Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#4652 min

#46 - hosť Tomáš Fedorčák - Nábytok s emóciou

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Tomáš Fedorčák, zakladateľ značky ručne vyrábaného nábytku z masívu St.vol, rozpráva, ako sa z vyučeného cukrára, muzikanta a účtovníka stal výrobcom luxusných stolov z východného Slovenska. Opisuje, ako spoznávali drevo – vrátane koreňového dreva a dreva s prasklinami a súkami, z ktorého so živicou robia výnimočné kusy –, prečo ich stoly vážia okolo sto kíl a ako testovanie nespoľahlivej živice skončilo výrobou stola nanovo. Hovorí, že stôl je pre nich funkčné umelecké dielo, že každý návrh robí sám podľa povahy zákazníka a že zážitok dodáva od prvého kontaktu až po „teatrálne odkrytie“ stola, pri ktorom zákazníci často plačú. Ročne vyrobia okolo dvesto kusov nábytku a stôl dodajú do šesťdesiatich dní. Cenu podľa neho určuje najmä exkluzivita dreva, množstvo živice a hrúbka – nie kvalita práce, ktorá je rovnaká pri lacnejšom aj drahšom stole. O marketingu hovorí, že všetky texty píše sám, cieľovku má najmä na Instagrame a Facebooku a LinkedIn mu priniesol kontakt na zahraničného partnera. Mišo Ukropec pridáva skúsenosti s partnermi zo zahraničia, ktorí ho našli cez LinkedIn.

Hlavné myšlienky

  • Tomáš uvádza, že z „déčkového“ dreva s prasklinami a súkami vedia so živicou urobiť kusy krajšie a drahšie ako z prvotriedneho reziva.
  • Zážitok zákazníka podľa neho začína prvým kontaktom a pokračuje fotkami a videami z výroby až po slávnostné odovzdanie.
  • Každý návrh prispôsobuje povahe zákazníka – konzervatívnej alebo extravagantnej.
  • Cena sa podľa neho odvíja od exkluzivity dreva, množstva živice a hrúbky; kvalita spracovania je rovnaká pri stole za 1 500 aj 4 500 eur.
  • Ročne podľa Tomáša vyrobia okolo dvesto kusov nábytku a stôl dodajú do šesťdesiatich dní.
  • Pre luxusný produkt je podľa neho hlavnou cieľovkou Instagram a Facebook; LinkedIn mu priniesol kontakt na zahraničného partnera.
  • Follower dnes nie je „likvidný“, ale podľa Tomáša môže byť zákazníkom o pár rokov – stôl je predmet dedenia.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (17)

Citáty

Stôl je funkčné umelecké dielo.
— Tomáš Fedorčák
Dve vety neznášam v živote: koľko stojí stôl a zrob, žeby dobre bolo.
— Tomáš Fedorčák
Pozri, sme Kolotočársky podcast.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Founder St.vol-u a marketér telom i dušou Tomáš Fedorčák nám porozprával:

  • ako sa presadiť z východného Slovenska s luxusným produktom
  • že zážitok treba dodávať klientovi od prvého kontaktu po odovzdanie
  • ako mu LinkedIn pomáha tvoriť brand

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 42 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Tomáš Fedorčák: Tak v deväťdesiatich deviatich percentách to finále, keď som prišiel a urobil teatráalne odkrytie stvolu u zákazníka, tak proste u nás ľudia, ženy plačú. My máme taký, mám, ako sme, že my máme taký výraz, že kvičia, že, že ženy kvičia od radosti a keď prídu chlapci z odovzdávky alebo ja keď idem, lebo ja tiež chodím odovzdávať stvol, tak len že a kvičala.

Mišo Gula: No nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik. Pozerám, že upgraduješ od toho prekliateho papiera.

Mišo Gula: Tak ty mi tu stále rozprávaš, že ty si no paper.

Mišo Ukropec: Paperless.

Mišo Gula: Paperless. Tak som si povedal, že trošku pôjdem na tvoju vlnu.

Mišo Ukropec: No treba. Ja som teda dneska-

Mišo Gula: Okrem toho teda, že tu nemajú tlačiareň, hej? Tak.

Mišo Ukropec: Pozri sme Kolotočársky podcast. Tak čo by sme ešte nechceli.

Mišo Gula: Ale nie, Veronika sľúbila, že zajtra bude. Takže to, to nemal byť printer shaming.

Mišo Ukropec: Za mňa môže, lebo ja papier nepoužívam, keď nie som legislatívne donútený, ale-

Mišo Gula: Ak, ak hovorí kapitán, ja papier nikdy nepoužívam, keď čítam. Nie?

Mišo Ukropec: On nepoužíva viacero vecí, nielen papier.

Mišo Gula: Máme dneska perfektného hosťa.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Počúvaj, legenda hovorí o tom, ako sme sa my dvaja stretli s tým chlapcom.

Mišo Ukropec: No počúvam.

Mišo Gula: Stojíme po mnohých rumoch nadránom v Bratislave na námestí, na jednom z námestí.

Mišo Ukropec: Prečo s východniarom?

Mišo Gula: Hej. A on mi hovorí, že, že no, že ja robím stvoly a také sa predstavil a ja tak naňho pozerám. Počúvam ten jeho prízvuk a hovorím: „Však ty šinaš!“ Počúvaj bratislavská, bratislavská enkláva okolo Dokolien.

Tomáš Fedorčák: Doľavu, doľava už, doľavu.

Mišo Gula: A odvtedy sa to s nami tak nejak nesie.

Mišo Ukropec: Jaj, táto mafia.

Mišo Gula: Tomáš Federčák, nazdar!

Tomáš Fedorčák: Čau, čau Kolotočár, nazdar!

Mišo Gula: Nazdar!

Tomáš Fedorčák: Čau, čau, nazdar!

Mišo Gula: To som sa už zbreptal kvôli tým tvojim stvolom.

Tomáš Fedorčák: Stvolom. Áno, áno, som rád, že si tak pekne sa sústredil na to, aby si povedal správne slovo stvol.

Mišo Gula: No.

Tomáš Fedorčák: A nie stôl.

Mišo Gula: Každého na to upozorňuješ, som si všimol.

Tomáš Fedorčák: Lebo hovorím, že nie je stôl ako stôl a naopak nie je stvol ako stôl.

Mišo Gula: Len dosť to komplikuješ väčšine obecenstva.

Tomáš Fedorčák: Práveže zjednodušuj, zjednodušujem, aby si nemusel to vo tam riešiť alebo neriešiť. Ale však každý-

Mišo Ukropec: Ešte ja si myslím, že to je ako dobré toto ako tréning, lebo v čínštine na týchto nuansách veľmi záleží.

Tomáš Fedorčák: Áno, áno.

Mišo Ukropec: A keďže čínska mafia už sa na tú východniarsku vášu pekne chystá, trénujme, vážení, všetci.

Mišo Gula: Ale zase ako, ako nejaký brand recognition a takto to veľmi uznávam. Keď som to videl prvýkrát, tak som si hovoril, že, že veľmi dobrý nápad.

Tomáš Fedorčák: Ďakujem. Hej, hej, hej.

Mišo Gula: Ako to vyslovujú v zahraničí?

Mišo Ukropec: What the fuck?

Tomáš Fedorčák: Stôl. My sme hovorili, Vodafone je názov mojej firmy reálny akože, ale čo som chcel, hej, ako vyslovujú zahraniční buď, teda plánovali sme, že budú to vyslo- vyslovovať ako Saint Volume. Čiže máme ST bodka vol je vlastne náš brand ako taký ST bodka vol. A tí pánom sme hovorili, že okej, tak pre doma-domáceho sme stvol foneticky, bude to super, keď to povedia, prečítajú aha, usmejú sa emócia v srdiečku hotovo. A vlastne zahranične bude cez Saint Volume ako svätá mohutnosť, keďže drevo je mohutný materiál, s ktorým my pracujeme alebo v svojom, svojom začiatku ako strom je mohutný, tak sme takto nejako akože išli cez to. Ale napríklad Američan, jeden náš partner, že Estivol, on takto Estivol to hovorí, ale ako v pohode, nie ako, nie ako to, ale potom im vysvetľujem, že to je Saint Volume.

Mišo Gula: Ale ty ich ako upravuješ, hej, že skúšaš ich dostať na-

Tomáš Fedorčák: Nie, nie, nie, nie, nie, nie, ja to vnímam, nechávam ich zatiaľ, lebo nech si nájdu v tom tú svoju a možno aj ja objavujem, že čo je prirodzené pre toho zahraničného. Nebudem mu nútiť niečo, čo on to nemá v hlave a sám si to nejako vyskladá, nájde a, a možno takto.

