Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1947 min

#19 - hosť Veronika Jurenková - Employer branding (MSM Group)

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťkou je Veronika Jurenková, personálna riaditeľka zbrojárskej skupiny MSM Group, ktorá prišla – na radosť moderátorov – aj s darčekom. Rozpráva, že v skupine začínala ako študentka na stáži na HR, počas materskej chodila do práce s kočíkom a personálnou riaditeľkou sa stala v čase, keď sa podľa jej slov počet zamestnancov skupiny za rok a pol zvýšil z necelých päťsto na vyše tisíc dvesto. Ľudí podľa nej nemajú problém nájsť – telefón zvoní neustále –, no podmienky sú prísne: slovenské občianstvo, čistý register trestov, preverovanie, limity na exekúcie, nulová tolerancia alkoholu a pravidelné testy na drogy. Pri náboroch sa pýtajú aj na etický postoj k zbrojárskej výrobe. Opisuje presnú prácu pri montáži zapaľovačov, ktorú vďaka jemnej motorike lepšie zvládajú ženy, a starostlivosť o zamestnancov vrátane fyzioterapeuta a spoločných tréningov. Na LinkedIne začínala príležitostne, no keď začala pridávať viac, prišli reakcie aj označenia; teraz premýšľa o firemných ambasádoroch. Moderátori sa pýtajú aj na časté zmeny vo vedení firmy a na to, ako komunikovať, keď sa o firme veľa nevie.

Hlavné myšlienky

  • Počet zamestnancov skupiny sa podľa Veroniky za rok a pol zvýšil z necelých päťsto na vyše tisíc dvesto.
  • Podmienky prijatia sú podľa nej prísne: slovenské občianstvo, čistý register trestov, preverovanie a nulová tolerancia alkoholu.
  • Pri pohovore sa pýtajú aj na etický postoj uchádzača k zbrojárskej výrobe.
  • Presnú montáž zapaľovačov podľa Veroniky lepšie zvládajú ženy vďaka jemnej motorike.
  • Pri nábore operátorov sa im podľa nej osvedčili aj lokálne noviny.
  • Firma podľa nej investuje do zdravia ľudí – fyzioterapeut na pracovisku a spoločné tréningy.
  • Na LinkedIne zvažuje zapojiť do komunikácie firemných ambasádorov.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Ľudia sa k nám hrnú, doslova nám zvoní non-stop telefón.
— Veronika Jurenková
Konečne prišiel slušný vychovaný hosť.
— Mišo Gula
Asi preto, že to dáma.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Employer branding - ako prilákať do zbrojárskeho priemyslu - prečo sú všetci pri výrobe bômb pokojní - a prečo elektroniku montujú výhradne ženy #linkedin #linkedinmarketing #employerbranding #personalbranding #sales

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 38 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: Lebo my sme sa predtým osobne nepoznali, že ja som si to vieš ako išiel vyklikať. Vieš prvé, čo urobíš, otvoríš LinkedIn, nie?

Mišo Ukropec: Ne.

Mišo Gula: No a ja som vlastne zistil, že ja o našej dnešnej hostke viem holú. Nazdar, kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik. Čo sa smeješ?

Mišo Gula: Nič. Teším sa.

Mišo Ukropec: Tešíš sa z darčeku?

Mišo Gula: Teším sa z darčeku. Konečne prišiel slušný vychovaný hosť.

Mišo Ukropec: Asi preto, že to dáma.

Mišo Gula: Je to možné. Neprezrádzaj dopredu.

Mišo Ukropec: No ale z toho to neni nič predsa jasné. V každom prípade ale darček, darček bol bombový. Bombový.

Mišo Gula: Je to tak.

Mišo Ukropec: Je to tak. No a preto je to také zaujímavé, lebo LinkedIn býval hodnotený ako taká HR-istická sieť. Všetko také tie fancy, jak si nájdem job. No a my toto už neviem, osemnásta, devätnásta časť, devätnásta, keď toľto točíme.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: A my tu máme konečne prvú HR-istku.

Mišo Gula: Takú, že, že rýdzu.

Mišo Ukropec: Rýdzu, rýdzu. A vtipné je na tom, že jak som sa ja ku nej dostal, lebo vlastne toto je teda moja linka.

Mišo Gula: No daj.

Mišo Ukropec: Usmieva sa. Ideš do továrne v pondelok. Taká akože štandardná továreň, kde sa vyrábajú bomby a delostrelecká munícia a míny v Dubnici a zrazu musíš odovzdať telefón. Teda odovzdať, no. Musíš nechať vonku telefón, hodinky, lebo je to teda výbušné prostredie a aj svetlo vie teda odpáliť niečo. A nechcem, aby niekto musel postovať, že no a Miško a že tunak tá jama, čo tu ostala po tými valmi, že tak tam býval Miško a hala, kde sa montovalo niečo, lebo som brejkol BOZP. Takže máme tu dneska jemnú blondínečku, ale z firmy, čo vyrába bomby.

Mišo Gula: Ja som-

Mišo Ukropec: A preto máme dnešné heslo

Mišo Gula: Že krása zabíja.

Mišo Ukropec: Keď krása zabíja. Veronika Jureková.

Mišo Gula: Počkaj!

Mišo Ukropec: Musel som, musel som, aby to bol na záber, jak drží ľavú.

Mišo Gula: Čau Veronika.

Veronika Jurenková: Ahojte. Čaute.

Mišo Gula: Ja som k tomu chcel ešte dodať, lebo my sme sa predtým osobne nepoznali, že ja som si to vieš ako išiel vyklikať. Vieš prvé, čo urobíš, otvoríš LinkedIn, nie?

Mišo Ukropec: Ne.

Mišo Gula: No a ja som vlastne zistil, že ja o našej dnešnej hostke viem holú bodku.

Mišo Ukropec: Áno, lebo čo má napísané vo svojom profile-

Mišo Gula: Počúvaj, musíme ťa hneď na začiatku zdrbať.

Veronika Jurenková: Prečo?

Mišo Gula: Lebo ty v sekcii About máš bodku.

Veronika Jurenková: Fakt?

Mišo Ukropec: Ty si jak Milošku, ty si jak Milošku, Miloš Kučera, kamoš z robotickej našej skupiny, bodka.

Mišo Gula: Som si naňho spomenul. Hej.

Veronika Jurenková: Tak s tým budem musieť dneska niečo spraviť.

Mišo Gula: Teším sa, že si tam dáva to dneska, že to nebudeš odkladať.

Veronika Jurenková: Nie, dneska jasné.

Mišo Gula: Aspoň tri bodky tomu treba vyloviť.

Mišo Ukropec: No to by si mala, lebo my sme si robili domácu úlohu a ty akože robíš na tom LinkedIn ako veci.

Mišo Gula: Aby sme ostali v téme, tak máš bomba vyplnený profil.

Mišo Ukropec: Už vieme, prečo ťa nebolo na školenie. Ako správne vypísať profil, ale ináč-

Mišo Gula: Necháme predstaviť Veroniku? To, čo robia, alebo?

Mišo Ukropec: Vieš, že takto. Mohla by sa sama sa predstaviť, lebo teda bola aj v nejakej v nejakom rebríčku a neviem čo. Tak poď.

Veronika Jurenková: Takže sama seba sa hej má predstaviť. No tak meno ste už povedali, aj kde robím, tak je to. Sme v podstate asi jediná zbrojárska taká skupina na Slovensku, viac menej aj v Československu, čo vyrábame toto, čo vyrábame. Doba nám praje momentálne. Či bohužiaľ alebo našťastie. No takže nám doba praje. Takže vyrábame, vyrábame, ako si spomínal teda delostreleckú muníciu. Základná, že tá stopäťdesiatpäť milimetrová munícia, ktorej ten, ten vrch je práve ten zapaľovač, ktorý som vám doniesla.

