#14353 min
Marodky, plytvanie a zodpovednosť vo výrobe – Tomáš Železník | Kolotočári #143
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Tomáš Železník strávil dvadsať rokov vo výrobe a dnes školí majstrov a organizuje OPEX Industry Summit. Hovorí, prečo sú slovenské výrobné závody dátovo v 19. storočí – neevidujú odpady ani chybovosť a hlásia 41 nezhôd za rok namiesto za rannú zmenu –, prečo majster nachodí denne 12 – 18 kilometrov a ako ľudí naučiť preberať zodpovednosť. Debata sa točí aj okolo práceneschopnosti, plytvania, japonského prístupu ku kvalite a toho, prečo slovenský priemysel napriek kríze investuje.
Hlavné myšlienky
- Mnohé slovenské fabriky nemajú ani základné dáta: neevidujú odpad ani chybovosť. Tomáš videl závod so stovkami ľudí, ktorý hlásil 41 nezhôd za rok – „to máte na rannej zmene, nie za rok“.
- Skutočná nápravná činnosť neznamená chybu opraviť, ale odstrániť jej koreňovú príčinu, aby sa už neopakovala.
- Výrobný majster nachodí denne 12 – 18 km, čo je viac ako 30 % pracovného času; správcovia budov strávia hľadaním vecí asi 20 % času – aj tu pomáha digitalizácia.
- Zodpovednosť treba odovzdať tam, kam patrí: pracovník zodpovedá za svoju zákazku a nahlási chýbajúci materiál; v Japonsku má každý povinnosť zastaviť linku, keď vidí chybu.
- Zlepšovanie sa dá vyžadovať systematicky – napríklad každý mesiac odprezentovať, čo tím so 40 ľuďmi zlepšil.
- Európsky automotive priemysel podľa Miša Ukropca paradoxne začal v problémoch investovať do inovácií; Tomáš útlm vo výrobe vníma skôr ako kozmetický.
- Na Slovensku bolo v roku 2025 približne 1,37 milióna PN-iek a ľudia premarodili okolo 35 miliónov dní – debata o tom, čo to znamená pre firmy aj ekonomiku.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Všetci chceme zodpovednosť, nedávame ju. Neučíme tých ľudí na tú zodpovednosť v tých výrobných závodoch.
Mňa nezaujíma, čo ste opravili. Ja chcem, aby sa to už neopakovalo.
Potrebujem, aby sme pracovali, a nie aby sme chodili do zamestnania.
Popis epizódy
Tomáš Železník má za sebou 20 rokov vo výrobe a projekt s názvom OPEX, z ktorého mu ostal názov firmy aj konferencia – OPEX Industry Summit 2026. Tretí ročník, minule 130 ľudí, teraz mieri na 200. Bavíme sa o tom, prečo sú slovenské výrobné závody dátovo v 19. storočí a hlásia 41 nezhôd za rok namiesto za rannú zmenu, ako majster nachodí 12-18 km denne a prechodí cez 30 % pracovného času, prečo priemerná péenka na Slovensku trvá takmer 6 týždňov a v roku 2025 sme spolu premarodovali 35,5 milióna dní, a prečo firmy zabíjajú dve vety: „takto sme to robili vždy" a „my sme špecifická firma".
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 41 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Ukropec: Máme to podelené. Vyspať sa treba s úkoropcom. Mňa treba vyfajčiť.
Tomáš Železník: Všetci chceme zodpovednosť, nedávame ju. Neučíme tých ľudí na tú zodpovednosť v tých výrobných závodoch. My veď my sme v devätnástom storočí. My neevidujeme odpady, my neevidujeme chybovosť, my, my nemáme dáta už len základné na to, aby závod vôbec mal nejaký performance a dosahoval výsledky.
Mišo Gula: Jeden deň v týždni nerobia nič, len hľadajú. Čistého času myslím.
Tomáš Železník: O pol jednej ako dokončil zákazku a hovorím, tak čo nahodíme ďalšiu? On pozerá, to už sa neoplatí.
Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík. Píše nám chlapec do skupiny, citujem.
Tomáš Železník: Ježiš Mária.
Mišo Ukropec: Aké Ježiš Mária si napísal, tak sa-
Mišo Gula: Takto ja som tiež prekvapený. Hej, teraz je to na Miša.
Mišo Ukropec: Chlapi, ahojte. Čo musím urobiť, aby ste v kolotočárskom podcaste odpromovali moju konferenciu OPEX Industry Summit 2026? S kým sa treba vyspať? Kamarátka sa pýta. Tak som odpísal: „Dá sa aj do trojky?“ Pýta sa drahá a Miša dodal: „Máme to podelené. Vyspať sa treba s úkoropcom. Mňa treba vyfajčiť.“ Takže máme už aj trojku zase, bol vyfajčený si?
Mišo Gula: Nič, nič nemáme, ale je tu. No tak si to domyslite.
Mišo Ukropec: Ale chlapec je, chlapec je tu. Snáď si si nemyslel, že toto ostane len medzi nami.
Tomáš Železník: Dúfal som, že to zostane.
Mišo Gula: Nabudúce si zhodnotíš a, a premyslíš lepšie, čo budeš písať kolotočárom.
Mišo Ukropec: Tomáš Železník. Čau, čau, vitaj.
Tomáš Železník: Ahojte, ďakujem pekne.
Mišo Ukropec: Prosím ťa, je málo konferencií na Slovensku?
Tomáš Železník: Ja si myslím, že konferencie na Slovensku, kde sú výrobarí spolu, ale nielen tí priemyselní, ale za mňa celok ten manažérsky, tak takých je málo a neviem, či vôbec taká je na Slovensku.
Mišo Ukropec: Ale sú nejaké.
Tomáš Železník: Kde to spájame celkom. Vieš, že HR, tú výrobu a, a celý ten, lebo mne to-
Mišo Ukropec: Nie že nie sú to len akože, že len že výroba, výroba, výroba, výroba, výroba.
Tomáš Železník: Áno, mne to príde akože také samostatné celky, že tam je logistika, potom sú tam kvalitári, to potom sú tam priemyselní inžinieri, potom HR-isti niekde sa idú masírovať.
Mišo Gula: Ty zmiešal výrobné fabriky, nie akože výrobu ako-
Tomáš Železník: Áno, presne.
Mišo Gula: Cel, ako, ako department vo firmách.
Tomáš Železník: Presne tak, že celé, lebo to je tých oddelení je tam x alebo úsekov. A inak také intro, akože dúfal som, že to nebude také.
Mišo Ukropec: Sorry.
Tomáš Železník: Takže som sa zahanbil.
Mišo Gula: Tam, tam sa obrácaj. Ja taký sprostý nie som. Ja by som to nedal.
Tomáš Železník: Mal som to čakať.
Mišo Ukropec: Pozri.
Tomáš Železník: Poučil som sa.
Mišo Ukropec: Keď som to čítal, jak to cinklo a kukám, chlapi, ahojte, čo musím urobiť? S kým sa treba vyspať? Tak na to prvá ako myšlienka dá sa do trojky?
Mišo Gula: Pozri, pozri, ale keď, keď LinkedInoví školitelia robia, nejaké, nejaké školenia o tom, že ako robiť outreach, tak si im práve-
Mišo Ukropec: Ako, si sa pozeral?
Mišo Gula: Vytrbal dekel.
Tomáš Železník: Chcete hook, je tam.
Mišo Ukropec: Presne, presne.
Tomáš Železník: Toto je ten hook.
Mišo Ukropec: Takže, výborne. No ale ja mám ešte ďalšiu otázku k tomu. Aspoň teda vidíte, že fakt nie sú brífovaní, hej, že nie sú. Že OPEX, že to mal byť akože teaser pre nákupné oddelenia, aby vedeli, že je to za také rozumné peniaze, že si na to nebudú musieť zobrať úver, ale-
Tomáš Železník: Zatiaľ nie a uvidíme, kam sa dostaneme s tým úverom.
Mišo Ukropec: Potom, potom percentíčko, keby si zvyšoval cenu.
Tomáš Železník: Ono je to, ja som ako výrobár viedol taký projekt OPEX a stále OPEX sem, OPEX, OPEX tam a jednalo sa o celkový akože zlepšovanie performance závodu. Skôr to išlo smerom, že operational excellence.
Mišo Ukropec: Aha, že nejaké operatívne výdavky.
Tomáš Železník: Takže týmto smerom to išlo a ja si hovorím, že to neni až taký zlý názov pre firmu do budúcna. Tak som si ju založil, aj som si zaregistroval web. No a postupne, keď som sa rozhodol ísť podnikať, tak už idem v tomto smere. Takže takto to bolo.
Mišo Ukropec: Okej, okej, okej, okej.
Mišo Gula: To bude prvý ročník teraz?
Tomáš Železník: Tretí.
Mišo Gula: Tretí už.
Tomáš Železník: Tretí. Ono sa to predtým volalo riadenie výroby v praxi.
Mišo Ukropec: Okej, ale to je taká nuda, že jo.
