#241 min
#2 - Konzistencia alebo inkontinencia (Konzistencia je kráľ)
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Druhá epizóda je o konzistencii – podľa moderátorov prvom pravidle LinkedInu („consistency is the king, engagement is the queen and your topic is your kingdom“). Mišo Gula si vyskúšal postovať dvakrát denne a podľa jeho dát to efektívne nie je; vracia sa k jednému postu denne. Vysvetľuje, že bežný post žije zhruba dvadsaťštyri hodín, no virálny sa šíri ďalej nezávisle od toho, čo postnete potom. Opisuje, ako sa „nechce sa mi“ rýchlo nabaľuje a ako si sám dal záväzok postovať každý deň. Mišo Ukropec rozpráva o rade od kamaráta spisovateľa Jána Iša a o koučovi Garym, od ktorého si odniesol dve veci: mysli vo veľkom a na konzistenciu treba nabiehať postupne ako na behanie. Začiatočníkom radí postovať raz týždenne v rovnaký deň; Mišo Gula odporúča najprv každý deň pätnásť minút len čítať, lajkovať a komentovať. Hovoria o čase postovania, o tom, že tvorivá kríza neexistuje, a že na jeden virálny post treba stovky bežných. Na záver vyvracajú obavy zo „spamovania“ – len malá časť siete chodí na LinkedIn denne a siete sa prelínajú menej, než si ľudia myslia.
Hlavné myšlienky
- Konzistencia je základ; jeden post denne považuje Mišo Gula za rozumný štandard, dva denne sa mu neosvedčili.
- Začiatočníci môžu začať jedným postom týždenne v rovnaký deň a postupne pridávať.
- Pred tvorbou pomáha návyk: každý deň pätnásť minút na LinkedIne – čítať, lajkovať, komentovať.
- Najprv vedieť, prečo to robíte; bez toho konzistencia nevydrží.
- Na jeden virálny post treba stovky bežných – nečakajte na dokonalý post.
- Nebojte sa „spamovať“ ani zopakovať dobrý obsah: väčšina vašej siete ho aj tak neuvidí.
- To, čo viete vy, nemusia vedieť ostatní – vysvetľujte súvislosti.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (15)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Je ďaleko lepšie dať akúkoľvek myšlienku v dvoch vetách, ako neurobiť post.
Proste keď strieľam veľa, tu a tam trafím.
Ľudia, nemyslite si, že každého zaujímate.
Popis epizódy
Prvým základným pravidlom úspechu na LinkedIn je konzistentnosť v postovaní.
Nič ako tvorivá kríza neexistuje. Lepší horší post ako žiadny :)
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 31 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau. No furt sa učím od najlepších, kámo.
Mišo Gula: Aj dneska?
Mišo Ukropec: Aj dneska. No lebo minule sme si povedali, že témou je konzistencia, aj keď ja to mám trošku tak akože slash inkontinencia.
Mišo Gula: To nie, že ty to máš. Ty si sa prekecal minule, keď sme rozoberali témy, takže.
Mišo Ukropec: Ale tak trošku naschvál som sa prekecal.
Mišo Gula: Ale, ale pasovalo to v podstate.
Mišo Ukropec: Ono to pasuje, lebo niektorí majú čo pocit?
Mišo Gula: Že sa nevedia udržať.
Mišo Ukropec: Je to tak.
Mišo Gula: Máme, máme v našej väčšej bubline ľudí, ktorí, ktorým nestačí ani raz denne, ani dvakrát denne, niektorým ani trikrát denne.
Mišo Ukropec: Ani trikrát denne. Takže-
Mišo Gula: Tam to už naozaj vyzerá na diagnózu.
Mišo Ukropec: Presne, presne, no. Dokonca vyzerá to, že to skôr, že to skôr škodí miestami, ako by to pomáhalo.
Mišo Gula: No, paradoxne, lebo ja rád pracujem s dátami a nie s dom, s domnienkami, tak som si to vyskúšal na sebe a zatiaľ to vyzerá, že to môžem potvrdiť, že postovať dvakrát denne nie je efektívne.
Mišo Ukropec: No, aj keď pre väčšinu ľudí nie je asi predstaviteľné ani to ma postovať každý deň jedenkrát a nieže dvakrát.
Mišo Gula: Takto. Takže, takže ja som si tú inkontinenciu vyskúšal v praxi, takzvanou, kontrolovanou metódou.
Mišo Ukropec: Let let me check, hej?
Mišo Gula: Hej a asi sa vrátim naozaj ku konzistencii namiesto inkontinencie a bude to raz denne toto vyzerá byť akože taký, dobrý zlatý štandard.
Mišo Ukropec: Je to tak, aj keď je to že zvláštne, lebo mám, že tu a tam sa pošťastí. Mal som jeden týždeň taký, že som mal štyri dni za sebou virálne posty a po prvom som si myslel, že ty vole, keď dám druhý, že on mi to vlastne pokazí. A potom som dal tretí a vlastne oni všetky a proste že štyri dni za sebou ako išli a kukám na to, že ty brďo, že, že nejako nechápem ten systém, lebo myslel som si, že si budú parazitovať navzájom nejako.
Mišo Gula: Dobre, tak ja ti to vysvetlím. Povedz najprv ty, čo považuješ za virálny post.
Mišo Ukropec: No keď mám že trikrát viacej impressions a viac ako mám followerov, takže keď mám dneska päťdesiat niečo tisíc, tak dneska je to že stopäťdesiat tisíc plus keď má impressions, tak mám ho v krabičke, že je virálny.
Mišo Gula: No a ten dôvod, prečo ti to potom funguje, aj keď dáš druhý, tretí, štvrtý a oni na sebe neparazitujú, to je, to je to, že tá viralita spočíva v tom, že on sa šíri už medzi iných ľudí. Vieš, akože tvoj štandardný post žije na LinkedIne dvadsaťštyri hodín.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Potom zdochne.
Mišo Ukropec: A čau.
Mišo Gula: A čau. Môžeš ho kľudne vymazať. Už nikto nikdy v živote sa k nemu nevráti, ale on keď sa začne šíriť medzi inými ľuďmi, tak ten algoritmus alebo to, že ty postneš iný post už nemá vplyv na ten predchádzajúci post, na algoritmus toho, ako on funguje, lebo on už sa šíri cez druhé, tretie kontakty atď. Takže to už je úplne jedno, že či ty postneš niečo ďalšie alebo nie.
