#12150 min
Michal Pastier – Mindset rozhoduje: Prečo Švajčiarsko nerobí veľké startupy | LinkedIn Kolotočári #121
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Brandingový expert Michal Pastier, autor Žltej knihy, sa vracia do Kolotočárov a rozpráva o skúsenostiach zo Švajčiarska, kde jeho štúdio pracuje pre klientov vrátane súkromnej lichtenštajnskej banky. Vysvetľuje, prečo bohaté Švajčiarsko nerodí veľké startupy: trh je malý, ľudia „nemusia“ a blahobyt vedie skôr k rastu pre ego a status ako k dobrodružstvu – na rozdiel od pobaltských krajín či Ameriky, ktorá bola filtrom ľudí ochotných riskovať. Rozoberá, ako kultúra definuje biznis, prečo Slováci v zahraničí nemajú zlú povesť, kým doma hrajú rolu obete, aký je rozdiel medzi americkým a európskym kapitálom a ako vyzerá San Francisco s tisíckami ľudí na ulici. Mišo Ukropec pridáva skúsenosti zo začiatkov vo Švajčiarsku a z Blízkeho východu, Pastier aj poznatky o brand kódoch a vplyve sociálnych sietí na mladých.
Hlavné myšlienky
- Švajčiarsko má peniaze, ale malý trh a ľudí, ktorí nemusia riskovať – preto tam vzniká málo veľkých startupov.
- Keď nemáš nič, ideš rásť; keď máš blahobyt, robíš veci skôr pre ego a status.
- Kultúra extrémne definuje biznis: Amerika bola filtrom ľudí ochotných riskovať, malé krajiny ako Estónsko vedia, že musia ísť do sveta.
- Slováci majú v zahraničí dobrú povesť; mentalita obete je skôr domáca záležitosť.
- V Amerike je toľko kapitálu, že zlyhania sa odpíšu a ide sa ďalej; v malých ekosystémoch sú investori opatrnejší.
- Reklamná kampaň potrebuje v prvých sekundách niekoľko rozpoznateľných brand kódov (farba, maskot, zvuk), aby ju ľudia pripísali správnej značke.
- Sociálne siete formujú mladých ľudí v čase, keď si ešte len budujú kritické myslenie.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (12)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Keď nemáš nič, tak ideš rásť a keď máš blahobyt okolo seba, tak vlastne to robíš skôr pre ego.
Teba kultúra extrémne definuje.
Vitajte na našej terapii, chlapci.
Popis epizódy
Hosťom epizódy #121 podcastu LinkedIn Kolotočári je Michal Pastier – kreatívny stratég a marketér.
Rozprávame sa o tom, ako mindset ovplyvňuje vznik veľkých projektov, prečo niektoré krajiny produkujú globálne startupy a iné nie, a čo v tom hrá rolu – kultúra, risk alebo nastavenie spoločnosti. Diskutujeme aj o tom, prečo stabilita nemusí automaticky viesť k inováciám a prečo komfort často zabíja ambíciu.
Dotýkame sa aj tém ako rozdiel medzi budovaním značky a rastom firmy, prečo veľa projektov ostane malých a čo odlišuje priemerné nápady od tých, ktoré prerastú do globálneho biznisu.
Sponzori:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie budov a dokumentácia skutočného stavu
Prihláste sa na odber.
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 42 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Michal Pastier: Keď nemáš nič, tak ideš rásť a keď máš blahobyt okolo seba, tak vlastne to robíš skôr pre ego. Teba kultúra extrémne definuje. Preto vlastne tá Amerika bola taká extrémne rastúca. To bol filter tých najodvážnejších, čo odišli z Európy. Pri podpisovaní sa zistilo, že to neni švajčiarske vlastne meno, ale že on je Nemec a nepredali mu ju. Keď sa nám nedarí, tak sa mi darí kvôli tomu, že lebo jemu sa darí. Teba to tak emocionálne neustále prestavuje, že teba to začne otupovať. Koľko švajčiarskych veľkých scaleupov a startupov poznáš? To je, to je kultúrny mind. V Amerike si to môžeš dovoliť, lebo tam je tak veľa kapitálu, že takéto faily sa odpíšu, ide sa ďalej. Ježiš, prosím vás, majte aspoň jeden brand kód, ktorý si obsadíte dva brand kódy. Teraz musíš mať minimálne štyri v prvej jednej a pol sekunde.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočar.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik. No dosť vo mne zarezonovalo, keď sme sa naposledy bavili o žltej knihe a skúsenosti so-so švajčiarskym ekosystémom a takýmito vecami, lebo ja som vo Švajčiarsku vlastne začínal. Infotech vznikol vďaka Švajčiarsku, že sme tam mali zákazníka zopár rokov. We are looking for Slovak designer. No a keďže deutsch ist meine zweite Muttersprache, tak sa to tam ako celkom dobre zaklaplo. No ale dnes som v pozícii takej startupistickej. No a minule náš hosť ctený hovoril niečo o tom, jak je tam strašne veľa peňazí na rozhadzovanie do startupov. Takže máme s tým dve časti a v tejto dnešnej by sme sa šáhli trošku do startupistickej scény vo Švajčiarsku.
Mišo Gula: No a moja, moja motivácia je trošku taká bohapustejšia ako tvoja, lebo musím, musím nášho hosťa pochváliť, že, že jeho epizódy sú jedny z top najsledovanejších u nás ešte stále naberajú. Takže ja som si tak povedal, že poďme trošku ešte ako pumpnúť si, si pomôcť.
Mišo Ukropec: No v druhej časti si chceme ešte viacej pomôcť.
Mišo Gula: Tak.
Mišo Ukropec: Selfish bitches.
Michal Pastier: Vitajte na našej terapii, chlapci.
Mišo Gula: Ďakujeme. Mišo Pásler.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Michal Pastier: Ahojte.
Mišo Gula: Čau.
Mišo Ukropec: No čo? Jak je to vo Švajčiarsku? Majú sa lepšie ako na Slovensku?
Michal Pastier: Trošku sa začínajú obávať toho, že keď Európa bude mať problém, že tam pôjdu ľudia a začali to trošku blokovať. Takže ako keby imigrácia tam bude samozrejme väčší problém. Trošku majú problém v tom, že na tých stretnutiach, keď sme sa stretávali s tými ľuďmi aktuálne, tak zistiu, že možno to, čo je v PR, ako sú obranyschopní, ako vedia odpáliť tunely a ako každý má zbraň a tak ďalej, že vlastne nakoniec nie sú pripravení. Takže vyzerá, že ako keby jedna vec je PR, čo sa o tom hovorí. Druhá vec je, že zastarané zbrane, zastarané systémy, málo stíhačiek. Tak to sú témy, ktoré sa riešia. Ja som bol na gala večeri podnikateľskom, kde vedľa mňa sedel proste pilot, zároveň podnikateľ, zároveň všetko a bolo to takéto zaujímavé informácie. Takže ako keby nie je to ideál, nie je to ideálne. Samozrejme, tá krajina je skôr takým tým symbolom nejakého bezpečia a nejakej, nejakej stability, ale pre mnohých, ktorí by sa tam chceli vydať, tak upozorňujem, že je to proste malá krajina, malý trh. Tam je skôr zaujímavé mať tú pečiatku, že si vo Švajčiarsku alebo pochádzaš zo Švajčiarska, alebo tvoj produkt bol vyvíjaný vo Švajčiarsku.
Mišo Ukropec: Ale robiť von.
Michal Pastier: Ale robiť von. Ten trh je extrémne malý, preto nepoznáš veľmi veľa úspešných švajčiarskych startupov. Ten ekosystém je proste tam sa pumpujú peniaze, ale proste nemáš z čoho vyberať. Rovnako ako crowdbirry na Slovensku nemá do čoho investovať, lebo ten trh je proste malý, tak už proste sa riešia nehnuteľnosti a nie startupy a scaleupy. Tak vlastne to je problém aj Švajčiarska tiež. Ty neokabátiš ten malý trh, je to veľký problém.
Mišo Ukropec: To ale zaujímavé, čo vravíš, lebo, Estónsko, Lotyšsko, Litva a tieto krajiny sú možno aj menšie ako Švajčiarsko alebo povedzme, že jedna veľkostná kategória, že stredné čínske mesto a oni s tým startupistickým ekosystémom teda nemajú problém.
Michal Pastier: Mindset, mindset. Keď nemáš nič, tak ideš rásť a keď máš blahobyt okolo seba, tak vlastne to robíš skôr pre ego, pre, pre status a je tam málo dobrodružstva v tých ľuďoch, že vieš pre-
Mišo Ukropec: Lebo oni nemusia.
