Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1440 min

#14 - hosť Tomáš Barnáš - Skenovali sme Carnegie Hall

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťom je Tomáš Barnáš z firmy Overhead 4D, ktorá sa venuje fotogrametrii, laserovému skenovaniu a aplikáciám pre virtuálnu a rozšírenú realitu – a s ktorou Mišo Gula spolupracuje. Tomáš, „chlapec z Kežmarku“, kedysi pracoval v automobilovom dizajne a robil interiéry aj exteriéry pretekárskych áut. Rozpráva, ako skenovali newyorskú Carnegie Hall dronom, ktorý v sále rušili mikrofóny s magnetmi, o návšteve súkromného múzea v Indii, ktorého majiteľ vyrába džúsy, a o podnikateľskej misii so slovenskou delegáciou, ktorú považuje za jednu z najinšpiratívnejších. Na sociálnych sieťach podľa neho začínali vo Facebookových skupinách o fotogrametrii; Facebook má na Slovensku silnejší dosah a oslovujú ním kultúrne inštitúcie a múzeá, LinkedIn používajú na veľkých firemných zákazníkov. Prekvapilo ho, že keď firemná stránka narástla z troch na desať tisíc sledujúcich, dosah príspevkov sa takmer nezvýšil. Debata sa stočí aj k dizajnu – Tomáš upozorňuje na farby, kontrast a fonty, kým Gula zastáva radšej rýchle vydanie nedokonalého obsahu; moderátori pripomínajú, že v ich prostredí si chybu dovoliť môžu, v jeho svete presnosti nie.

Hlavné myšlienky

  • Overhead 4D sa podľa Tomáša venuje fotogrametrii, laserovému skenovaniu a aplikáciám pre virtuálnu a rozšírenú realitu.
  • Pri skenovaní Carnegie Hall dronom podľa neho rušili riadenie mikrofóny s magnetmi.
  • Facebook má podľa Tomáša na Slovensku silnejší dosah; oslovujú ním kultúrne inštitúcie, LinkedIn používajú na veľkých firemných zákazníkov.
  • Firemná stránka narástla z troch na desať tisíc sledujúcich, no dosah sa podľa neho takmer nezvýšil.
  • Ak je cieľom predaj, presne cielený obsah o vlastnej práci osloví síce malú skupinu, no tú správnu.
  • Tomáš radí venovať sa aspoň základom dizajnu – farbám, kontrastu a fontom; Gula uprednostňuje rýchlosť pred dokonalosťou.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (13)

Citáty

V divadlách sú vzduchové mikrofóny, ktoré majú v sebe magnety, a tie preberajú vedenie dronu.
— Tomáš Barnáš
Ja nehovorím, že to nemá zmysel budovať. Práveže má.
— Tomáš Barnáš
My si môžeme dovoliť urobiť chybu. Ty prichádzaš z prostredia, kde si nemôžeš dovoliť urobiť chybu.
— Mišo Gula

Popis epizódy

Čakala ho sľubná kariéra vo Volkswagene, no túžil mať vlastný biznis. Rozprávali sme sa s Tomášom Barnášom z Ovehread4D, ako je to robiť svetový biznis z Kežmarku.


#linkedin #marketing #osobnyrozvoj #linkedinmarketing #personalbrand #sales

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 31 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Tomáš Barnáš: V takých divadlách sú vzduchové mikrofóny, ktoré majú vlastne v sebe magnety a tie preberajú vedenie dronu. Takže tam trošku bolo ťažšie lietať, ale akože nič sa nestalo. Takže bolo to fajn, ale všetci sme sa spotili. Bolo to náročné.

Mišo Ukropec: Mali ste poistku?

Tomáš Barnáš: Jasné.

Mišo Ukropec: A platila?

Tomáš Barnáš: Platila. Kým by sa niečo nestalo. Kým by sa niečo nestalo. Nie, platila, platila.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.

Mišo Gula: Štandardne.

Mišo Ukropec: Musíme, musíme, lebo už keď ty si ten milý a ja ten tvrdý, tak ale keď už som tvrdý, tak nech som aj sexy.

Mišo Gula: Všimol si si, že posledné dni až pár týždňov, že nám to ešte aj na LinkedIn ide ako na kolotoči s našimi followermi?

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Že, že raz ty hore, raz ja hore.

Mišo Ukropec: Jedno šťastie, že to nie je súťaž.

Mišo Gula: No nie je to súťaž v každom prípade.

Mišo Ukropec: Lebo keby to bola súťaž, tak posledné dva týždne by som mal trošku depku, lebo Miško bol dvojka.

Mišo Gula: Ty Miško?

Mišo Ukropec: Ja Miško.

Mišo Gula: Ale za- ale zase si to strhol hore.

Mišo Ukropec: Ale našťastie minulý týždeň som-

Mišo Gula: Vyzerá, že si natrafil na lepšiu indickú farmu na lajkerov.

Mišo Ukropec: Lepšie performovali, chlapce, štrnásť euro som nakúpil followerov.

Mišo Gula: Mali, mali novšie čamčungy, na ktorých to vy-vyklepávali tam.

Mišo Ukropec: Tak, tak vieš, s iPhonom to nejde. Musíš mať čamčung.

Mišo Gula: Tak, tak.

Mišo Ukropec: Prepáčte čamčungisti. A takže zase som, teda dúfam, že som popredul, lebo som to nená- nepozeral, ale verím, že-

Mišo Gula: V čase nahrávania tohto podcastu v tejto časti to platí.