Mišo Ukropec: My sme dostali darček normálne taký veľký kus železa-

Veronika Jurenková: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Čo sa dáva na bomby.

Veronika Jurenková: A teda moja kariéra je postavená práve v tejto skupine. Ja som tu začala počas školy pracovať ešte počas výšky, ako na takej kvázi stáži na HR. No a postupne som takto sa posúvala, posúvala, posúvala. Potom som išla na materskú a počas materskej som pracovala. Vzhľadom na to, že mi to moje dieťa aj môj manžel dovolili. Dieťa celý čas spalo. Mám teda výborné dieťa, už si zaklopem, až bude spať ďalej.

Mišo Gula: Práve si nasrala polku LinkedInu.

Veronika Jurenková: Takže, takže moje, moja materská vyzerala tak, bývam kúsok od práce, že som malého naložila do kočára. Počas cesty mi zaspal. Prišla som do práce, tam som ho odstavila. Nastavila som takú raketku naň, aby ho natriasalo celý čas a ja som si pracovala.

Mišo Ukropec: To máte normálny štandardný equipment pre zamestnancov, natriasací, čo si-

Veronika Jurenková: Ale inak dobre napadlo.

Mišo Gula: Ale počkaj a fľaštičky ste nemali urobené v tvare rakety tak jak ten darček?

Veronika Jurenková: Tie sme nemali. Nie, nie, nie. Takže, takže takto mi to dovolil ten malý a tak samozrejme aj manžel, ktorý s ním často býval a ja som chodila do práce, hej, akože nevedela som si predstaviť zostať doma.

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: To pani Kaj Vrtula?

Veronika Jurenková: No, no asi tak. A keď mal malý rok a pol, tak sme prišiel k nám nový generálny riaditeľ ako môj aktuálny šéf a ako on hovorí, on ma dostal, hej, ako on si ma nevybral, mňa dostal, lebo naša predchodkyňa, teda moja predchodkyňa práve vtedy odišla. Ja som tam bola najdlhšie, celý tím bol nový, iba ja som tam bola a dal mi teda, on mi povedal, že ako začínam na zaskok, že teda budem riadiť to HR, ale za dva mesiace mi teda povedal, že to neni na zaskok, že už že ma nevyberie.

Mišo Ukropec: Že robíš albo-

Veronika Jurenková: Neni cesty späť, neni cesty späť. Tak v tom teda som takto a A baví ma to, no. Mám super tím, baví ma to. A čo sa týka toho LinkedInu, no, tak ja som LinkedIn brala akože tak, že ako-

Mišo Gula: Počúvaj, to bude, to bude samostatný-

Veronika Jurenková: Hej, samostatne? Dobre.

Mišo Gula: Lebo dnes si tu za profičku na LinkedIne.

Mišo Ukropec: No a nezabúdaj na to, že ty si to vyhrala aj teda vyhrala.

Veronika Jurenková: Vyhrala.

Mišo Ukropec: Bola si v nejakom rebríčku. Tak hovor.

Mišo Gula: A mohol by som, mohol by som do toho vstúpiť? Chcel by som urobiť jeden ešte veľký disclaimer.

Mišo Ukropec: Ja som si ju pozval.

Mišo Gula: Hej, hej, ale máš slovo. A jeden veľký disclaimer by som ešte chcel urobiť, lebo nedá mi nepovedať, že, á, kvôli tomu, z akého industry prichádza náš dnešný hosť, chcem povedať, že napriek tomu, že si budeme robiť veľa srandy nekorektnej, tak nič to nevypovedá o našom postoji. Nebudeme sa k tomu nijak ďalej vyjadrovať, ale budeme si robiť srandu, ale netreba to brať.

Mišo Ukropec: Akože ani voli, ani vojenské, ani politické statementy dneska robiť. Tak nebudeme. Nemusíte sa báť, aj keď sme nekorektní. Toto je trošku asi tak akože vážnejšia téma.

Mišo Gula: Ale teda výroba

Mišo Ukropec: delostreleckej munície, zaujímavá, také som ešte nemal. Už som videl teda všeličo, ale toto bolo pre mňa nové, zaujímavé.

Veronika Jurenková: No ale to mi Mich-- ja som sa potom pýtala Michala, ďalšieho Michala, teda Poláka.

Mišo Gula: Všetci úspešní sú Michalove.

Veronika Jurenková: Hej.

Mišo Ukropec: Áno, bohu, bohu podobní.

Veronika Jurenková: Že, že čo si povedal. A teda povedal, že, že si videl všeličo a že si si myslel, že si už videl takmer všetko, ale že teda toto si ešte nevidel.

Mišo Gula: Prosím ťa, kde, kde trénujete?

Veronika Jurenková: No chodí sa tu na Záhorie.

Mišo Gula: Niekde to musíte odpáľovať.

Veronika Jurenková: No jasné, tu na Slovensku, na Záhorí.

Mišo Ukropec: Že majú aj jamu nejakú?

Veronika Jurenková: Hej, hej, aj jama na odstreľovanie. Hej, to máme v rámci areálu.

Mišo Gula: Ale to chodíte, to chodíte k Ministerstvu obrany alebo máte svoje nejaké?

Veronika Jurenková: Nie, nie, to, to normálne si prenajímame, ale v rámci areálu má-máme na, na také menšie skúšky.

Mišo Gula: Okej.

Veronika Jurenková: Náš areál má osem kilometrov, takže.

Mišo Ukropec: Je to, že je to, že je to, že hodne dlhý saje. Čo, čo obyvatelia Dubnice?

Veronika Jurenková: No Dubnica je postavená na tomto. V podstate naša firma je, no minulosť je taká, že od roku 1923.

Mišo Gula: Ale skôr na tie skúšky sa pýtam, že-

Veronika Jurenková: No to nie je počuť. To nie, nie, občas je niečo počuť, ale tako tí ľudia sú na to zvyknutí, že to tam je.

Mišo Gula: Že, že neni to tak ako, ako že sa pýtajú babky, čo bývajú pri futbalovom štadióne, nie, že či je to nevadí.

Veronika Jurenková: Nie, nie, nie, nie, nie.

Mišo Gula: Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie.

Veronika Jurenková: Nie, je to hlboko v lese, takže do mesta sa to tak nedostane.

Mišo Gula: Okej.

Mišo Ukropec: Majú dobrú akustiku. Asi sa inšpirovali u-

Mišo Gula: Myslíš, že boli u Petráška? Wyslať stromy nejak náhodným týmto aj.

Mišo Ukropec: Sango Ben tam poslal rovno záruku.

Mišo Gula: Táto reklama je Peťo zdarma.

Mišo Ukropec: Vernostný program. No to, čo mňa, hm, musím povedať, že príjemne prekvapilo, bolo, že teda aká, aká dobrá nálada v tej firme vládla. Aspoň teda, čo som teda lu-ľudí videl a stretol aj v tej výrobe. To ma musím povedať prekvapilo, lebo síce v továrni je zakázané spravidla sa nejakože naháňať alebo niečo, lebo tak tie bezpečnostné riziká aj v normálnej výrobe sú by design sú vysoké. Ale u vás bol, že úplný kľud. Ja to hovorím tomu Michal, že počúvaj, že tu je to normálne. Nie, to aby to ako nebolo zle pochopené, že by že zastal čas ako v tom tempe, ale že, že proste všetci akože robia, ale že úplne, že pomaličky, v kľude, rozvážne. No a to má teda svoje samozrejme nejaké príčiny.

Veronika Jurenková: Jasné, ako tí ľudia musia mať voči tej výrobe rešpekt a tí ľudia si to musia uvedomiť, inak, inak tam akože nemajú miesto fakt, lebo tam naozaj drobnosť môže zavažiť. Takže musia riadne dodržiavať technologický postup a všetky veci, ktoré sú s tým spojené.

Mišo Gula: Čiže nie je to kvôli tomu, že by bolo tak dobre vo vašej firme, ale je to motiv, ale je to motivácia mortalitou?