Michal Pastier: Nemusia a my sme sa stretávali denno denne sme sa stretávali na stretnutiach, že vlastne oni nemusia.
Mišo Gula: Nakoľko to súvisí aj s nacionalizmom? Lebo o Švajčiaroch sa hovorí, že sú veľmi takí, že nacionalistickí a keď to porovnáme presne s tým nejakým Estónskom, tak oni proste vedia, že musia ísť do sveta.
Michal Pastier: Presne tak.
Mišo Gula: Ale š-o Švajčiaroch, o Švajčiaroch sa dlho hovorí, že, že ak niečo vyrábaš, tak najprv ideš za susedom to predať alebo od neho niečo kúpiť, potom v rámci mesta, potom v rámci regiónu.
Michal Pastier: Ja si uvedomujem, že tu hovoríme veľmi všeobecne, ale tak to je. Proste oni majú pocit, že mne stačí výhra Švajčiarsko a prečo mám ísť ďalej, kde je to komplikovaný cudzí svet. Ale aktuálne napríklad máme veľmi významného klienta. Robíme cybersecurity firmu už druhú vo Švajčiarsku a tým pomáhame expandovať. Takže teraz tam pôjdem na prezentáciu, takže ráno pôjdem na letadle do Curychu, odprezentujem a večer idem naspäť z Curychu. Takže sú tam firmy, ktoré majú globálne ambície a práve tá pečiatka v rámci tej cybersecurity a tie aktuálne hrozby je made in Swiss extrémne pomáha. Takže tým pomáhame vo Švajčiarsku. Slováci pomáhajú expandovať, ale sú to konkrétne ako keby zaujímavé, že kategórie industries, ktoré potrebujú ísť von. A to tým, že vlastne tie AI čo spôsobujú, že proste ak sa ti ukradli dáta z Mexika, neviem čo všade na robíš agenta, ktorý proste vyťahuje tie dáta, tak práve tento segment bude extrémne rásť a rastie.
Mišo Gula: A tie firmy v-vznikli vďaka tomu, že sú vo Švajčiarsku alebo aj napriek tomu, že sú vo Švajčiarsku? S takýmto globálnym potenciálom myslím.
Michal Pastier: Podľa mňa aj napriek tomu, že sú vo Švajčiarsku, lebo tam tie ambície nie sú. To ja keď porovnávaš si neviem teraz tiež Veľmi z nadhľadu, Thajsko a Vietnam a ekosystémy a tých ľudí, ktorí sú tam, tak tam je úplne odlišná tá kultúra napredovania aj startupistov a tak ďalej, lebo v jednej kultúre sa proste nehovorí proti. Nemáš mať ambície a to sú, to je, to je naozaj teba kultúra extrémne definuje. Preto vlastne tá Amerika bola taká ek, akože extrémne rastúca, lebo bola, to bol filter tých najodvážnejších, čo odišli z Európy a tí sa usadili v Amerike. To bolo, že máš genetický filter proste odvahy, to máš genetický filter ri-riskovania, to máš genetický filter proste a tá ďalšia generácia tiež má v sebe ešte na nos. To je genetika. To proste, že urobíš to takto. A, a ten národ síce ako keby, švajčiarsky je vlastne spojený z niekoľkých hradov a tak ďalej, sú rôzne iní, ale oni majú tú komickú situáciu, že navzájom si proste sa, sa hejtujú, že tí sú takí, tí sú takí, tí sú z Bor, tí, tí sú, to sú Taliani, tí sú Francúzi. Nechodia na rovnaké biznis stretnutia, že keď sú vlastne sú eventy v Zürichu, tak tam neprídu zo Ženevy ľudia. Že je to veľmi komická. To som bol s top investormi na stretnutiach. Takže on je ešte rozdelený, rozpoltený, roz-roz-roztrojkovaný ešte v tomto. To je extrémne komická, komická vec.
Mišo Ukropec: Ale aj tak na konci dňa ich spojí to, že sú v rámci Švajčiarska-
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Gula: A všetci ostatní sú podľudia.
Michal Pastier: Áno, všetci, všetci ostatní sú podľudia, všetci ostatní sú podľudia, ale sú extrémne, ja neviem, ja mám pocit, že sú, sú akože oni sú strašne vlastne dobrí. Ako, ako ľudia boli strašne, sme tam roky, roky a oni sú dobrí.
Mišo Ukropec: Toto ja som sa pýtal drahé, lebo moja drahá robila roky vo Švajčiarsku, desať rokov robila v Nemecku a-
Michal Pastier: To je rozdiel fú.
Mišo Ukropec: No a ja som sa pýtal, jak to, jak to je. No a že Švajčiari špeciálne neznášajú Nemcov.
Michal Pastier: Áno, absolútne potvrdzujem.
Mišo Ukropec: Lebo, že, že to som na-na takých malých veciach to je, to je akože vidno, že Nemec keď príde do, do švajčiarskeho obchodíku a prosí si rožky, tak povie, že ich bekome. Hej, ich bekome znamená, že ja dostanem. Hej? Ich bekome drei etwas, hej, dostanem tri niečo. Ale Švajčiar povie ich möchte gerne. Rád by som-
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Tri niečo. A ten, taký ten povýšenecký postoj, ktorý, o ktorom my teraz akože komentujeme o Švajčiaroch, vlastne ale vnímajú Švajčiari napríklad z toho veľkého Nemecka- A za to ich neznášajú.
Michal Pastier: Totálne.
Mišo Ukropec: Hej? A, my keď sme vo Švajčiarsku začínali, tak ja tiež som došiel. Vieš, no to bol rok deväťdesiatsedem, osem, deväť, lebo teda to ako napostupne to akože rástlo, až sa potom vlastne z toho vznikla normálne celá firma. A ja som nechápal s ako neuveriteľne príjemnými ľuďmi a jaká atmosféra tam-
Michal Pastier: To je jak rodin-rodi, keby si do nejakej rodiny prišiel.
Mišo Ukropec: Áno, áno.
Michal Pastier: Všetci strašne chill.
Mišo Ukropec: Že kukám, že ty vole, že tu chcem byť.
Michal Pastier: No.
Mišo Ukropec: Len to nebola ani euro, ani Európskej únii Slovensko nebolo. Tu bol Mečiar a proste všetky tie ako staré sračky. A dopytala, že akože nepodarilo sa, ani ako nemal som veľkú tendenciu, ale ani sa nedalo vtedy ako do Švajčiarska niečo robiť. Ono furt bolo lepšie mať štyritisíc frankov mesačne na Slovensku-
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Ako vo Švajčiarsku.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo tam mala asistentka pána šéfa päť a bola že asistentka, ale ja som mal tunak osemnásobnú výplatu-
Michal Pastier: Hej.
Mišo Ukropec: Oproti Slovákovi. Hej? Takže veľmi akože fajn, ale zároveň nemajú radi oni možno, je to tak, že, že nemajú radi tie namachrované národy a tie nenamachrované, že s tými sú viacej v pohode?
Michal Pastier: To neviem povedať. Ja viem iba o tých Nemcoch. Plus Nemci sa im smejú, že proste majú ten vidlácky, sedlácky, horský jazyk.
Mišo Ukropec: Hej.
Michal Pastier: Takže to je proste vieš, pre, pre Nemcov to sú nárečoví ľudia, všetci čudní. Á, ale neviem, neviem hovoriť naozaj globálne, ale je to krajina, ktorá mňa osobne očarila. a sme rozmýšľali, že tam kúpime aj nehnuteľnosť, vo Švajčiarsku a tam tie procesy sú tak šialené. Ťa musia schváliť susedia a ty sa za, ty vlastne podpíšeš, to nebudeš prenájmať a také rôzne veci, že, že fakt si to strážia. Bože, strážia si to, že, že veľmi, veľmi, ale sú veľmi priateľskí, sú veľmi otvorení. Ja si doteraz nezabudnem, ako sme prišli do takého coworku. Si to asi naposledy aj spomínal, že vlastne ten cowork nám dal priestor zadarmo, dal nám tam catering a tam si Slováci robili konferenciu pre zurichských marketérov. To je, že to je fantastické.
Mišo Gula: A kde, kde potom vidíš ten bod zlomu, že na jednej strane hovoríš, akí sú, ako s, akí sú priateľskí-
Michal Pastier: Extrémne priateľskí.
Mišo Gula: A na druhej strane proste v jednom momente ti dajú pocítiť, že si ten podčlovek, ako sme to už nazvali tu.