Tomáš Železník: No a je to také-
Mišo Ukropec: OPEX Industry Summit znie ďaleko viacej. Hogo fogo.
Tomáš Železník: No vidíš.
Mišo Ukropec: To, to budeš dať potom aj vyššie vstupné.
Tomáš Železník: Aj, aj sme dali, aj dávame. Ja chcem tam už také aj medzinárodnú konferenciu z toho spraviť.
Mišo Gula: Tak nám povedz nejaké čísla k tomu.
Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počúvaj, počúvaj.
Mišo Gula: Trošku nám to, oné.
Mišo Ukropec: To, to, to môžeš samozrejme, ale ja k tomu akože ďalšiu otázku. vieš, keď sú tam hviezdy, tak som tam aj ja, aj keď až, až, až na druhý deň, lebo nejak to, to nevychádzalo. Ale videl som tam-
Mišo Gula: Diváci aspoň vidíte, ktorá z podmienok bola splnená. Hej, lebo ja tam nejdem.
Tomáš Železník: Takže-
Mišo Ukropec: Jeden kolotočár stačil.
Tomáš Železník: Je to tak.
Mišo Ukropec: Že medzi spíkrami som videl pána Rosinu. Ale teda nielen, nielen ľudí, ľudí z priemyslu. Takže skús ten, skús ten, akože dotkol si sa toho, ale že skús tak ako viacej sa ponoriť do tej-
Tomáš Železník: No on nie je priemyselník predsa, vieš.
Mišo Ukropec: Však ako ja chápem, ale že, že videl som tam jeho, Ser-Sergeja som tam videl. To ma zaujalo.
Tomáš Železník: Ja to beriem tak, že veď k tomu sa za chvíľu dostaneme, že veľa z mojich klientov sú alebo väčšina výrobné závody a niektorí majú vlastný biznis, že teda vlastný obchod, ale nevedia to. Skrátka majú problém s tým, že nemajú, nemajú obchod. No a-
Mišo Ukropec: Vedia, vedia vyrobiť, ale nevedia predať.
Tomáš Železník: No veď to je taký štandard.
Mišo Ukropec: Ty ešte nevieš, ale dve časti dozadu voči tejto časti. Nie, vlastne toto pôjde s, nie, bude časť, ktorá sa bude presne týmto číslom ľahšie vyrobiť alebo ľahšie predať.
Tomáš Železník: No ja myslím, že predať je asi ťažšie.
Mišo Ukropec: Je, je, je. Zhodli sme sa na tom aj tam. Pokračuj.
Tomáš Železník: No a Sergej je tam na to, lebo veď on pomáha tým firmám výrobným na LinkedIne zvyšovať tie svoje predaje. Takže preto je tam Sergej, lebo vieš, že ideme to pospájať. Je tam Tina, ktorá bude rozprávať o tých talentoch, ako to vlastne celé, ako mám budovať, lebo všetci chceme zodpovednosť. Nedávame ju, neučíme tých ľudí na tú zodpovednosť v tých výrobných závodoch. Vieš, to je také, také slovo.
Mišo Ukropec: Povedal, že to bude zelené, tak to bude zelené, nie?
Tomáš Železník: No veď presne. A potom to bude zelené a šéfe si nepovedal, že to má byť. No presne tak. Takže trošku tej samostatnosti potrebujeme, zodpovednosti. Potom tam toto vidíš, že motivácia, angažovanosť, takéto všelijaké magické slová a stále sa to snažíme jak dlhovékosť dosiahnuť. Hľadám na to tabletky a zatiaľ sa to nedarí. Takže Tina tam bude nekutovať. Katka Kováčiková zase bude rozprávať o tom, že ako prezentovať. Vieš, že také komplexné manažérske, manažérska konferencia, hej, ale tam bude spomenuté-
Mišo Ukropec: Ale pre výrobárov.
Tomáš Železník: Pre výro-- no vieš čo, nechodia tam len výrobári a väčšina, ako deväťdesiat percent sú výrobári a potom takí zvedavci rôzni.
Mišo Ukropec: No okej, koľko, koľko ľudí si tam mal?
Tomáš Železník: Vieš čo, bolo sto tridsať ľudí naposledy. Sto tridsať ľudí a teraz ideme, že na dvesto.
Mišo Ukropec: Je to jednodňovka či?
Tomáš Železník: Dvojdňovka to práve, lebo nám to vyčítali, že chceli by, aby, aby to bolo-
Mišo Gula: Treba sa aj nadrbať už keď niekam ideme.
Tomáš Železník: Lebo keď niekto príde z Li-, že Lipany, vieš, to je v Mordore ďalekom na východe, tak ten človek ide päť hodín a potom ide naspäť.
Mišo Ukropec: Hej. Mne sa veľmi páči, keď je, keď akcia nezačína ráno, ale začína deň predtým večer.
Tomáš Železník: A takto to aj bude inak.
Mišo Ukropec: A to je úplne, že správny koncept, lebo najprv sa majú spolu nadrbať, keď teda to tak akože poviem, jak teda to má byť a potom na tej konferenčnej časti tam už sa potom môžu baviť aj o takých tých odborných veciach, ale väčšina to robí opačne. Začína sa tým odborným a potom večer sú všetci takí, akože, že neni priestor vlastne to dohnať. Ale toto je správny postup, že najprv zábava, potom práca.
Tomáš Železník: No my začíname už v stredu večer v podstate.
Mišo Ukropec: Tak, tak som to myslel, že-
Tomáš Železník: No tak vidíš, jak sa zhodneme. Tak to je. Takže tam už idú aj, aj pozvánky a kto bude tam, nech príde, dáme tam spoločné pivo nejaké. To si každý platí sám, hej? Ako to musím povedať. A potom, potom na tej konferke tam už to ako ide na nás.
Mišo Gula: To nie zvyknutí na catering poriadny, vieš to ako.
Mišo Ukropec: Okej, no keď ten priemysel bude takto-
Mišo Gula: Keď vystupujú, keď vystupujú, hudobné skupiny na festivaloch, tak vždycky posielajú taký list, zoznam vecí, ktoré im treba pripraviť. Vieš, on, on ti to pošle oni.
Tomáš Železník: To už sme prebrali.
Mišo Ukropec: Hej? Ja som chcel povedať, že-
Tomáš Železník: Povedal, že je nenáročný.
Mišo Ukropec: Že ja to už som poslal.
Tomáš Železník: Pracujeme na tom už, už asi dva týždne.
Mišo Ukropec: Jako mám normál-, že mám normálne googlovský adresár, kde mám všecky akože veci o sebe a keď mám tu a tam akože decentnú požiadavku, tak tu komunikujem instantne. Jakože conditioning prebieha od začiatku.
Mišo Gula: Kotvenie, hej?
Mišo Ukropec: Prosím?
Mišo Gula: Kotvenie.
Mišo Ukropec: Áno, jasné, jasné, jasne to ako, máme poriadok vo veciach.
Tomáš Železník: Takže potom Lukáš tam bude rozprávať Richter, oni boli teraz s partiou podnikateľov v Japonsku o tom, že ako tam sa vyrába, ako to tam funguje a čo tam-
Mišo Ukropec: Meka, meka kvality. Ináč to je zaujímavé, že Japonsko je dneska brané ako absolútna kvalita, kvali-kvalitová veľmoc. A tesne po vojne, keď s tým v podstate Sony zápasilo, keď za-začínalo vyrábať úplne že prvé, prvé rádia, tak Japonsko bolo brané tak, ako bola braná Kórea v Európe povedzme pred dvadsiatimi rokmi. A to je, to, to, to kórejská nejaká Kia alebo kdesi čosi. Dneska je to normálne už ako legitímna vec, ale Japonsko pred päťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi bolo, že shit. Hej, že tak jak na Čínu sa dneska ešte stále niekto pozerá, že to ako prečo by si kupoval japonskú vec oni nevedia, ale postupne sa oni totálne vypracovali a dnes sú to, že etalón kvality, ale začínali, že z mínusu de facto.
Tomáš Železník: No aj systém celkovo majú oni prepracovaný systém riadenia. To je za mňa vec, ktorá dneska vo výrobných závodoch brutálne chýba. Veď môžeme sa k tomu dostať. Takže čo k tej konferke? Podľa mňa je to taký, taký mix, že všehochuť pre výrobného manažéra. A to nemusí byť len ten, kto má na starosti výrobu niekde, sedemdesiat fréz. To skrátka môže byť aj človek, ktorý je vo výrobnej fabrike na HR, na kvalite, na logistike, na údržbe, na konštrukcii.
Mišo Ukropec: Kedy to bude?
Tomáš Železník: V októbri, ôsmeho, deviateho, desiaty a v Piešťanoch v elektrárni.
Mišo Ukropec: tak to je-
Tomáš Železník: Chceme z toho spraviť akože fakt, že taký event na vysokej úrovni. A nie, že chceme, spravíme. Takto to poviem.
Mišo Gula: To už je, musíš povedať. To už je tretí ročník, jak čo?
Tomáš Železník: A myslíme aj tento tretí. Tak jasné.