Mišo Ukropec: Som zase jednička.

Mišo Gula: Si momentálne jednička.

Mišo Ukropec: Stále to nie je súťaž.

Mišo Gula: Nie.

Mišo Ukropec: Výborne. Už som sa bál. No ale dneska tu máme veľmi, veľmi špeciálneho hosťa. Dostal zľavu.

Mišo Gula: Ve-veľakrát sme ho spomínali.

Mišo Ukropec: Veľakrát sme ho spomínali a-

Mišo Gula: Tak to obecenstvo si ho vyžiadalo. Buďme, buďme korektní.

Mišo Ukropec: To nie, to som dožadoval, že?

Mišo Gula: To sú množstvá e-mailov, ktoré nám písali: „Už nám ho ukážte, my to chceme vidieť toho chlapca-

Mišo Ukropec: Toho hrdinu

Mišo Gula: ktorého stále, hej, spomínate.“

Mišo Ukropec: Tak, ale predtým, ako ho ukážeme, tak čítam z mailu. Mail prišiel-

Mišo Gula: Počkaj, ja ti urobím, ja ti urobím podmaz od Jula Viršíka.

Mišo Ukropec: Prosím.

Mišo Gula: Dú dú dú dú dú dú dú dú dú dú dú. Dobre, už není.

Mišo Ukropec: Druhého dvanásty, 4:27 ráno, nie po obede, 4:27 ráno. Ja o piatej idem na wecko a neni to prostata, žiadne obavy. Kokám, čo to tu mám za mail o pol piatej? A tam čítam, citujem: „Chlapci, dnes od rána rozmýšľam, čo s vami dvoma. To, že ste kolotočári, to je mi jasné, ale pokiaľ si otriete hubu o to, že som robil Volkswagen Lomo, logo, nemôžete myslieť vážne to vaše.“ No a tak po siedmich hodinách v aute som konečne o polnoci prišiel domov a Lukáš, kolega, ešte riešil nejaký programo-problémový projekt s názvom Holíč. To som mal povedať? Ale s tým-

Mišo Gula: To sme povedali.

Mišo Ukropec: Neni to ťažké. Tak sme to to riešili ešte skoro dve hoďky. No a potom ako každý normálny človek som si išiel ľahnúť, ale vedel som, že keď pôjdem spať, budem mať nočné nory, nory, mory.

Mišo Gula: Ešteže nič nestriháme.

Mišo Ukropec: Tak z vášho loga. A tak som si namiesto spánku sadol za počítač a je to tu. Tomáš Barnaš!

Mišo Gula: Nazdar, jednotka a dvojka.

Mišo Ukropec: Áno, áno, ďakujeme, že to vnímaš.

Mišo Gula: Ďakujeme ti aj takto oficiálne verejne pred všetkými našimi stodvadsiatimi troma followermi za, za naše logo.

Mišo Ukropec: Tak krásne.

Mišo Gula: Ešte stále očakávame, že tam doplníš aj text, lebo-

Mišo Ukropec: Nedá sa

Mišo Gula: niečo tam chýba. Nedá sa? Prečo?

Mišo Ukropec: Ešte treba názov vyladiť.

Mišo Gula: A čo je, čo je nedokonalé na LinkedIn Kolotočári?

Mišo Ukropec: Nič, nič, všetko dobré.

Mišo Gula: Okej, už som sa, už som sa zľakol.

Mišo Ukropec: Áno, však pozri teba CEO Bady ešte len čaká. Takže potom, keď na to nastúpiš, tak potom si to môžeme dodiskutovať v gyme.

Tomáš Barnáš: Tak vo Vegas sme začali, tak ešte musíme na to nadviazať, nie?

Mišo Ukropec: No ináč to pravda, že my sme sa, že Blava je s chlapcom z Kežmarku sa musel zoznámiť vo Vegas.

Mišo Gula: Ja som Mišovi povedal, že, že dáme intro, že je to chlapec z dediny a on: „Jaká dedina? Však Kežmarok je mesto.“ Hovorím: „Krásne mesto, akurát že ani semafor tam nemajú.“

Mišo Ukropec: Už máme.

Mišo Gula: Á, no jasné, jasné.

Mišo Ukropec: Tak to v Popradi čo ide?

Mišo Gula: Na detskom ihrisku? Nie, je to krásne mesto s krásnym výhľadom na Tatry, takže.

Mišo Ukropec: Ďakujem.

Mišo Gula: Nemáš za čo.

Mišo Ukropec: Tak. No ale, nenecháme ťa úplne, aby si sa predstavil sám.

Mišo Gula: Už ste nenechali.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie. No pozri, ty máš také storky, že musím ti, musím ti nahrať, totižto, aby ste chápali diváci a poslucháči, tak Tomáš Rocky Rokate pracoval vo Wolfsburgu vo Volkswagene, tam robil pána dizajnéra, kreslil, kreslil nielen teda aktuálne Volkswagen logo, ale aj nejaké interiéry, exteriéry, neviem čo všetko. A potom zrazu jedného dňa príde na Arbeitsamt. To je úrad práce. A oznámil si im čo, prosím ťa?

Tomáš Barnáš: Že som dal výpoveď.

Mišo Ukropec: Vo Volkswagene?

Tomáš Barnáš: Áno, áno. A pani sa veľmi čudovala, že, že zamyslela sa nad tým, že okej a že čo sa stalo, že čo ste urobili, že vás vyhodili? Hovorím, že nie, nie, že ja som dal

Mišo Gula: výpoveď.