Mišo Ukropec: Ako ja to beriem, ale napríklad ten, ten paper wrap, čo sme sa bavili minule, tak ten mi išiel tak, že prvý deň mal že tisíc lajky, druhý deň mal tisícpäťsto lajky a hovorím si okej, tak ten už ako už akože končí napriek tomu, že tisícpäťsto lajkov-
Mišo Gula: No počkaj, ja som nepovedal, že on zdochne. Len som povedal, že už tvoje postovanie na to nemá vplyv.
Mišo Ukropec: Ja to chápem, ale že druhý deň tisícpäťsto, tretí deň že tritisíc. A pozerám, že akože úplne zmena tempa, druhý deň že šesťtisíc. T- hej? Pozerám, že ty brďo, že čo z neho bude?
Mišo Gula: Bragging much?
Mišo Ukropec: Áno a potom, potom, potom zrazu že, že deväťtisíc, deväťtisícpäťsto, deväťtisícsedemsto. Ale tie posty, tie takéto virálne má jedna celá štyri milióna impressions, čo som pozeral posledne. A teraz kukám, že ale on po týždni ti virálne zvyknú znova ožiť. Hej, že tam proste nejaké takéto čosi, ktoré akože reštartne a napríklad ten road paving, čo som mal, tak ten už som mal že desaťtisíc lajky po týždni. Hovorím si okej, tak som zvedavý, kde skončí a druhý týždeň nabral ďalších desaťtisíc.
Mišo Gula: No ale chápeš, ten môj point bol, že, že oni už fungujú nezávisle na sebe. Už to, či ty dávaš alebo nedávaš ďalšie posty na to nemá vôbec žiadny vplyv.
Mišo Ukropec: Je to možné, no. Ale ja mám, vieš, človek furt špekuluje, že jak by som tomu helfol ešte vieš, dopamín trošku.
Mišo Gula: Vieš jak sme sa stále bavili, že, že to je, to je ako v, keď hráš blackjack, vieš? Tak každý sa snaží nejak počítať tie karty a nejak s tým vyďubať a nakoniec aj tak vyďube s tebou ten systém, vieš? Takže algoritmus je ten dealer na blackjacku, ktorý ťa nakoniec aj tak si s tebou urobí čo chce, takže.
Mišo Ukropec: No takže aj keď neni každý postíček úspešný a každý deň nie je bohužiaľ nedeľa, aspoň nie v Európe.
Mišo Gula: A dneska je? Ako ti to ide dneska?
Mišo Ukropec: Letmiček.
Mišo Gula: Počkaj, pozriem aj ja.
Mišo Ukropec: No, ukáž sa. Takže-
Mišo Gula: Ježiš, to je sračka dneska, ty vole.
Mišo Ukropec: Dobre, to ti nebudem potom hovoriť, čo mám ja.
Mišo Gula: A to som, a to som už jeden dneska vymazal, hej? Aby, aby bolo jasné, aby som dostal svojej, svojmu claimu minulý týždeň, keď som povedal, že som viac postov vymazal, tak dneska som už jeden vymazal aj ten druhý je nahono. Takže okej.
Mišo Ukropec: Tak ja mám tento, že velice tučný, že šesťstotridsaťosem lajky a sedemdesiatjedna tisíc impressions.
Mišo Gula: Dobre, ty už môžeš ísť. Poprosím ďalšieho hosťa.
Mišo Ukropec: Prepáč. A je to vtipné, lebo aj ten včerajší je dobrý. To sú tie, to sú tie domy. Tisícsedemdesiat a stopäťdesiatštyri tisíc.
Mišo Gula: Nice.
Mišo Ukropec: Takže teraz, teraz to ide. Vieš, no keď, keď-
Mišo Gula: Nehovor to, nehovor to.
Mišo Ukropec: Dobre, dobre, už som ticho.
Mišo Gula: Ten deň je ešte ďaleko a boj ešte neskončil. Dobre, čo budeme dneska rozoberať? Asi sme to už naznačili na začiatku.
Mišo Ukropec: Ja by som sa chytil možno na začiatok toho tvojho trička, čo máš.
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo teda to je to Las Vegas tričko, ak sa nemýlim.
Mišo Gula: No bolo už vo viacerých mestách, ale.
Mišo Ukropec: Aj vo Vegas bolo, lebo tam tú fotku si pamätám, že teda to je, to je spredu, ale ukáž ešte zozadu prosím ťa sa na kameru, lebo snáď to bude vidieť. Lebo teda že 2D je proti jeho viere. Aj keď teda-
Mišo Gula: Naboženstvu.
Mišo Ukropec: Si si, teda naboženstvu. Si si ale vedomý, že si v silne katolíckej krajine, hej? Že sú tu ľudia v parlamente, ktorí by ťa dali veselo ukrižovať, upáliť za takéto, vyjadrenia.
Mišo Gula: Ako sa slušne povie, že mám péčku? A vlastne to už som povedal slušne, lebo mám samé iné.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja sa držím krásneho, krásnej hlášky od Steva Harveyho, ktorý keď narazí na hejtera tak povie: „Kiss my ass.“
Mišo Gula: Asi tak.
Mišo Ukropec: Dobre, tak to len akože k tričku, lebo som si všimol, že máš pekné tričko.
Mišo Gula: Díkes.
Mišo Ukropec: No a takže povenujme sa možno tej, tej konzistencii inkontinencii, že, že jak to je. Lebo ty si, ty si nezačínal úplne že zostra. Jak si začínal? Akými-
Mišo Gula: No nie, ja som, ja som začal takto akože úplne, že na začiatku som si samozrejme do Googlu napísal tak ako deväťdesiat deväť celá deväť percenta ľudí: „Ako často postovať na LinkedIn?“
Mišo Ukropec: Logiš.
Mišo Gula: Veľa fundovaných teoretikov tam písalo, že postujte-
Mišo Ukropec: Počkaj, jak to myslíš teoretikov?
Mišo Gula: No všelijakých školiteľov a všetko možné-
Mišo Ukropec: Ty myslíš, že keď niekto niečo vie, tak to robí a keď to nevie, tak to učí?
Mišo Gula: Nie, to som takto úplne nechcel, ale-
Mišo Ukropec: Okej, dobre, dobre.
Mišo Gula: Ale ak to ostane v podcaste, ľudia budú vedieť, že si to povedal ty.
Mišo Ukropec: Jedno šťastie, že sa neživím LinkedInovými školeniami. By som bol odpísaný.
Mišo Gula: Možno, že tento podcast ti k tomu napomôže.