Mišo Ukropec: A za takú pikošku, že som išiel, tiež v elektrárni bola nejaká, nejaká akcia a som tak akože išiel, že asi to bude páčiť, že neskoro, lebo nemohol som tam byť od rána, ale som prichádzal až na ten svoj pitch. Hovorím, volám, že kámo, že kde som ti zaparkoval všetko, že zafuľované celé parkovisko, že je tu jedno miesto pre teba. Hovorím prosím? Že normálne, že poď dovnútra a znova tak, jak som mal tú pikošku, z Linie, kde som parkoval hneď pred vchodom, tak normálne brm, brm, brm, brm som došiel až dozadu. Hneď som-
Tomáš Železník: Viem, viem presne kde.
Mišo Ukropec: Štyri metre od, od vchodu a všetci tam znova cigy. A že Kurňa, prečo my sme tu nemohli zaparkovať? Konečne ma bohatý biely muž navrch. Jedna z vecí, čo ma tam zaujala, keď som si pozeral program, je, že budúcnosť slovenského priemyslu, že kde by si to jako videl? Lebo do-dorozšírim tú otázku Že z jednej strany, je naši mocnáži sa rozhodli z pre mňa neznámeho dôvodu, že budeme automobilová veľmoc-
Tomáš Železník: Áno
Mišo Ukropec: per capita. Dobre. dlhú dobu to vyzeralo ako najhoršie rozhodnutie, lebo sme veľmi nediverzifikovaný priemysel. Avšak jak na to pozerám, tak na to pozerám, tak mám také akože úplne že aktuálne pozorovanie, že jak sa európsky priemysel začína dostávať do problémov, tak on začína investovať. A to je taký nečakaný záver. Vieš, že by si povedal, že keď je firma v problémoch, tak vlastne akože škrtí. Ale oni sa dostali do problémov takých, že, že keď nebudeme investovať do inovácií, tak sme v riti, že úplne. Hej? A normálne, že my máme dneska najviac biznisu v automotive sektore, pričom ten sektor, a sú to, že európske firmy, pričom ten sektor samotný trpí. Hej? A je to pre mňa úplne, že neočakávané pozorovanie, lebo by som povedal, že keď trpí, tak budú škrtiť. A oni vlastne začínajú konečne investovať, lebo zistili, že to podsekli a že tie investície tam brutálne chýbali.
Tomáš Železník: No a to si si rovno podľa mňa aj odpovedal, hej, na tú otázku, lebo, my nemáme inú možnosť. Inak ideme dolu vodou a dole kopcom. Pokiaľ nebudeme investovať, to je skrátka koniec. Ja to inak vnímam, že stále sa hovorí, že je problém s biznisom a ja to teda v tých výrobných závodoch nevidím, že by bol problém s biznisom. Áno, je útlm za mňa, ale kozmetický. Ja to nevnímam tak dramaticky, že keď si-
Mišo Gula: Oni, oni vieš, vidia útlm už vtedy, keď nemajú predobjednávky na tri roky, ale len na dva roky, tak už majú pocit, že to je
Mišo Ukropec: útlm.
Tomáš Železník: To môže byť, no, môže byť, že ja to stále nevnímam to strašenie, že ide kríza a neviem čo všetko. Preto som aj zavolal Š-Štefana Rosinu, že jak to vníma aj on z toho, z toho vyššieho levelu ako, ako prezident v podstate holdingu, že nech nám o tom aj on povie, že ako to vidí on, ako to vníma a do čoho sa najviac investuje. A tam chceme spraviť ešte potom jeden panel, že do čoho firmy za posledné roky najviac investovali za tie dva, tri roky a že prečo do toho.
Mišo Ukropec: No lebo-
Tomáš Železník: Aby nám o tom porozprávali
Mišo Ukropec: lebo my teraz hodne riešime, akože AI-kové témy. Ja s tým AI-kom tak trošku ako bojujem, lebo z jednej strany, je to, že čistý magic, čo to dokáže vyrobiť hlavne po tej technickej stránke, že tu mám Excelovú tabuľku takú, tu mám Excelovú tabuľku hentakú. Prosím ťa, daj mi to do jednej tabuľky tak, aby som tam mal toto, toto, toto. Za päť minút vypadne Excel a ty kukáš, no a toto by som robil, že dva dni. Áno? Že v tomto zmysle je to, že zázrak technológie. Lenže potom, keď začnem potom chcieť veci, ktorým rozumiem, tak vlastne zistím, že to AIko je strašne povrchné, že nedokáže ísť v tých veciach tak do hĺbky, ako by som si predstavoval. Potom mi povie: „No to treba tunak, toto.“ To hovorím: „Kurnik šopa, ja viem, že to treba. Prosím ťa, urob to.“ A no a zrazu ako si to musíš došmrdlať sám na svoj obraz. Hej? To je, to je to, s čím ja zápasím. A teraz máme, viacero zákazníkov, ktorí za nami chodia s otázkou, že chlapci, že máme také a také onaké dáta. Chceli by sme to AI. Hej? do toho potom pozeráš veľké priemyselné podniky, povedzme, že vo veľkom svete, čo neni nutne pochvala. Áno, ale je to, že veľký svet. Tak pre nich AI nasadiť znamená, že dajú nejaký LLM, model na, na, na, na dokumentáciu, na zmluvy, na nejaké technologické postupy a teda z toho vyťažujú dáta. No však dobre, je to ako AI, ale nie je to AI v takomto zmysle, že povie mi, že kámo, pozajtra máš problém na hentom stroji, lebo kombinácia parametrov. Hej? Je to magic, čo chcem?
Tomáš Železník: áno, za mňa je. My veď my sme v devätnástom storočí, veď my nemáme základné dáta. Ja teda nechcem, aby to znelo, že tu idem niečo hejtiť, len-
Mišo Ukropec: Môžeš
Tomáš Železník: prídem do závodu-
Mišo Ukropec: To môžeš
Tomáš Železník: a zistíme, že my neevidujeme odpady, my neevidujeme chybovosť, my, my nemáme dáta už len základné na to, aby závod vôbec mal nejaký performance a dosahoval výsledky. Že ja prídem do výroby, bavíme sa tam o tom, že mali ja neviem koľko stovky ľudí vo závode, vo výrobe priamo a oni majú, že štyridsať jedna nezvhod zárok. A teda ja som dvadsať rokov vo výrobe a sorry, ale vy máte štyridsať jedna nezvhod na rannej zmene a nie zárok.
Mišo Ukropec: Nie zárok.
Tomáš Železník: A potom, že nápravná činnosť spočíva v tom, že opravíme. No a to sa nám opakuje, opakuje, opakuje. Takže nápravná činnosť je nula. Niečo opravíme, ale nápravná činnosť je nula. Tá chyba sa opakuje, ale pribudne druhá a pribudne tretia. Tak tam k majstrovi dáme niekoho a nabaľujeme to a to je úplne elementárne veci, že mne to príde, že pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi sme toto robili lepšie, ako to robíme dnes. A pritom máme AIko.
Mišo Ukropec: No ja som bol v Čechách, hneď ťa pustím ku slovu, v fabrike, ktorá vyrába postele, ale akože kovové konštru-, sú akože kovovú konštrukciu postele pre celkom teda, že významného nábytkárskeho giganta. A bo to boli nejaké tri také akože menšie linky a tie sa spojili na konci Do troch balení tri veci, tri kusy spolu sú jedna posteľ. Hej? A oni proste jedna tá linka vyrábala nejakú časť, druhá časť druhú, tretia časť tretiu. Všetko ako v poriadku, ale v úplne odlišných množstvách. Hej? A ja kukám, že vy máte, že tohoto, že vyrobíte, že päťsto kusov tohoto dvesto a tohoto tiež dvesto, že no a že to ale tak máme furt. A hovorím a prečo to neurobíte, že bude dvesto, dvesto, dvesto, že by ste jako. No to my jako. A teraz ty zisťuješ, že oni vlastne, že milióny majú navyrábané dopredu niečoho, čo nepotrebujú. Potom je samozrejme chyba cash, lebo proste- Jasné, zásoby Nakúpili, proste majú v zásobách úplne zbytočné veci, ktoré budú potrebovať za pol roka. Na tie sa, na tie sa práši. Medzi tým samozrejme niekto poškodí, lebo proste to tam sa zosypalo, lebo toho bolo príliš veľa. To všetko ide potom do odpadu. Vieš, a ty kukáš, že jak je možné, že v tých firmách nikto nepoužíva, že zdravý rozum, že, že iba si proste nehádžeš, že keď odpíliš to poleno, tak si ho nehodíš nie že pod nohy, ale na nohu.
Tomáš Železník: Ja ti poviem, lebo takto sme to robili vždy. To je taká kúzlová vec, ktorú nevieš rozkódovať. Dobrá, dobre. Samozrejme, všade vždy. To, že takto sme to robili vždy. A keď ty prídeš a niečo im povieš, ha, to sa nedá, to by si musel vidieť. My sme špecifická firma. Hej. To je druhá taká kúzlová vec.