Tomáš Barnáš: Teda ona, ja som povedal, že nie, že nevyhodili ma a ona, že aha, tak vám skončila zmluva. Hovorím nie, nie, neskončila, že dal som výpoveď. Tak sa zdvihla. Tak toto som ešte nepočul a za dvadsať rokov, čo tu robím.

Mišo Ukropec: Kto by odchádzal zo socialistickej firmy, že áno.

Tomáš Barnáš: Ale musím ti povedať vtipnú storku z dneška z auta. Sa ho naseriem zase,

Mišo Gula: lebo jeho láska ku Volkswagenu pretrváva, pretože dneska pozeral akurát nejaké, nejaké auto, lebo

Tomáš Barnáš: potrebujú zobrať do firmy.

Mišo Gula: A samozrejme, že vyberal Volkswagen a samozrejme, že musel vyberať so svojím logom. Hej, už, už s novým logom, takže.

Mišo Ukropec: Logicky.

Mišo Gula: Jasné, tak je rok, od ktorého pozeráme predsa, nie?

Mišo Ukropec: A behá po európskych cestách aj nejaké auto, čo si dizajnoval ty?

Tomáš Barnáš: Nie, čo som robil na interiéri, tak to bol na čínsky trh, ale exteriéry, čo som robil tak na pretekárskych, na polo WRC a tak tie boli na, na rally a tak, ale tie nebehajú po cestách.

Mišo Ukropec: A vidíš, to si sa nepochválil, že WRCčkové zázraky si nejaké robil.

Tomáš Barnáš: To som robil na začiatku. V podstate prvé tri roky som robil na oddelení motošportu.

Mišo Ukropec: Okej, no tak vidíte, máme v Kež-Kežmarku aj takýchto šampiónov.

Tomáš Barnáš: Máme aj Kežmarok.

Mišo Ukropec: Aj Kežmarok. A nehovoriac o Mariovi, ktorého týmto tiež zdravíme. Čau, čau, ktorý sa z Bratislavy odsťahoval do Kežmarku. To keď som počul vtedy v Dubaji, to bolo tiež vtipné, že v Dubaji sa dozvieš, že chalan z Blavy ide do Kežmarku. Hovorím: "A čo si tam robil?"

Tomáš Barnáš: Tak ale kde je krajšia príroda, vieš?

Mišo Ukropec: Ja som myslel, že išiel kvôli tebe.

Tomáš Barnáš: Tak aj, aj, ale.

Mišo Gula: No v každom prípade je to úkaz.

Mišo Ukropec: Áno, je to veľmi, veľmi nezvyklé.

Tomáš Barnáš: Ďakujeme, Mario.

Mišo Gula: Čo asi, čo asi len svedčí o kvalite, za ktorou išiel?

Mišo Ukropec: Tak mohol by si, prosím ťa, pozvať ešte jednu storku, z Carnegie Hall. Ako ste tam s dronmi-

Tomáš Barnáš: No.

Mišo Ukropec: Sa skoro po-zamotali.

Tomáš Barnáš: Nie, tak to bolo zaujímavé v tom, že, v takých, čo je to, divadlách sú vzduchové mikrofóny, ktoré majú vlastne v sebe magnety a tie preberajú vedenie dronu. Takže tam trošku bolo ťažšie lietať, ale akože nič sa nestalo. Takže bolo to fajn, ale všetci sme sa spotili. Bolo to náročné.

Mišo Ukropec: Mali ste poistku?

Tomáš Barnáš: Jasné.

Mišo Ukropec: A platila?

Tomáš Barnáš: Platila.

Mišo Gula: Kým by sa niečo nestalo.

Tomáš Barnáš: Kým by sa niečo nestalo. Nie, platila, platila.

Mišo Ukropec: A tá reklama, to bolo na Volvo, myslím?

Tomáš Barnáš: To sme len začínali. Hej, ale to vlastne nie je vec, ktorá niekde vyšla, takže.

Mišo Ukropec: Nie je to von niekde?

Tomáš Barnáš: No s tým Volvom ešte nie. To bola len akože diskusia o tom, že to tam môže byť.

Mišo Ukropec: Aha a nebrejkol som ti teraz nejakú strašnú NDAčku zase?

Tomáš Barnáš: Trošku.

Mišo Ukropec: Volvo promine. Smel som?

Mišo Gula: Nebolo to Volvo, bolo to Bolbo. Čínske.

Tomáš Barnáš: Je to okej, nebolo to nič.

Mišo Gula: Počkaj, ale si, si veľmi skipol, lebo sme nedali priestor Tomášovi povedať, čo vlastne robí.

Tomáš Barnáš: S LinkedInom alebo?

Mišo Gula: S LinkedInom takto. Štandardne si voláme ľudí, hej, ktorí robia na LinkedIne, ale dneska sme urobili obrovskú výnimku. Zavolali sme si človeka, ktorý-

Tomáš Barnáš: Ja som akože od začiatku tomu konceptu nerozumel, lebo LinkedIn kolotočári a vy si tu voláte akože profíkov z LinkedInu.

Mišo Gula: No.

Tomáš Barnáš: Hej? Ja som prvý hosť, ktorý patrí k tým kolotočárom.

Mišo Ukropec: Nie my sme kolotočári.

Tomáš Barnáš: No vy áno, ale akože tak budeme tu sa baviť iba akože s profesionálmi? Veď treba aj aby niekto vás zastúpil, nie?