Mišo Ukropec: No čo-
Mišo Gula: Len som zvedavý, čo budeš učiť, keď prd vieš o teórii LinkedInu. Hm? Budeš musieť naštudovať.
Mišo Ukropec: Kolotočár. Pogooglim.
Mišo Gula: Asi tak. No takže áno, konzistencia je jedno z prvých základných pravidiel. Tie pravidlá by bolo fajn si možnože pravidelne opakovať. Takže consistency is the king, engagement is the queen and your topic is your kingdom. Pre, pre, ľudí, ktorí úplne nerozprávajú po anglicky. A tá pravidelnosť-
Mišo Ukropec: Tu je, tu je nejaký užívateľ LinkedInu, ktorý nerozumie takej jednoduché vetičke. Keď áno, tak prosím doštudujte sa. Je to, že basic level.
Mišo Gula: Chceme byť podcast skoro pre všetkých, takže preložíme.
Mišo Ukropec: Zase som takýto akože exkluzívnostný. Prepáčte.
Mišo Gula: Hej, zase chceš elitársky byť.
Mišo Ukropec: Ty vla-
Mišo Gula: Ale ja s-ja som taký, že ja aj preložím. Takže, konzistencia alebo, alebo teda pravidelnosť má byť, je kráľom na LinkedIne. engagement alebo nazvime to po slovensky-
Mišo Ukropec: Budovanie komunity?
Mišo Gula: Áno, vzťahovanie a budovanie komunity bude, bude kráľovnou. A tá, tá nosná téma, o ktorej tvoríš a píšeš, to má byť tvoje kráľovstvo.
Mišo Ukropec: Okej, no tak daj teda, že čísla jak si začínal a kde si dneska. Okrem teda tých mazaní, lebo teda viem ja-
Mišo Gula: A teraz myslíš na počty postov alebo?
Mišo Ukropec: Hej, hej, hej.
Mišo Gula: Jaj, no tak na začiatku to bolo také, že som sa snažil aspoň, aspoň dvakrát, trikrát do týždňa niečo, niečo zo seba vypľuť. Ale častokrát sa mi stávalo také, že vieš, to je jak s posilkou, že keď, keď si raz povieš alebo dvakrát povieš, že sa ti nechce, tak to je veľmi ľahké neísť.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Hej? A tu je to to isté, že jeden deň si povieš a nechce sa mi, druhý deň a nechce sa mi. Však ešte stále stíham tri posty za týždeň a toto ťa vedie k tomu, že, že tých nechce sa mi bude strašne veľa a vypadneš z toho.
Mišo Ukropec: Logiš.
Mišo Gula: A keď sa mi to začalo stávať, tak som si povedal, že, že nie, nie, Mišo, ty si presvedčený o tom, že LinkedIn je správna cesta a jediná, stratégia, ako byť úspešný na LinkedIne je konzistencia. To ste ďalšia, ale tá konzistencia je akože prvá vec. Tak vtedy som si povedal, a to bolo vlastne na, na konci minulého roka som si povedal, že, že dám si taký challenge pre celý tento rok, že každý deň pôjde minimálne jeden post. A verte mi, že boli také dni, kde by ťa ani nenapadlo robiť post a post išiel. Takže celý tento rok to, to držím.
Mišo Ukropec: Len na Štedrý večer samozrejme. Všetci robia, sedia doma a šťuchajú do lopaty.
Mišo Gula: Štedrý večer je, je radosť robiť posty oproti tomu, v akých situáciách som písal posty. Takže.
Mišo Ukropec: Toto je si myslím celkom, celkom že jednoduché. Proste musíš.
Mišo Gula: Jednoduchšie sa o tom hovorí, ako sa to robí, ale presne, presne tá zodpovednosť, že vieš, že musíš. Presne to urobí to, že neriešiš. Proste musíš a niečo z teba vyjde a hotovo.
Mišo Ukropec: Tak ja to mám úplne rovnako. V podstate tým, že dlhé roky športujem, v podstate od puberty s krátkou prestávkou, skôr povedzme, že podnikateľské nepochopenie, ako dôležitý je šport v živote hlavne mladého človeka, aby mal ten správny mentálny conditioning. Tak okolo dvadsiatky som tam mal nejaký rok a pol, dva pauzu, ale ináč v podstate od osemnástich doteraz pre-športujem bez prestávky, takže skoro tridsať rokov a teda že celkom intenzívne. A jediná možnosť, ako človek môže dosiahnuť čo i len akože malý úspech, nejaký lokálny tu nemusí byť teraz galaktický šampión, tak bez work your ass off to proste nepôjde. Proste sadneš a robíš Ideš do posilky? Ideš. Ideš behať? Prší? Vynikajúco! Nebudem tak smrdieť, ako keď bežím na slnku, lebo sa viacej potím. To sa potím kus menej.
Mišo Gula: To s-to sa tak hovorí, vieš, že, že keď sa darí, tak to vie každý blbec.
Mišo Ukropec: Áno, presne tak.
Mišo Gula: Ale treba to zlomiť vtedy, keď sa nedarí.
Mišo Ukropec: Práve, práve. No a ja som ináč, keď som v tom 2019 si povedal, že ja začnem tak akože, že, že idem, že do toho, do toho. Tak ja som práve volal Jankovi Išovi, kamarátovi, spisovateľovi.
Mišo Gula: Si ho nepozdravil.
Mišo Ukropec: Čo viem, či? ináč teraz som s ním konzultoval akurát minulý týždeň tú moju knižku.
Mišo Gula: Okej.
Mišo Ukropec: Že tak ako, že dosť ma to pušlo zase, že, že musí to byť-
Mišo Gula: Či ty budeš ďalší z tých, ktorý nenapísal svoju knihu? Že ju písal niekto iný za teba alebo? To bola iná kon-konzultácia?
Mišo Ukropec: A určite sú tu ľudia, ktorí potrebujú niekoho, aby za nich napísal, lebo sa nevedia vykoktať. Ale ja som už vajnený dosť.
Mišo Gula: Nie, do politiky nebudeme zachádzať. Či si myslel niekoho iného ešte?