Mišo Gula: Mišo Pastier by ti povedal, že skvelá taktika nechať každého ináč to vyslovovať. Miša pozdravujeme. Musím, musím povedať, že už prisľúbil predbežne účasť, takže teraz je tu v etéri a teda v etéri v nahrávke, tak už sa toho-

Mišo Ukropec: Už sa toho nezbaví.

Mišo Gula: Už sa toho nezbaví, tak.

Tomáš Fedorčák: Spadnú vám servery. To bude, to bude super časť.

Mišo Gula: Ja som sa smial, som písal Mišovi, že to bude prvá časť, kde nebudeme môcť dať časový limit.

Tomáš Fedorčák: A to je dobré. Hej, tam by sa to aj žiadalo, hej, tam to.

Mišo Ukropec: No šak máme na pokračovanie seriálik v pohode.

Tomáš Fedorčák: Áno, áno.

Mišo Gula: Dobre, ale poďme k tebe. Tak skús, skús nám povedať, ako vôbec vznikla tá myšlienka toho stvolu.

Tomáš Fedorčák: No, ono ja som už v jednom podcaste presne začal, možno skôr o sebe pár, pár slov, že ja som vlastne muzikant, teda vyučený cukrár. Neskôr som robil desať rokov účtovníctvo aktívne mám, mám ešte stále, mal som firmu a počas toho som celý život niečo šprtal do hudby, do, do, do umenia, gitara, bicie a to sa možno nejako celé podpísalo pod to, že do toho som riešil nejaký marketing, nejaké také strategické veci pre nejaké známe firmy a tak. A, a tak potom som celé to zúročil a vlastne si povedal tak poďme teraz, pôjdem, pôjdem to teraz v niečom svojom ako keby zúročiť. A samotný ten, tá myšlienka bola tá, že som osemnásteho januára dvetisíc osemnásť ja ako veľmi neznalý dreva, zato znalý obchodných nejakých feelingov, ktoré ti hovoria, že toto je celkom zaujímavá aktuálne nejaká, nejaká téma. Tak som povedal švagrovi, môjmu Števovi, lebo my sme dvaja spolu majitelia, spoluzakladatelia stvolu. Tak som povedal, že Počúvaj, teraz toto robia v Amerike. Pozri, jak to vyzerá na Instagrame. myslím si, že by sme, on je vlastne náš MacGyver ako keby, tak ho stále prezentujem, lebo neexistuje, čo by Šťevo nedokázal vyrobiť, čo ja navrhnem a ja nedávam ľahké úkoly. Čiže stále sa musí popasovať. No a tak som povedal, že počúvaj, čo keby sme toto začali robiť. No a mali sme jednu krásnu stodolu u nás v Kendiciach. Ja som z Kendíc. a tá bola úplne presne taká ako to drevo na tých videách v Amerike. Tak hovorím, počúvaj, Šťevo, taká, taká vec. Do troch dní sme mali odliaty prvú vzorku, odliatu vzorku. Hovorím o období 2018, kedy to tu ešte nebolo. Tu bolo almost zero, akože takmer nikto v rámci tejto oblasti. Čiže my sme nemali sa kde učiť, kde kupovať, či živice sme kupovali z Anglicka živica za šialené peniaze prvé testovacie, a tak sme si pomaličky sa vlastne rok skillovali v, v, vo vedomí o dreve a veciach a tých akože nejakých zručnostiach, aby sme si povedali, že okej, sme ready a ideme nejakú stratégiu si zadefinovať, ktorú som zadefinoval a, a tak sme sa postupne dostali dnes.

Mišo Gula: Okej a tá tvoja viera v daný produkt plynula len z toho, že boli pekné videjká na, na nete? Alebo si mal nejaký

Mišo Ukropec: feedback z trhu, že-

Tomáš Fedorčák: Mal som feedback z trhu, pretože som vnímal, neviem prečo, neviem ako, ale že, že masív sa dostáva naspäť do nejakého popredia a začína sa čoraz viac ukazovať v interiéroch. A tým, že hovorím, ja som v tom videl nejakú vkus a estetiku v tom celom a to si držím dodnes, aby každý náš stôl bol vkusný a estetický a na tom si zakladám každý návrh, ktorý robím, tak, som videl v tom, že toto môže byť budúcnosť na nasledujúce obdobie. Čo sa i stalo, lebo ten rozmach, ktorý začal, tým, tým, masívom a potom aj ten COVID tomu trošku pomohol ešte viac, ako keby. A, a preto som hovororil, že možno tak poďme do toho a, a vyšlo to. Fungovalo to.

Mišo Ukropec: Mne sa veľmi páči to, že máte MacGyvera. Aj my máme náš. Mišo Celeng má normálne oficiálnu funkciu Chief MacGyver Officer.

Tomáš Fedorčák: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Normálne, akože máme to takto v každom pitch decku, všade to je, že Chief MacGyver Officer, lebo keď sa niečo, keď treba hneď niečo vyriešiť, čo nikto nevie, čo s tým má robiť-

Tomáš Fedorčák: Zavolajte ho.

Mišo Ukropec: Ty ho tam pošleš a on to proste vybaví, či to je pozitívne, negatívne, technické, ľudské. Proste Mišo to perfektne zmákne. Ďalší Mišo.

Tomáš Fedorčák: Hej, no, hej, náš je Šťevo, ale voláme ho Mišo.

Mišo Ukropec: Ale aj ten bol medzi svetmi niekde si, to je v pohode.

Tomáš Fedorčák: Áno, áno, áno. Takže takto, takto začala nejaká tá-

Mišo Ukropec: A ešte mňa ale zaujíma jedna vec, že drevo je taký hlavne masív vie byť taký, že zradný materiál. Si to žije svojím vlastným životom a tak. Jak ste sa vysporiadavali s kvalitatívnymi otázkami? Lebo keď rok je krátka doba na to, by sa overilo, či to tak, jak sme to polepili, zbúchali, či sa to ako neroz... toto.

Tomáš Fedorčák: my sme mali počas toho nejakého, ja to nazvem nasávania informácií a nasávania zručnosti, sme veľmi veľa vecí pochopili. To znamená, že to, čo chceme robiť a tak, a tak, ako to chceme robiť, musíme mať kvalitné, nástroje ako keby. To znamená, išli sme po tých najlepších značkách v našej, v našom fachu. Sú to všetko ručné nástroje, ale kvalitné, ktoré majú stopercentnú presnosť a atď. To bola prvá vec. Sme si uvedomili, že z brúskou z Tesca toho veľa neurobíme, hej, čiže sme investovali od začiatku hneď do, do profi náradia. drevo sme takisto začali vnímať úplne inak ako, ako doteraz. To znamená, našli sme si veľmi rýchlo nášho dodávateľa, ktorého máme dodnes a pochopili sme, že, že, to, čo hovoríš, že je zradné, dokážeš v tom dreve trošku eliminovať tým, že si vyberieš správne drevo a správne drevo znamená už to, že ako bolo sušené, hej. Čiže ten proces sušenia ná-nášho dodávateľa je vakuové sušenie. To je ten asi najlepší spôsob sušenia, pretože zabíja všetko mŕtve v dreve. To je prvá vec. A druhá veľmi hĺbkovo v jadre to drevo-

Mišo Ukropec: Zabíja všetko mŕtve?

Tomáš Fedorčák: No všetko mŕtve zabíja vnútri.

Mišo Ukropec: Všetko živé.

Tomáš Fedorčák: to bol ťahák, chyták na teba, či počúvaš. Hej, prepáč, áno, hej, všetko živé premení na mŕtve a, a tým pádom to drevo bolo, je oveľa stabilnejšie ako, pretože hĺbkovo v jadre ho vysuší nielen na povrchu, ako alebo len trošku do hĺbky, do hrúbky teda. Tým, že aj my pracujeme s veľmi hrubými drevami, veľmi hrubé sedemdesiatpäť milimetrov v základe hrúbky, tak to do stredu je fakt ďaleko. A práve ten spôsob sušenia je fakt, že číslo jedna. Tam sme nadobudli práve tú spoľahlivosť v tom dreve. A, a to je také, že pokus-omyl, omyl zároveň. Čiže učíš sa, zistíš. Aha, okej. A ten proces učenia, on funguje dodnes, ale už dnes máme ten, tie skúsenosti také, že, že dovolím si povedať o dreve vieme viac ako niektorí stolári, ktorí robia päťdesiat rokov stolárinu, pretože oni nemali možnosti a technológie, ktoré sú dnes. Preto-

Mišo Ukropec: Nepoznajú to.