Mišo Gula: No tí profísi, profíci sú tí, ktorí sa chodia ku nám povoziť na kolotoč.

Tomáš Barnáš: Aha, tak to sa zle pochopilo.

Mišo Gula: A ty si ten, čo sa nejde ani povoziť. Ty len tak prechádzaš okolo a sleduješ ostatných.

Tomáš Barnáš: Jasné, jasné.

Mišo Gula: Tak povedz nám, čo vlastne robíš.

Tomáš Barnáš: Takže čo robíme vlastne v Overhead 4D alebo Overhead 4D. Venujeme sa fotogrammetrii, laserovému skenovaniu a vytváraniu unikátnych aplikácií do virtuálnej reality, rozšírenej reality a v posledných rokoch sa nám podarilo akože trošku presadiť aj do nejakého filmového priemyslu v Amerike. Takže nejak tak v skratke.

Mišo Gula: Som niečo počul o tej firme.

Tomáš Barnáš: Dobrá firma.

Mišo Ukropec: Mexické zbierky múzeálne.

Tomáš Barnáš: To bol tiež veľmi pekný príbeh.

Mišo Ukropec: Tak daj ešte túto storku som ti rýchlo spomenul.

Tomáš Barnáš: To Mexiko vlastne tam si mal byť aj ty, keď si dobre pamätáš.

Mišo Ukropec: Ja vlastne áno, to ja som vtedy nešiel kvôli tým Saudom prekliatym.

Tomáš Barnáš: Tam sme mali ísť spolu.

Mišo Ukropec: Som mohol mať storku do denníčka.

Tomáš Barnáš: No mohol si ísť so mnou. Hej, presne. Takže tam sme mali ísť s Mišom. Bola to tiež akcia vlastne zastrešovaná Sáriom a podarilo sa nám vlastne dohodnúť také stretnutie, že s najväčším múzeom z Mexico City a s riaditeľom múzea ako sme sa dali do reči a tým, že to bolo zastre-zastrešované vládne, tak nám vlastne veril veľmi rýchlo. Oni tak hovoria, že v tom Mexiku ako si vybudovať nejaké kontakty to trvá, lebo štandardne si ako tak úplne neveria firmy firmám, ale cez to naše zastrešenie to bolo fajn a navrhli mi možnosť, že neísť si pozrieť iba zbierku v múzeu, ale ísť aj vlastne do ich, nenazval by som to tajného, ale súkromného miesta, kde majú odložené, kde má majiteľ múzea odloženú akože oveľa väčšiu zbierku ako v tom múzeu.

Mišo Ukropec: Prepáč, prepáč, to je najväčšie múzeum Mexika a to je súkromné múzeum?

Tomáš Barnáš: Áno.

Mišo Ukropec: To tiež asi hovorí, prečo si toľko neveria, či?

Tomáš Barnáš: No, tak ten majiteľ múzea má firmu na výrobu džúsov, tak to myslím, že akože jasne zastrešuje. Neviem, veď keď vyrába džúsy, tak môže mať najväčšie múzeum.

Mišo Ukropec: Ak na Ukrajine prezident môže mať čokoládovňu, prečo by nemohol mať v Mexiku džúsovňu?

Tomáš Barnáš: No takže, takže sme sa vlastne vydali na tú cestu do tej súkromnej zbierky, ktorá trvala asi hodinu von z Mexika City, cez všetky slummy a krásne miesta.

Mišo Gula: S kuklou na hlavách.

Mišo Ukropec: Strieľalo sa?

Tomáš Barnáš: Nie, nie, vôbec. A prišli sme až pred tú fabriku na výrobu džúsov. Všade tie kamióny, džúsy s pomarančmi, mangami a tak. Vošli sme tam dovnútra a tam nás čakala ďalšia brána, kde bolo treba odovzdať- Doklady a cennosti. A cez to, keď sme prešli, tak sa vlastne otvorili dvere a tam bola nádherná galéria vystavaná, trávička zelená, všetko vymaľované, úplne iný svet obstavané tou fabrikou a v strede bola tá vlastne to, to súkromné múzeum, kde bolo, ja neviem, oni tam mali asi dvetisíc kusov veľmi vzácnych, akože umeleckých diel od, od malieb po sochy, šperky. Cez to všetko sme prešli. Veľmi príjemný zážitok. Skončilo to dobre.

Mišo Gula: Jeden by neveril, ako biznis s džúsmi a koksom môže vynášať, nie?

Mišo Ukropec: No takto, počul som, že aj dronový biznis momentálne celkom frčí. Teraz som myslel výrobu dronov a špeciálne pre military využitie. Ale okej, takže aj džúsy sú téma.

Tomáš Barnáš: Aj džúsy sú dobré. Hej, donáška džúsov je-

Mišo Ukropec: To sa bude vždycky. Okej, rozumiem. Dobre. Teraz ale poďme trošku aj od takého toho tvojho ako vyzdvihovania, že aký si úžasný a fantastický, aj keď teda fotku s pani prezidentovou ti tiško závidím, lebo mám teda bývalého pána prezidenta a pani prezidentovu ešte nemám.

Tomáš Barnáš: Tak by si sa poponáhľoval.

Mišo Gula: Bol, bol teraz na dobrom tripe s pani prezidentkou.

Mišo Ukropec: Však práve. Dával si nejakú fotečku, tak hovor, chvál sa.

Tomáš Barnáš: Nebol to trip, bola to služobná cesta.

Mišo Gula: Pardon, bol si na služobnej ceste s pani prezidentkou?