Veronika Jurenková: Nie, nie, nie, u nás je výborne. Musím povedať, že ľudia sa k nám hrnú, doslova nám zvoní non-stop telefón, lebo my stále nabérame a ľudia chcú u nás robiť. Naozaj, tie podmienky momentálne sú také, že tí ľudia u nás chcú robiť. A sme v kraji, kde je najnižšia nezamestnanosť na Slovensku. Okolo nás je milión firiem, ale tí ľudia chcú ísť k nám.

Mišo Gula: No a v takých firmách, keď vyrábajú, ja neviem, tehly, tak je úplne bežné, že pár percent akože tak mizne. Tak u vás koľko percent tak mizne?

Mišo Ukropec: Čo máš doma? Oni sú-

Veronika Jurenková: U nás teda nemizne nič. U nás je to doslova na miligramy, na každý jeden kúsok musí všetko byť tak, ako má. A keď skladajú práve tie zapaľovače, tých päťdesiat päť kuskov, tak keď je ten jeden kúštik na konci zostane, tak odznova. Rozložiť a zložiť.

Mišo Gula: Celú paletu.

Veronika Jurenková: Takže, takže naozaj tam musia dodržiavať všetko.

Mišo Gula: Pred podcastom si mi vravela, že, že to skladajú výhradne ženy. A Mišo, ty si mal minule taký post, nie?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: A to súviselo s tým?

Mišo Ukropec: No nie, lebo bola to výroba elektroniky, ale doteraz čo sme-

Mišo Gula: Ale či ťa to inšpirovalo k tomu, že, že prečo to robia ženy? Lebo Veronika mi to vysvetľovala tak.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja tým, že som to videl už predtým, že elektroniku montujú zásadne ženy a teda neni to z titulu nejakej, ja neviem či pozitívnej, či akej diskriminácie, ale proste muži do toho nedávajú.

Mišo Gula: Tak, tak nám povedz, prečo to robia ženy?

Veronika Jurenková: No u nás je to tak. Skúšalo to pár mužov, proste tých päťdesiat päť kuskov je naozaj drobných, robia to pod lupou, s pinzetami a podobne. A proste nemáte na to jemnú motoriku. Máte hrubé veľké paprče.

Mišo Gula: To mi chce-

Mišo Ukropec: Veľké svaly, aby sme nás dobre ochraňovali.

Mišo Gula: Že ženy nám chcú povedať, že my chlapi dačo nemôžeme robiť?

Mišo Ukropec: No môžu.

Mišo Gula: Čo je opakom feminizmu? Ja chcem založiť združenie, aby sme mohli aj my skladať-

Veronika Jurenková: Zapaľovače.

Mišo Ukropec: Bomby. Ja som si myslel, že mužov baví viacej tie bomby odpaľovať, ale dobre, tak, tak ty skladaj teda. Rozume. No musím povedať, že ako bolo to zaujímavé. fakt teda tá, táto pohodička, atmosféra a teda hovorím, že pohodička nie v takomto, že fancy význame, ale taký, že, že kľud aj tí ľudia, ja neviem, čo tam niečo striekali, lakovali, neviem čo robili, tak všetko úplne, že elegantný, decentný. Akože toto žiadne, že turbo turbo nič, žiadne turbo tam nebolo.

Mišo Gula: Ja by som sa chcel ešte pred LinkedInom opýtať, že a teba sa pýtam, nie Veroniky, lebo ona by musela povedať inak. Ty povieš pravdu. Je to moderná fabrika alebo je to taký, že pozostatok komunistický?

Mišo Ukropec: Je to stará fabrika, ako drvivá väčšina fabrík na Slovensku. Tu sú samozrejme nejaké greenfieldy, ktoré boli postavené hlavne okolo automotive alebo tak. Ale vieš, keď máš, keď máš fabriku postavenú pred sto rokmi-

Mišo Gula: Tak to, že to vôbec nemalo byť. Hej, ja som bol v US Steel niekoľkokrát. To je grc, to ako tam, tam nechceš ani dýchať. Nie to ešte ako-

Mišo Ukropec: Tam si dávaš cigaretu, lebo to je zdravotná tyčinka.

Mišo Gula: Presne tak. Presne tak.

Mišo Ukropec: And it's fine.

Mišo Gula: Bus-busneš si trošku pľúca cigaretou.

Mišo Ukropec: Nie, takto ja som videl som papierenské výroby, videl som chemické výroby, videl som akože kde čo. A ten technologický postup sa výroby benzínu alebo montáže nejakej strely sa nezmenil za posledných sto rokov. Zmenil sa, neni tam takých čipíček, ale je tam nejaký iný čipíček a je tam nejaké ten a teraz je iné ten, lebo je neviem jakejšie, ale tá výroba je furt rovnaká. A v podstate teraz ako si prehrniem trošku akože biznisovú polievočku, že my práve chodíme do tých starých tovární implementovať nové technológie, lebo tá nová fabrika, to už je piata generácia, nejaká iterácia na nej už neni moc čo vy tuneovať- Lebo oni už to vedia urobiť pekne, že je to proste v nejakej laine. Príjem materiálu, obrobenie, montáž, finalizácia, zabalenie, expedícia. Ahoj. No lenže to keď máš brownfield nejaký, tam to nevieš takto spraviť, lebo proste stojí to jak to stojí. Vtedy to bolo jedno. A takže my tam potom vstupujeme.

Mišo Gula: Takto ti poviem, že-

Mišo Ukropec: Díky za brownfieldy.

Mišo Gula: Ja som, ja som ne-nedal tú otázku nezištne, lebo tak ako ty tam máš priestor na-

Mišo Ukropec: Ty ho nemáš.

Mišo Gula: Na optimaliza-

Mišo Ukropec: Ja už viem, že ty ho nemáš.

Mišo Gula: Chod do zadku.

Mišo Ukropec: Prepáč, vážne, vážne. Pýtal som sa.

Mišo Gula: No tento podcast dneska končí. Ďakujeme Veronika, že si tu bola.

Mišo Ukropec: No kámo, ti hovorím, hodinky odložiť, telefón odložiť, všetko.

Mišo Gula: A čo potom? Coľštokmi to merajú alebo ako? Ako si zameriate fabriku? Ako si zameriate fabriku, keď chcete robiť novú rekonštrukciu, inštaláciu nejakých zariadení nových?

Veronika Jurenková: No tak na toto neviem odpovedať.

Mišo Ukropec: No vážne? Dobre. No má to, má to teda nielen tieto, že, že BOZP riziká, ale má to potom aj cybersecurity riziká, lebo, lebo-

Mišo Gula: To my sme compliance úplne.

Mišo Ukropec: Počula si ve-- tak objednávku už môžeš poslať.

Veronika Jurenková: Dobre, už vysielame.

Mišo Ukropec: Výborne, poďme, poďme do LinkedInu. No, ja som si robil tak ako vždy domácu úlohu. No a trošku sa vymykáš v tej HRistickej komunite. Neviem či vieš.

Veronika Jurenková: Vymykám? Čím?

Mišo Ukropec: No že-

Mišo Gula: Žetónovaním.

Mišo Ukropec: Dobrým zvykom v tej, takto, bo špeciálne po tom, čo bola akože konferencia, ale nielen v súvislosti s ňou, ale, ale vôbec, brutálne frčia selfíčka. A ty tam máš koľko selfíčok?

Veronika Jurenková: Nula.

Mišo Ukropec: Nula. Akože tu a tam na nejakej fotke akože si v dave ďalších troch až tridsiatich ľudí. Hej, ale ty selfíčka nedávaš. Mala si tam nejakú jednu fotku, aby kerku bolo vidieť. Tak akože dobre, ale to nebolo-

Mišo Gula: Ale to je brand recognition, to nemusíš robiť.