Tomáš Fedorčák: Nepoznajú to. To, čo sa dnes dá, preto hovorím, že my sme moderné stolarstvo, pretože využívame aktuálne drevo moderným spôsobom spracúvané a aj ho moderne spracuvávame do podoby, ktorá nie je úplne bežná. Hej, drevo, ktoré my sme, my spracuvávame, bolo kedysi odpadové, ani sa neťažilo. Hej, tí starí stolári, oni nevedeli spracovať to drevo, lebo, lebo to-

Mišo Ukropec: To je aké?

Tomáš Fedorčák: To znamená drevo, ktoré má veľmi veľa súkov, veľmi veľa prasklín, veľmi veľa, nejakých anomálií v tom dreve, nahnitých častí, a to všetko-

Mišo Ukropec: Vymeníte chybu na výhodu.

Tomáš Fedorčák: A my sme presne z, z déčkového v rámci kvalitatívy ako keby dreva urobili A plus plus plus, ktoré je dnes pomaly fakt, že drahšie ako áčkové rezivo a je oveľa krajšie, lebo to drevo, ktoré má takéto práve súky ako na tomto stole máte, tak to, to, tieto súky sa podpisujú na- v strome podľa toho, čo ten strom zažil ako keby. V akom období, na akom podloží žil, či bol pri, pri potoku, či bol pri dobrej, či bol v sklone, či nebol. A to vieš potom nejako čítať nejaké veci. A oko tých súkov a tých konárov vznikajú najkrajšie kresby potom.

Mišo Gula: No dobre, dobre, super. Tak-

Tomáš Fedorčák: A ja som toto nevedel tým, že ja som vlastne nebol cukrár.

Mišo Gula: No však si cukrár.

Tomáš Fedorčák: Cukrár. Presne tak. Čiže ja som toto navníma- navnímaval. A o mne sa vie, že ja som ja, ja keď sa niečoho zakúsim, tak mám strašne, ako sa to povie, že ten-

Mišo Gula: Drive?

Tomáš Fedorčák: Drive, že som veľmi zanietený pre niečo.

Mišo Gula: Nie si ty tak trošku autista?

Tomáš Fedorčák: Nie, asi nie. Neviem.

Mišo Gula: To je taká štandardná-

Tomáš Fedorčák: Mama mi to nepovedala.

Mišo Ukropec: Ty si dosť starý na to, aby ťa diagnostikovať ešte nejako-

Tomáš Fedorčák: Presne tak. Hej, ja som skôr mal ADHD ako, ako autizmus.

Mišo Ukropec: No tak to je ďalšia z možností.

Tomáš Fedorčák: Hej, hej, to tak si pozriem, čo dneska mama hovorí, ale to je jedno. No a ja som tým pádom sa zakúsil do toho a som objavoval, chcel byť, vedieť všetko o tom dreve a spoznával s vedomím, zvedomoval si niektoré veci naozaj. Takže dnes-

Mišo Gula: Ja mám k tomu otázku ešte jednu-

Tomáš Fedorčák: Pýtaj sa.

Mišo Gula: A potom aj teba pustím, neboj. Ja budem rád, keď sa raz dostanem. Nech sa páči. Že si mal opening. Čo korene alebo že koreňové drevo je to použiteľné v nejakej-

Tomáš Fedorčák: Koreňové drevo má krásnu kresbu, je oveľa tvrdšie ako, ako vlastne celý kmeň ako taký, lebo to je stabilita celého stromu, čiže má pevnosť, pružnosť, ale my ho veľmi nezpracovávame tie korene preto, lebo je to veľmi špecifický produkt ako taký, čo z toho koreňa sa dá urobiť. Nemá veľa využití. Korenice zväčša používajú-

Mišo Gula: Pazvbar.

Tomáš Fedorčák: Pazvbari. Pazvbari. Hej, tam to je, tam je, tam sa deje toľko v tom dreve v rámci toho, tej estetiky. Je to tvrdé zároveň, čiže, čiže má obrovskú tvrdosť, odolnosť, ale veľmi ťažko sa spracováva, lebo taký koreň orechový má, je obrovský a v tých kadejakých zákutiach je strašne veľa kameňa a týchto hliny, hej. A to zároveň ničí náradie. Čiže nie je to úplne easy. A keďže my nemáme špecializáciu na tento typ ako keby sortimentu, tak radšej do toho. Sú na Slovensku, ktorí sa tomu venujú a sú v tom super a nech to robia oni, hej. Nebudem sa šprtať do toho, lebo pre nás by to bolo veľmi náročné išieť sa tomu venovať. Ale videl som veľa koreňových týchto, tých, tých vlastne sústav, ktoré sa premenili na, na stôl a vyzerá to fakt úžasne.

Mišo Gula: Okej. No ale to by nemuseli byť len vyslovene stoly, ale alebo stvoly, ale-

Tomáš Fedorčák: To je akýkoľvek solitérny-

Mišo Gula: Tie korene by sa dali pekne použiť na záhrade so živicou na nejaké samostatne stojace-

Tomáš Fedorčák: Áno, áno, áno, áno, hej, to, tých drevo neexist-, drevo nepozná, čo z neho má byť či vo finále, hej. Čiže to je tak tvárny materiál, že ty ho vieš urobiť od, od zeme až po strop, cez steny, cez čokoľvek, či už v funkčnom zmysle každodenného používania ako stôl alebo ako nejakú dekoráciu na stene, ktorá je nejakým dielom ako keby. Čiže tých možností, tej tvárnosti toho dreva je naozaj veľa. To mňa práve žerie na tom dreve.

Mišo Gula: Ešte predtým, než sa dostaneme k nejakej tvojej strategii na, na socials a vôbec na LinkedIne a tak ďalej. Zaujímalo by ma, lebo pochopili sme z tejto debaty, že IKEA nie je zrovna tvoja konkurencia, lebo-

Tomáš Fedorčák: Asi nie.

Mišo Gula: Tie vaše výrobky sa zrejme budú aj kvalitatívne, aj finančne, aj dostupnosťou pohybovať niekde inde. Takže zaujímalo by ma, ako si zháňal vôbec prvých klientov s proste z Kandíc, z Prešova. Ako, ako sa ti podarilo zohnať prvých bohatých klientov?

Tomáš Fedorčák: Hej.

Mišo Gula: Tak si povedzme, ktorí si mohli dovoliť taký super nábytok.

Tomáš Fedorčák: My sme si povedali na začiatku, keď sme si už boli istí, že dokážeme urobiť to, s čím budeme ochotní vyjsť na trh a dať si na to brand, že toto je od nás, tak sme si povedali, že, že na začiatku toho všetkého musí byť ešte musíme nejak vyzerať, nejak sa volať. Čiže najprv sme si za táta tiež my sme sami robili celý ten brand. Vymýšľali sme to my si doma v kuchyni, ako keby aj formu, aj, aj, aj, aj celé to. Dodnes to vlastne je nezmenené a ani to nejako neplánujeme. A tak som povedal dobre, máme už brand, máme už vyrobené stoly a teraz poďme tie tri stoly konferenčné, ktoré sme si urobili. Ja som povedal, že to je, to bola stratégia troch stolov, kde sme urobili profi tri stoly, a to si zoberiem, že to je 2018, čiže to tam veľa toho osemnásť, devätnásť. Nebolo to tak, ako je to dnes ako keby na trhu v tejto oblasti. Dali sme tri stoly vonku, profi sme ich nafotili, dali sme im proste gule, aby to znelo, aby to vyzeralo. Pod-podporené dobrým brandom vyzerajúcim, lebo som vedel, že nechceme mať žiadne pílové kotúče ani kresbu dreva v logu, čo mali poniektorí. Vedel som, že kto je moja cieľovka, koho chcem, na koho chcem cieliť. A tak sme to potom vlastne prispôsobili tú komunikáciu vonku. Predali sme tri stoly, tie tri konferenčné a na základe nich sme chytili ďalšie tri objednávky na jedálenské a jedálenské sme ešte nevyrobili. Hej, čiže a to bolo vlastne postupne sa takto nabaľovalo, že aha, ja musím nejako vyzerať, musím byť autentický zároveň, lebo dovolím si povedať, že nás sociálne siete Instagram, Facebook dostali tam, kde sme dnes. To znamená, keďže náš produkt je prudko senzitívny na oči a z oka, potom do srdiečka a zo srdiečka do peňaženky a peňaženku otvára srdiečko a hlava, tak sme tým pádom cielil som na to, aby som tých ľudí im tak ich kŕmil doslova feedoval, feedoval, tak ich kŕmil tým obsahom, aby som ten engagement stále zväčšoval, priťahoval a, a vytvoril z nich nejaký ten, ten, ten proste návyk. A to vlastne a tým, čo robíme a ako som to robil, tak som na seba práve ťahal tých, ktorí boli moja cieľovka. Spôsobom komunikácie, obsahom, lebo ja len tým, že som mal, mám nejakú estetiku, vkus si dovolím povedať, tak, tak som vedel, ako moja cieľovka chce sa pozerať na tieto veci, čo im mám povedať, aby som ich zaujal, ako mám s nimi komunikovať už potom ďalej v procese, keď sa ozvú. A to celé vlastne ten súbor týchto vecí je, je vlastne Možno, možno nás dostalo aj tu, kde sme. Čiže to bola taká, taká stratégia, hm, viacerých-

Mišo Ukropec: K tomu otázku, že každý stôl je originál, hej?