Tomáš Barnáš: Áno, bol som súčasťou delegácie, vlastne opäť, ktorú zastrešovalo SARIO a, a vlastne prezidentská kancelária a mal som možnosť vlastne ju sprevádzať na tej biznis ceste, kde sme vlastne navštívili štyri miesta, teda dve v Kanade a dve v Amerike. A boli tam rôzne biznis fóra, stretnutia a bolo to veľmi akože veľmi, veľmi zaujímavé, veľmi prínosné a jeden akože z najlepších ááá tripov, na ktorých som bol.

Mišo Gula: Biznis ciest.

Mišo Ukropec: Biznis tripov, hej?

Tomáš Barnáš: Biznis tripov, na ktorých som bol, no.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: No ale tam vás bolo len, len nejaké obmedzené množstvo, nie? Spomedzi koľkých vás vyberali a koľko vás nakoniec išlo?

Tomáš Barnáš: Prihlasovalo sa asi nejakých sto tridsať firiem, vyberali nejakých dvadsať deväť a plus akože ľudia ešte z vlády, čo tam boli a z tých agentúr príslušných. Takže plné lietadlo v podstate ľudí išlo.

Mišo Gula: Ale kapitán Semafór vravel, že tam normálne, akože rodinní príslušníci sa viezli a tak. Takže v akom rodinnom vzťahu si s pani prezidentkou?

Tomáš Barnáš: Určite to nejak takto nebolo, lebo skutočne firmy, ktoré tam boli, boli extrémne inšpiratívne. Ako som povedal, že bol to pre mňa jeden z najlepších takýchto tripov alebo služobných ciest, kde mňa pozitívne akože aj prekvapilo aj potešilo to, akí ľudia a aké produkty na Slovensku vznikajú, že bolo to ozaj reprezentatívne, aj to vystupovanie, aj to, kto sa tam prezentoval. Takže určite to bolo správne vybrané.

Mišo Ukropec: No ty si bol aj teraz v nejakom, že doma aj nepoznajú, či, či-

Tomáš Barnáš: To asi ešte len budem.

Mišo Ukropec: Ešte len budeš?

Tomáš Barnáš: To bolo vlastne pred niekoľkými rokmi v, na Rádiu Expres, respektíve to stále beží. Oli Džupinková robí vlastne takú rep-reportáž o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čiže to bolo ešte v čase, kým som bol v Nemecku, a ona so mnou urobila reportáž od vlastne tej mojej práce vo Volkswagene. Pozor na výslovnosť. Musím teraz pozdraviť môjho švagra, ktorý ma stále opravuje, že odkedy som sa vrátil z Nemecka, už neviem povedať Volkswagen, ale Volkswagen. Prekvapení?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Tým, tým to dávaš na Volkswagen, keď si tam?

Mišo Ukropec: Nie, však je to Vau.

Tomáš Barnáš: No, no, no. Takže. No a ona vlastne urobila so mnou reportáž a teraz k tomu robí knihu. Takže som sa do toho nejakým spôsobom dostal.

Mišo Ukropec: A pani Šimkovičovej si ešte nebol, keď prepáč, nie. Okej. Som sa, som sa-

Tomáš Barnáš: V každej časti musíme takéto, takéto šašov spomínať.

Mišo Ukropec: Tak pozri, niekto sú kolotočári a niekto sú praví kolotočári. No nevadí, poďme ale k biznisu trošku. Teda dobre, toto sú obchodné misie, ja to trošku poznám. Tiež sme teda, však sme teda na nejakých boli aj spolu. No ale-

Mišo Gula: Nie, ja ti poviem, ako sa stretol s LinkedInom. Musím sa dostať k slovu, lebo vy mi to chcete ukradnúť, oní.

Tomáš Barnáš: Pozornosť.

Mišo Ukropec: Kuš-kušujem na svoj čajíček. Snáď sa mi opek-

Mišo Gula: V čase, keď, keď som ja tak akože nejak začínal zabŕdať do LinkedInu, tak tu prítomný Tomáš si robil prdel, že samých Indov si tam zbieram na, na do followerskej bázy.

Tomáš Barnáš: Ale veď si si aj na úvode. Však buď ticho, preboha! Stále si zbiera.

Mišo Gula: No lebo ty si klikáš na connections ešte stále. No ale podstata, podstata je, že ty si vtedy žil tak hlavne z Facebooku a z Instagramu. Také, také dva roky dozadu.

Tomáš Barnáš: Jako to je moja story, ticho teraz. To je jedno, čo ty si myslíš.

Mišo Gula: A vlastne až potom si nejak začal zabŕdať do LinkedInu. To, že sme si na začiatku robili, že tomu predrozumieš, to akože úplne, že nie je pravda, lebo si, si tam aktívny. V ktorom momente, prečo? Ako si sa rozhodol, že prejdeš z Facebooku a z Instagramu nejak, nejak akčnejšie do LinkedInu?

Tomáš Barnáš: Takže nesúhlasím s tým, čo si povedal.

Mišo Gula: Toto vystrihneme.

Tomáš Barnáš: Ale ja som vlastne fungoval nie na svojom, ale v rámci firemného profilu. Neviem, proste som nemal tú potrebu ako keby budovať že svoju značku, ale snažil som sa budovať značku firmy, a preto sme ako primárne postovali, aj keď s menšou pravidelnosťou a kadenciou, ako by sa asi žiadalo, ale išlo to vždycky akože cez ten firemný profil. Takže ja som vlastne bez toho, aby som niekedy niečo posielal, som sa dostal na nejakých tri tisíc followerov bez toho, aby som postoval, hej, že to išlo vlastne cez ten firemný-

Mišo Gula: S osobným teda.