Mišo Ukropec: Už som ticho. A volám mu, že Janči, že prosím ťa, jak to mám akože uchopiť, hej? Miško, to je úplne jednoduché. Každý týždeň jeden. Hej? Keď spisovateľ píše, tak má písať tak. A neni to teda, že, že železné pravidlo, lebo sú ľudia, ktorí tak nepotrebujú pracovať. Ale tá základná mantra je, že píšem každý deň. Chce sa mi, nechce sa mi. Koho to zaujíma? Proste sadni a kukaj na tej veci robiť a potom ten úspech sa dostaví. A takže ja som začal tiež takto nejako, že, že jeden týždeň. A písal som na rôzne témy a písal som len po slovensky, lebo však- čo ja by som išiel niesť do veľkého sveta, že áno? Takže všelijaké témy som mal, vieš, či akože z biznisu alebo z leadershipu alebo z technológií a takto som to nejako skladal. Ale u mňa vlastne tá, tá, že, že tvrdú pušku som tomu dal, pušku v zmysle ako podtlačenie, v alebo rozhodnutie padlo v lete minulého roka, kedy už sme boli že takto blízko od podpisu tej saudskej investície, ktorá sa nakoniec nepodarila. Hovorím si okej, máme toto, máme toto, máme toto. Okej, tak akože kámo, že odpaľme to. A mal som, ešte chalana predtým na palube, ktorý mi povedal, že kámo, že musíš zo seba urobiť celebritu, lebo je to jediná možnosť. Tak som sa trikrát nadýchol. Hovorím si no tak už som bol tam a tam, tak ako možno by som to mohol teda skúsiť. Keď takí kreténi môžu byť v najvyšších štátnych pozíciách, tak prečo ja by som nemohol zo seba robiť celebritu, keď aj takí somári, nemajú problém rozhodovať o chode štátu? Takže ja som sa rozhodol, že oslovím Garyho Travisa, lebo teda a lokálni LinkedInoví školitelia a školiteľky hádam teda mi odpustia toto hulvátstvo, ale, é-
Mišo Gula: Opatrne, niektorých budeme chcieť mať v podcaste.
Mišo Ukropec: Však ja sa to skúsim teraz, čo sa mi snáď len moc nedarí, to čo najdiplomatickejšie vyjadriť, ale nejak sa mi úplne nezdalo, že mal by som konzultovať to, keď chcem mať stotisíce followerov s niekým, kto ich má že desať, pätnásť tisíc, hej?
Mišo Gula: Pri všetkej úcte, lebo je to v porovnaní s naším trhom na Slovensku.
Mišo Ukropec: Áno, áno, že tu lokálne perfectly fine, že žiadny problém, ale tú ambíciu ja mám trošku vyššiu. Napriek tomu, že som kolotočár. A keď sa mám odkolotočárovať, tak potom potrebujem si tie méty nastaviť trošku vyššie. No a, mám jednu kamarátku, tú týmto zdravím, bez mena tentokrát a tá ma práve na Garyho upozornila. Poslala mi nejak, ja som mal nejaký leadershipový post a ona mi poslala potom akože s nejakým odstupom času, že, že Miško, že tu si pozri, že, že tu som myslela na teba, keď som to čítala. Som si kurli šopl, že dobrý chlápik ten Gary a on robí, teda už nerobí, ale robil takéto nejaké akože školenia a, a nejakú podporu v rámci LinkedInového rastu a má, on má dneska ja neviem pol, trištvrte milióna followerov, nejaké také číslo.
Mišo Gula: Koľko?
Mišo Ukropec: Proste, že, že ve-veľa, veľa, že násobne viacej, rádovo viac, ako máme my.
Mišo Gula: Zatiaľ.
Mišo Ukropec: Zatiaľ. A tak som mu napísal, že, že Gary, že mal by som mať taký a taký záujem. Počúvaj, príde mi dotazník, ktorý som akože musel, že, že on sa proste že pýtal: „Si schopný tomu venovať sedem dní v týždni po hodine? Si schopný vygenerovať toto? Si schopný toto?“ Proste normálne, že, že fýhaš. Oni to mysleli, že vážne, že musím to myslieť vážne ja.
Mišo Gula: Hej.
Mišo Ukropec: Tak som to akože preklikal na konci: „Okej, you are qualified.“ Že formulár ma vyhodnotil zatiaľ tak akože predbežne, či mám naozaj to mentálne nastavenie, ten commitment, ktorý si toto vyžaduje. Hovorím, tak toto sa mi páči, že nechcú strácať čas oni s nejakým somárom, ktorý síce má peniaze a vie si zaplatiť na nejakú, za nejakú takú drahšiu povedzme konzultáciu, ako stoja tie konzultácie tu-
Mišo Gula: Lepší kolotoč.
Mišo Ukropec: Lepší kolotoč. Ale, ale potom to vlastne pôjde do kopru a nechcú s takými ľuďmi strácať čas. A to sa mi aj páčilo, lebo ja mám tiež rád, že keď sa commitnem, že teda že idem, tak to znamená, že idem. Nie že ja som taká nerozhodná alebo ne? Nie, nie, nie, proste keď idem, tak idem.
Mišo Gula: Tak počuj, ale akože super. Tak mi skús povedať aspoň jednu, dve veci, že čo sa týka našej témy, tej konzistencie, čo ti vlastne dalo to, to školenie s ním?
Mišo Ukropec: Že tá najsilnejšia vec je Že never ever think small, think big. A druhá, tá súvisí práve s tou konzistenciou, že na tú konzistenciu treba nabiehať. Že to neni, presne, že to je ako s behaním, že keď chcem začať behať, tak behať každý deň neni zrovna dobrý nápad. A ani pre začiatočníka a ani pre pokročilého. Proste to telo si potrebuje pri behaní nejako zregenerovať, tá superkompenzácia, aby tam nastala a všetky tie veci, vďaka ktorým silnieme. A to isté sa týka potom aj tohoto, že keď chodia za mnou ľudia, že prosím ťa, že jak to mám robiť a majú povedzme, že väčšiu ambíciu, nielen tunak niečo šolichať lokálne. A ja im poviem, že tak ale na konci budete postovať, že sedemkrát do týždňa, ale nezačínať zo siedmimi.
Mišo Gula: Tak, tak ani my sme tak nezačínali.
Mišo Ukropec: Ani my sme tak nezačínali, lebo ty nemáš ten content, ty potrebuješ proste systém si v tom nejako nájsť, čas si ako na to vyhradiť.
Mišo Gula: Ale ani mentálne nastavenie, to, to nie je jednoduché.
Mišo Ukropec: Tak a plus samozrejme, že koľko ľudí je zvyknutých komunikovať na Slovensku denne v angličtine a máš napísať rozprávku na tri riadky tak, že to kečne pozornosť?
Mišo Gula: Vieš čo, tých, tých asi, tých asi bude dosť, len á, tam bu- tam bude skôr problém v tom, že-
Mišo Ukropec: Ale aj tú tému musíš mať.