Michal Pastier: Vieš čo, možno keď si-
Mišo Ukropec: Kedy to je?
Michal Pastier: Keď, keď si, keď, keď, keď zistia, že pri podpise zmluvy, že si Nemec, že to som. Že reálne viem prípad, kedy niekto za niekoľko miliónov kupoval budovu a pri podpisovaní sa zistilo, že to neni švajčiarske vlastne meno, ale že on je Nemec a nepredali mu ju.
Mišo Ukropec: Ty vo.
Michal Pastier: A nechápem sa to stalo v rámci due diligence, že im to nejak ušla tá informácia a normálne, že tak nie. Viete čo, my to nedáme Nemcovi. A to viem konkrétny príklad, že sa to naozaj stalo a, a, a takže nebol to, že čítal niekto alebo nie. Takže, takže, takže neviem ti povedať, že kedy sa to, kedy sa to, ale s kým sme sa rozprávali, boli extrémne milí títo ľudia. Máme teraz-
Mišo Ukropec: Čiže voči, voči vám ako voči Slovákom si necítil ne-nejakú takú, akože ne-ne-nevraživosť, hej?
Michal Pastier: Na žiadnom stretnutí nie. Dokonca aj fakt my sa tam poznáme s veľmi vysoko postavenými ľuďmi z rôznych firiem a akonáhle akože sa netv-, možno to je možno tým, že vlastne sa netvárime, že ako aj vystupujem, ako komunikujem, tak vlastne necítia možno fakt tú nadradenosť a tým pádom, ku mne aj tí ľudia z tých veľkých bánk pristupovali extrémne priateľsky a žoviálne. A takže ne-neviem hovoriť za celý systém, ale s kým sme sa stretli, dokonca teraz, že my, my sme urobili malú konferenciu na Slovensku, čo bolo ku tej žltej knihe A ten žltý event tam prišli aj tí Švajčiari zo Švajčiarska prišli prezentovať podnikatelia, že, že to bolo úžasné, že, že dobehli, že, že takže oni sú extrémne otvorení, nepotrebujú ísť do sveta, vedia si zarobiť tam tie peniaze, majú tam tie, tie krytie, ale uvedomujú si, že aha, tá stratégia toho, že oni sa neobránia sami sa proste mení a to im, to ich otvára mysle. Cyber security rastie. Máme tam ďalších klientov, ktorý vyrába, výrobca dverí do tunelov a také rôzne srandy. Veľmi technologické priemyselné firmy. Takže oni sú, že vývoj, výroba, technológie, stroje a potom tá cyber security. Oni nevedia robiť B2C ako keby za na zákazníkov, že to nevedia.
Mišo Ukropec: Toto, čo vravíš, ešte sa vrátim chvíľku dozadu k tomu prijímaniu Slovákov. my na Blízkom východe máme že nulovú negatívnu skúsenosť, rovnako tak kdekoľvek, akože v Ázii, že nulovú negatívnu skúsenosť.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo my sme pre nich, že oni vedia, že nie sme ani Angličania, ani Francúzi, ani Taliani, ani Nemci. Bodka. To im stačí.
Michal Pastier: Presne tak.
Mišo Ukropec: Lebo najhoršiu reputáciu majú Angličania. To sú všecko akože kreténi, lebo oni si historicky nahajrovali do, do svojich štruktúr ako poradenské firmy.
Michal Pastier: Áno, do boardov.
Mišo Ukropec: Do boardov. Však oni ako vedia, jak sa ten veľký biznis robí, aby sa ukázalo, že to boli nakoniec veľkí ľudia, čo brali nehorázne peniaze. Robiť sa im nechcelo, lebo zistili, že áno, oni akože vedia, ale však im stačí, keď dám tri percentá svojho know how. Lenže aj to bolo potom challengované akože s realitou a majú veľmi, veľmi negatívnu skúsenosť so západoeurópskymi m-manažérmi. Ale keď stretnú VýchodoEurópana, tak oni vedia, že my sme hladní a my potom jednáme ináč a aj oni s nami, jednajú ináč.
Michal Pastier: Ja mám ešte raz veľmi pozitívnu skúsenosť. Mám sa podarilo získať, privátnu lichtenštajnskú banku ako Slovákom a robíme im normálne, že marketing a tam robíme taký, taký refresh značky, malý rebranding a teraz vlastne teraz naša, náš, náš brand je vlastne na súťaže konského póla a takéto strašné srandy. A sú, oni sú tak zlatí. Darčeky nám poslali, neviem čo staré úsmevy. Prišli nás pozrieť osobne, že, že wow. Takže akože aj tá, to Lichtenštajnsko, ako ja mám, ja si naozaj veľmi upratujem v tom a možno ja mám viac šťastie v živote, aj keď som v Saudskej Arábii som tam prežil vlastne dva Silvestre, dve Vianoce. Ja som vlastne nemal doteraz problém s niekým-
Mišo Ukropec: V Saudskej?
Michal Pastier: Nebol.
Mišo Ukropec: Saudskú mám, že to je že najpohostinnejšia-
Michal Pastier: Najpohostinnejšia krajina
Mišo Ukropec: krajina, v akej som kedy bol.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: To, to ja ľuďom ukazujem akože fotky, že tu je, že event a oni doniesli, že toľko vecí.
Michal Pastier: No.
Mišo Ukropec: A všecko ja normálne, teraz mám husacinu, však to ako to vidno. Ja kukám, že čim my sme si toto zaslúžili?
Michal Pastier: No.
Mišo Ukropec: To je neuveriteľné. Tu nejaký zaprdený chudobný slovenský, akože wannabe milionár miliardár, ktorý je zaúverovaný až za ušami si-
Michal Pastier: Ale to sú tie komplexy.
Mišo Ukropec: Áno, že uhni hovno, idú dve a tam sa stretneš s niekým, kto je že o nuly inde a ten je s tebou-
Michal Pastier: Ale ja si myslím, že to spôsobil socializmus, že vlastne vidíme v tých iných, že keď sa nám nedarí, tak sa mi darí kvôli tomu, že lebo jemu sa darí.
Mišo Ukropec: No jasné.
Michal Pastier: Že ako keby to je tá zášť voči niekoho úspechu. Ja to cítim každý deň s niekým v nejakej konverzácii a dneska niekto mi hovoril, že ten mi tu na teba niečo zlé povedal, vymyslel si, že to je veľmi, v-vymedziť, že to je charakterová črta postsocializmu.
Mišo Ukropec: Hrázlivé, je to tam, hej?
Michal Pastier: Kedy máš pocit, niekto ti, áno ale že niekto ti-
Mišo Ukropec: Toto sú záporný, by som-
Michal Pastier: Že nevieš, nevieš rásť, keď rastie niekto iný.
Mišo Ukropec: Necháp, nechápu.
Michal Pastier: Je to veľmi zaujímavé extrémne a s tým sa stretávam primárne Slovensko, Česká republika. Ideš mimo a to sa rozplýva. Som teraz bol dlhšie v Japonsku a že to je zase extrémna krajina a tak ďalej. Takže ako keby je to, je to, je to niečo, čo je kultúrne dané a treba len o tom vedieť, že aha, asi máme k tomu sklony a že netreba sa ako keby tým, netreba sa opustiť tým, že aha, t-tvoj úspech, že ten, že niekto má druhý, že niekto má úspech, tak vlastne to neznižuje tvoju šancu na úspech.
Mišo Ukropec: Ja viem, čo za to môže. Teda čiastočne. mňa obalilo, keď som čítal, Baťove, pamäti a príhovory.
Michal Pastier: Fú, okej.
Mišo Ukropec: Je taká akože kniha a on mal teda, že veľmi tvrdý podnikateľský začiatok. Jeho tam brat nejako zadlžil, sám sa zadlžil. Neviem, proste akože zlé to bolo. Zo všetkého sa vyhrabali, ale nielen určité, určité podobnosti ako biznisové. Keď si pozriem svoje ako podnikateľské začiatky a nie iba začiatky, tak tam vidím ako mnohé paralely. Ale to, že ako on musel zarezať Dostojevského. Pretože to, čo ty hovoríš, tak také to, že keď mne sa darí, tak to znamená, že tebe sa musí nedariť, lebo máme obmedzené zdroje.
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Lebo to je také to, že áno, keď, keď to jablko je iba jedno jediné, tak keď ho zjem ja, tak ho nezješ ty alebo opačne alebo napoly.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Alebo potom, hej? A toto ide z Ruska.
Michal Pastier: Však.