Tomáš Barnáš: S osobným. Áno, áno. Čiže akože ja som LinkedIn mal dlhé roky už z čias predtým, kde akože to fakt bolo využívané ako, HR tool, lebo v rámci toho automobilového priemyslu-

Mišo Gula: Áno.

Tomáš Barnáš: -nás oslovovali, hej, aj akože iné firmy alebo proste veľa aj mojich známych odišlo na iné miesta len cez LinkedIn. Ale nemal som nejak, mne to tak ostalo, hej, že nemal som potrebu to rozvíjať, lebo som mal v hlave to, že to nie je ako keby na rozvoj tej mojej značky firemnej, ktorú som budoval, takže som to nejak tak nerobil. No a potom, jasné, keď som videl, že, keď rastú followeri, tak môže, akože môžu prísť aj nejaké nové kontakty, tak som sa tomu začal venovať aj akože inšpirovaný vami.

Mišo Gula: Aktívnejšie.

Tomáš Barnáš: Aktívnejšie.

Mišo Gula: Pokračuj.

Tomáš Barnáš: Takže ďakujem.

Mišo Gula: Prosím.

Tomáš Barnáš: Ale stále to nie je úplne taká moja priorita, ako že to tam nejak vyboostovať na veľa followerov.

Mišo Gula: Ty nie si totálne sračka, vieš to, že ty nepotrebuješ. No ale, ale počkaj, ale ja som chcel k tomu porovnaniu s tým Facebookom a Instagramom, lebo tam si bol ďaleko aktívnejší na, na Facebooku a Instagrame, nie?

Tomáš Barnáš: No my sme vlastne, vlastne začínali primárne na Facebooku preto, lebo tam vzniklo veľa skupín alebo takých podskupín fotogrametrických, kde bola uzavretá komunita, kde bolo proste dvadsať, štyridsať tisíc ľudí, ktorí sa venovali konkrétne tomu. A keď sme vlastne postovali tam, tak ten dosah bol oveľa silnejší. Teda pre nás, hej. Mali sme cez to aj nejaké akože projekty zahraničné. No ale potom postupne, keď som začal postovať na firemnom LinkedIne, tak ten dosah začal byť oveľa väčší. Hej, napriek tým uzavretým akože skupinám, kde sa to dostalo ku konkrétnym ľuďom, ale cez ten firemný LinkedIn sme sa dostali potom aj k, k tým projektom v Amerike. Takže pre nás to malo napriek tomu, že sme nemali veľa followerov, že sa bavíme možno, že ja som mal na súkromnom že tri tisíc a firemný mal tiež dve, tri tisíc, že veľmi podobne, tak už nás oslovovali vlastne ľudia z celého sveta.

Mišo Ukropec: Vidíš a na ten Facebook business sme sa nejako nebavili a to to ako stále to myslím biznisovo pre vás, že žije, funguje, prinesie to nejakú hodnotu?

Tomáš Barnáš: Ak by som to porovnal a zase porovnávam akože, firemný profil Facebook, firemný profil LinkedIn, tak, Facebook má silnejší dosah na Slovensku. Čo asi akože viete, hej, tých, tých štatistických akože dvesto tisíc užívateľov aktívnych na, na LinkedIne je stále asi málo a, a hlavne v tom segmente kultúrneho dedičstva tí ľudia z múzeí a múzeá ako také, oni sami fungujú na, na Facebooku, na facebookových stránkach. Čiže ten dosah alebo táto klientela stále akože, má svoju aktivitu na Facebooku.

Mišo Gula: Tak áno, vy až, vlastne vy

Mišo Ukropec: na Facebooku ty triafaš kultúrne dedičstvo múzea a týchto a zase tých biznisových veľkých zákazníkov triafaš potom na LinkedIne.

Tomáš Barnáš: Presne tak. Čiže máme to nejak tak rozdelené aj napríklad na, na Facebooku píšeme primárne akože slovensky, potom dávame anglický preklad, lebo už zo skúsenosti vieme, že mimo Slovenska, Česka už ten dosah akože na Facebooku až taký nie je, že to nemá zmysel ani na nejaké nemecko cieliť na Facebook a tam už sa presúvame vlastne na LinkedIn. Čiže LinkedIn máme v angličtine, Facebook máme v slovenčine.

Mišo Gula: Okej, zaujímavé, dobre. ja tu mám takú otázku, ktorá už neni aktuálna úplne, jak si to teraz porozprával, ale že, že či ti netreba nejakú stratégiu. Ale takže dobre, ty nejakú stratégiu máš.

Tomáš Barnáš: Nejakú kolotočársku máme. Hej, hej, akože nikdy to nebolo nejak-

Mišo Gula: Jedine kolotočársku. Však nikto nevie, jak to funguje. Mne sa hrozne ľúbia tie,

Mišo Ukropec: tie, že čo máš, jak máš, neviem čo. Furt robím rovnako a drž, drž, drž, drž to lieta krížom-krážom. Ako n-neni v

Mišo Gula: tom systém. Ale ja sa chcem opýtať na, na biznis na LinkedIne. Teraz, že

Mišo Ukropec: jak ti to sype? A teraz nemyslím peniaze, ale povedzme skôr tie opportunity a tak.