Tomáš Fedorčák: Úplne každý.

Mišo Ukropec: Tak. Lebo teda nemáte drevotrieskové dosky, z ktorých napilíte osem rovnakých kusov niečoho. Teraz ten zákazník, potenciálny zákazník vidí na Instagrame, kdesi na Facebooku: "Ty brďo, hentaký by som presne chcel a potreboval, lebo to je to posledné, čo mi chýba ku šťastiu." Tomáško, máte ho ešte? Nie, lebo teraz sme predali nejakému Ferovi. Ako sa vysporiadavate s tým, že on chce niečo, čo neni v ponuke, pretože už nemáte tie dva kusy.

Tomáš Fedorčák: Áno, čiže my niektoré veci, ktoré sú u nás vonku, či na Instagrame, na Facebooku, sú tam napríklad aj také, že skladovky napríklad, ktoré máme u našich partnerov vystavené po celom Slovensku, v Prahe a kade tade. Čiže môže sa stať, že natrafí na niečo, čo je skladovka a môže mať. Čiže uspokojím ho tu a teraz. To je super. A pokiaľ nie, tak mu poviem okej, ale ja ti vyrobím krajší ten tvoj a bude, bude, obrazom tvojej osobnosti ako keby a toho, čo ty si vyšperkuješ a personalizuje si. a tak sa na to pozerám na každý návrh, že ja každým návrhom chcem najprv navnímať toho klienta, lebo klient, keď mi zavolá alebo zákazník, tak ja s ním telefonujem trištvrte hodinu prvý telefonát, hodinu úplne v pohode, kde navnímam, čo chce, posiela mi už počas rozhovoru mi posiela na WhatsApp fotky z vizualizácií aktuálne z priestoru a ja už viem, čo mám na sklade. Viem, aké zostavenia som si nakúpil u dodávateľa, aby som vedel hneď proste reagovať na to a nepustiť ho už to jak ryb-, vieš, ideš na ryby-

Mišo Ukropec: Chápem.

Tomáš Fedorčák: A už musíš držať napnutý stále vlasec, aby, aby si ho udržal. A, a tak vlastne, počúvam zákazníka, vnímam, či je konzervatívny, či má rád trošku také-

Mišo Ukropec: Extravagantné.

Tomáš Fedorčák: Extravagantné veci, hej, či je, či je proste, že ide si len svoje a skúšam na nich akože veci, hej. A preto ho viem, že čo, aký návrh mu mám urobiť, lebo každý návrh robím ja každého zostavenia. To je návrh zostavenia stolu. a on si vlastne len pozrie. Aha, dá mi nejaké indície, ktoré ja musím navnímať to, či už sa inšpiroval u nás na Instagrame, tam máme akože to je výkladná skriňa. Pre mňa Instagram od začiatku bol. To je moja výkladná skriňa a tam sa pozerajte a hľadajte si, čo vám padne do oka. No a tak mi to pos-pošlem a ja už viem. Aha, okej, tak ten chce toto. Tam mám nejakú variabilitu v materiáloch, vo odtieňoch, v tých tvaroch a pošlem mu. Áno, super, tak som si predstavoval hotovo. Čiže to, čo robíme my, je už možno natoľko tí ľudia, keď si pozrú našu prácu, nám dôverujú, že zo škaredého, dreva v prvej podobe prvotnej veria nám, ako bude to vyzerať vo finále.

Mišo Ukropec: Kapitó.

Tomáš Fedorčák: A do dnešného dňa ja neviem z tisíc produktov jeden bol, ktorý, možno, možno-

Mišo Ukropec: A presne to nás zaujíma, lebo nikoho úspechy nás nezaujímajú. Povedz nám, za čo ťa dodrbal ten jeden klient.

Mišo Gula: My mu to nepošleme, v pohode.

Tomáš Fedorčák: Bolo, bolo to veľmi, veľmi náročné, celý proces navrhovania bol mimoriadne dlhý, mimoriadne náročný, mimoriadne. Ja chápem, každý sme nejaký, každý máme nejaké svoje-

Mišo Ukropec: Ťažký zákazník.

Tomáš Fedorčák: Ťažký zákazník, ktorý, ktorý obracal, riešil to, že, ona chce tento presne odtieň a neakceptuje to, že drevo má na dvoch metroch milión vecí sa v ňom deje a zrazu tu je tmavšie ako tu. A vlastne vysvetliť nenechal si, že to je prirodzené a vyberá si prírodný materiál. Tak keď chceš jednu farbu, tak si zober MDFku lakovanú modrú alebo zelenú a bude rovnaký tu i tu. Hej? No a to bol taký veľmi dlhý, ktorý vedel som, že už ten proces bol proste mimoriadne náročný. Odovzdali sme. Už som vedel, že proste je, je, je, je, je zle, lebo niečo. Tak sme robili nový stôl, hej, úplne, lebo zase ja, my sme mimoriadne proklientski. Čiže ja sa snažím, keďže my referenčne máme veľmi veľa zákaziek, práve babka, teta, ujo, sestra, oci, čo majú doma.

Mišo Ukropec: Nechceš nasrať.

Tomáš Fedorčák: Tak nechceš a chcem. To sú ďalšie potenciálne ako keby. Tak hovorím, tak sme vymenili. Ja už si nepamätám, jak to bolo. To bolo veľmi dávno, ale, ale aj tak ani ten druhý stôl furt tam bolo dačo, furt tam bolo, hej, ale toto bol asi jeden jediný, ktorý, ale to vedel som, že toto bude buď alebo. Hej? Inak aj keď boli nejaké také, že bál sa, ako to bude vyzerať a nechcel a, a, a, a boli veľmi opatrní, tak v deväťdesiatich deviatich percentách to finále, keď som prišiel a urobil teatrálne odkrytie stolu u zákazníka, tak proste u nás ľudia, ženy plačú. My máme taký, mám, ak smiech, že my máme taký výraz, že kvičia, že, že ženy kvičia od radosti a keď prídu chlapci z odovzdávky alebo ja keď idem, lebo ja tiež chodím odovzdávať stôl, tak len že "A kričala?" Hej, strašne kričala. Strašne kričala.

Mišo Ukropec: Posadil som ju.

Tomáš Fedorčák: A to bude hej.

Mišo Gula: Prvý krát, prvýkrát kričala, keď sme odhalili aj prvýkrát.

Tomáš Fedorčák: Tak kričala. Takže to sú také výrazy, kedy, kedy, nezvykne bývať, že sú zákazníci nespokojní.

Mišo Gula: Aha, super. A koľkokrát sa ti podarilo dodrbať zákazku v zmysle, že si musel nanovo robiť odznova stôl?

Tomáš Fedorčák: Och, toto to-

Mišo Ukropec: Veľakrát, hej.

Tomáš Fedorčák: Nie, nie, nie, nie, nie, práveže, nepamätám sa.

Mišo Ukropec: Nestáva sa?

Tomáš Fedorčák: Nie, nie, nie, nie, nie. My-

Mišo Gula: Ako myslím, myslím technologicky, že ste v procese urobili nejakú

Mišo Ukropec: zásadnú chybu, hej.

Tomáš Fedorčák: V celkovej celej našej komunikácii aj, aj celého brandu toho, čo robíme, stále hovoríme, že stôl je funkčné umelecké dielo. Umelecké dielo z neho robí to, že je to niečo, že ručná práca, každá je iná a každé dielo, ktoré umelec vytvorí, je originál. To znamená, má nejaké svoje špecifiká, nejaké svoje nosné prvky, ktoré ten zákazník tam chcel mať. Ich tam má. Každý stôl vyzerá inak. To je taký kinderko pre zákazníka, hej? On na začiatku vidí niečo, hej, niečo rozložené, niečo škaredé, neatraktívne, ale keď to poskladáš a zistíš, že ti to skáče po stole, niečo v kinderkách, hej, tak zrazu tam je ten wow efekt a to sa deje presne pri stole, že jak to prídem, prinesieme a zrazu on tam vidí tú hĺbku tej živice, vidí to drevo, vidí tú masivitu. To sú proste veci, ktoré-

Mišo Gula: Nie, to je okej, čo sa týka dizajnu, tomu rozumiem, hej, tomu, čo hovoríš. Ale ja sa teraz pýtam naozaj, že ste v procese výroby niečo posrali v zmysle, že zle bolo vyčistené drevo alebo zle vyschnuté, alebo neviem čo a jednoducho praskla živica. Niečo sa udialo také, že ste museli nanovo robiť stôl.

