a tak ďalej. A mu hovorím, že kokos je to akože najťažšia disciplína, ale najúčinnejšia. To, čo robili v rámci tej Sophie Wagner, že oni chodili pod tie profily, komentovali, zapájali sa do, do threadov, že, že proste rozvíjali tie diskusie. Toto je, že, že najdebilnejšia robota na tom LinkedIne, ale toto najviac funguje.
Norbert Lojko: Akože keď som to prvýkrát videl tú Sophiu a zároveň pre mňa akože Sophia, však to už je tri roky späť, nie? Určite alebo dva alebo tri roky určite minimálne nie.
Mišo Gula: Áno, dva roky.
Norbert Lojko: Že proste ako ona vlastne bola tá priekopníčka toho, že ona tam hrala na tie emócie, tie príbehy a tak ďalej. Ja keď som to videl, hovorím si, hneď som volal Peťovi Šelubovičovi, že to si ty? Že toto je skvelé, že to je váš akože PS Digital, že toto je váš počin, že toto je skvelé, že normálne ste to normálne, že, že za tým musela byť brutálna analýza a všetko, že ste to, že ste dali von a mne sa to že strašne ľúbi. To, že je to falošný profil, na to dáme kašľať, ale ako nástroj. Lebo však keby sme teraz ako keby som premostil sa do, do mojej branže, tej dátovo analytickej, tak neznáš tých virtuálnych, virtuálnych, eh-
Mišo Ukropec: Asistentov?
Norbert Lojko: Nie, spotrebiteľov, ktorých vlastne máš nakŕmených tými virtuálnymi dátami z tohto z LLMka, hej? Čiže vlastne to je to isté v podstate, hej. takže tak som si myslel, aké to je skvelé a Peťo mi povedal, že nie, že to nie sme my. Tak som bol sklamaný trochu.
Mišo Gula: Podľa mňa je to, že strašná zahodená príležitosť, lebo oni, oni-
Norbert Lojko: A preto, to som hovoril, že a preto som bol sklamaný, lebo potom, keď som zistil, že kto to je, tak si hovorím, že načo to týmto ľuďom je, hej? Že oni to nevedia nijak akože monetizovať, ale PS Digital, Triad alebo takéto títo veľkí hráči by si to vedeli urobiť, že wau, že mašinu na peniaze, hej?
Mišo Gula: Ale mohli by, ak by sa k tomu verejne priznali-
Norbert Lojko: Oni sa potom zľakli, oni sa potom zľakli, oni sa zľakli toho výsledku.
Mišo Gula: Ak by sa, ak by okolo toho postavili celý príbeh a na konci by bolo klikni tu na objednanie tejto služby a tu na objednanie tejto, akože mega by im to išlo, lebo ľudia, ktorí nepotrebujú tam denne sedieť, ale potrebujú byť videní, takých je mrte. Však bavili sme sa o tom aj s Martou. Proste má takých klientov kopec, ktorým proste aj napíše nejaký, nejaké posty a tak ďalej, hej. Čiže ľudí, ktorí potrebujú, aby za nich niekto niečo robil, je kopec. A toto bol, že brutálny príklad toho, ako to vie fungovať, hej? To, že breachli nejaké pravidlá LinkedInu, akože dobre, urobili sme test. Sorry, tak nikto iný to neurobil. Urobili sme to my. Že tam sa krásny príbeh okolo dal.
Norbert Lojko: Ako a ďalšia vec bola taká, čo som ja som bol úplne šokovaný, keďže som na tom LinkedIne od roku dvetisícpätnásť alebo kedy, že ako oni dokázali za krátku dobu za tri mesiace vybudovať, že aký obrovský reach, ale že obrovský, že to som nevidel u nikoho predtým a myslím, že ani potom. Že proste všetci sú na tom nejaká, však aj vy viete, že dlho to buduješ to brick by brick, hej?
Mišo Gula: Ale to je to, že nonstop tam niekto sedel.
Norbert Lojko: Áno.
Mišo Gula: To proste traja, štyria ľudia na tom sedeli.
Norbert Lojko: Že musíš sa tomu venovať. Hej, hej, hej.
Mišo Ukropec: No vieš čo, je tu profil a nepamätám si teraz meno tej dámy a nie preto, že by som ako nechcel ju ako vytiahnuť, ale takto nepamätám si. Čo sa teraz objavili tie rebríčky, tak ako preklikala som si niektoré mená, ktoré mi nič nehovorili a videl som celkom ako vysoký engagement, akože stovky, stovky lajkov, že celkom pravidelne. čomu ale tam oprávnene nerozumiem je, že kde tam je, akože business case.
Norbert Lojko: Áno, že kde tam je tá monetizácia.