Mišo Gula: My, my teda akože ten core biznis stále v mojej firme je, že vlastne digitalizujeme budovy a celé areály a celkom veľa aj všelijakých výrobných podnikov a tak máme poskenovaných skrz nazskrz zvonku, zvnútra, proste komplet digitálna kópia objektu. A z viacero fabrík nám prišla už taká informácia, lebo sa ich pýtame vždycky, že ako využívajú dáta. Hej, lebo to je od toho, že keď sa nechystá nejaká rekonštrukcia cez správu, cez zmeny layoutov a všeličoho možného, cez nejaké inšpekcie na strechách atď. To je akože využitie je, je rôznorodé. Tak sa ich vždycky pýtame, že ako tie dáta využívajú. A viackrát nám prišla informácia o tom, že no my to využívame normálne, že denne. A ja hovorím, že deň, že na čo? No vy ste nám tam dodali takú technickú virtuálnu prehliadku, kde my sa vieme po tých snímkoch akože prechádzať po celej budove. Vieme si tam merať veci a naši chlapi zo správy to normálne využívajú denne, lebo namiesto toho, že v sedemdesiat tisícovej ha, máme sedemdesiat tisíc metrovej hale by išiel pol hodiny tam a pol hodiny nazad, tak on si to pozrie na počítači a si to zmerá. A teraz fun fact doplním, že k tomu existujú normálne aj štatistiky oficiálne. Mal som teraz v podcaste som mal jedného chlapíka, ktorý sa venuje tým veciam a hovorí, že teraz nepamätám, ktorá veľká akože analytická nadnárodná spoločnosť normálne vyrobila k tomu štatistiky, zozbierali dáta. Tipnite si, koľko percent strávia správcovia vo fabrikách hľadaním, vyslovene hľadaním nejakých vecí vo fabrike.
Mišo: Sedemdesiat.
Tomáš Železník: No ja by som to tiež na tých šesťdesiat videl.
Mišo: Šesťdesiat percent času?
Mišo Gula: Áno, že za-zabijú vlastne hľadaním. Chodením a hľadaním. Tak akože ste to, že dosť prehnáli, že je to dvadsať a podľa mňa dvadsať je strašne veľké číslo, že jeden deň v týždni nerobia nič iné, len hľadajú. Čistého času myslím. Čiže čistý čas chodí po fabrike a dačo hľadá. Správca. Je to dvadsať percent času. Hej.
Mišo: Fakt, hm, okej. Tak ja som myslel, že to je horšie, lebo-
Mišo Gula: Nie, lebo on fyzicky aj niečo buď opravuje alebo niečo vykonáva iné, ale že len, len to, že nevie, kde má nejakú vec a ju hľadá. Je čistého času dvadsať percent.
Mišo: Ja som myslel, že správca, okej, keď, keď je to aj ten človek, že robí tú prácu, tak šesťdesiat je potom ako veľa. Ale ja som myslel, že to je akože, akože, že manažérsky. Ja som tiež myslel, že to je správca budovy, ktorý chodí a povie Vlado, toto oprav, ty choď hentam.
Mišo Gula: Nie, nie, lebo, lebo to robí ako keby tú logistiku. Okej. Ale, ale to je vyslovene, že človek, ktorý má nájsť nejaký, nejaký revízny skrinko, proste nejaký rozvádzač, niečo má nájsť konkrétne. Ale dvadsať percent je stále, ešte je stále šialené číslo. Áno, strávi normálne jeden deň v týždni tým, že len hľadá veci. No. Pričom digitalizovaná fabrika by toto všetko odvúrala
Mišo: proste.
Tomáš Železník: No ja ti dám k tomu rovno tiež fun fact z výroby, že koľko tipuješ taký majster výrobný času z toho dňa strávi chodením?
Mišo: Ale to chodí ako keby okolo ľudí a ich diriguje, hej? Alebo čo?
Tomáš Železník: Rôzne chodí. Chodí skrátka, lebo potrebuje niekam ísť na poradu, ide do skladu, ide na údržbu, chodí medzi ľudí.
Mišo: No dobrý výrobár by mal v kuse chodiť, nie?
Tomáš Železník: No aj niekedy musí aj robiť.
Mišo: No tam to bude také nejaké číslo skôr, čo ste hovorili.
Tomáš Železník: Vieš čo je to od dvanásť do osemnásť doslova kilometrov denne spraví ten chalan. To sú dve, tri hodiny prechodené. No. To je čisto prechodený čas, že on len-
Mišo: To je skoro päťdesiat percent času teoreticky.
Tomáš Železník: Chodí, chodí, no cez tridsať, cez tridsať, lebo sedem a pol hodiny rátaj, že pracuje.
Mišo: My máme teraz v jednej-
Tomáš Železník: A to je masaker, lebo potom ich zavalíme robotou. Oni nestíhajú. Oni nestíhajú, lebo chceme zázraky na počkanie. Nemožné do troch dní a-...slabí sú
Mišo Ukropec: potom. Tak to neni jak ďalšia generácia. Hej, no. Lebo tá predošlá. Máme teraz otvorený obrovský, obrovský projekt v jednom e-commerce centre a nám majú expedičnú zónu. Ale nie v Wildberries v Rusku? Nie, lebo to už nie sú. V Rusku nie, teda že žiadny biznis. No a majú expedičnú zónu, kde proste pobehujú ľudia a zbierajú akože veci, ktoré potom naložia do áut na expedíciu a tie odídu. A riešili, že keď chceš merať výkon takéhoto človeka, tak je to akože problém. Nie technický, ale administratívny, pretože Keď sa pozeráš na, dám že osemhodinovú smenu takéhoto človeka, tak vlastne z hľadiska a teraz neviem, či je to len GDPR alebo je to už aj zákonník práce alebo nejakých iných akože legislatív, už ako vstupuješ do, do ľudskej dôstojnosti. Hej? Je to proste takýto akože problém. V Rakúsku to je to, že, že úplne že no go, že to proste že zakázané ako zo zákona. V Nemecku sa nejako dá a, a tak. A teraz tá pikoška, že a rozmýšľali ste nad tým, že vy tu máte ľudí, ktorí sú že preťažení- A potom máte ľudí, ktorí sú že nevyťažení. A nemám teraz na mysli, že sú flákači. Jasné, že sú aj flákači, áno, ale tí flákačov je vždycky ako, akože malá skupina, tak ako tí hyperformerov je malá skupina. Lenže tí hyperformeri sú preťažení a oni potom vlastne odchádzajú a tam sú aj bezpečnostné riziká. Teraz myslím ako BOZP, nie ako security. Že nechceli by ste vy akože znížiť ako záťaž na tých, na tých najmakanejších ľudí?
Tomáš Železník: Nivelovať.
Mišo Ukropec: A trošku to akože vyrovnať? A oni, že kamo, že takto sme na to vôbec nepozerali. Ja hovorím, tak možno začnite, lebo vlastne všetci na to pozerajú takou tou štandardnou, biasnutou, negatívnou optikou, že z jednej strany, že chcem od tých ľudí maximálny výkon, čo som ja s tým úplne akože okej, ja ti kámo platím, tak ty kámo rob. Áno, ale nemá to byť tak, že tento mi podáva tristopercentný výkon za x peňazí-
Tomáš Železník: Jasné.
Mišo Ukropec: A za tých istých x peňazí mi niekto podáva štyridsaťpercentný výkon. Tak si prosím, tak ty klesni na stopäťdesiat, lebo on ako z naturelu proste on ako to proste preháňa. Tak ako preháňaj, ale trošku menej. Nezodier sa mi, lebo nechcem. A ty čo robíš na štyridsať, prosím ťa, prejdí aspoň na sedemdesiat. Ja viem, že si lenivec, že viacej nebude, ale nech neni rozdiel päťnásobný, ale iba jeden a pol násobný. Hej?
Tomáš Železník: No-
Mišo Ukropec: A normálne, že ty kokos, že to je na to, že ideme do toho. Hovorím okej, tak rozmýšľajte.
Tomáš Železník: No tá chuť pracovať sa tak znižuje, mne to tak príde pocitovo, hej, že sa ľuďom chce čím ďalej, tým menej pracovať celkovo. A to, čo si hovoril, že je to zásah do ich, do ich nejakého súkromia alebo niečoho. Uvidíme, že aký to bude mať potom neskôr dopad, lebo to bude mať neskôr dopad. Ja ti poviem príklad, že keď som kúpil podiel vo výrobnej firme, tak jedna z prvých vecí, prišiel som na dielňu ráno o šiestej, že ako to tam prebieha. Som zvedavý. Tak začali, bol som prvý na dielni.
Mišo Ukropec: To si nemal delať.
Tomáš Železník: Takže presne. Takže to je, určite ma chlapci pomenovali a na záchode som nebol pozrieť, čo je napísané, ale neboli čisté.
Mišo Ukropec: Ešte píšu na záchode odkazy pre manažment?
Tomáš Železník: Ako kde, ako kde to rôzne. Sú tam roz-, akože-
Mišo Ukropec: Že všimneš si, hej?
Tomáš Železník: Nepredvídateľné veci a niektoré sú často pretierané.