Mišo Ukropec: Hej? A Dostojevský ho nemal zlé úmysly. To je ako Bože-
Michal Pastier: Toto ide do shortov.
Mišo Ukropec: No to ma zabije zase Facebook. Hej? Má tritisíc komentárov, želanie smrti a kde čo. lebo Dostojevský hlása, že treba sa vrátiť k jednoduchému, životu, nemať ako vysoké nároky, nemať vysoké očakávania od života a potom budeš šťastný. No trt prd. Takto to samozrejme vôbec nefunguje. A zrazu Baťa vyrazí akože do sveta, rozumaj do Nemecka. Hej? A on tam išiel kúpiť nejaký stroj na vyrezávanie podrážok do topánok. A on zistil, že tam sú lode naložené topánkami, oblečením, že tam sú továrne, ktoré vyrábajú celé topánky, lebo on vedel iba o nejakom stroji na vykrájovanie podrážok. On nevedel, neboli internety.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Tie topánky celé sa, sa v úvodzovkách sa ušijú so strojmi a že tam sú šijacie stroje. On netušil, že to existuje.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: A zrazu zistil, že ten pekný, jednoduchý Dostojevského život, že to je cesta do nikam. Lebo tí istí ľudia, ktorí vlastnia tie obrovské továrne a všetko, oni sú príjemní. Že to, že je niekto bohatý, tak neznamená, že je sviňa.
Michal Pastier: Presne tak.
Mišo Ukropec: Sú medzi bohatými svine, ale svine sú aj medzi chudobnými. Svine sú že všade, ale bohatý nerovná sa automaticky sviňa a že on dokáže tú spoločnosť posúvať a Nemecko jak dneska vyzerá a jak Rusko dneska vyzerá. Aj toto pôjde do shortu?
Michal Pastier: No lebo, lebo
Mišo Gula: väčšina ľudí hovorí, že, že peniaze kazia charakter, ale to nie je pravda. Peniaze ho len odkrývajú.
Mišo Ukropec: Presne.
Mišo Gula: Čiže keď, keď si hajzel, tak si aj chudobný, aj bohatý hajzel.
Mišo Ukropec: Áno.
Michal Pastier: Čiže to je úplne jedno.
Mišo Ukropec: To je neuveriteľné. Takže vážení, Saudská Arábia sú tam lacnejšie letenky ako do Dubaja. Treba to vidieť najpohostinnejšie.
Michal Pastier: A treba ísť mimo Rijádu a Džedu a naozaj zobrať si auto a ísť. Ja každému odporúčam zažiť Medinu napríklad, že tam byť tými medzi tými stovkami tisíc pútnikov a zažiť to. Nie, nie Mekku, lebo tam ako máš zakázané, to by si mal akceptovať, že tam by si nemal ísť ako nemuslim. A takže akceptujem tú kultúru. Nešiel som tam, ale, ale tú Medinu, to, tú radosť a to nadšenie tých ľudí, čo im to dáva. Akože aj tá pohostinnosť bola fenomenálna. Ale asi k Rusku treba povedať, že netreba samozrejme, že nie je to len všetko, všetko je to zlé. Ale ja milujem ruskú kultúru extrémne. Mám rád Tarkovskij a Solaris a Stalker. Staré ruské filmy. Ja to zbožňujem absolútne. To je hlboké. To je to, tá duša ruská je, je, je tým, že aká je taká, taká, taká, taká naozaj, že veľmi emocionálna, veľmi taká ťažká, veľmi. Takže mne sa mi to strašne páči zároveň a zároveň vidím, čo to vlastne spôsobuje. Ten útok na tu, na tých, ktorým sa darí, je vlastne manipulácia. To je ako kedysi sa riešilo to, že sa vymyslelo to, že, pán S-- no proste, že, že naozaj, že najľahšie je, keď sa ti nedarí poukázať na toho ďalšieho. A to sa žiaľ kultúrne odovzdáva. Ľudia sú potom z toho nešťastní a robia si ešte väčší prúser, ešte väčší prúser nakazia tým. To je, to je mind vírus, to je vírus v hlave a nepreberieš zodpovednosť za svoj život, čo sme sa preberali naposledy, ale proste vždy obviňuješ niekoho iného, kto to proste pokazil.
Mišo Ukropec: Tak a teraz. To sú, to sú akože dve choroby ľudstva, že to je, v angličtine to je sa volá myslím, že entitlement a accountability.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: To je, že prvá je, že máš pocit, že si niečo zaslúžiš.
Mišo Gula: Hovno si zaslúžiš. Proste buď si to vybojuješ, alebo to nemáš. A druhé je accountability v zmysle, že, že prijať zodpovednosť za, za, za to, že nie vláda, nie nejaký sused. Neviem kto je zodpovedný. Nie, proste ty si zodpovedný za svoj život a buď sa
Mišo Ukropec: k tomu postavíš alebo nebudeš mať.
Michal Pastier: Ale to je malé percento populácie, ktoré, ktoré toto si uvedomí a väčšina žiaľ proste hrá rolu obete. A to je veľmi tragická životná rola. Proste si na tejto planéte máš proste záblesk nejakého života a ty prijmeš rolu obete a budeš len kritizovať a tak ďalej.
Mišo Ukropec: Nemáš ako vyhrať.
Michal Pastier: Nemáš, nemáš ako vyhrať. A druhý problém, ktorý vidím, ktorý nastáva, ktorý súvisí s algoritmami a so short form videami a týmito vecami, že vlastne homo sapiens je emocionálny stroj, emocionálna bytosť. A teraz si predstav, že vlastne, že prečo ľudia sledujú short videá alebo vôbec videá? Nie že to je video, ale to je emócia. To je koncentrovaná emócia a máš tri sekundy radosť, tri sekundy smiech, tri sekundy drámu, tri sekundy prekvapenie, tri sekundy radosť, štyri sekundy smiech, prekvapenie. Teba to tak emocionálne vlastne neustále prestavuje, že teba to začne otupovať a teba začne otupovať a ty potom strácaš empatiu. Ty môžeš, že stratíš empatiu voči vlastnému druhu, voči vlastnej rodine, voči všetkému. Takže to, to, to, tá kombinácia je extrémne nebezpečná, extrémne nebezpečná, že vlastne aj ty ľudí otupíš, ale zároveň proste je tam ešte aj to, že za môj neúspech musí niekto iný a toto môže dopadnúť veľmi zle.
Mišo Ukropec: Lenže tuná toto neni, akože rozumiem tomu, ale neni to úplne fér, lebo sú tu dve veci, ktoré do toho aktívne vstupujú, že aktívne. teda vlastne jedna veľmi pasívne, ale takým ako aktívnym štýlom to, že ako sa narodíš. Lebo je veľký rozdiel, či sa narodíš v Bangladéši-
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Alebo v rodine strednej triedy v Spojených štátoch hneď v New Yorku alebo, alebo na Slovensku, alebo v Kosove alebo niekde. To nemáme nijako pod kontrolou a to prostredie nás kondiciuje. To znamená, že nemáme ten život dokonale pod kontrolou, aj keby sme chceli. Lebo keď nás rodina, okolie, neviem čo, zdravotná kondícia ťahá dole, tak nás proste toto ťahá dole. Ale tá druhá vec, ktorá je, ale takto, že toto je, že dostali sme od bohov a proste tak je to, jak to je. Ale potom je tá horšia vec a to je práve v súvislosti so sociálnymi sieťami. čo je dneska? Piatok. Tak myslím, že tento týždeň bolo to vypočúvanie Marka Zuckerberga, v Kongrese Spojených štátov. Osem hodín ho grilovali. Si to dáte na YouTube vygoogliť. vygoogliť na YouTube je vtipné. Vyyoutubiť. Normálne ani slovo nepovedal. Proste len s kamenným ksichtom prišiel a s kamenným ksichtom odišiel. Téma je, že teda je tam nejaká žaloba, nejaká mladá kočka proste, že už sa to dostáva do, do roviny, že začína byť preukázané, že ako sociálne siete negatívne ovplyvňujú zdravie hlavne mladej generácie, ktorá doomscrolluje a nechápe, že fotka na Instagrame, selfíčko z takého či onakého rezortu neni niečo, čo zabezpečí človeku šťastie, ale skôr naopak. Je to nejaký doom Na konci, ktorý ho, ktorý ho iba, iba, iba zničí. No ale nemá to byť negatívne. téma je Švajčiarsko naspäť. Som slovenský startupista. Nie je to náš prípad, lebo nie dneska. Ale som slovenský startupista. Chcel by som narizovať peniaze vo Švajčiarsku. Áno, lebo, my tým, že máme internacionálne konzorcium investorov, mám porovnanie. Všetci sú fasa, ale vidíme tie rozdiely. Hej? Ten, tá skúsenosť, ten mindset. Teraz máme napríklad úplne čestvo nového supervisory board člena. Je to chalan, ktorý je odo mňa o pätnásť rokov mladší. No jak tak možno, možno dvanásť. Neviem teraz. Prosím pekne, bol od začiatku do konca pri miliardovom exite. Koľko poznáš ľudí, ktorí boli pri miliardovom exite? Ja už jedného.