Tomáš Fedorčák: nanovo sme robili stôl, keď sme testovali od jedného dodávateľa živice. To bolo tri roky dozadu, štyri možno. No, sme testovali neuveriteľne perfektnú živicu, ktorá nebola však perfektná, ako o nej hovoril. My sme urobili test. Ten test bol veľký fail a ten stôl, stôl mám teraz doma ja. Hej, takže a to bol taký test, kde proste a vyzerá brutálne ten stôl, lebo on vyzerá, jak keby to bolo, my sme, ja som ho nazval to je prosecco stôl. To má milión bubliniek, všetko vybublané, proste potrhané. Ako vyzerá dobre, ale nebol som ochotný ho dať vonku do predaja, pretože nespĺňa naše nejaké kvalitatívne veci. Ale, ale tak, že by sme zákazníkov stôl my ne-nehazardujeme. My máme odliate tony a tony živice. My sme jedni z najväčších, výrobcov, producentov či v objeme, či, či v množstve ako keby, či vo veľkosti na Slovensku. Už nie je ich, nie je ich akože viac, ale sme asi fakt jedni z najväčších. Čiže my už máme takto vyskillované tie procesy. My máme päť živíc, s ktorými my pracujeme, a každú viem, čo na čo použijem. Na takúto špáru úplne inú použijem ako na o pätnásť centimetrov širšiu a hlbšiu. A to je taká alchýmia, keď to vysvetľujeme akým architektom, dizajnérom, dizajnérom, ktorí prídu k nám na nejaké školenie a, a čiže nestáva sa, aby sme mali nejaké fuck upy, ktoré proste sa udejú, že nepamätám sa, že by bol nejaký. Čiže my už máme tie skilly na to, že viem, aha, drevo, riziká mi tu vyplývajú z tohto také, také, také. Tak robím všetko pre to, aby som si predimenzoval všetky, všetky veci vo výrobe, lebo ma to stojí peniaze potom. Čiže ja nechcem robiť robotu dvakrát ani, ani preplácať zbytočne, keď nemusím.

Mišo Gula: Dobre. Teraz logistika takého stolu. Koľko váži taký stôl?

Tomáš Fedorčák: Je to individuálne závisí-

Mišo Gula: No takýto, za ktorým sedíme.

Tomáš Fedorčák: Ale, ale zhruba naše stoly sú okolo osemdesiat, sto kíl úplne bežne a v pohode v rámci plátov, hej, len čisto plat bez nôh. Čiže my každý stôl jeden, každý jeden stôl do dnešného dňa sme odovzdali osobne. To znamená, osobne ho donesieme, zmontujeme, postavíme na nohy, urobíme kontrolu, prípadne keď sa kýve alebo podlaha alebo niečo, vyrovnáme, aby zákazník s tým nemal, vlastne aby sme vedeli, že stôl po poslednej, po prvý moment užívania je dokonalý. A čo už je potom-

Mišo Gula: Pokvičanie. Hej, to sa mi, to, to sa mi naozaj páči, že user experience ideš až, až naozaj do konca, že.

Tomáš Fedorčák: No áno, áno, lebo, lebo to je pre mňa jak sen, aby tá emócia, ktorú zákazník našim stolom získa od prvého momentu navrhnutia cez proces výroby. Ja, ja ich zase len kŕmim v úvodzovkách, hej, tak akože nepekne povedané tých ľudí, aby som v nich ten, ten záujem udržal, aby videli tú zmenu, ten predaj.

Mišo Gula: Posielaš aj z výroby, akože posielaš nejaké priebežné fotky.

Tomáš Fedorčák: Jasné, fotky, áno, videá posielam, ako-- lebo ja v tom procese zoznamovania sa so zákazníkom si dovolím si povedať, pre-pre-, jak sa povie prelamujem, lomím.

Mišo Gula: Lámeš.

Tomáš Fedorčák: Lámem, lámem také tie bariéry si myslím, že, že ten vzťah sa už prechádza do takej nejak priateľského ako keby, hej. Čiže už s ním on chce, ja srandujem s ním, keď niečo voláme si, pošlem mu fotku. Toto je super, krajšie, ako som si predstavoval. Čiže ja už som taký, už ich nastavujem si v tom procese si ich varím, aby keď prídu a ja často chodím aj na odovzdávky, lebo ja práve potrebujem vidieť tie spätné väzby a vnímať, ako ľudia reagujú s tými, s kým som na začiatku to riešil. Máme fakt špecifický možno ten, ten produkt a, a práve preto chcem až do konca, aby to bolo dokonalé.

Mišo Ukropec: Koľko stolov vyrobíte ročne?

Tomáš Fedorčák: To je, to je-

Mišo Gula: No tak rádovo to číslo.

Tomáš Fedorčák: Do dnešného momentu od 2018 roku máme napočítaných orientačne tisíc kusov výrobkov.

Mišo Gula: Okej.

Tomáš Fedorčák: Hej a to a stále do toho sa počíta od jedálenských, konferenčných, príručných, posteľ, ja neviem, komody, čokoľvek malé, ja neviem aké tácky, vázy.

Mišo Ukropec: Sto, sto, sto dvesto niečo ročne.

Tomáš Fedorčák: Dvesto, dvesto určite. Dvesto, dvesto máme ročne minimálne takých, že, že kusov, kusov nábytku a do toho sú nejaké také kyjaky, kyjaky a takéto.

Mišo Ukropec: Koľko trvá výroba takého jedného stolu?

Tomáš Fedorčák: No to je, to je individuálne zase podľa toho, aká je náročnosť. Ale my štandardne máme, že aktuálne sme si to skrátili na do šesťdesiatich dní je stôl vyrobený a dodaný. Reálna výroba trvá, do tridsať dní je taký, že čistý v rámci všetkých technologických postupov. Lebo živica musí zrieť desať až dvadsať dní po odliatí do plného vytvrdnutia a až potom sa môže ďalej opracovávať, hej. Povrchová úprava zrie desať až štrnásť dní a potom sa môže do toho. Čiže trvá to. Preto my, čo sa dá zoptimalizovať, zefektívniť, tak sa urobí, ale proste nejdeme na pílu, ako viem niektorí výrobcovia do troch týždňov dajú stôl živicovaný a ja hovorím

Mišo Ukropec: Kedy to vyprdlo.

Tomáš Fedorčák: Never, never.

Mišo Ukropec: Dobre.

Tomáš Fedorčák: U zákazníka doma. Hej, čo je proste-

Mišo Ukropec: Každý sa ťa toho opýta a naši diváci, poslucháči tiež.

Tomáš Fedorčák: Koľko stojí stôl.

Mišo Ukropec: Koľko stojí stôl. Inak predbehla otázka.

Tomáš Fedorčák: Počúvaj, počúvaj, počúvaj.

Mišo Ukropec: Koľko stojí auto?

Tomáš Fedorčák: Počúvaj, dve otá-- dve, dve vety neznášam v živote. Prvá je neznášam, nemám ich rád je koľko stojí stôl. To je prvá a druhá tak zrob, žeby dobre bolo. To sú, to sú dve veci.

Mišo Ukropec: Tak zrob dobrú cenu, to je jasné.

Tomáš Fedorčák: A cena je, cena je vlastne závisí zase od mnohých faktorov, či to je so živicou, či to je bez živice, aké, hrubé rieky, aby sme vedeli, aký objem, môžem zarátať. Živica je dnes takmer dvadsaťkrát drahšia v cene na kubík ako drevo. Čiže ja musím si vážiť, koľko si môžem dovoliť v nej použiť. A my zase robíme tak, že ja nerobím cenové ponuky ani ich robiť nikdy nebudem, lebo je to waste môjho času, ale na základe rozpočtu zákazníka robím návrh zostavenia.

Mišo Ukropec: Okej.

Tomáš Fedorčák: Vtedy to je o tom, že okej, on, ja vypočujem, čo chce. Poviem dobre, a teraz mi povedzte, aký je váš budget.

Mišo Ukropec: Mercedes, Octavia.