Mišo Ukropec: Ale nebol-nebolo to selfíčko. Tak povedz mi, že, že aká je tá tvoja LinkedInová agenda?

Veronika Jurenková: No inak musím priznať, že nad, nad týmto niečím podobným som premýšľala, keď som išla z od auta sem a hovorím keď sa, čo sa ma budete pýtať. Úplne mi to tak išlo hlavou a tak. A som začala uvažovať nad tým mojím LinkedInom a presne som si ho otvorila ten LinkedIn a prvá fotka mi vyskočila, niekto pridal akurát selfíčko nejaké a presne mi to napadlo, že no toto ja nepridávam.

Mišo Ukropec: Máš Instagram?

Veronika Jurenková: Mám.

Mišo Ukropec: Vič, tam som, tam som si ťa ešte nepozeral.

Veronika Jurenková: Ani tam nepriadávam selfíčka.

Mišo Ukropec: Hm, no v pohode. Tak ale daj teda k tej tvojej nejakej aktivite, lebo ty tam tlačíš firmu, školenia, konferencie, nejaké nábory, tak porozprávaj niečo.

Veronika Jurenková: Takže čo sa týka toho LinkedInu, no ja som to naskakovala tak akože občas to pozriem, občas niečo pridám. Ako štandard môj bol, že akože keď som bola na záchode, hej, inak nie, to bolo moje jediné.

Mišo Ukropec: Ďalšia.

Mišo Gula: A to som si to pred ňou vymyslel. A potvrdzuje to hosť za hosťom.

Veronika Jurenková: Hej, hej, takže áno, je to pravda. A potom som začala pridávať viac a viac a zrazu mi si ma začalo pridávať ako si veľa ľudí, nejaké označenia, nejaké správy. Ani som netušila, že nejaký rebríček vyšiel. Tak potom mi, tak som sa začala trošku v tom hrabať, že čo sa vlastne stalo, že prečo si ma ľudia pridávajú, prečo mi píšu správy a podobne. Tak som sa tak do toho nejako akože zainteresovala, že čo sa vlastne deje. Tak som si tak povedala, že aha, že tak asi si, asi to aj vidieť, že niečo pridávam. Brala som to fakt ako nejakú takú zábavu, tak som sa začala tomu nejako tak viac venovať, že budem nad tým viac rozmýšľať, že čo pridám. Snažím sa tak pravidelnejšie pridávať. Ako pridávam hlavne to, že teda čo robíme, ako to robíme, ako my HR v rámci tej našej firmy. Hm, musím povedať, že, že mi to pomohlo v tom, že sa nám ľudia ozývajú sami, že chcú u nás robiť, že vidia, že pre tých ľudí robíme veľa. Ako sú to možno pre niekoho malichernosti, ale že naozaj o tých ľudí sa staráme, či už sú to nejaké benefity, nejaké eventy pre tých ľudí a podobne. Takže v tomto mi to pomohlo. Pomohlo mi to v tom, že ma oslovujú rôzne firmy, že nemusím momentálne hľadať, že keď potrebujem nejaké školenia niekam ľudí poslať, že vlastne ani nemusím sa tým ani hrabať, lebo mi to ľudia ponúkajú momentálne sami. Čiže denne mám nejaké ponuky na takéto veci. No a čo sa týka toho náboru, tak na tie stredný manažment a technické pozície a podobne, tak v tomto, v tomto je pre mňa LinkedIn veľká pomoc, lebo momentálne ten trh práce je taký, že ako zverejniť niekde nejakú ponuku naozaj nestačí a tých ľudí treba napriamo hľadať a oslovovať a doslova ich pretiahnuť k nám.

Mišo Gula: A bola to vyslovene tvoja aktivita alebo bola si aj od vedenia nejak-

Veronika Jurenková: Vyslovene moja aktivita. Čiže teraz asi pár týždňov dozadu som to začala nejako riešiť aj s marketingom, že či to nejako neskúsime v rámci celej firmy nájsť si nejakých ambasádorov, že či, čo by sa tomu venovali, čo by ich to bavilo. Takže začali sme sa s touto myšlienkou pohrávať, ale inak to bola vyslovene len moja aktivita.

Mišo Gula: Jano Stareček ti dá, ti vypočíta tvoju mediálnu hodnotu, že koľko si máš vypýtať.

Veronika Jurenková: Áno.

Mišo Ukropec: Však ty si bola v tom jeho nejakom HRistickom rebríčku, hej?

Veronika Jurenková: Hej, hej, áno, áno, áno, tak on, on mi povie, koľko si mám vypýtať a Viktor Kostický ma naučí, ako si to vypýtať.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: A Mišo ti povie ako bodyguard-

Veronika Jurenková: Vybavené.

Mišo Gula: K vyjednávaniu.

Mišo Ukropec: Koľko si povedal, že dáš? Tak málo? No to je to na Pežováče.

Mišo Gula: Pribudne ešte auto.

Mišo Ukropec: Ešte dve ja potrebujem.

Veronika Jurenková: Hej, hej.

Mišo Ukropec: No lebo vy dneska máte okolo tisíc ľudí, ale predtým to bolo, že päťtisíc?

Veronika Jurenková: No úplne niekedy v minulosti hej, ale keď som ja nastúpila na túto pozíciu rok a pol dozadu, tak nás bolo v rámci skupiny nejakých necelých päťsto a teraz nás je tisíc dvesto plus mínus.

Mišo Gula: A zmenila sa tá technológia, že sa zautomatizovala alebo len ďaleko menej sa vyrába, ako sa robilo niekedy?

Veronika Jurenková: Ďaleko menej sa vyrába ako predtým v minulosti.

Mišo Ukropec: Menej sa fajčí v Európe. Teda chvalabohu, ale no. Aké pozície sa vám darí obsadzovať cez LinkedIn? Lebo nie je to sieť, kde by človek očakával v úvodzovkách, že operátor výroby.

Veronika Jurenková: Operátor to vôbec to ako, ale to je pre nás teraz priorita, ktorú naberáme. V tomto to možno veľa ľudí prekvapí, sa nám osvedčili také tie lokálne u nás rôzne noviny, čo chodia do, do schránok ľuďom a okolo rôzne, čo máme tie dediny rôzne, tak rozhlasy. Normálne ešte fungujú klasické rozhlasy, tak toto sa nám akože dosť osvedčilo. Plus máme momentálne aj nejakú takú kampaň či na Facebooku, na Instagrame a podobne, ale čo sa týka LinkedInu, tak sú to teda hlavne nejaký ten stredný manažment a tie technické pozície, či už nejakí aj ajtiaci, nákupcovia a podobne, nejakí manažéri, ja neviem, finanční a podobne. Takže to sa, to sa darí cez ten LinkedIn.

Mišo Ukropec: No ja čo, áno, ajťáka máte akože dobrého, sa mi akože vôbec akože nabitý aj ako fyzicky.

Veronika Jurenková: Áno, no Andreja, Andreja som stiahla naspäť. On už u nás pracoval, my sme spolu robili predtým, bol ako ajťák. Som ho nedávno spomínala v poste, mal akurát rok teraz, čo je u nás naspäť. A tak to cca pred rokom mi vlastne z vedenia prišlo, že potrebujeme obsadiť IT manažéra. Ja som si naňho spomenula, že, že, že si pamätám bol síce ako klasický ajťák, ale vždy som hovorila, že bude v nejakej riadiacej pozícii, tak som ho skúsila osloviť. No a klaplo to a už je teda rok ako u nás-

Mišo Ukropec: A máte ho.

Veronika Jurenková: Vedie to IT.

Mišo Ukropec: Okej, to znamená, že ľudia dneska nemajú mešuge z toho, že idú do, že idú do zbrojárskeho biznisu?