Michal Pastier: Super.
Mišo Ukropec: Hej, teda ešte sme si ruku nepodali. Podáme si ruku o tri týždne, hej, keď príde do Bratislavy, ale už poznám jedného. Hej? Poznáš ty nejakého? Koľkých?
Michal Pastier: Mmm, no dvoch.
Mišo Ukropec: Dvoch. Áno? A to normálny človek nepozná, akože-
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Nemá šancu. Áno? A teraz prečo by som mal rizovať peniaze na Slovensku alebo v Rakúsku alebo v Čechách-
Michal Pastier: No.
Mišo Ukropec: Keď zájdem o tri hodiny ďalej a som vo Švajčiarsku, kde sa tie peniaze mi akože váľajú. A teraz skúsenosť nám ukazuje a je konfirmovaná aj samotnými venture kapitálovými fondami, že keď nemáš referenciu, že nejdeš tam po známej linke, tak peniaze nenarizvieš. Sú výnimky samozrejme, ale to sú že výnimky. Štandard je, že to takto vôbec nefunguje. Je to aj vo Švajčiarsku takto, keď tých inovácií je málo a kapitálu veľa?
Michal Pastier: Je, je. Oni si to strážia extrémne a potom tam máš tiež nejaké komisie a vlastne ešte aj tie VC fondy a tieto veci vlastne majú komisie due diligence a tak ďalej. Takže podľa mňa je to veľmi komplikované, oveľa komplikovanejšie.
Mišo Gula: Ale aj cielene to blokujú zvonku alebo-
Michal Pastier: To neviem.
Mišo Ukropec: Skôr proste radšej o tridsať percent horší startup, ale zo Švajčiarska ako-
Michal Pastier: Oni chcú Švajčiarsko, oni chcú Švajčiarsko, to je pre nich priorita. Alebo potom idú po peniazoch, čo znamená, že vidia, že keď tam je nejaký Sequoia pristúpil a je to nejaké AIko, kde dúfajú, že aspoň to vystrelí a longshoty robia. Ale oni skôr naozaj oni sú, že priemysel, inovácie, patenty. Oni majú ako keby toto je ich iný mindset, že vlastne tí Amici proste teraz tiež nejaká kauza je, že bolo nejaké video, narizovali neviem koľko miliárd a vlastne to video bolo fake a to sa minulej týždňov stalo tiež, že a to bol nejaký fakt, že nejaké štyridsať mili- ja neviem proste, že obrovská suma, že úplne gigantická a týpek už dával, že ja som sa stretol s tými, že to bolo celé fake, že toto ti vo Švajčiarsku nestane. Oni práveže to držia. Oni to urobia v tichosti. Nechajú si patent, druhý patent, tretí patent a to je v tichosti celé. Oni absolútne nemajú ten show off. Nemajú absolútne to, že... Takže to ako keby tam uspeješ, keď si viac ten švajčiarsky typ, ktorý povie tu sme vyvíjali päť rokov, máme toto, veríme, že to spôsobí toto a pomôže to s tým strojom alebo patentom. Máme tuná všetko právne vyriešené, že to je pre nich vhodnejšie, pre tých Švajčiarov, Švajčiarov ako keby tak oni sú takí. Patenty.
Mišo Ukropec: Rozumiem, ale to sa dosť bije s-
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: S tým veľkým svetom.
Michal Pastier: Pre- áno, a preto koľko švajčiarskych veľkých scale, scaleupov a startupov poznáš?
Mišo Ukropec: Nula. No jeden.
Michal Pastier: Ich strašne málo. Práve preto ten mindset je iný a to je, to je kultúrny mindset.
Mišo Gula: Ale vieš to nejak teraz akože v long rune vyhodnotiť s nejakou víziou, že či to je akože dobré smerovanie alebo zlé alebo-
Michal Pastier: To nie je dobré smerovanie.
Mišo Ukropec: Proste.
Michal Pastier: Je to iné smerovanie, je to iné smerovanie. V Amerike si to môžeš dovoliť, lebo tam je tak veľa kapitálu, že takéto faily a fuck upy a také ďalšie veci sa odpíšu, ide sa ďalej. V malých krajinách si to nemôžeš dovoliť, hlavne reputačne, lebo všetci sa poznajú. Všetci sa poznajú a aj mňa prekvapilo na tých, keď bolo, že tých top Fifty investorov stretnutie a potom sme boli ešte na tom, na tom Startup Night, kde sú tisícky ľudí a som a všetci, všetci sa poznajú. To bolo strašne bizarné.
Mišo Ukropec: Ale ono to tak je.
Michal Pastier: No, lebo bol sme v Winterthur na večeri a s miestnymi podnikateľmi všetci hovorili po švajčiarsky a potom si uvedomili, že fú.
Mišo Ukropec: Hochdeutsch bitte.
Michal Pastier: Hej, hej, že tam veľa, veľa nesiedel šéf Cisco, čo bolo tiež super. A to je, všetci sa poznajú a toto nemáš v Amerike. Vieš, tam máš iba cez nejaké, že á, tam niečo, tam je taký cool, asi nechcem to, ne-ne-neviem akože veľmi, veľmi to len, ale len sám povedal, že to je viac o reputácii, dlhodobosti, hodnote patentu, inovácií a tá kultúra je o zlé-malom zlepšovaní, že to, to presne tá hodinková kultúra je proste tinkyniarmi sa so strojčekom. Minule som hovoril v nejakom podcaste tiež, že vlastne Rolex urobí inováciu za dvadsaťpäť miliónov. Je tam lepší nejaký oný, nejaký vlásnok v tých hodinkách. Oni to nehovoria von, oni to nedajú von a robili to roky. Nedajú to von. A všimnú si to len takí, čo rozberú tie hodinky, že ja tu mám nejaký lepší vlásnok. Čo to je? A začne to analyzovať. Oni to nedajú von. Američania by spravili máme totálnu inováciu teraz o šesťsto percent. Vieš, že, že to je-
Mišo Gula: Menšia chyba hodín, niektoré nemali chybu.
Michal Pastier: To je proste, že iné, že nemôžeme byť všetci ako Američania, nemôžeme byť všetci ako Švajčiari. Chvalabohu, svet je, preto je, preto je krásne tá planéta v rámci tej diverzity, tej mysle a toho prístupu. A to je, to je, to je podľa mňa výhoda nášho druhu, že nie sme všetci rovnakí. Proste tak.
Mišo Ukropec: Mám, mám rovnakú skúsenosť, so švajčiarskou
Mišo Gula: firmou. Teraz je Leica, ktorá jedna je Leica, ktorá vyrába foťáky, druhá je Leica, ktorá robí tie laserové zariadenia, s ktorými my robíme akože-
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Skenery a
Mišo Gula: Nastala presne situácia, že asi asi tri alebo štyri roky dozadu urobili takú zmenu, že v jednoduchosti namiesto jedného laserového lúča vypustia akože dva pulzy a získajú назад a zlepšili svoje dáta asi o tridsať percent. Akože len vďaka tomu. Nedočítaš sa to že nikde, nikde sa to nedočítaš. Normálne som musel na štvrtej stránke Googlu som musel stiahnuť PDFko, kde to mali nejakým týmto kokos. Tak ako hovoríš, v Amerike tí voly by vyrizovali na tom.
Michal Pastier: A toto je absolútne typické pre nich. Toto je, že utajovať veci.
Mišo Ukropec: Reklamné okienko Fešohríček.
Mišo Gula: Hej? Teraz? Počas-
Mišo Ukropec: Minule sme zabudli.
Mišo Gula: Na Market Rána, tak dávaj rýchlo.