Mišo Gula: No to jasné, to je jasné. Len, len a-ako keby že, á, v prvom rade človek potrebuje vedieť, že prečo to robí. Hej, čiže my obidvaja sme popísali-
Mišo Ukropec: Ty myslíš, že, že, že konanie bez vízie, že je nočná mora?
Mišo Gula: Áno, môže byť, môže byť. Neviem, v minulej časti sme si obidvaja povedali, čo, čo bolo na začiatku pre nás akože nejak-nejakou motiváciou. A toto si myslím, že aj, aj tej konzistencii musí predchádzať. Ako ten človek musí presne vedieť, prečo to robí.
Mišo Ukropec: Prečo to robí? Jasné.
Mišo Gula: Ja napríklad som to svoje prečo, á, získal vtedy, keď som sa rozhodol, že idem postovať každý deň. Dovtedy som to robil tak, že chcem sa zviditeľniť, neviem čo, ale potom, keď som získal tú odpoveď na otázku, prečo vlastne to chcem naozaj robiť, tak vtedy jednoznačná odpoveď bola dobre, ale tak potom to rob na bomby, lebo to nemá ro- zmysel akože naťahovať ďalších x rokov. Vieš?
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Hej? Hm, super. Á, najčastejšia otázka od ľudí je, ako často postovať na začiatku, keď s tým začínam.
Mišo Ukropec: Raz do týždňa.
Mišo Gula: Myslíš, že to stačí?
Mišo Ukropec: Na začiatok áno. Potrebuješ sa odklepať. Lebo vieš, ja keď, čo som sa bavil ja s ľuďmi, ktorí prišli za mnou s takouto otázkou, tak oni majú prirodzene, ale nesprávne nejaké hemungy z toho, že Ježiš Mária, ja teraz niečo strelím a teraz všetci to uvidia a teraz vlastne ja som jak keby že nahý, nahá, niekde vystavený na, na nejakom stole a teraz všetci sa na mňa pozerajú.
Mišo Gula: Máme dobrú správu, nikto to neuvidí.
Mišo Ukropec: Áno, presne, že prepáč, teraz že kruto úprimný, nikoho to nezaujíma, hej, že nula, hej? A, a tým pádom ten dôvod na, alebo, alebo tá mentálna barlička, ako sa z toho celého, ako sa s tým vysporiadať je, že ty keď aj s týmto tričkom by si išiel po ulici a potom sa opýtame desiatich náhodných ľudí z tridsiatich, ktorí okolo teba prešli, že všimli ste si, aké mal tričko? Nie, oni sa na nás nepozerajú. Ich to vôbec nezaujíma, ako myslím, že masu. Jasné, že keď už je tých ľudí, že desaťtisíce, tak je tam malá skupina ľudí, ktorá že veľmi, veľmi pozorne sa pozerá a vníma aj akože nuansy a detaily. To je pravda, ale na začiatku, keď ja strelím post a ten má tristo videní, tak to neznamená, že tristo ľudí si ho prečítalo.
Mišo Gula: Hm, hm.
Mišo Ukropec: To znamená, že tristo krát bol zobrazený a ten človek akože scroluje v tom feede. Okej, okej, nejaký Jožo alebo Fero alebo niekto. Drž, cink, cink, ale reálne to nikto neprečítal.
Mišo Gula: No pozri, ja mám, ja mám trošku iný názor na, na to, tú častosť postovania podľa mňa a súvisí to aj s, s tým, ako, ako funguje algoritmus, že ty, ty ten algoritmus v podstate musíš naučiť na to, že tvoríš. Hej? To nie je niečo, čo je, čo je dané jedným vzorcom a tam to končí. Ten algoritmus je ako keby taký tvoj kamoš, ktorý, ktorého ty naučíš, ako funguješ, kedy postuješ, čo postuješ, ako pravidelne a tak ďalej. A ten algoritmus sa potom postupne snaží optimalizovať tvoj, tvoj dosah. Ak to robíš dobre, pomáha ti, ak to robíš na hovno, tak ti proste nepomáha a tak ďalej. stretol som sa s takým číslom, že by to malo byť aspoň dvakrát, trikrát do týždňa. Á, čo jednak, jednak pomáha algoritmu, ale za druhé ti to pomáha aj v budovaní tej tvojej konzistencie. Hej, toho, aby, lebo keď je to raz za týždeň, tak to môže byť prvý týždeň to môže byť v pondelok a druhý týždeň to môže byť v nedeľu a tým pádom si dva týždne neurobil nič. Vieš?
Mišo Ukropec: Dobre, tak prepáč, že som sa nevyjadril, že úplne, že, že plne a presne, lebo každý týždeň znamená, že každý týždeň v ten istý deň samozrejme. Takže ideme, že pondelky, utorky, stredy, proste nejaký si deň, ale že teda že konzistentne so železnou, železnou pravidelnosťou. A toto je, že na začiatku. To neni, že končí na jednom. Nie, on sa má dopracovať práve k tým, že aspoň dva, tri a keď s tým je spokojný, tak perfectly fajn, žiadny problém nemusí ísť ďalej. Neni, nemusí byť každý influencer nutne, ale, ale že potrebuje začať s tým, že jeden do týždňa. Áno, nemôže to byť jeden pondelok a o trinásť dní potom nedelať. To je samozrejme nezmysel.
Mišo Gula: Ja mám ešte jeden, á, možnože lepší tip, ako, ako získať ten zvyk, lebo ono je to celé o tom, tom zvyku prísť na LinkedIn a vykonať nejaké akcie. Hej?
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: Začal som posledné mesiace odporúčať ľuďom, ktorí sú ale že úplní nováčikovia, to, aby, aby sa na začiatku netrápili tým, že musia niečo tvoriť. Len nech si dajú záväzok, že každý deň nech idú na pätnásť minút na LinkedIn. Akože normálne, že namiesto raňajok, lebo raňajky sú najväčší scam ľudstva o tom, že je to najdôležitejšie jedlo dňa, tak namiesto raňajok pekne-
Mišo Ukropec: Miliarda Číňanov sa otáča v hrobe teraz.
Mišo Gula: Čiže namiesto, namiesto raňajok si kľudne sadnúť na pätnásť minút k LinkedInu a prezrieť feed, niečo olajkovať, niečo okomentovať. Toto keď človek bude schopný dodržať pár týždňov, sám príde na to, že počkaj, mám nejakú myšlienku, o niečom by som chcel napísať a to napíše. Ako v prvom rade získať ten habit prísť na LinkedIn a potom stavať na tom a začať robiť ďalšie veci, vieš.