Veronika Jurenková: Ale áno, to je otázka, ktorú vždy pokladáme na pohovore, že či nemajú nejaký etický alebo tak problém s týmto, lebo sme sa stretli s týmto. Za mňa už je nepochopiteľné, že ten človek príde na ten pohovor, ak má s tým problém, ak s tým problém má. Ale stretli sme sa s tým.

Mišo Ukropec: Boli, hej? Že ako došiel na pohovor a potom, že ale vyrábate bomby.

Veronika Jurenková: Áno, áno, presne tak.

Mišo Gula: Podľa mňa sú také typy, ktoré ak by zaznelo správne číslo, tak by si povedal, a až taký problém s tým nemám.

Veronika Jurenková: Hej, áno. Ale mali sme pár ľudí, čo aj povedalo, že má problém, ale že to skúsi, ale nevydržali u nás. Časom si povedali, že ako nie, nie sú s tým stotožnení. Takže pokiaľ ten človek to nemá hneď od začiatku na prvú, že, že to robiť chce a že s tým problém nemá, tak nevydrží u nás. Lebo to už keď to vidí, že ako to je, už vidí ten finálny produkt a všetko, tak asi, asi mu to začne v hlave viac šrotovať a odíde.

Mišo Ukropec: Že len že toto, tak to by ste mali predstavu, že ten patrón je asi takto veľký a to len keď vám na nohu padne, tak tá noha môže ísť do čerta.

Veronika Jurenková: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Ani ešte keď to letí neviem koľko sto metrov za sekundu. Takže-

Mišo Gula: Sna-snažíte sa alebo teda predpokladám, že akože hlavný odberateľ, je teda v tejto chvíli akože Ukrajina? Alebo kto je hlavným klientom? Alebo to vozíte proste-

Veronika Jurenková: Rôzne krajiny-

Mišo Gula: Do sveta, hej?

Veronika Jurenková: Armády a podobne.

Mišo Gula: Že vôbec to akože nesúvisí priamo s tým konfliktom, ktorý je vedľa nás.

Veronika Jurenková: Tak súvisí, tak lebo všetky krajiny začali zbrojiť. Potrebujú naplniť sklady a podobne.

Mišo Gula: Ale proste do-dodávate všeobecne všetkým.

Veronika Jurenková: áno, áno.

Mišo Gula: Nie len tam. Okej.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: Na to som sa chcel opýtať, že či vlastne, či tá morálna dilema ako keby, či tam nepomáha tomu to, že je to akože na obranu Ukrajiny a tak ďalej, ale-

Veronika Jurenková: Tak ja to stále hovorím, ja nemám rada ten názov zbrojársky priemysel, ale sme obranný priemysel. Takže.

Mišo Ukropec: Tak áno, kedysi bolo ministerstvo vojny, dneska sa to volá ministerstvo obrany.

Veronika Jurenková: Ministerstvo obrany.

Mišo Gula: Tak niekedy to bol roboš a dneska to je operátor výroby.

Mišo Ukropec: Čiže-

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Ako.

Veronika Jurenková: Vyrábačka je manažér predaja.

Mišo Gula: A to som-

Mišo Ukropec: Asistent.

Mišo Gula: To som nechcel nikoho uraziť ďalej, ale je to tak proste.

Veronika Jurenková: Áno.

Mišo Gula: A hlavne v HR sa vymýšľajú-

Veronika Jurenková: Rôzne názvy.

Mišo Gula: Rôzne názvy, len aby to dobre znelo, vieš.

Veronika Jurenková: Áno.

Mišo Ukropec: Chápem, chápem. Tak vieš, ono ten manažment podláh- Je tiež dôležitý. Tak vieš, keď tí ľudia zožrali nie tú upratovačku-

Mišo Gula: Máš, máš jedno šťastie, že na LinkedIn sú akože z deväťdesiatich deviatich percent od nižšieho a stredného managementu vyššie, lebo ináč zatiaľ radšej by nás už ako ukameňovali.

Mišo Ukropec: Nie, práve naopak. Vieš, jak to bol ten vtip nejak zožrali proste upratovačku a došli potom na to, že vy ste takí debili, tak my tu žerieme projekťákov, manažérov, lídrov, neviem čo. Nikto na to nepríde, ale vy ste upratovačku zožrali. Hneď sa na to prišlo. No áno, lebo po jednom výstupe je po druhom výstupe neni. No my, my vieme. Čo si robil dneska? Ja neviem.

Mišo Gula: Všetko.

Mišo Ukropec: Všetko.

Mišo Gula: Všetko mám urobené.

Mišo Ukropec: Áno, ale-

Mišo Gula: A kde je výsledok?

Mišo Ukropec: Tak brand awareness.

Mišo Gula: Ukáž, ukáž CRM-ko o rok.

Mišo Ukropec: Áno, nejak tak. Dobre. Mám s tým ale ďalšiu akože otázku, lebo teda morálne dilemy alebo nedilemy to je ako jedna téma, ale druhá je nejaká, že spoľahlivosť. A teraz tie spoľahlivosti vidím akože v dvoch rovinách. Prvá spoľahlivosť je taká, že príde do práce na čas, neni opitý, včera nebol opitý a, a takéto. A potom spoľahlivosť taká tá, že, že nevybuchne sklad ako v Čechách minulý či predminulý rok. Jak riešite prvú a druhú bezpečnosť? Ak teda môžeš, lebo neviem, že-

Veronika Jurenková: Čo sa týka tých zamestnancov, tak máme dosť veľa podmienok, aby ten človek vôbec k nám mohol nastúpiť. Máme napríklad iba slovenských občanov. Dôvod neni žiadny, že diskriminujeme tých ľudí, ale problém je, že každý ten zamestnanec musí absolvovať pyro kurz a ten nám robí Hlavný banský úrad, schvaľuje a momentálne nám nie sú ochotní to robiť v inom jazyku ako v slovenčine.

Mišo Ukropec: Okej, že oni sú diskriminujúci.

Veronika Jurenková: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Okej.

Veronika Jurenková: Takže máme v tej, v tejto rovine plus každý musí mať čistý výpis z registra trestov. Bez toho k nám nemôže nastúpiť a každý jeden zamestnanec je preverovaný. Preverovaný v tej rovine, že či nemá nejaké dlžoby, exekúcie, nedoplatky a podobne. Takže každého jedného zamestnanca tu máme vlastne podmienku, že musíme preveriť. Čiže keď už tam naozaj nastáva, že má niekto obro, lebo to inak sme zistili, že obrovský problém v tejto dobe nájsť človeka.

Mišo Ukropec: No polovička Slovenska má, má exekúcie.

Veronika Jurenková: Každý druhý človek má exekúcie, takže máme nejaké limity, že keď už má nad to, nad nejakú sumu, tak už k nám nemôže nastúpiť. Na alkohol máme nulovú to-toleranciu. Keď ľudia nastupujú, tak hneď fúkajú. Akonáhle niekto fúkne, tak koniec na, na prvú. A majú u nás zamestnanci možnosť, keď prídu do práce si fúknuť na vrátnici, ak sa náhodou necítia, že mali ťažký večer alebo niečo a môžu beztrestne odísť, akože dať si-

Mišo Gula: Vz-vzkušobný fuk.

Veronika Jurenková: Hej, že môžu, že ak naozaj sa alebo po, stalo sa, že fúkol povie, že ale ja som, ja som pil naposledy večer o desiatej, ja sa cítim v pohode, ale ak majú čo i len nejakú pochybnosť, môžu si fúknuť na vrátnici a môžu teda odísť.

Mišo Ukropec: Na tú dovolenku. To sa, to sa mi páči.

Veronika Jurenková: Hej, hej, že teda dáme im túto možnosť, lebo naozaj akonáhle fúkne, tak koniec. A fúkajú naozaj pravidelne. A aj testy na drogy pravidelne máme, lebo aj toto je dosť problém v tejto dobe.