Mišo Ukropec: Vážení, komická situácia sa nám stala. Zákazník volá, že dostať sa k dátam, to tiež ako taký korporátny režim stojí štyritisíc euro mesačne, ktoré treba platiť nejakémusi komusi za to, aby sa k tým dátam dalo dostať. My kukáme jak vyoraná myš, že to je ale štyridsaťosem tisíc ročne. Oni že áno a preto nám nevychádza biznis case na ten projekt. Tie dáta chceli analyzovať, ale v tom starom krame, kde sú uložené, sa to nedá. Takže chlapci z Infotechu naprogramovali appku, ktorá nekonektuje sa do databázy, lebo to sa nedá, to stojí štyri litre. Príde, pustí si web, prihlási sa meno, heslo, login zadá, vyklika, ide do menu, vyexportovať Excel, spapať Excel, naimportovať Excel. Hotovo, vyriešené. Takže vážení, keď máte starý sračkový informačný systém, z ktorého sa nedajú dostať dáta, možno sa dajú a môžete sa vrtať. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Ja si dám antireklamu, lebo ja som minule nie že odmietol klienta, ale som mu, ale som mu povedal, že že akože toto je fakt zbytočné. Prišiel s nejakou, s nejakou takou menšou miestnosťou, proste majú tam nejakú drobnú výrobu a že že potrebuje to zoskenovať neviem čo a je to pri Bratislave. Hovorím, že dobre, ale že to vyjde asi dvetisíc euro alebo koľko. On to je dosť, to by sa nedalo lacnejšie. A ja hovorím, že že akože nedá sa lacnejšie. Nemáte iPhone? On že no mám iPhone. Dobre, stiahnite si takú a takú appku a naskenujete si to sami na to, čo vy potrebujete vám to bohate stačí. Ó super, super, super, urobil to. Paráda. Fungovalo to tak ako trebalo. Tá antireklama je v tom, že že akože, zavolajte mi, keď máte problém.
Mišo Ukropec: A peniaze.
Mišo Gula: A peniaze. Ja rád vystavujem faktúry, akože je to môj druhý najobľúbenejší šport po hokeji, ale naozaj sa snažíme poradiť tak, aby tomu klientovi sme splnili jeho potrebu a nie aby za každú cenu sme predávali niečo, čo nepotrebuje. Takže ingostreeda bodka sk.
Michal Pastier: Hm.
Mišo Gula: Môžeme pokračovať.
Michal Pastier: Výborne.
Mišo Gula: Teraz nám zdrbe komunikáciu.
Michal Pastier: Nie, všetko nehodnotím.
Mišo Gula: Až v ďalšej časti.
Michal Pastier: We don't judge here.
Mišo Ukropec: No takže tieto rozdiely v mindsete sú interesantné na pozorovanie a ja som mal také malé dúfanie, že povieš nejakú pozitívnejšiu správu smerom k tomu švajčiarskemu kapitálu, lebo keď je ho veľa, tak oni potrebujú ten kapitál investovať a keď ho neinvestujú, tak potom ich investori sa pýtajú, že chlapci haló, čo robíte s tými peniazmi? Oni sa nezhodnocujú. Haló! Hej, nie teraz pán Strnád dostal tri miliardy euro.
Michal Pastier: No čo poznám tam ľudí, ako keby takých tých veľmi úspešných. Oni začali robiť to, že zistili, že Švajčiarsko je malé a a začali proste masívne ísť do Afriky.
Mišo Ukropec: Do Afriky.
Michal Pastier: Afrika masívne, masívne, tam budú veľké rasty. To znamená, že-
Mišo Ukropec: Vykupujú či neno?
Michal Pastier: No tak skôr robia protiváhu a robia naozaj tak, že zakladajú, kupujú operátorov telekomunikačných a rôzne takéto veci, družice, neviem čo všelijaké srandy, ale robia to vždy tak, že mi hovoril, že aká je stratégia a majú tam, že ti že povedal mi má tam zamestnaných desiatky tisíc ľudí už zamestnával ten človek, že vždy má, že že tri krajiny, že nejde do biznisu, ktorý neni v troch krajinách. Že čo? Lebo keď je nejaký prevrat, tak aby tie dve ďalšie to ťahali, lebo vždy rátaš s tým, že v nejakej z tých troch bude prevrat.
Mišo Ukropec: Boženku.
Michal Pastier: Takže to to bola veľmi zaujímavá informácia a potom o pár mesiacov som sa stretol s iným človekom, ktorý robil veľmi taký drahý development v Afrike a mi hovoril, že naša úloha bude prehovoriť bohatých Somálčanov na tie byty. Ja že čo? Však my tu, tu nás tu najazť zbierky na Somálsko a neviem aké veci. Nie, to sú najbohatší v Afrike.
Mišo Ukropec: Ale že asi nie každý Somálec.
Michal Pastier: Jasné, nie každý, ale že je to absolútne extrém, že tam máš potom tie nožnice gigantické a tam, že vlastne že že že tam sú vlastne tí Somálčania, že to sú tí najbohatší, ktorí u-dajú bizarne veľké peniaze. Z čoho majú peniaze? Tak zjavne to asi majú-
Mišo Ukropec: Tí piráti, nie?
Michal Pastier: Áno, z požičiavaní si tých lodí alebo z čoho. Ale je to, je to strašná sranda, keď tak keď vlastne prídeš do toho biznisu a počúvaš takéto informácie, tak je to, je to úžasné, jak sa ten svet odkrýva.
Mišo Ukropec: No my sme minule mali s niekým debatu na tému úplatkov. A my teda akože neuplácame, lebo snažíme sa mať práve taký produkt, že keď aj príde procurement a chce zľavu, tak my povieme, že nie a je vyriešené, lebo tak si to choď kúpiť akože inde, aby zistil, že si to nevie kúpiť inde. No ale veľký svet ako nefunguje úplne takto a zatiaľ teda nikomu sme nemuseli dať, ale normálne už sme sa vo firme na túto tému bavili, že čo ja viem, že India alebo takéto krajiny tam proste bez bakšiša to proste nejde, akože no nebude to nijako. Hej, že je iba jedna cesta, hej? A že to, kde on keď je Švajčiar vo Švajčiarsku no skús eben dať úplatok policajtovi, lebo išiel o tri kilometre.
Michal Pastier: Koniec.
Mišo Ukropec: To je koniec.
Michal Pastier: To je absolútny koniec.
Mišo Ukropec: To sa nestane, ale ten istý chlap O 4000 kilometrov ďalej niekde v Somálsku nemá vôbec žiadny morálny problém s tým, že predáva-
Michal Pastier: Flexibilita
Mišo Ukropec: baráky lupičom, ktorí vykradajú čínske lode v Červenom mori.
Michal Pastier: Hm.
Mišo Ukropec: Hej? A na tohle som kukal, že hm, že áno, že ten biznis je takýto a ona všecka tá morálka je taká celkom akože gumená. Lebo áno, v nejakej krajine, keď si to nemôžem dovoliť, tak si to nemôžem dovoliť, ale v inej krajine, keď to neurobím, tak to nebude.
Michal Pastier: Áno, áno, ale len opravím, že môj príbeh sa, sa týkal dvoch rôznych ľudí.
Mišo Ukropec: V pohode, v pohode.
Michal Pastier: Nebol to ten, nebol to ten istý a ten jeden je extrémne morálny.
Mišo Ukropec: To ako ja len hovorím, že pre nás samotných dneska to ešte nie sú výzvy, lebo nikto po nás žiadne peniaze nechcel.
Michal Pastier: Hej.
Mišo Ukropec: Hej?
Mišo Gula: Však ale tá flexibilita u tých Švajčiarov musí byť aj u nich doma, veď celý ten bankový systém je založený na tom, že tam z celého sveta
Michal Pastier: akože čierne prachy akože boli dovážané. Hej, čiže-
Mišo Ukropec: No nehovoriac o pe-, o nemeckých peniazoch, a, a zlate a pokladoch, čo nakradli Židom.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Hej?
Mišo Gula: Čiže na jednej strane akože pôjdeš do basy za to, že sa snažíš uhradiť policajta a na druhej strane máš proste čierne prachy z prostitúcie, drog a zo všetkého možného. Áno,
Michal Pastier: áno, áno, je to tam. Tá, tá dvojtvárnosť tam samozrejme je. Však len v Zürichu v centre máš také tie slávne uličky s bordelmí, kde máš proste nafetovaných biznismenov v sakách na zemi si pichajúcich drogy alebo dajú si nejaké drogy. To tam vidíš bežne.
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: A to, to je fakt, že to bolo pár stoviek metrov od Googlu v podstate. To je úplne neuveriteľné. Takže sú tam extrémy.
Mišo Ukropec: Hm. No to som vtedy ešte nevidel, keď som do Švajčiara chodieval veľa.
Michal Pastier: Je tam taká zamatá ulica.
Mišo Ukropec: Takže vážení, exkurzie do Zürichu.