Mišo Ukropec: Fakt je, že ja som túto fázu trošku preskočil, lebo ja som myslel na ľudí, ktorí chcú začať, že tvoriť, že oni neprichádzajú s otázkou, že na čo to je dobré, ale prichádzajú s otázkou: „Chcem z toho niečo získať.“
Mišo Gula: No he-helen, častokrát sú to ľudia, ktorí aj tak chodia len raz za týždeň na LinkedIn, vieš?
Mišo Ukropec: Áno, ale konkrétne toto sú situácie, kedy tí ľudia už akože niečo dávajú a v podstate len, len chýba im tá konzistencia, že majú, že, že majú pondelok, potom majú niečo piatok, potom majú tri týždne nič, potom dajú zase dva, potom mesiac nič a toto je ten problém.
Mišo Gula: Zase si škrtol nejaké percentá z našich sledovateľov, ktorí sú úplní začiatočníci.
Mišo Ukropec: Prepáčte.
Mišo Gula: A to je elita. V pohode.
Mišo Ukropec: Ja sa tak snažím. No takže ja, pozri, ja viem, že som zabiasovaný všelijaký, hej, no ale to je život. Pozri, niekto sa musí starať o tých začiatočníkov a niekto sa musí starať o tých pokročilých. No tak ja som na tých, čo chcú ísť trošku ďalej.
Mišo Gula: Tak ideme pokryť všetkých, nie? Nejak sa budeme dopĺňať, nie?
Mišo Ukropec: Takto. Nechajme ich pre tých LinkedInových lokálnych, tých malých, vieš?
Mišo Gula: Ježiš, ale zase si sprostý. Však to nám nikto neodpustí, ty kokos, z Profíkov. Budeš chodiť na akcie sám?
Mišo Ukropec: Pozveme ich do podcastu?
Mišo Gula: Budem musieť ako ospravedlnenie.
Mišo Ukropec: Nie, no-
Mišo Gula: A ktoré dni postuješ?
Mišo Ukropec: Všetky. Nemám, nemám-
Mišo Gula: Super otázka.
Mišo Ukropec: Keby jak čo sa opýt-
Mišo Gula: Ktoré dni by si odporúčal ľuďom postovať? Všetky.
Mišo Ukropec: Nemyslím si, že by na tom záležalo, ale že skôr ide o to, že v akom čase, že mali by roz-ľudia rozmýšľať nad tým, že, že kedy tá moja typická audiencia si k tomu sadne.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Že napríklad ja keď som, keď ja som v, že teda mojou cieľovou skupinou je, je priemysel a nejaké itéčko a inovácie.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: A to sú ľudia, keďže sú to aktívni užívatelia LinkedInu, že denní, tak oni tento habit už nejaký majú. Už proste už tú svoju dopamínovú dávku potrebujú aspoň raz do dňa. Takže ja to sypem ráno, že osem tridsať. Častokrát mám aj nejaký scheduler nastavený, lebo mám dni, kedy som niekde odcestovaný alebo šoférujem alebo čo, tak viem, že budem v aute, tak proste to nastavím a príde mi to dobrý čas, lebo o deviatej už začínajú mítingy. Teraz bavíme sa o strednej Európe. Samozrejme, že ja mám tú komunitu od Ázie po, v Amerike až tak nie veľmi, ale povedzme, že, že západnú Európu a tým pádom tých časových pásiem mám, že od plus päť a pol hodiny po mínus ja neviem dve hodiny a tým pádom, ale triafam tú doobednú šichtu. V nedeľu to ale napríklad nemusí platiť, lebo keby som v nedeľu nestihol dať post doobeda ráno, čo teda dávam, lebo som zistil, že aj sobota, nedeľa normálne veľmi dobre to vie performovať o tej pol deviatej, deviatej. A keby som nedal, tak dám ho ale o piatej po obede. Ale nedám ho, že o druhej, lebo o druhej ľudia chodia po návštevách a kdekade. A síce môžu byť hulváti, že šťuchajú na návšteve do telefónu akože dobre, ale skôr si k tomu sadnú potom podvečer.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Hej? To znamená, že nemá dávať to zmysel, že o dvanástej alebo dobre, možno dvanásta, ale aj to, však ľudia chodia na obedy s niekým. Takže oni na tom obede sa vykecávajú s tým kolektívom, v ktorom práve sa nachádzajú. Ale o tej pol deviatej alebo ôsmej, keď, keď šťuchajú do telefónu, tak s vysokou pravdepodobnosťou do toho šťuchajú sami, lebo žena, muž už odčom odišli, decká už sú huš a on sa práve vychystáva do práce.
Mišo Gula: Ale to, to už podľa mňa je to už taká akože nie že vysoká škola, ale taká stredná škola by som povedal toho, toho plánovania, lebo v prvom rade akože, keď chcem ísť baliť baby, tak nejdem na diskotéku v pondelok do obedu, hej? Ale vyberiem si buď večer alebo víkend. Hej, takže to je len-
Mišo Ukropec: Ja na diskotéky nechodím.
Mišo Gula: To je, to je len poznámka k tomu, že jednoducho treba postovať vtedy, keď je aspoň nejaká šanca. Čiže-
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Robiť to v noci nemá žiaden zmysel, lebo všetci spia.
Mišo Ukropec: Áno, o druhej v noci vystreliť post nezmysel.
Mišo Gula: Keď tak, keď s LinkedInom začínaš, začínaš tvoriť, tak je fakt jedno, či to dáš ráno o ôsmej, o deviatej alebo o desiatej alebo o jedenástej. Proste je to úplne jedno. Len to urob, hej?
Mišo Ukropec: Áno, ale myslím, že, že je dobré minimálne rozmýšľať v tom kontexte, že moja cieľová skupina-
Mišo Gula: Nie ale, ja rozumiem, ale ty staviaš bariéry tomu, kto ešte len začína s LinkedInom alebo sa snaží byť konzistentný, vieš?
Mišo Ukropec: Zase elitárske hovoreno.
Mišo Gula: Hej, hej. Čiže, čiže to, čo hovoríš, to je už naša akože vysoká škola. Ale teraz pre ľudí, ktorí akože naozaj chcú s tým začať-
Mišo Ukropec: Že som ťa teraz pochoval, Janko.
Mišo Gula: Občas sa to stane v týchto podcastoch, tak si to baš.
Mišo Ukropec: Učím, učím sa od najlepších.