Mišo Ukropec: Odkaz sa k tebe dostane vždy.
Tomáš Železník: Ale, ale čo som išiel povedať, že som prišiel ráno a teraz začali chodiť postupne šesť, sedem, šesť tri, dobre, šesť sedem, šesť trinásť, šesť dvadsať a posledný šesť dvadsaťsedem prišiel. Ako si povedal, že dobre, tak jeden deň, tak prídeš na druhý deň to isté a ďalší deň to isté.
Mišo Ukropec: Pol hodina každý deň?
Tomáš Železník: To je dosť, vieš? A keď sa takto schádza desať, pätnásť, dvadsať ľudí-
Mišo Ukropec: Keď o šiestej sa začína.
Tomáš Železník: Lebo sme zvyknutí tak, lebo sme tak zvyknutí. Tak som ich zavolal, že chalani, že odkedy beriete mzdu? Lebo keď to platím, tak legitímna otázka, nie?
Mišo Ukropec: Od šesť dvadsaťsedem, šéfinko.
Tomáš Železník: No nie je to celkom tak. Od šiestej. Vieš, to je ťažké odpoveď. To nastáva ticho.
Mišo Ukropec: Áno.
Tomáš Železník: Lebo presne vieš, že kam mieriš. No a teda-
Mišo Gula: Lebo si pasívne agresívny, vieš?
Tomáš Železník: Áno, áno, áno, áno. Takže čo som ako dostal, jak-akú protihodnotu za to? Lebo ja to zaplatím. A čo som za to dostal? Znova ticho.
Mišo Ukropec: Je to-
Tomáš Železník: Znova pasívna agresivita.
Mišo Ukropec: Je to zmluva.
Tomáš Železník: Lenže vieš, že aj je to fér? Lebo ďalšia z vecí je, že keď prídeš niekde ako nový, prvá vec, no šéfinko, dobre, že si prišiel. No ale my málo zarábame, my potrebujeme viac. My tu strašne pracujeme, my strašne usilovne. Takže kedy nám zvýšiš? A keď sa ich pýtam, že kedy prídete? To je taký štandard. Veď som, som nebol prvýkrát. Tak sme sa museli dohodnúť, že ak to ja budem platiť a ja to rád zaplatím, len potrebujem, aby sme pracovali a nie aby sme chodili do zamestnania.
Mišo Gula: Mali podpísanú pracovnú zmluvu.
Tomáš Železník: Lebo pracovať a chodiť do zamestnania, vieš, to je pracovník a zamestnanec. Sú dva pojmy.
Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počkaj, tu je ešte jeden pojem. Ten sa volá zarábať.
Tomáš Železník: Áno.
Mišo Ukropec: Tam neni ani ten rozmer.
Tomáš Železník: Nedelať a vydelať. Tak to myslíš, hej?
Mišo Ukropec: No aká je priemerná doba penky na Slovensku?
Tomáš Železník: Fú, tak to neviem teraz.
Mišo Ukropec: Šesťdesiat dní?
Tomáš Železník: Fakt?
Mišo Ukropec: Áno, to počúvaj, tak pozrieme. Ale áno, kámo.
Tomáš Železník: Vieš, aj to-
Mišo Gula: Priemerná? To by znamenalo, že niektorí sú-
Mišo Ukropec: Nonstop, áno.
Tomáš Železník: Dlhodobé penky rôzne, že.
Mišo Ukropec: Aká je priemerná?
Tomáš Železník: Ono vieš, to je, zas sa púšťaš do, do, do nejakej tej súkromnej zóny alebo ako si to nazval. Veď v tej výrobe je to masaker, lebo ty zarábaš iba keď vyrábaš, iba vtedy. Skrátka to je, to neni žiadny online obsah, nič iné. A teraz keď tí ľudia tam nie sú, tak ty máš problém a ty to platíš potom špekulácie s paragrafmi na obednej každý druhý piatok, keď mi vychádza obedná. A teraz o, ešte to potrebuješ tomu človeku dať feedback, že počúvaj ma, príď do tej práce.
Mišo Ukropec: No nech sa páči.
Tomáš Železník: Koľko je to?
Mišo Ukropec: Ak myslíš priemernú dĺžku jednej PN, aktuálne čísla sú približne rok dvadsaťpäť štyridsaťdva a pol dňa, dvadsaťštyri štyridsaťtri celá osem osem dňa, dvadsaťtri približne štyridsaťšesť dní. Čiže na Slovensku bola v roku 2025 priemerná pen takmer šesť týždňov.
Mišo Gula: Tak sa opýtaj na mediánové číslo, lebo to môže byť naozaj veľmi z-zdeformované.
Mišo Ukropec: No ja hovorím za to, že na Slovensku sa proste nerobí. Áno? A toto sú, keď prídeš k dok-, tak ja k doktorovi, ako doktorovi nechodím.
Mišo Gula: Ale nezdá sa to aj tebe zvláštne číslo, že by-
Mišo Ukropec: Nie.
Mišo Gula: Priemer tvojich zamestnancov dva mesiace nerobil?
Mišo Ukropec: Takže sociálna verejně uvádza priemerný medián štyridsať za päťdesiat štyri.
Mišo Gula: Priemerný medián?
Mišo Ukropec: Nie, že neuvádza med-, neuvádza, uvádza len priemer. práve p- a práve pri PN je medián výrazne nižší než priemer, pretože priemer nahor ťahá menšia skupina veľmi dlhých PN.
Mišo Gula: To je to, čo hovorím.
Mišo Ukropec: No lenže keď prídeš k doktorovi na Slovensko ako zamestnanec, tak prvá otázka neni, že čo ti je. Aká je prvá otázka?
Mišo Gula: Potrebujete PN-ku?
Mišo Ukropec: Na koľko ťa vypíšem?
Mišo Gula: Však hej, ale to tiež nie je na neobmedzene.
Mišo Ukropec: Ale to je on, ale chápeš? Na koľko ťa, to ti hovorí o mindsete, celej ako ekonomiky.
Mišo Gula: Ja rozumiem, len si prečítal číslo štyridsať päť. Ako neexistuje, že by-
Mišo Ukropec: Jasné
Mišo Gula: priemerne dva mesiace niekto nerobil. Chápeš, že máš sto zamestnancov a že päťdesiat z nich dva mesiace nerobí, je somarina.
Tomáš Železník: A vieš čo? No ja ti dám ale úplne iný príklad z reálnej, z mojej praxe. Ja som prevzal jeden segment a PN neprítomnosť, ale aj s dovolenkou pozor teraz, bola dvadsaťosem percent.
Mišo Gula: No ale to už máš skoro jeden me-, no dobre, tri týždne máš alebo koľko teraz je, nie? Dovolenka.
Tomáš Železník: päť týždňov.
Mišo Gula: Štyri?
Tomáš Železník: Päť.
Mišo Gula: Dokonca päť. No, čiže to máš viac ako mesiac.
Tomáš Železník: No, no, no a jasné, to je, vieš taký, taká zdráva je, je až desať percent máš dovolenku, lebo dvestopäťdesiat pracovných dní, desať percent z toho je dvadsaťpäť dní, to máš dovolenku. No a do dvadsaťosem je osemnásť percent a to je masaker. Takže tých osem okej, ešteže dobre s prižmúreným okom, ak tam máš aj starších ľudí. No ale toto je desať percent na taký zdravý rámec.
Mišo Gula: No ale to by znamenalo, že to je tých štyridsať päť a ešte plus dovolenka.
Mišo Ukropec: No jasné.
Tomáš Železník: No jasné.
Mišo Gula: No, no.
Tomáš Železník: A teraz ale pozor, to je plus dovolenka a plus paragrafy. To znamená OČR-ka a, a doprovod. A to je sedem plus sedem.
Mišo Gula: No radosť zamestnávať, čo?
Tomáš Železník: Čo ti poviem.
Mišo Ukropec: Ja sa, no, é-
Tomáš Železník: Preto keď hovoríš o tom, že je to jeho priestor osobný a potom toto všetko si začneš počítať a robiť si na to budget, tak ťa to podnikanie vo výrobnej sfére rýchlo prejde.
Mišo Gula: Ako však o-o tých debat, tých debatách o všelijakých GDPR a takýchto veciach sme mali strašne veľa a proste to my ako Európa na to budeme dochnúť, že my tu všetko proste regulujeme, dbáme na neviem aké tieto. Teraz posledný prípad, čo aj dneska som čítal o tom článok, že na atletických mítingoch zakázali fotiť, nie, ženy z takých akože, m-m, pozícií, že zadok a prsia a tak ďalej. Registrujete, hej?
Tomáš Železník: Zachytil som, zachytil som.
Mišo Gula: No a akože platí to, že tri týždne podľa mňa aj so schvaľovaním a už sa objavilo niekde, že nejaká nórska atletka, že už sa sťažuje, lebo vyšli nejaké fotky, ktoré ju zachytávali. A teraz tá celá debata okolo toho vznikla, že, že to akože naozaj, že doteraz jej to nevadilo. Odkedy niečo platí, tak sa začína sťažovať, a pritom sama sa oblieka do, do plaviek doslova ako, ako atletka. Hej, že, že, že kde to spejeme, že už na všetko sa, kde sa dá, už na všetko sa všetci-
Tomáš Železník: Lebo chceme vyhovieť všetkým.