Mišo Ukropec: No, lebo my sme mali u, to nebola zbójnícka, ale akože automotive výroba, ale oni mali problém s tým, že, že nemôžu dávať fúkať príliš často. Ja viem, že to znie akože hrozne, ale že keby dávali fúkať, že tak, jak by chceli, tak príliš veľa ľudí musí vyraziť, lebo jednoducho by nemalo kto robiť, že normálne pokrčil plecami, fuck it proste, tak nedáme fúkať, lebo ho musíme vydrbať a, a, a, a nemôžeme, lebo proste tú robotu niekto urobiť akože musí.

Veronika Jurenková: No ona si to nemôže vôbec dovoliť.

Mišo Ukropec: No u vás je to akože nula nula, ale že je to, to chlastanie je proste normálny problém, že vážny.

Veronika Jurenková: Obrovský.

Mišo Gula: Má vybudovanú tradíciu. Síce, síce vo oveľa menšom, ale ja som sa s tým stretol na v jednej dedine na východnom Slovensku, kde mali tých, ako sa to volajú tie aktivačné práce alebo niečo také. No a samozrejme, že poloviča z tých ľudí ako nadrbaných, nie? A sa pýtali toho starostu na že, že však prečo im nedáte fúknuť, fúkať a tak hovorí a však to by nikto nerobil. Hovorím ako, kým vládze, akože ako tak nejak fungovať, tak proste niekde zametať alebo niečo môže robiť, ale keby som im dal fúknuť, tak tu nikto nie je proste.

Mišo Ukropec: Áno.

Veronika Jurenková: No a čo sa týka tej druhej roviny tej bezpečnosti, že aby sa teda, že či sa neboja, že to tam niekde vybuchne alebo tak, tak to BOZP a tak toto je úplne u nás na prvom mieste. Odkedy teda sa takto zase vo veľkom vyrába, tak naozaj to je u nás máme, sa nám omnoho zväčšil ten tím na HSE a na týchto veciach. A tá bezpečnosť je naozaj prvoradá vo všetkých smeroch. Sám si to videl, že teda tam sa nedostaneš bez toho, aby ťa nepozreli, aby si nič náho-náhodou naozaj nemal. Mali sme teraz prípad, že nám nastúpil zamestnanec a zistili sme po týždni, že nie po, zatajil, že má inzulínovú pumpu na bluetooth a to mohol byť akože sakra problém. A proste zatajil to.

Mišo Ukropec: A zatajil to alebo neuvedomil si to?

Veronika Jurenková: skôr sme vyšli z toho, že asi zatajil, lebo vedel, že žiadna elektronika, nič tam nemôže byť. Ako už sme to potom neriešili. Doka-dokázali sme mu nájsť miesto inde, kde to nie je problém. Nejako sme to neriešili, nepatrali sme po tom, ale teda nemôže tam naozaj nič takéto mať. Takže musia mať riadne oblečenie, antistatické topánky, všetko toto ako na toto. Je jedno, či tam vstupuje niekto z ministerstva alebo riaditeľ nejaký, alebo tí zamestnanci, všetci rovnaké podmienky. Telefón musia zostať-

Mišo Ukropec: Tak nikto asi nechce byť vybuchnutý do vesmíru.

Veronika Jurenková: Hej, hej.

Mišo Gula: Ja by som sa celkom rád vrátil ešte k LinkedInu. Spomínala si, že celkom akože ste začali uvažovať aj o nejakých, že ambasádoroch. Predpokladám teda, že v rámci firmy asi chcete si vybudovať nejakých alebo pozeráte aj niekam vonku, akože po nejakých externých spoluprácach?

Veronika Jurenková: To sme zatiaľ neriešili. Ako je to naozaj, ja som to len tak vypustila asi týždeň dozadu marketingu, že nech sa začneme s tou myšlienkou pohrávať.

Mišo Gula: A čo by malo byť cieľom, že, že prečo ťa to vôbec napadlo? Akože začať budovať okrem seba ešte niekoho iného?

Veronika Jurenková: Veľa ľudí nevie, že vôbec na Slovensku niečo takéto je. Veľa ľudí si pamätá nejakú ZVSku, ktorá kedysi bola na Slovensku ako zbrojarina a podobne. A ja by som teda chcela, aj sme sa o tom bavili, či už s generálnym, tak aby o nás tí ľudia viac vedeli, že sme tam a aby, a-aby nás poznali ako tú skupinu. Momentálne sme ako skupina MSM Group, hej a chceme, aby to, tú značku poznali takto. My sme totižto ešte súčasť Czechoslovakia Group CSG, čo je teda obrovsk, obrovská skupina vrámci Česka a Slovenska, ktorá má momentálne viac ako desať tisíc zamestnancov a v rámci CSG už toto ambasádorstvo funguje, že tie firmy sa dávajú do popredia, či už napríklad Tatra a podobne. Takže chcela by som v tomto smere aj to naše MSMko, lebo sme naozaj obrovská súčasťou CSGéčka a momentálne sme, sme taký ten hlavný pilier toho CSGéčka. Takže aby o nás, aby aj o nás vedeli, že sme na tom Slovensku to MSMko.

Mišo Gula: Čiže nie je to vôbec o nejakom hľadaní biznisu, spoluprác, je to vyslovene akože PRová vec, hej, aby-

Veronika Jurenková: Skôr tak, ako my, čo sa týka spoluprác, my máme vybookované na niekoľko rokov dopredu, čo sa týka výroby, takže my by sme možno aj chceli vyrábať viac, ale už nemáme kde áno. A potom v tom, aby sme naozaj mali tých kvalitných ľudí a na tom LinkedIne ich je možnosť nájsť.

Mišo Gula: Dobre a ty sa v rámci svojich, lebo teda si na tom LinkedIne aktívna. Nie je to tak, že by si postovala raz za mesiac. Čiže ty sa snažíš aj z hľadiska nejakej teórie alebo stratégie, čo sa týka Linkedinu, snažíš sa nejak vzdelávať, alebo to nechávaš tomu, že úplne, že voľný priebeh?

Veronika Jurenková: Snažím sa. Bola som u Marty na školení napríklad.

Mišo Gula: Okej, výborne.

Veronika Jurenková: Počúvam vás.

Mišo Ukropec: Ešte lepšie.

Veronika Jurenková: Takže, takže, takže akože ja som s tým naozaj začala pár mesiacov dozadu, ale ako zhľadám tie kanály a snažím sa, snažím sa to sledovať, aj tie trendy, aké sú a čo je dobré robiť, ako postovať, kedy postovať a podobne.

Mišo Ukropec: No, len tu mám nejakú poznámočku. Dobre, tú stratégiu máš akú? Lebo teda to je, že dobre, snažím sa, niečo si študuješ. No ale teda ten content je taký, že ja som si tam všimol teda nejaký opakujúci sa pattern, nejaký vzorec, že aktoška, niečo pre zamestnancov, pozícia, pozícia, aktoška, konferencia, aktoška, pozícia pre zamestnancov. Že, že vidíš tam už nejaký ako pravidelný, opakujúci sa alebo ideš tak ako intuitívne, že čo máte nového dneska, tak to ide.

Veronika Jurenková: Zatiaľ tak intuitívne. Ako ne-nehľadala som v tom nejaký vzorec zatiaľ, že čo kedy postnúť, to nie. Ako už som nad tým sa trošku zamýšľala, že či je vhodné teraz toto postnúť alebo nie a podobne, ale zatiaľ idem úplne intuitívne, že čo, čo mi napadne. Píšem si, píšem si do poznámok, keď mi niečo napadne, že by to mohlo ísť na LinkedIn a začnem si, začnem si k tomu nejaké body písať. Tak to mám v poznámkach v telefóne už tie pár tých posledných postov mi vzniklo takto, že ma nie, že mi niekde niečo napadlo a som do toho začala niečo tvoriť. A ja, ja chcem dávať von to, že ako to HR môže fungovať, lebo nie všade to funguje tako, tak ako u nás, že sa o tých zamestnancov starajú. Ako tí ľudia, keď k nám prídu, tak veľa z nich povie, že, že wow, že vy tým ľuďom dávate, že vy si ich všímate, že sa s nimi bavíte, že sa, že ako sa im venujeme. A nie všade to tak funguje. A chcem, aby sa možno inšpirovali aj iní tí HRisti, že to môže aj takto fungovať, že tí zamestnanci si to vážia a že potom chcú k nám ísť.