Michal Pastier: Zatiaľ ešte je, ale možno to zakážu ako všetky ostatné atrakcie iných štátov. Takže ale to je vieš, proste to je proste áno, že, že nem- Všetko, všetko má za a proti. Všetko je také aj také. Len dôležité, že čoho, čoho je viac a to, čo sa ako keby predsa-
Mišo Ukropec: V San Franciscu tiež tam stoja fentanyloví zombíci.
Michal Pastier: Ježiš Mária.
Mišo Gula: Počkaj, to je už oveľa, oveľa ďalej. Ale vedľa tej istej firmy,
Mišo Ukropec: vedľa toho istého-
Michal Pastier: Áno
Mišo Ukropec: Googlu, Microsoftu, Tesly a sa tam len akože kýve a len čakáš, kedy-
Michal Pastier: Ja som, my sme si niekedy prenajali byt na Tenderloine, takže sme si nepozreli. A teda som prekračoval denne päť ľudí pred, niektorých stojacich, niektorých ležiacich pred dverami. A čo bolo pre mňa veľmi fascinujúce, ako som bol prvé dni vydesený a potom si zvykneš.
Mišo Ukropec: No jasné.
Michal Pastier: A to je brutál.
Mišo Ukropec: A to je to tie shorty, čo hovoríš. To je to tie, tie shorty. To ťa úplne otupí akože.
Michal Pastier: No ale že ty si naozaj na to zvykneš a normálne pamätám, boli v nejakom nejakom brutálnom francúzskom reštaurácii, nejaké bistro proste neviem čo a my sme jedli s Mirkou a za oknami proste vidíš proste tých ľudí na tých drogách. Ako som si uvedomil, že ty kámo, toto je choré, to je zlé, to je zlé. Ale po tých niekoľkých týždňoch, my sme boli dva mesiace v Amerike, si to fakt začínaš zvykať.
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: Je to scary shit, že si zvykneš na stany. Zvykneš si proste, že tam sú tisícky ľudí, ktorí sú hocikde, hociako, hocičo. A to bolo pre mňa strašidelné vidieť, že aký som bol vydesený v úvodných dňoch a aký som bol znechutený v úvodných dňoch. Stále som znechutený, ale tá rutina to prebije. To je šialené.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja si myslím, že je nenormálne a teraz v pozitívnom zmysle nenormálna je Európa v tom rovnostárskom nastavení.
Michal Pastier: Nie zatiaľ. Zatiaľ.
Mišo Ukropec: No jasné.
Michal Pastier: Kým máme strednú triedu.
Mišo Ukropec: Tak, lebo to, čo vidíš v Ázii, či, či blízkej, či vzdialenej-
Michal Pastier: Áno
Mišo Ukropec: tak tieto externé rozdiely sú tam proste na každom kroku. Tu prekračuješ v úvodzovkách mŕtve dieťa na ulici a vchádzaš do áčkového hotela Four Seasons a kde noc stojí v Indii päťsto dolárov, čo je na indické pomery absolútne šialené číslo, lebo to stojí dva a pol tisíca v Londýne.
Michal Pastier: Ale znovu vieš, my máme takú tendenciu ten svet potom upratovať do jedného štýlu, jedného spôsobu života. Ale naozaj, že tá, tá diverzita toho, toho odlišného je fascinujúca na tej planéte.
Mišo Ukropec: Ja by som sa chcel ešte dotknúť, lebo nebude mi to pasovať do ďalšej, témy. Čiže, bavili sme sa o tých shortoch, o krátkych videách o sociálnych sieťach a
Mišo Gula: vlastne myslím, že Austrálčania s tým začali, že chceli alebo už zablokovali pod pätnásť rokov.
Michal Pastier: Pätnásť alebo šestnásť rokov.
Mišo Gula: A neviem, či v Európe Švajčiari práve neboli tí, ktorí akože prví začali tiež aktívne o tom rozprávať.
Mišo Ukropec: m- mne sa zdá, že to tak nakoniec dopadne, že celá Európa to zo- zablokuje-
Mišo Gula: v rámci Európskej únie. Ako to ty vidíš z pohľadu marketingu, že aký dopad to bude mať na, na firmy a hlavne na, na B2C?
Michal Pastier: Paradoxne budú lepšie fungovať reklamy, lebo bude to mať veľmi pozitívny dopad. Lebo fungujú-
Mišo Gula: Čiže zakápu influenceri, ale, ale platené reklamy budú
Mišo Ukropec: fungovať alebo ako?
Michal Pastier: Nezakápu, budú iní. ale teraz tí ľudia fakt nepamätajú si, čo vidia. my teraz, keď robíme brand manuály alebo branding, tak vlastne pred piatimi rokmi, šiestimi to bolo, že Ježiš, prosím vás, majte aspoň jeden brand kód, ktorý si obsadíte dva brand kódy. Teraz musíš mať minimálne štyri v prvej jednej a pol sekunde.
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: Štyri brand kódy to myslíme napríklad farba, maskot, sonic branding, zvučka, IP, IP jojo. Musíš mať štyri v prvej jednej a pol sekunde, aby tvoja kampaň bola atribuovaná k tebe, že ty to platíš. To je šialené. Ten mozog je preťažený, preťažený, preťažený. Takže keď oni hovoria Bože, čo budú, čo, nakoniec to bude efektívnejšie, to bude efektívnejšie.
Mišo Gula: Čiže sa celkom akože tešíš, hej?
Michal Pastier: No áno, lebo to vyčistí ako, no tak to, tak to. Google sa pýta, že úžasný, potom si nájde náhradu hneď niečím iným. Hej, že proste, že Takže akože ale, ale i má, má to brutálny dopad na tú efektivitu.
Mišo Ukropec: No ja si myslím, že hlavne to pomôže mladým ľuďom, aby prestali trpieť na depky za veci, na ktoré by naozaj depky trpieť nemuseli.
Michal Pastier: Je to, je to deštruktívne na tom mladom človeka, ktorý má vlastne formatívny mozog, nemáš vlastne ten kry, to kritické myslenie sa myslím, že podľa tých posledných výskumov vlastne buduje do nejak dvadsiateho piateho roku, dvadsiateho štvrtého s tým neokortexom. Takže ty si vlastne odhalený bez štítu a všetko vnímaš extrémne osobne. A to máš dvadsať dva rokov, dvadsať tri. To nehovorím, že-
Mišo Ukropec: Môžeš mať deti vlastne historicky.
Michal Pastier: Áno, že to áno, historicky už môžeš mať deti a tí ľudia sú s-stále citliví na kritiku, na porovnávanie. Takže je to, je to fascinujúce. Ja som si vždycky myslel, že človek dospieva skôr, ale zjavne asi, asi teda nie.
Mišo Ukropec: Iba fyzicky.
Michal Pastier: Iba fyzicky a to klame.
Mišo Ukropec: No dobre, toto je smutné.
Mišo Gula: Dieťa vieš, dieťa vieš splodiť ďaleko skôr, ako sám prestaneš byť dieťaťom.
Michal Pastier: A čo ma ešte fascinuje ešte do-dopo-- teraz neviem či zachytil nejaké video, že vlastne a už som to počul od mnohých ľudí, že ako teraz taký nastupuje taký trend, že netreba mať deti, nemať deti, nechcem deti.
Mišo Ukropec: Ty vole.
Michal Pastier: Tak je zaujímavá vec, že teraz začali sa šíriť videá, ako proste baby mali kamarátky, ktoré odmietali mať deti a baby majú dvadsať päť, dvadsať osem rokov a dali im malé bábätko do rúk a v momente vidíš, že teda začali tie baby plakať. Ježiš, začali, pochopili to, ovoňali to dieťa a tá biológia vnútro má-
Mišo Ukropec: Pudy ne-neodreješ.