Tomáš Fedorčák: Presne tak. A on povie no mám trojku na dvojmetrový stôl a poviem okej, trojka je fajn rozpočet, môžme urobiť vám proste niečo, čo bude fakt, že špešl. Ale keď povie mám tisíc päťsto eur, tak budem sa krútiť a rozmýšľať jak. A viem to ovplyvniť niektoré veci.

Mišo Ukropec: Jak prerobím Ikeu.

Tomáš Fedorčák: Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, ja tam skôr, skôr pracujem s druhou, s exkluzivitou toho dreva ako takého, s množstvom živice, s hrúbkou toho stola a ja tam a hlavne potom ešte aj s maržou ako keby svojou. Takže niekde sa dá, tak vieš, sa hovorí, že jogurtíky pre Tesco vyrába nejaká obrovská, pre nejakú obrovskú firmu, ale na to, aby si doplnila do, do svoj výrobu za-zapracovala a-

Mišo Ukropec: Dobre, ale-

Tomáš Fedorčák: Tak má tam jogurtík za trinásť centov.

Mišo Gula: Hej, ale tak na prvú asi vieš povedať, že napríklad pod dvojku sa nemá zmysel baviť alebo čo.

Tomáš Fedorčák: Nie, nie, to stále, stále závisí. Dvesto na sto, dajme tomu, s takouto živicovnou riekou, dajme tomu od tisíc deväťsto eur začíname.

Mišo Ukropec: Hm.

Tomáš Fedorčák: Hej, ale reál je dva a pol.

Mišo Gula: Nie, ale tak myslím, že aj tebe, aby to dávalo zmysel, individuálna zákazka, tak napríklad ja neviem pod jeden a pol budget sa asi nemá zmysel baviť, či?

Tomáš Fedorčák: To nemá, nemá, nie vôbec, lebo ja za jeden a pol môžem urobiť-

Mišo Ukropec: Zarábaš aj na päťsto eurách?

Tomáš Fedorčák: nie, tam nie, tam už nie.

Mišo Ukropec: No tak dávaj číslo, hej.

Tomáš Fedorčák: Tam už nie, ale zase za čo ideš päťsto eur. Lebo keď mám za nejaké šialené denko podnos robiť päťsto, ako máme za taký, taký servírovací na rum podnos sme robili zákazníkovi štyristo päťdesiat eur, tak keď si to dáš, že lomené všetky, mám na tom rovnakú, hodinovku a maržu a všetky veci ako na veľkom stole, len je to proste malý stôl, čiže môžem si ho zarátať do výroby akože za-zaplniť a nemám s tým nejaký problém, ale nechcem to robiť tak, aby sme mali päťdesiat, päťdesiat malých, lebo to je, to je, to je

Mišo Ukropec: Ten, ten overhead, ktorý máš spoločný pre malú, veľkú zákazku je rovnaký.

Tomáš Fedorčák: Áno, áno, presne tak. My rovnako brúsime stôl za tisíc päťsto aj za štyri a pol tisíc eur, lebo tam nie je rozdiel. Čiže tie štvoráky sú rovnaké. Čiže ja stále sa snažím pochopiteľne hrať čo najhodnotnejšie veci.

Mišo Ukropec: Dobre, ale ja teraz dobre, dám že krutú výhybku od stolov.

Mišo Gula: Ale potom pôjdeme ešte k LinkedInu.

Mišo Ukropec: K čomu?

Tomáš Fedorčák: K LinkedInu.

Mišo Ukropec: Do čerta.

Mišo Gula: Tak akože máme debilný názov, tak sorry, ako musíme aj o tom.

Mišo Ukropec: Dobre, dobre, ukecal si ma. Forbes Grow Club.

Tomáš Fedorčák: Hm.

Mišo Ukropec: Východniarska mafia teda grow clubuje. Však teda mali sme tu Fera Baníka, s ktorým sa ja by the way tiež poznám odtiaľ.

Tomáš Fedorčák: Hm, hm.

Mišo Ukropec: Koľko máte ľudí?

Tomáš Fedorčák: vnútri v firme máme siedmi sme teraz dokopy.

Mišo Ukropec: Dobre.

Tomáš Fedorčák: Sedem, osem sme tak premenlivo máme takého externého ešte.

Mišo Ukropec: Tak jak ste sa dostali k tomu, že by ste chceli mať firmu, v ktorej máte angažovaných zamestnancov? Však ste tam MacGyver a ty. Tak porozprávaj niečo o tejto storke.

Tomáš Fedorčák: No ono to išlo nejako prirodzene. Boli sme dvaja. Ja som si každý proces vo výrobe prešiel od začiatku. Čiže ja keď niečo idem do výroby dnes s chlapcami riešiť, tak riešim to preto, lebo som to niekedy robil. Čiže sme si najprv boli dvaja. Robili sme, vyrábali, tvorili. Ja som popritom riešil ešte marketing, nejaké obchodné veci, kontakt so zákazníkom atď. A, a tak vlastne jak sa to naberalo, hej, ono to vlastne začne sa naberať, naberať. Zistíš, že okej, ja idem už vonku, von z dielne, idem do obchodnej sféry akoby a marketing. Čiže musí ma niekto za-za, zastúpiť. No a tak sme postupne naberali dvaja, traja, až kým tak prišla kolegyňa Saša, ktorá robí ten taký back office support, nejaké web správu, grafiky nejaké, do toho sem-tam niečo z marketingu, odpovedá nejaké dopyty a tak vlastne sme, sme v dielni máme štyri plus Števo, Saša plus ja. Čiže ono to išlo prirodzene, prirodzene sa to nabaľovalo tým, že sme si my kalkulovali, koľko máme výrobného času, koľko potrebujeme urobiť peňazí a peniaze urobíš vtedy, keď máš viac výrobného času. To znamená lomené, každý ďalší pracovník je výrobný čas sto osemdesiat hodín mesačne a ty im musíš otočiť na peniaze. A tak to potom vlastne ako to fungovalo a funguje dodnes. Ešte chceš ku Grow clubu alebo?

Mišo Ukropec: No mňa zaujíma, že aký máte nejaký povedzme, že sharovací režim alebo že ti-tie motívy, ktoré vlastne ty máš za tým, a ktoré ty chceš pri angažovaní svojich zamestnancov mať podporené a čím chceš vlastne ten biznis robiť, že dlhodobejšie udržateľnejší týmto smerom.

Tomáš Fedorčák: Mňa, začal si Fera Baníka, tak on je, on je vlastne unikát slovenského typu v určitých nejakých tézach, ktoré si ide aj reálne aj, aj vykonáva A inšpiruje mnohých a možno mení nejaké bariéry. Hej, minule som ho nazval, že to je búrač mýtov, podnikateľov slovenských. Tak aj ja sa snažím k našim kolegom, nehovorím zamestnancov, pretože zamestnancom, lebo sme kolegovia, ja ich volám kolegovia, a tak sa snažím k nim, tak rozprávať, tak pristupovať, aby sme, aby vnímali rovnako, že to, čo robia každú minútu, ktorú robia u nás vo firme, tak majú ju otáčať čo najsvedomitejšie v prospech firmy. Lebo keď, a s vedomím, že čo každá vec robí, aby vedeli, že okej, tak keď bude firma fungovať, budeš ty fungovať, budeš všetci šťastní, budeš ty za-viac zarábať, lebo ja sa rád budem deliť s vami a, a, a, a zároveň ich počúvam, mám ich nejaké, nejaké návrhy. My máme stále vlastne, porady, to sú vlastne bežne asi všade a ja sa pýtam, čo, hovorím, čo chcete? Hovorím, hovorte mi, aby som vám čo najviac zefektívňoval vaše prostredie, aby ste sa cítili dobre, aby ste boli spokojní, aby ste, zaujíma ma, čo robia doma, jak s, či netreba niečo pomôcť náhodou alebo nejaký niečo, niečo vyriešiť, nejakú problematiku. Čiže možno, mm, snažím sa k nim inak pristupovať, ako možno bežne je v našej oblasti k takýmto pracovníkom-

Mišo Ukropec: Tak štandardy sú asi zavelí a je to, že áno.

Tomáš Fedorčák: No.

Mišo Ukropec: Moc sa nehýbe.

Mišo Gula: No počuj, tak celkom pekne, celkom pekne si nám ukázal, že ten, ten taký infield alebo taký v teréne marketing, že máš brutál zvládnutý. Sa mi to akože veľmi páči. To doteraz som si nevypočul mnohé veci z toho a je to super. A zaujíma ma ako, ako ale reálne k stvolu a k brandu a k fungovaniu pristupuješ na sociálnych sieťach. Čiže LinkedIn je naša hlavná téma, takže k tomu sa chcem dostať, ale predpokladám, lebo ty si spomenul, že, že ten váš produkt je hlavne vizuálny, akože to je, to je to, čo prvé zaujme toho potenciálneho klienta. Čiže logicky by mi dávalo, že to je Instagram first, hej, po ťažmu Facebook, teoreticky Pinterest, aj keď ten u nás veľmi nefunguje.