Mišo Gula: Pozri, ešte pár minút stále máme. Darčeky si doniesla, čiže kľudne nám porozprávaj aj o tom, že naozaj čo je, čo je to, čo podľa teba odlišuje vaše HR oddelenie alebo systém od-

Mišo Ukropec: A ja možno mal by som tú otázku, že, že, žes spresnil Chopoček, že máš pocit, že to je rozdiel v HR, alebo že to je rozdiel v manažmente firmy?

Veronika Jurenková: Asi v manažmente firmy celkovo. Totižto ja som v tejto firme ôsmy rok teraz a máme momentálne siedmeho generálneho riaditeľa za to obdobie, siedmu personálnu riaditeľku. Čiže ja som siedma, generálny je siedmy, takže sme si, som si povedala, že asi toto bude to šťastné číslo, že to niekde posunieme a zatiaľ sa to darí. Ten prístup toho nášho generálneho pána Mahuta je naozaj úplne niekde inde, ako bol predtým. A tí ľudia to cítia. Cíti to ten manažment a ide to, naozaj to ide od toho vrchu, že neni to len o tom, že my tu niečo robíme ako personálne pre tých ľudí, ale tú podporu máme obrovskú od neho aj od ostatných riaditeľov ostatných úsekov. A vidia, vidia, vidia ten úspech v tom, že naozaj tých ľudí máme kvalitných, že tí ľudia k nám chcú ísť a že sa majú u nás dobre. Ale neni to naozaj len o nás. Je to naozaj celkovo o tom manažmente a ide to fakt od toho vrchu a o to viac ma to baví. Niekto si povie, že pretože sa to nepodarilo možno tým predtým, ako musím povedať, že áno, mám obrovskú výhodu v tom, že tú podporu mám od neho a že sa nám, že áno, je to aj o peniazoch. Takže sú momentálne peniaze aj na, na také tie doplnkové veci, ktoré predtým sa robiť nemohli, lebo tie prachy na to neboli. A podľa mňa veľa robí aj to, že naozaj ma to baví, že ja do tej práce chodím s tým, že, že keď vidím tých ľudí, že sú spokojní, tak ma to fakt baví.

Mišo Gula: A máte tam nejaký benefit taký, ktorý by si povedala, že väčšina firiem asi nemá, že niečo také špeciálne, zaujímavé?

Veronika Jurenková: Špeciálne?

Mišo Gula: Okrem toho, že si ľudia môžu fúknuť na skúšku.

Mišo Ukropec: A že podcasteri dostanú, dostanú hlavy, hlavice odpaľovacie zapalky.

Veronika Jurenková: Hm, či máme nejaký taký úplne asi nie. My dosť sa zameriavame aj na tú, na tú pohodu tých ľudí, to zdravie a toto. Takže máme napríklad fyzioterapeuta na pracovisku.

Mišo Ukropec: Ja som videl, že máte nejaké tréningy alebo niečo také?

Veronika Jurenková: Tréningy áno, máme každú stredu ráno kruháč spoločný s trénerom, takže tu máme. A to fysio má veľký úspech aj v tom, že tí ľudia k nemu chodia. Nejdú len na masáž, ale naozaj keď majú nejaký problém, zameriava sa ten fyzioterapeut vyslovene na tie pracoviská, že okej, tam moc zapájajú pravú ruku. Ty si z toho pracoviska, tak sa zameriame na to. A aj keď už ľudia sú na PN-ke, tak majú možnosť ho osloviť a môže im pomôcť aj v rámci PN-ky. Takže aby tí ľudia mohli makať-

Mišo Gula: To je super. Keď som bol v Tokiu a ráno som sa zobudil tak, tak pred ôsmou, akože som sa neponáhľal. Rozťahoval som závesy, tak pozerám. Pod nami bola stavba a pozerám a tam kopec ľudí, ale takže úplne že rovnomerne zoradení.

Mišo Ukropec: Áno, matici a zvičia.

Mišo Gula: Rozcvička.

Mišo Ukropec: No a Čína to isté.

Mišo Gula: Japonsko funguje takto.

Mišo Ukropec: Aj Čína.

Mišo Gula: Tak to ma akože fakt šokovalo.

Veronika Jurenková: No tieto, takéto tieto športové aktivity aj tak sme tam doniesli doslova až my. My sme náš tím sme, no sme, máme jedného chalana, inak sme baby, tak väčšina sme akože, že chodíme do fitka a cvičíme a tak. Takže všetky tieto aktivity sme vymysleli a snažíme sa aj teraz budeme mať budúci týždeň Deň zdravia a v rámci toho bude aj prednáška o výžive, ako sa o seba starať, ako chodiť cvičiť a tieto veci. A tí ľudia si to naozaj, lebo nie sú to lacné veci v rámci toho osobného života a hlavne tí ľudia z tej výroby si tieto veci strašne vážia, že môžu ísť k tomu fyzioterapeutovi. Lebo keď si len pomyslí, že má ísť po obede niekde na nejakú hodinku, má za to dať ešte neviem tridsať, štyridsať eur, tak toto má v rámci práce a má to-

Mišo Gula: A navyše problém je, že ty sa k fyzioterapeutovi zvyčajne nedostaneš vtedy, keď máš problém.

Veronika Jurenková: Áno.

Mišo Gula: Lebo on ti povie príď o dva týždne a okej, ale mňa bolí teraz, vieš ako.

Veronika Jurenková: Nie, my to máme ešte nastavené tak, že keď má niekto akútny problém, tak vieme dať aj termíny naviac, akože v rámci.

Mišo Gula: Takže toto je celkom akože dobrá vec.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že je treba, aby, dobre, tuto je, že Czechoslovak Group, takže je to, že československá finančná investičná skupina, výrobská. Neviem, jak to správne zarámcovať. No a je treba tým globálnym korporátom, ktoré ináč nastavili, že dobrý štandard, oveľa lepší ako typický slovenský podnikateľ alebo český podnikateľ, lebo to je akože hanba, čo niektorí predvádzali a ešte stále prípadne predvádzajú. Ale nastaviť, nechcem povedať zrkadlo, ale že nové méty. Lebo v podstate vy keď potrebujete od tých ľudí fajtovať na trhu práce, tak zase vo firme, ktorá má povedzme, že lokálny manažment aj kasu, tak sa o týchto veciach rozhoduje jednoduchšie ako v globálnom korporáte, kde nemôžem to, nemôžem to nemô-- lebo sú tam pravidlá z Nemecka, Francúzska, Ameriky a ktoré keď breaknem, tak mám problém napriek tomu, že to musím urobiť, aby som vedel personálne veci vyriešiť. Dobre. Gratulujeme. teším sa na ďalšiu návštevu. Dúfam, že čoskoro. Ty si nenaskenuješ flešáčik. No ale možno ťa pozvem sa pozrieť.

Veronika Jurenková: No tak minimálne to hej, to by sme mali.

Mišo Ukropec: No. Máš niečo? Lebo budeme na fun facty.

Mišo Gula: A chcel som dať alebo potom dáme priestor na selfpromo po fun factoch?

Mišo Ukropec: Akože odpromovala sa že slušne.

Mišo Gula: Celkom slušne. Ale aj tak som chcel akože-

Mišo Ukropec: Dobre, môžeš za tie hlávice zapaľky, to si zaslúži. Výhody. To je pre ostatných. Viete, ako máte chodiť nachystaní, vážení. Takže rozmýšľaj nad fun factom. No a my dajme teraz máme taký jeden spoločný a jeden mám taký, že ja svoj. A-ale oni sa vlastne prelínajú obidva.