Mišo Gula: Ale naozaj, keď niekto začína, tak ako zbytočne sa tým nezaoberať. Či týždeň, či víkend je to úplne jedno. Dokonca hocikedy cez víkend nám ešte lepšie performujú posty ako, ako cez týždeň, lebo-
Mišo Ukropec: Áno, stáva sa.
Mišo Gula: Lebo ľudia kakajú na záchode aj cez víkend a ľudia sa nudia pri jedle aj cez víkend.
Mišo Ukropec: Sú sviatky, je hnusné počasie.
Mišo Gula: Tak.
Mišo Ukropec: Napríklad pre slovenskú audienciu je vonku odporné počasie, že by ste psa nevyhnali. Je to vynikajúci čas streliť post.
Mišo Gula: Presne tak.
Mišo Ukropec: Že chceli ste ho dať o dve hodiny? Leje jak z krhly. Plesk to hneď.
Mišo Gula: Je lepšie nedať žiadny post ako nejaký kolotočársky post.
Mišo Ukropec: Čo sa pýtaš kolotočára? Kolotočársky.
Mišo Gula: Vieš čo? Taká že najčastejšia výhovorka: „Ale ja som, ja som mala alebo ja som mal takú tvorivú krízu a nevedel som čo postnúť tento týždeň.“ Kokos, keď som bol v Las Vegas, vystupoval tam Will.i.am. Hej? To je taký americký raper, dneska už investor a motivačný spíker a neviem čo všetko.
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: Ale povedal za tú hodinu a pol jednu múdru vetu: „Nič také ako tvorivá kríza neexistuje. To je totálny bullshit.“ Keď raz žiješ z toho, že máš tvoriť a že to je tvojim cieľom niečo tvoriť, tak proste-
Mišo Ukropec: Tvoríš.
Mišo Gula: No matter what. Proste tvoríš. Akože na to, aby si mal jeden virálny post, potrebuješ postnúť sto, dvesto postov? Jak dlho nám trvalo, kým sme sa dostali na prvý miliónový post?
Mišo Ukropec: Tri roky? O-o-ako od úplného začiatku.
Mišo Gula: No. A to, to sú, to nie že desiatky, to sú stovky postov, ktoré si musel urobiť.
Mišo Ukropec: A miliónových mám... No schválne. Pozrime.
Mišo Gula: Zase sa ideš chváliť, kokos.
Mišo Ukropec: Ale ako mysli troška na moje ego, hálo.
Mišo Gula: Ale takto máme ich zhruba rovnako, takže.
Mišo Ukropec: Jaj ty si sa bál, že ťa tromfnem, hej?
Mišo Gula: Nie, nebál. Ja to mám skontrolované.
Mišo Ukropec: Počkaj, ja len pozriem, lebo vlastne miliónových neviem koľko mám. No počkaj, pozrime sa tristo šesťdesiat päť dní. Samozrejme, že prvý je road paving, hej? To je, to viem, lebo ten je že dvojmiliónový, ale je road paving, potom je tieto, tieto paper wraps, potom je Tesla. Pamätáš si? Tvoj obľúbený.
Mišo Gula: Super.
Mišo Ukropec: Potom je, potom je ten, ten dron s takými tými, plutvo- neviem jak to správne nazvať.
Mišo Gula: No nič, proste akože medzi kolotočármi ty si šéf kolotočárov.
Mišo Ukropec: Ja som šéf koloto-- lebo prvý miliónový ináč bola, že ako bola IKEA vynájdená. To bolo, že to som nechápal ten post čo robí. Takže počkaj, to päť ich mám, čo sú milión plus.
Mišo Gula: Super. Dobre, ja, ja to mám nejak-
Mišo Ukropec: A tých postov, že tento rok som dal tristo. A, a takže bavíme sa, že, že päťsto, šesťsto postov som dal a z toho-
Mišo Gula: No proste akože jedno percento.
Mišo Ukropec: Jedno, jedno percento je-
Mišo Gula: Presne o tom sa bavíme ako. Čiže ako, túžba po dokonalom po-poste je totálny nezmysel.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: A je ďaleko lepšie dať akúkoľvek myšlienku v dvoch vetách, ako neurobiť post.
Mišo Ukropec: Definitívne. Ja neviem, či si videl od Adama Granta TEDovú prednášku o origináloch, ale nie origináloch akože originálne diela, originality ako typ ľudí. A on tam práve spomína, Bacha, Beethovena a Mozarta. Bol tam taký graf, že koľko, koľko toho urobili a potom čo boli najväčšie pecky- Tak oni toho najviac urobili.
Mišo Gula: Jasné.
Mišo Ukropec: To znamená, že mali síce najväčšie pecky, ale aj mali najviac sračiek.
Mišo Gula: No jasné.
Mišo Ukropec: Proste že pes by po tom neštekol, aj keď je to od Mozarta. V živote si to nepočul, že čo to za škrkaninu? Dajte to preč. Ale pri všetkých tých škrkaninách sa podarilo pár diel, ktoré sú že galaktické. Takže keď niekto si myslí, že-
Mišo Gula: Ale to prichádza len s množstvom.
Mišo Ukropec: Áno, áno, to je ako jednoduchá štatistika. Proste keď strieľam veľa, tu a tam trafím.
Mišo Gula: Tak, tak.
Mišo Ukropec: Vytečne. povedali sme si, že, že, že kedy a zhruba koľko. Ale ja si myslím, že v tej, v tej konzistencii ľudí môže trošku brzdiť to, že majú pocit, že aby sme ako nespamovali to svoje okolie. Hej? A ja som mal z toho tiež v jednom momente méchougé, lebo kam sa pohneš, tam ťa ľudia spoznávajú a hovoria: „Miško, sledujeme ťa akože cool, hento sa mi páčilo.“ A ja kukám: „A kde je lajčiček?“
Mišo Gula: Sleduješ, sleduješ, ale lajk kurva nedáš.
Mišo Ukropec: Vidieť. Nie, nie ste, bavím sa. A, a potom sa ma pýtajú, že no vieš, že ale aby sme tú, tú našu audienciu nespamovali a podobne. A hovorím: „Počúvajte chlapci, koľko percent užívateľov LinkedInu chodí na LinkedIn denne?“
Mišo Gula: No, málo.
Mišo Ukropec: Málo, málo. Oni chodia že-
Mišo Gula: Šestnásť percent sme minule pozreli.
Mišo Ukropec: Šestnásť percent. To znamená, že osemdesiat štyri percent ľudí, ktorých máme vo svojej sieti to ne- proste nevidia. Áno?