Mišo Ukropec: Áno, lebo napísať srdcervúce emocionálne príbehy o tamtom či onom akože all good, však ako fajn. Ľudia, Pulitzerove ceny sa nedávajú za pekné príbehy, ale za škaredé príbehy. Pretože keď ľudia pri tom plačú a si predstavujú nešťastie, tak to lepšie ako rezonuje. Ale kde sú tam kurnik šopate peniaze? A nech to vyzerá ako chce, je to, že mrte, mrte, mrte stráveného času. A keď je niekto grafomán, tak akože fajn, tak si proste tam akože sa realizuje, ale na konci aj ten človek proste si musí položiť, musí, nemusí, ale zvykne si na konci položiť otázku, že okej, trávim tam dve hodiny, tri hodiny denne. Čo z toho mám? Dobre, mám z toho nejakú viditeľnosť, ktorá ale zase, čo s ňou?
Mišo Gula: Zdá sa ti, že je na svete málo umelcov, ktorí nemajú na chleba? To je proste normálne. Ber tak, že sú ľudia, ktorí proste sa len potrebujú-
Mišo Ukropec: Hovorím, že toto nie sú umelci.
Norbert Lojko: Na to je ten výraz-
Mišo Gula: Do istej miery sú.
Norbert Lojko: Na to je ten výraz, zas ho nejak svieti, že attention whore, že proste to palivo pre toho človeka je len tá pozornosť. Nemusí to monetizovať nevyhnutne, hej? Ani to nemontuje, ani to často nemonetizuje.
Mišo Ukropec: Lenže oni častokrát zmiznú. Vieš, že-
Norbert Lojko: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Že teraz to dávam do kontextu tých rebríčkov, že vlastne tí ľudia ako vyskočia niekde, ukážu sa, že aké je to jako, že kukni, aká je to hviezda a za chvíľku dmdmdm. Lebo keď si začneš po čase klásť otázku, že načo to ja vlastne robím, tak áno, dopamín mi to ako priebežne zvyšuje, ale aj tie dopamínové hladiny sa na konci stabilizujú a, a potrebuješ proste tú štvorácio tam ako zapojiť. Nedá sa na tom fungovať ako dlhšie ako mesiac, možno rok, hej, ale ten dopamín je v tomto tá príroda, tá príroda to dobre vymyslela.
Norbert Lojko: Ja toto sledujem akože na sebe, keďže hovorím, som tam už tých desať rokov proste na tom LinkedIne. Tak vlastne minule som tak nad tým zamýšľal sa, že kde sú tie mená, čo ma kedysi akože a tak ďalej a tak ďalej, hej, že v takých vlnách to bolo, že vedel by som takých dvadsať viem povedať, ktoré že vyskočili a potom vypadli, hej, z tohto. Čiže vlastne tá konzistencia tam neostala, že oni sa teda na-napašmáli tou pozornosťou, tým, že do toho dávali nejakú energiu a potom buď už majú iné starosti, alebo na-nabrali dostatok klientov alebo neviem čo, ale proste tí ľudia vypadli reálne, hej?
Mišo Gula: Fun factiky?
Mišo Ukropec: Áno, ja mám taký ako neni úplne že k téme, ale je taký, že čerstvý. Tomáš s Ľubkom boli teraz v Amerike u nejakých zákazníkov a jeden z nich je aj BMWčko v Spartanburgu. A viete, aký je priemerný profit na X5ke?
Mišo Gula: Dve a pol percenta.
Mišo Ukropec: Daj absolútne čísla.
Norbert Lojko: Akože, akože v tisícoch? A to aj, aj si myslím, že závisí od trhu, lebo to som videl, že koľko napríklad stoja tieto autá, že v Ázii, že v Turecku a tak ďalej oproti Európe a zase v Amerike. Ale dobre, čo ja viem päť tisíc.
Mišo Gula: Na X, na X päťku?
Norbert Lojko: No.
Mišo Gula: Tri.
Mišo Ukropec: No je to najziskovejší model značky.
Norbert Lojko: Okej a?
Mišo Ukropec: Tridsať päť.
Norbert Lojko: Čože? To je šialené, to je šialené. Ako tridsaťpäť tisíc alebo tridsaťpäť percent?
Mišo Ukropec: Tridsaťpäť tisíc.
Norbert Lojko: Ježiši.
Mišo Ukropec: Hej, akože Audi a Mercedes si myslím, že v tejto cenovej kategórii, že autá nad sto tisíc alebo nad osemdesiat tisíc euro, že to sú ako plus mínus takéto peniaze. Jasné, že čím drahšie, tým tá marža je ako väčšia.
Norbert Lojko: Áno, väčšia, áno.
Mišo Ukropec: Neni rovnaká marža na osemdesiat a stopäťdesiat tisícovej verzii toho istého auta.
Norbert Lojko: Určite.
Mišo Ukropec: Ale sú to takéto peniaze. Takže vážení, a ešte k tomu ešte podotázka. Viete, a to sa netýka tej návštevy, ale to bude nezávislé. Viete, aká je, aký priemerný vek kupujúceho nového BMWéčka? Všeobecne, že nové BMW si kúpi, že nové, nové do salónu, že koľko má priemerný kupujúci rokov?
Norbert Lojko: Štyridsaťpäť?
Mišo Gula: Tridsať?
Mišo Ukropec: Päťdesiattri.