Tomáš Barnáš: Ako na počudovanie by som povedal, že rozdiel medzi tým, keď sme mali zase na firemnom profile, že tri tisíc a teraz desať tisíc, že sa to nejak nezvýšilo. Akože ide to v nejakom tom pravidelnom rytme a máme tam dobrý dosah, ale nepovedal by som teraz, že je to trojnásobne viac followerov a máme trikrát viac zákaziek cez ten LinkedIn. Že ide to vlastne stále nejakým takým, prirodzeným dosahom a že aj keď pritlačíme na pílu si myslím, tak, neznamená to, že naberáme tých ľudí, ktorí sú zásadne klienti.

Mišo Gula: Dneska možno.

Tomáš Barnáš: Dneska môž-- ako však ja nehovorím, že to nemá zmysel to, to, to budovať. Práveže má, ale ako keby že čakal by som od trojnásobku, ako za posledné koľko, možno za posledný polrok, ako sa to strojnásobilo, tak sa nestrojnásobil dopyt ako keby.

Mišo Gula: Ten dôvod môže byť celkom taký logický, lebo tak, ako si hovoril, že, že s, vlastne ten content, ktorý išiel cez firemný, cez firemnú stránku, on nebol primárne kvôli tomu, aby si rástol alebo aby firma rástla, čo sa týka počtu followerov, ale vždycky to bol cielený content vlastne alebo de facto to boli len veci z vašich, z vašich zákaziek a proste výtvorov a plus nejaké konferencie a tak ďalej. Tak vlastne aj tá target group, na ktorú to bolo, bola veľmi úzka. Čiže tých tri tisíc, ktorých ste nazbierali, tak bolo relatívne málo, ale z veľmi špecifickej cieľovej skupiny, hej? Kdežto keď začneš tvoriť širší obsah, to je jedno, či na osobnom alebo na firemnom profile, tak začneš zbierať aj zo širšieho okruhu ľudí, ktorí už nie sú až tak fokusovaní na to, čo, čo ty dnes robíš. Čiže ono je to celkom logické, že, že ti to takto Vychádza.

Mišo Ukropec: No ono a ja mám vlastne u seba rovnaké pozorovanie, že followerov mám dneska o päťdesiat tisíc viacej ako povedzme pred rokom a tých, tých leadov chodí plus mínus autobus. Povedzme, že je ich viacej, ale neni to teraz, že, že, že päťnásobne. Ale myslím si, že ten objem neni podstatný len z toho hľadiska, že to teraz, že každý nový follower zvyšuje adekvátne nejakú príležitosť na vygenerovanie biznisu. Ale z hľadiska dlhodobej stratégie je to dôležité, pretože dnes robím toto, ale o päť rokov budem robiť možno niečo iné. Koniec koncov o zmene kariéry sme tu už nejaké debaty s inými hosťami mali a tú audienciu je treba mať aj teda diverzifikovanú. Nemá tam byť, že jednu vyslovene striktnú skupinu, lebo potom, keď budem potrebovať vyhodiť výhybku, tak čo urobím? Hej? Je namieste to mať trošku-

Mišo Gula: Ale to, ale to sa znova, znova vraciame k debate, aký je rozdiel medzi, medzi salesom a medzi brand awareness.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Ak tvoj cieľ je sales, tak potom táto stratégia, kde dávaš vyslovene svoje veci a svoju produkciu a tak ďalej, tak síce na malú skupinu, ale cieli veľmi, veľmi presne. Ak chceš budovať značku, tak potom tá stratégia je iná. Tá sa skôr podobá tej našej a tam proste musíš ísť na čísla, na, na množstva.

Mišo Ukropec: Tak a keď sa bavme o budovaní značky, ono by to malo asi aj nejako vyzerať. Mali sme tu, týmto zdravme Karla Otísa. Pretože ten už od čisto textu-

Mišo Gula: Prinesol si si veľmi tematickú, košeľu.

Mišo Ukropec: Prečo?

Mišo Gula: Lebo tak nejak vyzeral ten jeho post, na ktorom sa to-

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Na ktorom sa to stalo.

Mišo Ukropec: Vidíš, a nemal čistu-

Tomáš Barnáš: Mohol by si mať červené logo ešte.

Mišo Ukropec: Nemal, nemal on čistu, že modrú, modrú, že FF nula, nula, nula, nula?

Tomáš Barnáš: Nie, nie, ona to bola nejaká takáto a do toho mal červený nápis.

Mišo Ukropec: Výborne. Modrá s červenou. To hlavne keď sa to tlačí na tlačiarni, ako si potom vysvetlil v tom komentári, tak vyjde jedna šedá a noci a neprečítaš. Keď to teda bude čiernobielo vytlačené samozrejme.

Tomáš Barnáš: No ale ono sa to tak akože rieši, hej, lebo musíš počítať s tým, že niekde to niekto môže previesť na nejakú inú farebnú tóninu alebo trebárs na tú čiernobielu a zrazu si vezmi, že vytlačíš si, pošleš faktúru niekomu. Hore máš logo modro-červené a vytlačíš to a vyjde ti z toho šedý štvorček. Super.

Mišo Gula: Siva, siva na sivej.

Mišo Ukropec: ja tomu-

Tomáš Barnáš: Aj keď dnes už asi nebudeme tlačiť, nie, ale ako.

Mišo Ukropec: Ja tomu rozumiem, ale ja som si s Karlom akurát dneska písal, tak je trošku zabava na jeho-

Mišo Gula: Účet.

Mišo Ukropec: Účet, ale zvyšujeme mu tým pozornosť, takže neni to ako zlomyzlené.