Mišo Gula: Hej, é-

Mišo Ukropec: Nový nešvár. Rozmohol sa nám opäť takový nešvár.

Mišo Gula: Zejména pak slovo.

Mišo Ukropec: No a neni to slovo prcať. To sú pelíšky. Ale, ale je to slovíčko umelá inteligencia, prípadne kupovanie followerov, lebo to, že Instagram-

Mišo Gula: Alebo fejkové profily.

Mišo Ukropec: Alebo fejkové profily, že teda Instagramy, Facebooky, neviem čo. Tam je to povedzme, že zabehaná prax, ale v Nemecku bol strašný škandál. Teda tvrdia, že to tak ako neni, ale keď päťsto ľudí povie, že toto neni normálne a ja som sa tiež na tú babu kukol a hovorím: „Kámo, toto neni akože čisté.“ Je to nejaká Lara Sophie Bothur a je to veľká manažérka nemeckého Deloitteu. Hej, že neni to teda nejaká, že baba, čo si ako povieš, že teraz, že je to, že to jedno. Nie, to že, že z Deloitteu. Hanba jak svet, lebo má proste za neviem dva, tri, štyri mesiace proste, že followerov, ale že mrte. Teraz posty desaťtisíc lajkov, dvadsaťtisíc lajkov a takéto. A jasné, že každý sa chce nacpať akože do priazne, nebudem to tak pekne, ale, ale no hanba. Lenže vyzerá, že my na Slovensku máme niečo podobné. Nie to isté, ale podobné.

Mišo Gula: A ja to úplne, že nechcem ani označovať za hanbu, lebo aj to, čo budeme o chvíľu hovoriť, ja úplne neviem, či, či som akože proti tomu. Skôr by som chcel, aby, aby to bolo, aby ľudia vedeli, či to je tak alebo tak. Vieš.

Mišo Ukropec: No tak poď, tak skús-

Mišo Gula: Máme, máme taký mini fenomén oproti tomu, čo si ty spomínal. Á, funguje v posledných mesiacoch na našom LinkedIne žena, osôbka, ktorá sa volá, že Sofia Wagner. Je skoro všade.

Mišo Ukropec: Jak obrázok krásna.

Mišo Gula: Jasné, ako super obrázok.

Mišo Ukropec: Ty si veľmi krásny. No ale ona je úplne dokonalá. Len

Mišo Gula: Tvorí, všade komentuje. Teraz začala robiť podcast, ale niečo nám tam proste nesedí.

Mišo Ukropec: My máme pocit, že to je fake.

Mišo Gula: A my máme pocit, že to je fake a fake v zmysle, že to nemusí byť, že, že akože stopercentný fake. Ja si kľudne viem predstaviť, že za tým je, že, že normálne ľudská bytosť v zmysle, že je to nejaká-

Mišo Ukropec: To musí-

Mišo Gula: osoba, ktorá sa-- nie, nie, ale nie že je to firma, ale že je to osoba, ktorá sa rozhodla nevystupovať pod svojou tvárou, svojím menom, ale sa rozhodla proste-

Mišo Ukropec: Ja prvé, ja mám iba jednu myšlienku v celom tomto kontexte. Jak keď začali tie internety pred dvadsiatimi nejakými rokmi a takí akože dvaja si píšu, že som mladá, krásna, som mladý, krásny. Tu taký malý vysušený taký holohlavý deduško a tu tak taký strašne tučný ajťák nejaký. Vieš? A teraz rozmýšľam iba nad tým, že či to je, že sranda, že teda niekto si robí sociálny experiment, že si ako-

Mišo Gula: Je niekoľko možností, áno

Mišo Ukropec: že akože vrtolu si akože ide urobiť, že jak som vás všetkých odrbál. Kukajte, že ako fake a to môže byť kľudne PRko nejakej agentúry, že ktorá potom odtiaľto-

Mišo Gula: Áno

Mišo Ukropec: akože odpáli. Môže to byť akože zlomyselný nápad muža či ženy. Skôr by som to tak tipoval akože na muža. Strašne sladká. to sa mi až nezdá na ženu, že taký cukrík.

Mišo Gula: Neviem. A-

Mišo Ukropec: Uvidíme

Mišo Gula: a ďaľ-ďalšia možnosť je, že je to nový nešvar budúcnosti a to je to, že á firmy si nebudú vytvárať vnútorných ambasádorov alebo najímať externých ambasádorov, ale najmú si farmu alebo firmu, ktorá im presne takého ambasádora vo výrazne skrátenom čase vyrobí.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: A ja som dnes, lebo som si urobil nejaký prieskum, Mišovi som to posielal. Som dnes na deväťdesiat päť celá sedem percenta presvedčený, že táto osoba Sofia Wagner teda nie je skutočná osoba a minimálne fotka je fejková. A predpokladám, že aj za tým profilom nebude len jedna osoba, lebo postuje a komentuje tak často, že sa mi to nezdá. Ak to náhodou je v tých zvyšných percentách, nejdem robiť matematiku-

Mišo Ukropec: Tak sa verejne hlboko ospravedlňujeme

Mišo Gula: a verejne ťa pozývame.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Ak skutočne existuješ, Sofia, tak ťa verejne pozývame ku nám do podcastu a ospravedlníme sa znova.

Mišo Ukropec: A do luxusnej reštaurácie na večeru.

Mišo Gula: Ale máme pocit, že to tak nie je a že za tým je skôr nejaká agentúra marketingová alebo nejaká konkrétna firma alebo niekto, kto si robí strašnú prdel.

Mišo Ukropec: Tvoj fun factíček.

Veronika Jurenková: Môj fun-- ja som nad tým velice uvažovala včera, ale prebilo to to, že som tu bola na WC a omočila som si sukňu do WC, tak som sa, som si ju tam sušila.

Mišo Ukropec: To si nemusela zrovna takto na pamiatku.

Mišo Gula: Pokiaľ o tom urobíš post, tak je to úplne okej.

Veronika Jurenková: Takže tuto tak konček sukne mám mokrý a jak jak som-

Mišo Gula: Jak si mohla? Rozumieš? Veď my sme tu korektný podcast,

Mišo Ukropec: slušný.

Mišo Gula: Jak to, že takto je?

Mišo Ukropec: Snažíme sa ti tu proste pomôcť a ty takto autenticky v korotočárskom poste.

Mišo Gula: Prosím ťa, ukáž do videa ešte svoju kerku, lebo to neexistuje, aby sme tvoj signature brand recognition ne-neukázali, nespomenuli.

Veronika Jurenková: Takže tak som chcela povedať.

Mišo Gula: Tak. Tak. Okej, to je všetko.

Mišo Ukropec: Ďalej nejdeme. Pán manžel by nám to proste potom škaredo vysvetľoval. Veronika, velice ďakujeme za návštevu, aj teda i za ty dary.

Veronika Jurenková: Aj ja ďakujem veľmi pekne.

Mišo Ukropec: Je to veľmi milé. Ďakujeme, ďakujeme.

Mišo Gula: Ďakujeme.

Mišo Ukropec: Nech vám to teda frčakuje, aj keď teda-

Veronika Jurenková: Nech nám to strieľa.

Mišo Ukropec: Ale vieš, ja som zo streleckej domácnosti, takže ja mám pre to trošku iné pochopenie.

Mišo Gula: A už minule sme zaviedli termín morálna flexibilita, takže.

Mišo Ukropec: Áno, áno, takže v pohode.

Veronika Jurenková: Hej.

Mišo Ukropec: Díky ešte raz.

Veronika Jurenková: Aj ja ďakujem.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Veronika Jurenková: Čaute.

Mišo Gula: Čau. Ahoj.

Zdieľať:LinkedInFacebook