Mišo Gula: No.
Tomáš Železník: Všetkým, ale že úplne. A to je aj v tých výrobných závodoch. My chceme vyhovieť všetkým, uspokojiť všetkých najlepšie, a to je skrátka nonsens.
Mišo Gula: No, čiže ty, ty ako manažér alebo majiteľ podniku chceš dosiahnuť čo najlepšiu výkonnosť. Preto potrebuješ tých ľudí, ktorí sú tí ľudia, oni nemajú úlohy, že, že je mi jedno, za koľko to spravíš, máš úkol urobiť toto. Nie, oni tam proste musia od tej šiestej do ja neviem piatej alebo dokedy proste byť a robiť, čo im povieš. Neexistuje, že ty ich nevieš skontrolovať, lebo ti to zakazuje zákon, lebo ty ich nemôžeš kamerovať alebo čo, že-
Mišo Ukropec: Kámo, v, v Nemecku a v takýchto ty sa nemôžeš opýtať na ich dochádzku.
Mišo Gula: No a však ja rozumiem, že to tak je, ale hovorím, že je to aký to je nezmysel, vieš?
Tomáš Železník: Ako povieš, že výkon.
Mišo Ukropec: Nám, nám, nám to podkope ako celú ekonomiku európsku.
Tomáš Železník: Tam je problém, tam sú dvaja a ty nemôžeš teraz prísť a povedať: „Počúvaj ma Michal, ale tvoj výkon je slabý. Ako zabudni na to.“ To, to je nonsens a ja som tam bol, počúvaj v závode jednom a o pol jednej Karl ako dokončil zákazku a vravím: „Tak čo nahodíme ďalšiu?“ On pozerá, to už sa neoplatí.
Mišo Gula: Borec, ale aspoň učí, vieš?
Tomáš Železník: V takej že pohode.
Mišo Ukropec: odpoviem. Do-dopýtal som sa ešte na, na materskú, či náhodou materská do toho ako nepadá, lebo-
Tomáš Železník: Jasné
Mišo Ukropec: neviem, vieš ako sa to akože počíta. Takže, takže nie, materská, tak tie do toho akože nepadajú. Ale ako zaujímavé je, že v roku dvetisícdvadsaťpäť bolo približne jedna celá tridsaťsedem päť milióna PN-iek.
Tomáš Železník: Jedna celá tridsaťsedem päť. Aha.
Mišo Ukropec: Milióna a ľudia spolu premaro-premarodovali necelých tridsaťpäť a pol milióna dní. Áno? to keď si dáš, že jeden deň by stál, ako že bol výpadok akože desať euro-
Tomáš Železník: Všetko znikne
Mišo Ukropec: na HDP alebo na akékoľvek ekonomické, že desať euro, keby to bolo, kámo, tak tá ekonomika je, že úplne, úplne, úplne, úplne inde. Hej?
Mišo Gula: Tak to by bolo-
Mišo Ukropec: A nemuseli by sa rušiť, štátne sviatky. Neznaboh.
Mišo Gula: Lenže podnikatelia sú pliaga, takže treba ich-
Mišo Ukropec: Rozumiem, rozumiem. Však štát, štát platí najviac daní, nie podnikatelia. v, keď si spomínal ale to, že už o pol jednej či o jednej už sa neza-neoplatí.
Tomáš Železník: O pol jednej to už je-
Mišo Ukropec: To už sa ako-
Tomáš Železník: Priprava na feront.
Mišo Ukropec: Tak malá sobota, tak máme tiež ako zákazníka a hovoril plenťák Storku, že Že ide ako po fabrike, lebo teda nastúpil tam pred nedávnom ako, ako nový a tak teda obieha si to, že jak, jak to frčí u nás v Rychlíkovie, teda v Pomalíkovie v tomto prípade. A chlap tam mal akože štyri bedne nejakýsi rôzny ako materiál, ktorý opracovával na nejakom si CNCčku niečo, neviem čo, na tom nezáleží. A, a chlap proste má tam tie bedne a nič nerobí, proste stojí. Hej? A dojde za nim Pleťák: „Franto, proč nedeláš?“ Hej? A on že: „No tak chýba mi materiál na túto objednávku.“ Hej? On že: „No a tieto ďalšie štyri bedne, čo tu máš, tie ako nemôžeš robiť?“ „No že jako mohol by som, ale čakám na túto objednávku.“ Hej? „A to kedy bude?“ „No neviem. Keď to bude, tak to bude.“ „A prečo nerobíš na hentých?“ „Lebo nikdy sme to tak nerobili.“
Tomáš Železník: Krásne.
Mišo Ukropec: Hej, krásne. A on že: „Mhm, rozumiem. Okej, tak akože v pohode.“ Tak chlapa nechal. Hej, ako chlap je v tom nevinný, lebo je to kultúrna-
Tomáš Železník: Je to zvyk, áno.
Mišo Ukropec: Ako to treba celú firmu ako prerobiť. On chlap je len ako-
Tomáš Železník: Výsledok.
Mišo Ukropec: Výsledok, on neni príčina. Hej? Ale toto si vyžaduje alebo musí vyžadovať, že veľké sebaovládanie od takéhoto vysokého manažéra, keď zrazu, že vidíš také šialené plytvanie. On tam len stojí a ty si akože z leadershipových dôvodov kusneš do jazyka a povieš si, že nechám chlapa-
Mišo Gula: Položím, položím otázku, lebo nemám skúsenosť, ale, ale položím tú otázku. Je naozaj oprávnené od toho človeka očakávať takúto, é-
Tomáš Železník: Iniciatívu?
Mišo Gula: Iniciatívu, že bude optimalizovať, rozmýšľať.
Tomáš Železník: Áno.
Mišo Gula: Je to legitímne?
Tomáš Železník: Je, je.
Mišo Gula: Nemal by ten človek prísť a mu povedať: „Kamo, choď a zober najprv tieto, potom urobíš tieto.“ Je to síce mikromanagement, ale že akože ďaleko zefektívniš ten proces, lebo ten človek si to v živote neuvedomí.
Tomáš Železník: Vieš čo ja ti k tomu poviem? Že jasné, že to je oprávnené, lebo to je taká tá fráza, že ja tu nie som na rozmýšľanie, ja som tu na robotu. No to si tu špatne, jak sa povie. Lebo, ktorá práca sa dá robiť bez rozmyslu, tak tam ja nasadím-
Mišo Gula: Počúvaj, za komunizmu murári by ti povedali: „My tu nie sme na kvalitu, ale na kilometre.“
Tomáš Železník: Áno, áno, áno, ja tomu verím. Len ja vieš, že to je taká tá základná vec toho preberania tej zodpovednosti. dám krásny príklad. Príde 5S audit niekde do výroby a z 5S auditu vzniknú nejaké opatrenia. Toto treba spraviť. Majster dostane za, za úlohu dostane do mailu, toto treba spraviť. A teraz všade v kolónke zodpovedný alebo vo väčšine je meno majster. Super je, keď to neni zvizualizované. Keď je zvizualizované ešte, tak tí pracovníci vidia, že tam je majster. Potom majster príde a povie: „No a Michal, toto ideš spraviť ty, toto ideš spraviť ty.“ No oni sa pozrú, však ale tam si ty zodpovedný a ja robím robotu za teba. A takto to vnímajú. Takže my chceme, aby ľudia preberali zodpovednosť.
Mišo Ukropec: Ale nie sme spravodliví na výstupe.
Tomáš Železník: Ale učíme ich, že majú robiť prácu za niekoho druhého a on to robiť nebude. Veď tam je-
Mišo Gula: Ja práve kladiem otázku, či chceme.
Tomáš Železník: A no jasné, že chceme.
Mišo Gula: No chceme.
Tomáš Železník: Ja som, ja ti poviem-
Mišo Gula: Ale teraz sa bavíme o najnižších pozíciách ako keby.
Tomáš Železník: Ale ja ti k tomu poviem a možno-
Mišo Ukropec: On si vie aj výplatu, on povie, že: „Ale šéfíku, ale neviem čítať. No čítať môžem-
Tomáš Železník: To šach to vedia vynikajúco.
Mišo Ukropec: Ale výplatu si spočíta každý.