Norbert Lojko: Tí, čo majú peniaze, ľudia, čo majú peniaze, seniori.
Mišo Ukropec: To znamená, že vážení, ak máte, že ste do tridsať, nehovoriac, že žena, keď ide do tridsať a kupuje si nové auto, tak to je, že za vlastné myslím teraz nie za tatkové alebo za milencove alebo niečo, hej, za vlastné, tak to ste, že totálna anomália, že totálna, že veľký rešpekt. A keď si kupujete auto nad sto tisíc, tak bez milosti vyjednávajte inú cenu.
Norbert Lojko: Áno, súhlas.
Mišo Gula: Akože to, toto musím uznať takto, že tridsaťpäť tisíc sa mi zdá, že úplne, že ustrelené. Ale to, čo si povedal teraz na konci, ale to, čo si teraz povedal na konci, tomu absolútne verím, lebo, lebo z môjho okolia poznám, že, že päť ľudí, ktorí si boli kupovať nové BMWéčko a to také zľavy, jak oni hovorili, že tam zjednali to, že to nie, že, že ti dajú päť percent dolu, normálne, že tridsaťpäť, štyridsať percent dolu dostali z ceny auta. Čo hovorím, ste blázni? Jak? Proste tak. Niečo majú na papieri a potom, keď s nimi jednáš tak ako.
Norbert Lojko: A to ešte desať rokov späť, že pred covidom teda mínus ešte pár rokov ten predaj bol úplne iný v tom BMW, že najradšej mali tí obchodníci, že keď prišiel, že otec so synom, hej, že: "Syn, ideš sa povoziť? Tu máš kľúčiky, choď so servisákom na skúšobnú. A tatko tuto dáme si koňáčik alebo vizovra" a už len, už len nahadzovali výbavu, hej, že tá cena paradoxne, že stúpala, hej? A dnes, keď ťa chcú získať, lebo situácia je taká chvalabohu teda pre nás zákazníkov omnoho viacej výhodnejšia, že proste ti zase naopak znižujú, že ešte len prihadzujú ti, ale nie že aby si to kúpil, ale aby si to dostal zadarmo.
Mišo Gula: Ale špeciálne len o BMWéčku som toto počul od tých ľudí, o žiadnej inej značke som to nepočul.
Mišo Ukropec: Ja si, ja si, ja si myslím, že to je akože plošná, plošná vec, lebo tie, tie veľké SUVéčka, vieš, to auto na náklady neni o nič drahšie významne ako menšie auto. Aj keď si vezmeš, že, že päťkový bavorák alebo X päťkový b-bavorák, tak to-
Mišo Gula: Trochu viacej plechu.
Mišo Ukropec: Trochu viacej plechu, akože rozdiel v materiáli je koľko? Päťdesiat kilo, možno sto kilo, že to neni ako zásadná vec, hej, ale to auto.
Norbert Lojko: Rozdiel v image je akože plus sto percent ale.
Mišo Gula: Ale však máme to máme to marketéra. Čiže, čiže vieš, ako že to, tie samotné plo-plechy sú smiešne percento z celkovej ceny, že, že tam je-
Mišo Ukropec: Vozíš viacej vzduchu.
Mišo Gula: Ale, ale hlavne tam je obrovská časť, tých nákladov je presne marketing, distribúcia a tak ďalej, nie? Však to kľudne môže byť, že tridsaťštyri, sedem percent z toho.
Norbert Lojko: Áno, áno, plus, plus samozrejme motor, hej, že v tých SUVéčkach sú veľké motory a ten motor robí akože tú cenu, akože primárne.
Mišo Ukropec: Áno, ale-
Norbert Lojko: Ak sa bavíme teda nie o elektroautách, ale bavíme sa o klasických, o spaľovákoch, hej.
Mišo Ukropec: Lenže to tiež normálny človek nevie, že káblové zväzky do auta sú drahšie ako motor.
Norbert Lojko: Môže byť, môže byť.
Mišo Gula: Ale tak to sú kilometre, hej?
Mišo Ukropec: Že kábel až do auta je drahšie ako motor, vážení, aby ste si to predstavili.
Norbert Lojko: Môže byť, môže byť.
Mišo Ukropec: No, no výborne.
Mišo Gula: My vždycky hovoríme, že miluj hejtera svojho. Sme radi, že sme tu dnes mali nášho hejtera.
Norbert Lojko: Ale utajeného, keby som sa nepriznal.
Mišo Ukropec: Tak to nie si.
Mišo Gula: Tak veríme, že sme ťa aspoň trošku zlomili.
Norbert Lojko: Ale však bolo to fajn. Ináč, inak by som tu nebol.
Mišo Gula: Hej, nenútime ťa do počúvania, ale, ale zas hejtovať nás nemusíš.
Norbert Lojko: Svoju epizódu si vypočujem.
Mišo Ukropec: Aspoň jeden.
Mišo Gula: Ak ju dáme vonku po týchto tých rečach. Ďakujeme pekne.
Norbert Lojko: Za málo, ja ďakujem tiež.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Norbert Lojko: Čaute.