Tomáš Fedorčák: Tak nefunguje u nás.

Mišo Gula: Ale čo ťa ako priviedlo k LinkedInu?

Tomáš Fedorčák: začnem tým Instagramom, Facebookom. Áno, ja som si povedal náš obsah musí byť na Face-na Facebooku a hlavne Instagrame. Tam sú naši, naša cieľovka. My sme si zadefinovali, kto je naša cieľovka, aké má správanie, akú má citlivosť na vnímanie, mm, toho, čo sa mu páči. Na to musíme mu šiť obsah. A, dovolím si povedať, že nám to fungovalo a funguje. A, a to sme mali vlastne pozichrované. Hej, nejaký, nejaký, nejaký kanál samostatne predajný Instagram funguje. A potom bol ten LinkedIn, ktorý som taktiež začal len minulý rok, a to bolo tiež len kvôli tej komunite ľudí, s ktorými sa stretávam práve prostredníctvom Forbes Idol Place cez Grow Club a, a prípadne my sme sa stretli tiež na, na jednom evente. a títo ľudia mi dali proste, že, že toto je nová, kde aj tu ja to hovorím, že tí ľudia na LinkedIn je moja cieľovka tam už je vydestilovaná.

Mišo Gula: Tak.

Tomáš Fedorčák: Hej, to sú proste, to sú moji ľudia. Ale ja musím tým, že ja som ka-ja som u nás copywriter, čiže každý jeden za šesť rokov, čo fungujeme, príspevok, čo som dal, som ho napísal ja, ja vymyslel. Ja tam urobil si nejakú rolu, ktorú som si zadefinoval, v akej chcem prezentovať ten môj obsah. Čiže ja nemám problém s contentom ako takým. Ja mám problém s už s pokrytím všetkých vecí, ktoré musím robiť, ale povedal som si dobre, tak to bude môj ďalší kanál Link, ktorý skúsim zapracovať. A už to bolo, dovolím si povedať, úspešné a už to prináša akože okrem toho, že sa poznáme minimálne, lebo za to som rád, lebo ja som ťa vnímal predtým len, teda kým sme sa nestretli, som ťa vnímal na LinkedIne, ale nejako som to, neviem, spadal si do môjho nejakého-

Mišo Ukropec: Proste som musel-

Mišo Gula: Hanbil si sa mi napísať.

Tomáš Fedorčák: Hanbil som sa, hej. I keď, i keď sme z jedného mesta, i keď sme zistili, že máme strašne veľa spoločných známych a hovorím, že jak, že my sme sa ešte nestretli. Takže, tá komunita ľudí je veľmi dôležitá, ktorá vplýva na to, na otvára ti nejaké ďalšie, možno, možno zmysly, ktoré si doteraz možno nevidel.

Mišo Gula: Tá moja otázka smerovala k tomu, lebo, tvoja prirodzená akože klientela je na tom Instagrame a na Facebooku.

Tomáš Fedorčák: Áno, ale to sú ukukováči, to sú ukukováči.

Mišo Gula: Chápem, ale stále vysvetľujem ľuďom, ktorí ešte nie sú na LinkedIne to, čo si povedal. Ty tam máš predkvalifikovaných klientov. Akože veľmi závisí od toho, čo robíš a ponúkaš, samozrejme, ale v tvojom konkrétnom prípade ja by som to rovno povedal, to je proste tvoj výťah k lepšej klientele. Bez toho, aby sme to dehonestujúco mysleli akokoľvek, ale objektívne tam máš proste stredný, vyšší manažment, CEO, founderov, čokoľvek. Jednoducho to sú ľudia, ktorí si môžu dovoliť tvoj produkt a tam sa proste chceš dostať.

Tomáš Fedorčák: A už len musím im zase v úvodzovkách brnkať na tú ich citlivosť toho vnímania, ktorú, v, si myslím, že, že na nich, na nich zapôsobí a bude fungovať, hej. A to sa stále mení, lebo tí ľudia, no už aj, už aj LinkedIn sa pomaličky začína možno formovať tie, tie posty ľudia začínajú možno meniť nejako tematicky, aby to nebol, však vieš, že pozri sa, každý, mmm, zase len post je, je rovnaký.

Mišo Gula: Životný príbeh.

Tomáš Fedorčák: Životný príbeh. Presne, presne. A sú životné príbehy, ktoré niektoré akože fakt, že sú fajn, rád si ich prečítaš. Tá forma ich je super, hej? To je to, že vyberáš si tých, ktoré nemajú príbeh, ale formu ako keby. V tate musí fungovať, chutiť a, a už len na mne, hovorím, jak ten obsah ich prispôsobím tak, aby to bol, aby to nepôsobilo ako predajne, lebo oni všetci hovoria, že na LinkedIni nepredávaš. Tam hovoríš o sebe a, a čo si dokázal a čo všetko robíš. Ale ja sa snažím to tak, že niečo zo života súvisiace s mojou robotou, niečo z môjho, mojej nejakej histórie mojej a zároveň, aktuálne veci, ktoré sú, lebo to ľudia, ľudia ani to nevideli. Ja sa stretávam s reakciami, že bože, som také solie ešte nevidel. Hej, a to je super. Čiže mám ďalšieho, ktorý, koho som oslovil a, a budem pracovať s nimi, hej. Tá konzistencia, ktorú ty si hovoril.

Mišo Gula: Hej. Vieš už reálne aj povedať, že neviem, či budeš mať takú štatistiku, ale percentuálne povedať, že koľko klientov ti ide vlastne z LinkedInu? Alebo vieš to tak nejak vyhodnotiť zatiaľ?

Tomáš Fedorčák: Percento nie je-

Mišo Gula: Že vyslovene biznisovo.

Tomáš Fedorčák: Percento nie je atraktívne, lebo to, ale Ale musím povedať, že, reálny veľmi dobrý kontakt, nového budúceho pravdepodobne partnera do zahraničia som chytil práve cez LinkedIn, ktorý bol u nás v dielni. prišiel zo zahraničia, rozprávali sme sa, navnímal to úplne inými očami ako Lin- na LinkedIn alebo Instagram alebo Facebooku. Hej a, a je to vlastne bezprostredne prostred-- kontakt s LinkedInom. Čiže ono má to, má to fakt. Len treba ma tomu to, čo robíš ty, možno ti teraz prihrám trošku, hej, že treba mentorovať tých, tých s potenciálom, aby to robili efektívne, správne a, a tak to formovali, aby to fakt, že bolo konzumné.

Mišo Gula: A vidíš, vidíš ten tvoj prechod k LinkedInu ako vec, ktorou chceš len vylepšiť ten dnešný biznis alebo to vidíš ako vec, ktorá ťa môže posunúť na úplne iný level?

Tomáš Fedorčák: Hm, aj, aj. Verím tomu, že pomôže aj Stvolu ako takému, ako značke, práve vo vnímaní týchto ľudí, lebo dôležité je vedieť. On si nemusí kúpiť dneska ani zajtra, ale verím tomu, že ho do-- pracujem sa k tomu, že o pol roka, keď si bude zariadovať čokoľvek, tak si spomenie vzadu, že Stvol a, a ide do toho. Čiže-

Mišo Gula: O tom je LinkedIn. To stále hovoríme, že to, to nie je predajný kanál, to je proste-

Tomáš Fedorčák: Áno, áno.

Mišo Ukropec: Ja mám k tomu potom, potom fun factíček.

Mišo Gula: No to už môžeme k tomu aj pomaly prejsť.

Mišo Ukropec: No tak ty zatiaľ rozmýšľaj, ak náhodou nemáš, aj keď si myslím, že z dielne asi máte kopec všeličoho.

Tomáš Fedorčák: Hej, hej, hej, hej.