Tomáš Železník: No tak to hej. Ja ti k tomu, ja som preškolil tak všetkých ľudí v závode na jednu jednoduchú, úplne triviálnu vec. Zrovna dneska, včera sme sa o tom bavili s majstrami v jednom závode, že tí ľudia musia prebrať zodpovednosť, že tu máš zákazku. Hej, hovoríš bedňu a to je tvoja zákazka. Ty si ju dostal pridelenú. Ty si výrobný pracovník a tebe, keď chýba materiál, tebe bude svietiť kontrolka na červeno-
Mišo: Šachálo
Tomáš Železník: pokiaľ nebudeš mať materiál. A toto ja od teba vyžadujem. A toto ja chcem, aby si spravil, lebo oni potom: „Tak ja nič, však to majster.“ A to je cesta do pekla. Ja potrebujem, aby oni preberali tú zodpovednosť a ja im ju musím odovzdať. To je so všetkým. Nemáš vŕtacích, nemáš. Ja som, majster mi povie, ja som šéfovi povedal: „A je to hotové?“ „Neni.“ „A on čo? Nedal som?“ „Vieš čo počuj, veď ja som mu pred pol rokom písala maila vedúcemu.“ Hovorím: „A?“ On mi pozeral: „A čo mám ešte robiť?“ Hovorím: „Máš to hotové?“ „Nemám.“ No tak hádam výsadok nejaký. Vieš, že tá, tá zodpovednosť musí byť tam, kam patrí. V Japonsku tá kvalita sa dosahuje okrem iného tým, že
Mišo Ukropec: každý zamestnanec, keď narazí na chybu
Tomáš Železník: vo výrobe,
Mišo Ukropec: tak má za povinnosť zastaviť výrobu. Nie že právo-
Tomáš Železník: Povinnosť
Mišo Ukropec: má povinnosť zastaviť výrobu. Normálne, že chlap proste potiahne Andonovu šnúru a povie, že
Tomáš Železník: stojíme.
Mišo Ukropec: Áno? A on zastaví miliardovú továreň, lebo zistil, že tu je nejaký drápanec na výrobku. Áno?
Tomáš Železník: On ho neurobil, ale vidí drápanec. Áno?
Mišo Ukropec: Je to kvalitatívny problém. Jeho povinnosť je tú výrobu zastaviť. Okamžite dobehne nejaký majster, shift líder, už nech sa volá
Tomáš Železník: jakokoľvek.
Mišo Ukropec: „Fero, čo sa deje?“ „Kámo, kukaj na ten škrabanec.“ A v tú ránu
Tomáš Železník: oni majú ísť dozadu. Škrabanec je aj tu, aj tu, aj tu, aj tu a tu už neni.
Mišo Ukropec: Čo sa tu stalo? A zistí sa, že máš opasok na gatiach, ktorý nemáš mať a sa oprieš o niečo a poškrabeš. Okej, v pohode opasok
Tomáš Železník: dole a pokračujeme ďalej.
Mišo Gula: To rozumiem, len, len toto má ako keby v popise práce. Je to tvoja povinnosť na toto dbať a toto urobiť.
Tomáš Železník: Áno.
Mišo Gula: Otázka je, či tá proaktivita je niečo, čo sa systematicky dá vyžadovať. Ty vravíš, že hej, ja som na začiatku povedal, ja nemám tú skúsenosť, ja len kladiem otázku, že či-
Tomáš Železník: Vieš, to je to ved leadershipu. Ono je to aj tak so zlepšovaním, že naši ľudia nezlepšujú. A túto tému ja riešim pravidelne. Vieš, že chceme zlepšovať. No tak keď to je veľmi jednoduchá vec, každý mesiac v tretí pracovný deň, koľko máš štyridsať ľudí na starosti? Super. Každý jeden mesiac prídeš a odprezentuješ mi, čo ste zlepšili. Veď máš štyridsať mozgov s tebou štyridsať jedna. Čo tam robíte celý mesiac?
Mišo Gula: Oni furt riešia problémy.
Tomáš Železník: Ak nedokážu, no jasné, len oni to, oni to aj riešia, len nikto to nevieme. Častokrát sú to aj veci, že skvelé, že by sa dali použiť naprieč závodom, ale nikto to nevie. Oni si to tak vyriešia po svojom.
Mišo Gula: Koľkokrát a teraz nehovorím o závodoch, ale aj pri nejakých administratívnych činnostiach a tak ďalej. Tým máš opakované problémy, ktoré vieš, že za každým riešiš. Len ono to chce trošku ešte bunku navyše si povedať no tak poďme vymyslieť, ako sa tomu vyhnúť.
Tomáš Železník: Presne tak.
Mišo Gula: Aby sa to neopakovalo.
Tomáš Železník: Presne tak. No a to je pracovať systematicky, že ísť úplne, že na, na, na po-pokrovňové príčine a tam to odstrániť. Nielen, že opravili sme, šéfko, je to dobré, opravili sme. A mňa nezaujíma, čo ste opravili. Ja chcem, aby sa to už neopakovalo. To je, to je pre mňa dôležité.
Mišo Gula: No však-
Tomáš Železník: Chlapi, ja mám pre vás darček.
Mišo Gula: Sem s ním, čo je, však si slušne vychovaný.
Tomáš Železník: Dokonca aha, počkaj.
Mišo Gula: Zabalený.
Tomáš Železník: Pozrite, že mi to takto krásne zabalili. Ja som to nestíhal. Pozri sa.
Mišo Gula: Nejaká súčiastka.
Tomáš Železník: A pre teba mám.
Mišo Gula: Ďakujem.
Tomáš Železník: Opatrne.
Mišo Gula: Sa to rozbije?
Tomáš Železník: Dúfam, že nie.
Mišo Gula: Rozleje sa to?
Tomáš Železník: Rozlievať sa to nebude.
Mišo Ukropec: Takto že ja si to nechám ako prekvapenie na dnešok. Ja nie, ja chcem, aby-
Tomáš Železník: Otvor to!
Mišo Ukropec: Aby ľudia videli.
Tomáš Železník: Akože určite otvor to. Jasné, že áno.
Mišo Ukropec: Dobre.
Tomáš Železník: Takže a ja medzitým dokončím to, že za mňa určite odovzdávať zodpovednosť.
Mišo Gula: Ja to otvorím jak moje deti na MH.
Tomáš Železník: Kľudne. Presne tak. Ááále je to krehké. Bacha!
Mišo Ukropec: Ty máš nejaké agresívne deti, fakt to je.
Mišo Gula: No kámo, áno, mám dvoch chlapcov.
Tomáš Železník: Takže ja mám troch chlapcov.
Mišo Ukropec: Ja rovnaký počet chlapcov.
Tomáš Železník: Takže viem.
Mišo Gula: Vieš, čo to je mať agresívne deti.
Tomáš Železník: Viem. Skúsiš to z líčka alebo nejak?
Mišo Ukropec: Ne, nedaj mi to.
Mišo Gula: No ja vždycky nosím nožík vo vačku, ale grechne dneska nie.
Tomáš Železník: Ja ho mám v taške, ale ne. A vidím, že mu to ide.
Mišo Gula: Dobre.
Tomáš Železník: Takže-
Mišo Gula: Tu je nejaké seno.
Mišo Ukropec: Bude tam koník, keď tu vidím seno?
Tomáš Železník: Nie.
Mišo Ukropec: Jak som vtipne, že-
Mišo Gula: To musí byť koník.
Mišo Ukropec: Že keď vidíš kopu hovna, tak tam niekde musí byť koník.
Tomáš Železník: Ale inak s tou zodpovednosťou tým ľuďom to bola podľa mňa výborná otázočka. To trápi podľa mňa viacerých.
Mišo Gula: Kecáš.
Tomáš Železník: Chlapci, všetci majú svojho Oskara.
Mišo Gula: Soš-
Tomáš Železník: Vy máte, vy máte takýto LinkedIn Oskar.
Mišo Gula: Ty
Mišo Ukropec: vole.
Tomáš Železník: Každý za seba dobre? Jedna by bola podľa mňa málo. Takže-
Mišo Ukropec: Jedna, akože ten holohlavý som ja, len neviem, kto je tento vysekaný druhý.
Mišo Gula: Ty si to je ty. Ježiš Mária, mi povedz, prečo si ho neurobil takého starého, jak je naozaj? Masaker.
Tomáš Železník: Chlapi, že ako pre vás? V zdraví užite!
Mišo Ukropec: To si normálne dal vyš-
Mišo Gula: Ukáž to tam, prosím ťa, do kamery, nech sa ne-
Mišo Ukropec: Dám, dám, dám tam to bližšie, že vážený, že neviem. Maťo Krik, je to, je to vidno?
Tomáš Železník: On aj to nepočúva.
Mišo Gula: Počúva, počúva.
Tomáš Železník: Áno?
Mišo Gula: Len mu chvíľu trvá, kým zareaguje.
Mišo Ukropec: Tak počkaj, tak takto?
Tomáš Železník: To polož to-
Mišo Gula: Ale na tú strednú kameru ukáž. Takže aj na strednú.
Tomáš Železník: Polož na stôl.
Mišo Ukropec: Kukajte na to.
Tomáš Železník: Tak.
Mišo Gula: Super.
Mišo Ukropec: Toto je fešáčik a toto je kolotočár.
Mišo Gula: Nice.
Mišo Ukropec: Len ten sixpack tam nejako-
Tomáš Železník: To je budúcnosť. Ja som to dal v stave, že predvídam. Vieš, ako to je. My musíme predvídať.
Mišo Gula: Virtuálna realita, augmented reality.
Mišo Ukropec: Toto neni fun fact, toto je že brutal fact.