Michal Pastier: Čo vlastne oni mali nakódované zo sociálnych médií, že vlastne nie a ty si sebestačná a ty si jedinečná a ty si výnimočná, že stačilo pár sekúnd a to ten, ten, ten kód v tebe bol prebitý, ale potreboval si veľmi silný impulz. Takže zrazu ma niektorí ľudia tam písali, že oni normálne vedome, že keď sú v parku, tak dajú len tak bábätko niekomu nejakej babe a že oni vidia, že ako slzy v očiach. Je to fascinujúce, ako sme nakódovaní. Rovnaká vec napríklad tiež napríklad je také fascinujúce, čo som sa to už niekoľkokrát, že páry, ktoré nemôžu mať dlhodobo dieťa, napríklad že adoptujú si dieťa, tak potom až potom tá baba otehotnie. Lebo to telo dostane signál, že vieš mať dieťa, aj keď je len cudzí, ale je pri tebe, že je tam ešte aj takáto vec, lebo to je vlastne tiež to, čo ako keby extrémne rastie. Takže toto fyzično v nás spôsobuje extrémne vnútorné nastavenie, ktoré je strašne silné pre teba, pre tú vnútornú spokojnosť. A práve to digitálne to odpája od teba a, a vytvára verziu teba, ktorú ty myslíš, že si, ale vlastne nie si. Ja som to akurát spomínal teraz prvýkrát verejne, že, že mám takú vlastnú teóriu, že teória trojitej mysle. Som nad tým uvažoval, že vlastne ako to je, lebo to vidíme v komunikácii, keď sa stretávam s ľuďmi, ale že vlastne, že prvá reakcia, ktorú máš, môj pocit, je to teória, nemám to ničím overené. Tvoja prvá reakcia na tú informáciu nie si ty. Keď niečo poviem, tak v tej prvých pár sekundách to nie si ty. To je niečo, čo je ten kód, ktorý máš buď zo so-sociálnych sietí alebo z konverzácie, ktorá bola, že pár minút pred tým. To je taký ten klasický trik, že, že tuná dám ne-nejaký neprehľadnú tašku, kde budú čísla päť, dvadsať, sto, dvadsať, sto tridsať, dvesto, štyristo, päťdesiat. Dám ti pre teba víno a poviem ti, že vyber si hocijaké číslo. Vyberieš si a vyberieš si neviem dvadsať a opýtam sa ťa, koľko stojí to víno a ty povieš ono dvadsať šesť eur. Ale keď si vyberieš stopäťdesiatku, tak ty povieš osemdesiat.
Mišo Ukropec: Conditioning.
Michal Pastier: Conditioning. A toto extrémne sa tie videá vlastne vytvárajú. Takže tvoja prvá myšlienka nie si ty. Druhá myšlienka môže byť tvoja vychádzajúca z teba, ale musíš dať šancu a čas. Takže nemôžeš mať potrebu reaktívne odpovedať na všetko a reagovať hneď, čo sociálne siete vytvárajú. Proste to je, tam je to fundament. Algoritmus odmeňuje rýchle reagovanie. Tým pádom prechádzaš o seba, prichádzaš o seba. Takže potrebuješ pár sekúnd na to, aby tam, aby sa to tvoje prejavilo. A potom tretia myšlienka, čo už je, môžeme ju označiť za neviem za svedomie alebo tak, tak, tak to je proste ten genetický DNA kód dlhodobý. To sú tie morálne zásady, ktoré sú nakódované vo všetkých kultúrach. A to je ako keby tá tretia vec, ktorá nabieha ako keby až tretia. Takže ako keby že a práve tie sociálne siete vďaka tej, tej reaktivnosti a to digitálnemu vlastne ti, ťa oberajú o teba, ale ty si máš pocit, že to, ty si, ty máš pocit, že to je tvoj názor, ale to nie je tvoj názor.
Mišo Gula: A ty si čítal knihu Rýchle a pomalé myslenie od ako sa, Davida Nemám čas.
Michal Pastier: Kahnemana, Kahnemana. Poznám tie prezentácie. Nečítal, nečítal som ju.
Mišo Gula: Vieš čo, ale minimálne audioknihu. Akože keď počúvaš knihy, tak určite si to vypočul, lebo je to, je to ťažké čítanie.
Michal Pastier: Má to rýchle, rýchle myslenie, pomalé myslenie.
Mišo Gula: Tak a, a minimálne prvé dve zložky, o ktorých si hovoril, to je presne o tom.
Michal Pastier: Okej.
Mišo Gula: Že čím viacej sa kondicuješ zvonku, to rýchle myslenie ti presne robí toto.
Michal Pastier: No.
Mišo Gula: To neznamená, že je to správne. Je to proste rýchle.
Mišo Ukropec: Pocit, ktorý, pocit, ktorý máš bol preukázaný Nobelovými cenami a potvrdené, že áno, je to, je to takto.
Michal Pastier: No ale proste tak to je. Ale keď, ale keď to vieš, tak proste je dobré s tým pracovať, nebyť otrokom reaktivnosti.
Mišo Gula: Problém je s tými deťmi, že, že oni si to takto nevedia uvedomiť.
Michal Pastier: Nevedia, a preto ich musíš chrániť.
Mišo Gula: A ja, a ja to proste vidím aj na, na svojich, ako že si môžem-
Michal Pastier: Dieťaťu nedáš dnož nejako ja, čo som dal, že poďme sa vyskúšať a všetci sme sa porezali.
Mišo Gula: Ale zase dobrá skúsenosť.
Michal Pastier: Ale dobrá skúsenosť.
Mišo Gula: A dobrý príbeh do podcastu.
Mišo Ukropec: Hlavne to nemali trvalé následky.
Michal Pastier: Áno a nemali, nemali trvalé následky. Ale že proste to sú tie veci, ktoré áno, vlastne sú to vlastne zbrane, ale my ich dávame tie zbrane deťom bez tých filtrov.
Mišo Ukropec: Dobre, poďme na nejakú zábavnejšiu tému.
Mišo Gula: Na druhú časť poďme.
Mišo Ukropec: Ja mám ale fun factíček, to ti chcem len povedať.
Michal Pastier: Poď.
Mišo Ukropec: Feedback od svojho dieťaťa, Mišenko. Ďalší.
Michal Pastier: Počkaj, štvrtý Mišel?
Mišo Ukropec: Štvrtý, štvrtý, áno, áno. Ten, ten, ten, čo strihá.
Michal Pastier: Meno úspešných.
Mišo Ukropec: Tak vieš, bohopodobný.
Michal Pastier: Michal, Michal, Michal, Michal.
Mišo Ukropec: Áno. Chcete kvalifikáciu semka, tak kukajte sa premenovať. Mňa veľmi trafil ten short, čo si bol u Herlu Živčáka na tému, že koľko ťa treba vidieť na získanie dôveryhodnosti.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Hej? A som to poslal Miškovi, že Mišo, že pozri si, že nemám ešte čas si to ako pustiť. Potom mi píše o pár hodín neskôr, že tato, ani to nepozeraj. Hovorím prečo? No lebo že Mišo Pastier tam hovorí asi dvadsať minút z toho hodinového podcastu.
Michal Pastier: Jaj áno, tam áno. Stala sa, stala sa taká vec.
Mišo Ukropec: Že vôbec to nepustili ku slovu, že oni si tam triešili tie svoje haluze a že vlastne-
Michal Pastier: To bolo strašne bizarné. Bolo to niečo.
Mišo Ukropec: Že, že nestrácaj s tým čas. Takže takto feedback od môjho syna.
Mišo Gula: Že Peťo Šebô s, s Gábom Totom, oni o tom rozprávajú, že podcast je o nich a nie o hosťovi. Lužifčák to žije. On tam, tam naozaj.
Michal Pastier: Ja som, ja som ich nepoznal. Ja som si nepozeral ani jeden diel predtým. Ja som tam proste prišiel, že tabula rasa a bolo to zaujímavé. Proste sú svojskí a akože-
Mišo Gula: Akože majú sebadôveru, že brutálnu hej, oni akože idú, idú ťažké bomby, ale tak-
Michal Pastier: Bolo to strašne veselé.
Mišo Gula: Sú to standupisti a je to oni.
Michal Pastier: Ja som si prvú pol hodinu myslel, že asi my ešte nahrávame.
Mišo Ukropec: Tak u nás je to ináč, lebo my nahrávame ešte po oficiálnom začiatku.
Michal Pastier: Keď ideme nahrávať a potom si uvedomil, že ty vole, čo ke-- a tá hlava je mi taká, že čo keď nahráme? Do riť.
Mišo Gula: Ale pozri, zase je to o tom, že ťa videli ľudia.
Michal Pastier: Hej, hej, však pozri sa.
Mišo Ukropec: Už ti definitívne nezavolajú.
Michal Pastier: Ale však pozri sa.
Mišo Gula: Vieš, ale oni majú státisíce videní, vieš? Čiže to akože-
Michal Pastier: Nie, ale akože ten chalan bol strašne smart. On bol strašne smart, bol veľmi vtipný, akože to oceňujem, to oceňujem.
Mišo Ukropec: No dobre, no my pokračujeme ďalej. Takže milé deti, vycikať, vyspinkať do postieľky a o týždeň pokračujeme.
Michal Pastier: Vidíme sa.
Mišo Gula: Čaute.
Mišo Ukropec: Čau, čau.