Mišo Ukropec: Snáď nielen odrezané prsty. No ja mám práve na temu partneršaftov, že kým my sme v minulosti sa snažili akvírovať hlavne zákazníkov, lebo tak to je tak akože prvá voľba, tak my vieme, že náš biznis je škálovateľný len a jedine cez partnerov. My máme tú výhodu oproti vám, že u nás je to akože softvér, takže to sa škáluje kus jednoduchšie ako stolárska výroba, ktorá šesťdesiat dní dozrieva, hej, technologicky. A ja už som tu mal partnerov na návšteve teda zo Saudskej Arábie. budúci týždeň príde z Izraela. Mal som tu partnerov, že z Turecka. Chápeš, sa ti ozve chlap, doletí do Viedne, dôjde do Bratislavy, zoberie si taxík, proste príde, aby akože sa pozrel. Normálne tie firmy akože deliverujú a dnes sa nám hlásia, že hlavne, hlavne, hlavne partneri. Ale nie sú to takí tí štandardní bullshitteri, lebo partnerov nám sa hlásilo v minulosti, že mrte už dávno, roky. Lenže nemali žiadne delivery. Proste oni áno, chceme vás predávať tam a tam a neviem čo, ale skutek utek. Ale zrazu máš proste firmy, ktoré, a máme teda, že máme Japonsko, Austráliu, Čínu, Blízky východ jeden, druhý, tretí proste. Teraz máme niečo akože v Južnej Amerike a oni normálne, že donesú ti reálneho zákazníka. A ja len čumím. Ale samozrejme, že twinsácke posty spolu s mojimi selfpromo postami konferencie tak sú ako najshitovejšie, čo sa týka performancu, ale potom tá konverzia do biznisu je akože, náš biznis je akože ťažký, hej, lebo korporátu nepredáš ľahko, ale že deliveruje tu neuveriteľné veci.

Mišo Gula: To je zase len o tom, čo sa stále bavíme. Ako všetci budú rozprávať, že followeri ti chleba nekúpia.

Mišo Ukropec: To je taká pravda.

Mišo Gula: Ale, ale pre tých, ktorí ti ten chlieb zaplatia, je počet followerov a tvoj obsah a tvoja pozícia na tom trhu je social proof. To je proste to, čo tomu klientovi ukáže. Aha, bacha na toho človeka, ten niečo robí.

Mišo Ukropec: To je tá kredibilita, ktorú máš.

Tomáš Fedorčák: Ja, ja aj stále tým rôznym marketingovým špecialistom, niekedy oponujem, že, že ale že jak ty presne hovoríš, že za páčik a followera si chleba nekúpiš. Čo ja presne búram v tom, že no hej, ale ja mám kvantum zákazníkov, ktorých sledujem vás, vás už rok.

Mišo Gula: Presne.

Tomáš Fedorčák: Sledujem vás už dva roky a teším sa, kedy už mám konečne, že môžem si. A to je presne to, že ja si dnes ten páčik, ten follow zabezpečím. Síce, síce, dnes nie je likvidný, ale on zlikvidne v nejakom období, kedy ten zákazník dostane sa do štádia, že ide zariadovať si svoje, lebo dnes má dvadsaťpäť, o päť rokov má tridsať, tridsať už je vek, už sa postavia na nohy a musí riešiť, vyzrel a musí vyzrieť zároveň.

Mišo Ukropec: Ale jeden ľanový stôl človek nekupuje každý týždeň.

Tomáš Fedorčák: Presne tak. A náš stôl je predmetom dedenia. Náš stôl vydrží a ja som prvá filozofia, no to je možno taká posledná vec. Na začiatku bolo to nechať tu niečo, čo tu po nás ostane. Zimu vriake normálne, aby to niečo po nás ostalo. Hej, lebo z digitálu všetko vypadne, ale niečo, čo-

Mišo Ukropec: Sa ti machruje s drevom alebo so stopadesátkilovým stolom. Daj ten fun fact nejak.

Tomáš Fedorčák: Fun fact mám, mám taký akože jeden nie fun, ale fact. Sme vo vatikánskych archívoch.

Mišo Ukropec: No okej.

Tomáš Fedorčák: Vďaka, hm, osloveniu, hm, nejakých, nejakých ľudí. Čiže to je prvý, to je fakt a fun. ten vzťah, o ktorom hovorím, že s našimi zákazníkmi mám alebo si naviažem, je taký, že zákazník mi pošle, fotku svojej ženy v spodnom prádle vedľa stola.

Mišo Ukropec: No okej.

Mišo Gula: Takže to kvičanie sme-

Mišo Ukropec: Kvičala.

Tomáš Fedorčák: A čo ja som za to? To hezký, no.

Mišo Gula: Social proof.

Tomáš Fedorčák: Som rád, že sa tešíte, že toto. Hej, ale, ale také potom máme sme z ďalšieho zákazníka, ten posledný také, že, že prišiel, prišiel na najnovšom Porsche na našu rozbitú cestu. Najnovšie Porsche, strašne veľa peňazí a bol to zákazník, ktorý potreboval sa postaviť u nás v dielni na stôl, ktorý som mu navrhol. On stál, ja som stál pod stolom, on stál na stole a pozeral sa zhora na stôl z perspektívy vtáčej doslova sa vedel, ako ten stôl zhora bude vyzerať. Tak sa postavil, mám fotku z toho normálne, jak on stojí a tak sa obzerá, prechádza sa- A vlastne potom povedal, že áno, môže tento stôl byť.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Ale tušíme motív?

Tomáš Fedorčák: Prosím?

Mišo Ukropec: Či tušíme motív, že prečo ho chce vidieť pri-

Tomáš Fedorčák: Nie, lebo-

Mišo Gula: Lebo môže.

Tomáš Fedorčák: Naši zákazníci-

Mišo Gula: Lebo má Ferrari.

Tomáš Fedorčák: Môžu mať svoje nejaké také pohnútky, ktoré ich ženú-

Mišo Gula: Okej. Premysli si, premysli si na desať, pätnásť sekúnd nejaké bohapusté self promo. Zatiaľ dám ja ešte fun fact.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: Ty to netušíš, ale ja som fanúšik možnože od, od tvojej prvej instagramovej fotky. Vôbec som netušil, kto za tým je, aké mená, nič. Stôl registrujem strašne dávno.

Tomáš Fedorčák: To sa-

Mišo Gula: A ten dôvod je taký, že ja som možno desať rokov dozadu som sa pohrával s, so živicou, lebo som presne naďabil na, na rovnaké videá na, na promo zo zahraničia. Strašne sa mi to brutál páčilo. Ja som sám som si skúšal odlievať veci, mal som nejaké pokusy. Nikdy som nemal človeka, ktorý by takto rozumel drevu, takže som od toho dal proste ruky preč. Ale presne v tom čase som naďabil na prvé fotky stolu od Prešova a si hovorím, bazmeg jeden, to jak na to prišiel, že on začal robiť takéto veci?

Tomáš Fedorčák: Tak to sa teším. Čiže vidíš tú cestu, ktorú si šliapeme a sami si ju šliapeme z dva, z dva na osem za, za šesť rokov. No.

Mišo Ukropec: No úžasné.

Mišo Gula: No máš priestor na bohapusté promo.

Tomáš Fedorčák: Bohapusté promo. Pozrite si náš web stol.sk. Pozrite si náš Instagram. To je naša výkladná skriňa. Tam sa dozviete, čo všetko robíme, lebo my sme vlastne výroba solitérneho nábytku z masívneho dreva akéhokoľvek charakteru. To znamená, nerobíme len stoly alebo stoly. Robíme čokoľvek do interiéru, exteriéru z dreva. Čo vám vaše srdce túži a nikto vám to dodneska nesplnil, tak potom prichádzame my a my-

Mišo Gula: Počúvaj, však keď sľúbiš desať percent provízku, tak my do YouTube videa-

Tomáš Fedorčák: Máš, máš.

Mišo Gula: Do YouTube videa na päť sekúnd dáme nejaký stôl, ktorý máš hneď na predaj.

Tomáš Fedorčák: Dobre. Deal.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Vytočil.

Mišo Gula: Dobre!

Mišo Ukropec: Kámo, rýchlo sa učíš.

Mišo Gula: No uvidíme, čo sľúbi Marta, ktorá tu príde.

Tomáš Fedorčák: Srdečne pozdravujem, snáď ešte uvidím.

Mišo Gula: Hej. Dobre, super. Ja, ja myslím, že to bolo veľmi výživné.

Mišo Ukropec: Ďakujem veľmi, že si prišiel.

Mišo Gula: Veci, ktoré si nám povedal okolo marketingu toho priameho pri stvole, fakt bomba. Akože teším sa z toho, čo sme si vypočuli a držíme palce.

Tomáš Fedorčák: Teším sa chlapci, prajem aj vám do budúcnosti, do budúceho života veľa úspechov. Vo všetkom-

Mišo Ukropec: Až zdravia a Bože ho chraň.

Mišo Gula: Amen. Amen.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Tak, že by dobre bolo, nie?

Tomáš Fedorčák: Hej, hej, hej. Majte sa.

Mišo Ukropec: Do budúcna.

Mišo Gula: Čau, díky.

Tomáš Fedorčák: Čaute chlapci, ahojte, vidíme sa.

Zdieľať:LinkedInFacebook