Mišo Gula: Wau, ďakujeme pekne.
Mišo Ukropec: Takto že to teraz z čoho je to vyrobené? Lebo, lebo by som tipoval nejakú 3D tlač, ale, ale, ale že-
Tomáš Železník: Je to vysoko pravdepodobné z 3D tlače.
Mišo Ukropec: Lenže, lenže-
Tomáš Železník: To je to, vieš, že zadáš úlohy a toto je výsledok. Nebol som si celkom istý, že z čoho to je. Neviem povedať. Ja som to, ja som to prvýkrát to vidím s vami teraz.
Mišo Gula: Nie je to vytlačené, však tu vidno tie oné aj na hlave, aj na podstave.
Mišo Ukropec: No počkaj, lenže, lenže ja som si dal vytlačiť asi no povedzme, že sto percent od tohoto väčšiu sošku Teogéna. To je taká slávna socha, jak sa volá Teogén z Thassosu. To bol taký antický bojovník. Strašne veľa ľudí pozabíjal holými rukami a musel som to žiaľ, veď akože potom tú sošku vyhodiť. Bola neviem aké to bol typ 3D tlače, ale mala taký akože pomedený povrch, akože brutal dobre to vyzeralo, že veľmi dobrá kvalita, ale smrdelo to. Toto vôbec nesmrdí.
Tomáš Železník: Výborne.
Mišo Ukropec: A vôbec sa nebojím, že by to akože ako veľmi to, že chválim a kukám na to, že vlastne vôbec tam bolo vidno, že to je trošku, že z 3D tlače, ale toto je kámo, že normálne, že level jak keby to bolo odliate.
Tomáš Železník: Áno, vyzerá to tak.
Mišo Ukropec: Akože brutal, brutal.
Mišo Gula: Vyzerá to byť ako kombinácia, lebo, lebo buď je akože, že telo vyzerá byť odliate, ale brucho vyzerá byť ako keby bol-
Tomáš Železník: Ste rád, že máte radosť.
Mišo Ukropec: No to akože-
Tomáš Železník: Takéto.
Mišo Ukropec: Ty vole!
Mišo Gula: Normálne jak frézovaný tribol alebo čo vieš, že-
Mišo Ukropec: Akože-
Mišo Gula: No dobre si zavolal oné hosťa.
Mišo Ukropec: No, akože môj fan effect je trápny, ako že oproti tomu to je normálne, ako že som dojatý.
Mišo Gula: Super, ďakujeme pekne.
Tomáš Železník: Takže pekne.
Mišo Ukropec: Že tak ako sa, tak ako sa Tomáš pozval do Kolotočárov, tak ja som sa ho pozval na konferenciu. Hej, že, že-
Tomáš Železník: Je to good deal.
Mišo Ukropec: Áno, tak verím, že aj pre teba. pre mňa toto je normálne, že som dojatý.
Tomáš Železník: Jaké chlapci? Super, teším sa.
Mišo Gula: Ja by som ešte keby som mal hokejové rukavice.
Tomáš Železník: Aha, máš aj hokejové rukavice.
Mišo Ukropec: A výborne. Ja mám vlastne-
Tomáš Železník: Hokejku som tam nechcel dávať, bolo by to jemné príliš, aby sa to nezlomilo, vieš?
Mišo Ukropec: A ja mám akože MMA-kové, aj keď teda ako ja som MMA nerobil, ale, ale to nevadí. Kámo.
Tomáš Železník: Takže.
Mišo Gula: Paráda. Super, ďakujeme, to je-
Mišo Ukropec: Dobre, teraz technické okienko, lebo teda ma to zaujíma, že, že E-eku, E-eku si dal akože urob, že proste daj, daj sošku, vyšmrdlať bude mať Mišo také rukavice.
Mišo Gula: Nie, ja som posielal svoju fotku.
Tomáš Železník: Ja som si stiahol fotky vaše z internetu.
Mišo Ukropec: To áno, ale-
Tomáš Železník: Verejne dostupné a teba som sa pýtal, kto je vyšší.
Mišo Ukropec: Mišo je vyšší, Chopoček, áno?
Tomáš Železník: Je to tam zohľadnené.
Mišo Ukropec: Áno, áno, akože, ako, ako, že spájam si to.
Tomáš Železník: Chopoček, hej, je to presne akože v mierke Chopoček.
Mišo Gula: Je. Hej, hej, hej.
Mišo Ukropec: Tak, tak o tie vlasy. Nie je vyšší, je vyšší. Ale teraz si povedal E-eku, že proste vyrob to tak, že on bude mať hokejové rukavice.
Tomáš Železník: Ja som to dal vyrobiť. Profíkom.
Mišo Ukropec: Wow.
Tomáš Železník: Ja som dal zadanie a dal som to vyrobiť profíkom.
Mišo Gula: Super, super. Paráda.
Mišo Ukropec: Počúvaj, a to, to, toto LinkedIn Kolodočari a Tomáš Železník.
Tomáš Železník: Respektíve som poprosil koleginu, aby sa tomu povenovali a aby to dali vyrobiť.
Mišo Ukropec: Počúvaj.
Tomáš Železník: A to v viacerých verzií aj s korčuľami a tak.
Mišo Ukropec: Brutál. Mám doma zakázané nosiť akékoľvek sošky. O túto sošku budem bojovať do poslednej kvapky krvi.
Tomáš Železník: To som rád, to sa teším foarte.
Mišo Gula: Ja sa nebudem pýtať. Ja to dám na bio.
Mišo Ukropec: Počúvaj, ja som nepovedal, že sa budem pýtať. Ja som povedal, že budem bojovať. Nie, ja sa nepýtam, ale bojovať musím. No kámo, bomba! Takže počuli ste v októbri Apex Industry Summit 2026.
Tomáš Železník: Jasné, že áno.
Mišo Ukropec: A, a, a velice sa teším. No a toto.
Tomáš Železník: Všetko.
Mišo Gula: No nič, ideme level vyššie.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Budúci, budúci hostia ako-
Mišo Ukropec: Dvanásť toto prekonať, vážení.
Mišo Gula: Nič nechcem hovoriť, ale.
Mišo Ukropec: Máte výzvu, máte výzvu, ale väčšie, lepšie.
Tomáš Železník: Tak dobré hoky, áno?
Mišo Ukropec: Brutál, kámo, že brutál.
Tomáš Železník: Vieš, dobrý začiatok, dobrý koniec, jak sa hovorí. Dobre, za mňa super.
Mišo Ukropec: Prekonal si. Absolútne. Bomba. Ďakujeme velice ešte raz.
Tomáš Železník: Ďakujem aj ja.
Mišo Ukropec: Takže na konferencii sa vidíme. ja pitch mám nachystaný, takže toto je všecko, že v cajku.
Tomáš Železník: Výborne.
Mišo Ukropec: Veľmi sa teším.
Tomáš Železník: Teším sa aj ja. Ono to za mňa 5. Ďakujem, chlapi.
Mišo Ukropec: Zatiaľ čau, čau.
Mišo Gula: Čaute.
Tomáš Železník: Ahojte.
Mišo Ukropec: Kámo.
Mišo Gula: Super, super.
Mišo Ukropec: To je, že nechápem.
Tomáš Železník: Fakt?
Mišo Ukropec: Áno.
Tomáš Železník: Dobre, super. Tak ale vieš, že stačí trochu kreativity a chcenia.
Mišo Ukropec: Lenže toto stojí aj nejakú námahu.
Tomáš Železník: Jasné.
Mišo Ukropec: Ako generuje to aj nejaký, akože ná-
Tomáš Železník: Úsilie.
Mišo Ukropec: Neskočím do Tesca a nedonesiem, čo tu máte. Ako poteší všetko, aj keď ja nejako moc jako nepijem, hej, takže toto z niekoho spotrebuje a akože poteší ma to, že pre mňa je dôležitejšie to dostať ako to akože užiť, ale toto normálne, že-
Tomáš Železník: Musíš najskôr vymyslieť.
Mišo Ukropec: Toto je, že brutál a ten six pack a ten tvoj, normálne som sa vzrušil.
Tomáš Železník: Do lápy. Akože ďakujem za to. Teším sa, že máte radosť z toho, že som bol taký očakávaný, že-
Mišo Ukropec: Brutál.
Mišo Gula: Pozri, to je práve Mišo, že, že ono nejde na konci dňa o hodnotu, ale o to, že akú si ten človek dal námahu.
Mišo Ukropec: Áno, áno a tá myšlienka-
Mišo Gula: Koniec koncov najlepší darék je ten darék, ktorý je vyrobený vlastnými rukami.
Mišo Ukropec: Lenže na toto, na toto nepoviem to, čo tam nasledovalo. Vieš, čo nasledovalo?
Tomáš Železník: Nie.
Mišo Gula: To muselo dať takový práce.
Tomáš Železník: Jasné, jasné, taková blbosť.
Mišo Ukropec: Áno, ale toto, toto, toto nie. A normálne, že kukaj LinkedIn Kolodočari a Tomáš Železník. Kámo.