Mišo Gula: A to ešte aj neznamená, že tých šestnásti čo, šestnásti, že príde, že to uvidia.
Mišo Ukropec: Že to uvidia. Presne tak, však oni majú aj iných ľudí sledujú, nesledujú.
Mišo Gula: Nechápem prečo, ale, ale ja to-
Mišo Ukropec: Ja tomu tiež nerozumiem, ale budiž im to odpustené. Takže, takže toto neni vôbec téma. A potom je tu ešte na to nadväzujúca téma, a to je, že keď ty si strelil nejakú pecku a ja ju o dva týždne strelím znova, tak tiež sme z toho mali méchougé, že ty brďo, to už všetci videli. Tak jak tá Tesla.
Mišo Gula: Hej, hej, hej, hej.
Mišo Ukropec: Hej? To aby ste vedeli diváci, že ja som strelil Tes- post jak dron letí cez fabriku Tesly a tiež to je jeden z tých miliónových a Misha mi len píše, že: „Kurňa, že video čo už všetci videli, stotisíckrát bolo na všetkých sociálnych sieťach a zas to ide.“ A ja mu hovorím: „Fešačik, áno, lenže keď je na LinkedIne deväťsto neviem koľko miliónov ľudí a ja mám milión impressions, to znamená, že pol milióna ľudí si to naozaj že pozrelo, tak ale stále je do ďalších deväťsto miliónov ľudí, ktorí to u mňa nevideli. Možno to videli u niekoho iného a možno aj ne.“
Mišo Gula: A hlavne, ľudia, nemyslite si, že každého zaujímate. Naozaj nie.
Mišo Ukropec: Nie. Bohužiaľ. Bohužiaľ nie. Iba my.
Mišo Gula: Nie, ani my. A to je naozaj ako po týchto skúsenostiach to je vec, kedy som prekonal aj ja ten Tobias a už mám to v prdeli, či to niekto postoval, nepostoval, či to kolovalo niekde. Proste ak to súvisí s mojou témou, ak k tomu viem dať dobrú myšlienku, tak to proste ide vonku a hotovo.
Mišo Ukropec: Presne. A my sme mali aj navzájom túto debatu, nie? Že vlastne keď ty si to strelíš a ja to strelím, tak vlastne to uvidia dve rovnaké skupiny ľudí, pretože naši si tie sa, keďže máme veľmi podobnú alebo na seba nadväzujúcu tému, tak sa musia prelínať. Až sme zistili, že nie.
Mišo Gula: Že to tak nie je.
Mišo Ukropec: Že to tak neni. Že schválne, koľko máme s tebou sharovaných kontaktov?
Mišo Gula: Myslím, že okolo štyritisíc sme tam mali.
Mišo Ukropec: Pozrieme to a potom pozrieme ešte niekoho. Kde si pán Gula?
Mišo Gula: Ale to je, to je vieš tak, to je tak, že my máme štyritisíc spoločných kontaktov, ale z nich len šestnásť percent je tam denne. Hej, tá štatistika furt nejak sedí.
Mišo Ukropec: Takže počúvaj, kukáš, že tri deväť deväť osem. Takže skoro štyritisíc, ale-
Mišo Gula: Prepáč, strašne som sa sekol.
Mišo Ukropec: Budiš ti to odpustené, ale ja pozriem teraz môjho obľúbeného Mertasa Soltániho.
Mišo Gula: Okej.
Mišo Ukropec: Ja neviem, ty si s Mertasom v kontakte nejakom?
Mišo Gula: V nejakom hej.
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: Registrujem ho.
Mišo Ukropec: Tak on má momentálne že, že päťstopädesiatdeväťtisíc followerov, ale má s ním že tristo tridsaťsedem spoločných kontaktov. Hej? To znamená, že ja kľudne môžem streliť Mertasov content a jeho sieť to vôbec neuvidí. A rovnako tak ja, keď jemu niečo olajkujem, proste ako tie siete sa prelínajú strašne málo. A neni tým pádom dôvod si z toho robiť nejakú hlavu.
Mišo Gula: Jasné, jasné. Dobre, ja myslím, že sme povedali, čo sme chceli k, ku konzistencii, takže asi len zopakujme, že postovať pravidelne a nenaháňať sa za dokonalosťou. Nemá to zmysel. A snažte sa každý post urobiť tak, aby mal potenciál na viralitu, ale buďte si istí, že nebude virálny.
Mišo Ukropec: Nechajte sa príjemne prekvapiť.
Mišo Gula: Tak.
Mišo Ukropec: S tým, že ja by som dal tomu možno ešte jeden taký dodatočný takeaway, nejaké posolstvo, že my si máme tendenciu myslieť, že to, čo vieme my, vedia aj tí ostatní. A to neni pravda. To znamená, ja som mal včera debatu s kamarátom Peťom Richtárikom. Čau Peťo! A on mal nejaký post o českom architektovi, ktorý robil Ferrari múzeum v Taliansku. A že, že perfektný job. Ján Kalinský, Kapistky, nejaké také meno, nepamätám si. A hovorím, že, že to je Čech? Že áno, že to je najslávnejší český architekt a tak. Hovorím: „Prepáč, Peťo, netuším, kto je ten gentleman alebo teda bol, on to už je teda zomrel a tvoja audiencia tiež nie. To, že ty si v komunite architektov a oni všetci vedia, že to bol najväčší master, ale ty by si mal predstaviť v tom poste, že: „Vedeli ste o tom, že Ferrari múzeum navrhoval český architekt? Ne? Tak tu je jeho príbeh drdrdr a má to nejakú hodnotu. Ale keď povieš, že, že good job by Ján kto? Ja som teliatko, ja architekta nepoznám.
Mišo Gula: To-toto budeme asi rozoberať v niektorej časti, kedy sa budeme venovať tomu, že ako vôbec tvoriť. Takže to o pár týždňov. Ale určite toto je veľmi, veľmi dobrý point. čo bude nabudúce?
Mišo Ukropec: No tak mali sme inkontinenciu, teda ako-
Mišo Gula: Konzistenciu.
Mišo Ukropec: Konzistenciu. Takže možno by sme sa mohli povenovať trošku-
Mišo Gula: Kráľovnej?
Mišo Ukropec: Tej kráľovnej.
Mišo Gula: Engagementu?
Mišo Ukropec: jak na to.
Mišo Gula: Okej.
Mišo Ukropec: Výborne.
Mišo Gula: Tak sa vidíme. Čau Bolsošár.
Mišo Ukropec: Čau, čau.