Mišo Gula: Tak len povedz, ako to vzniklo, lebo predpokladám, že nie všetci si to čítali ten, ten jeho-

Mišo Ukropec: Určite, určite nie, no.

Mišo Gula: Post.

Mišo Ukropec: Ja mám veľmi rád jeho posty, lebo, lebo tým, že my robíme firmy, teda biznis s globálnymi firmami, kto verí na všetky také tie, tie pekné, jak sa držíme za ruky a jak si pomáhame, veľa šťastia pri jednaní s globálnym procurementom. Roztrhajú vás bez milosti, bez ničoho. Sú na to školení aj takými ľuďmi ako je Karol. Proste vymačkať z toho dodávateľa maximum. Rovnako ako sú zase obchodníci školení vymačkať z toho zákazníka maximum. Takže je tam nejaký takýto by som povedal, že stred. No a Karol dáva na túto tému veľmi dobré posty, jak sa to robí, jak sa to nerobí, ako mám byť nachystaný. Proste žiadny bullshit, proste normálne, že dáta takto, takto sa B2B biznis, nie? Ale mal tie posty vždycky textové a potom strelil presne, že čistá modrá, na tom čistý červený text a ja kukám na to, že aha!

Tomáš Barnáš: Tak už si si aj ty všimol, že to bolo?

Mišo Ukropec: Áno, ja neviem úplne, vieš, že nie som dizajnér, ale keď je niečo hrozné, tak to zase vidím a nemám, neváham ani sekundu na to upozorniť, ale ako pekne. No tam nejakí dvaja nešťastníci sa ho zastali, ale už to zlepšil, lebo teda už prešiel od Timesu. Už má teda bezpätkové písmo nejaké a myslím, že už je to, že čisto, že modré a už je, že biely text a je to, že pekné, veľké, dobre čitateľné, že keď sa to vytlačí. No a toto teraz dáš kontrast na, povedzme Martine posty. Hej? Čierna so zlatom, pekná fotka, la la la la la. A my koniec koncov jak robíme naše posty? Striháš to tak, aby bol prvý frame toho videa, nie že prvá sekunda, dve, tri. Prvý frame, aby bol taký, že to upúta pozornosť okamžite.

Mišo Gula: Tak potom upútal.

Mišo Ukropec: Áno, ale-

Mišo Gula: Presne tak. Donútil veľkého kolotočára, donútil okomentovať.

Mišo Ukropec: Napísať. Áno, ale ja mu lajkujem bez ohľadu na to, že to bolo hrozné. Ale, ale vieš, či, či použiješ PowerPoint alebo hocijaký iný bazmek na urobenie toho obráškeku nejakého, tak tam proste klikneš autosuggestion, drž, ono ti to nadizajnuje na jeden klik, že nepotrebuje to teraz-

Mišo Gula: To áno, ale keď na to používaš 3D Skicár, vieš, tak tam ti to už nenadizajnuje.

Mišo Ukropec: 3D čo?

Mišo Gula: No tam, tam si to len ťukneš na, na tú konvičku s farbou. Vyberieš si tú najdebilnejšiu, najkriklavejšiu, vieš?

Mišo Ukropec: Rozumiem. No takže pán Barnaš, čo by si poradil z hľadiska vizuálnej atraktivity kolotočársky zmýšľajúcim publicistom?

Mišo Gula: Ja by som sa inak do tej témy alebo tých komentov tam ani nepúšťal, ale ty si ma vyzval, že-

Mišo Ukropec: Musel som, no lebo, lebo možno by mal s tebou niekto, to má kredibilitu, vieš?

Tomáš Barnáš: Hej, ale tam vlastne ani nejde o to, že ako to má vyzerať alebo či to musí mať dizajn alebo nie, ale tam sa strhla debata o tom, že vlastne,

Mišo Gula: to, ako to vyzerá, je absolútne

Tomáš Barnáš: jedno. Hej a ono to úplne nie je, lebo keď akože ti na tom záleží, a tak ako si povedala Martu super príklad. Ona má fakt najkrajšie tie posty aj,

Mišo Gula: aj, s tou Canvou, aj so všetkým, čo, čo využíva. Už máte web?

Tomáš Barnáš: Nie.

Mišo Gula: Marta, pozdravujeme, stále čakáme.

Mišo Ukropec: Jaj, dám ten ban, počúvaj normálne. Už teda nie banán, lebo teda voči žene to malo zlú konotáciu. Ale Marta?

Tomáš Barnáš: Takže ako minimálne sa tomu povenovať. Ono to nestojí veľa, hej, že už len si vybrať možno nejaké vhodnejšie farby, ktoré spolu lepšie pasujú alebo lepšie kontrastujú, aby to bolo proste výraznejšie a dá tomu trochu, trochu štýl a je to super. Takže to nie je o tom, že musí každý si teraz brať dizajnéra a stráviť na tom proste stovky hodín, ale-

Mišo Ukropec: Práve one, one click design. Ako mne to príde úplne primitívne. A že budú mať všetci ostatní rovnaký? Pšt.

Tomáš Barnáš: Lebo my sme mali už párkrát takú debatu, že čo pr-, čo predá skôr. Či dobrý, či dobrý kon-

Mišo Gula: Ten, ten sa mi do, do každého moje, do každej mojej fotky, loga a vizuálu ten mi hneď: „Ježiš, to čo si tam dal? To čo máš za font, ty vole? Ešte raz použiješ Arial, asi ťa vymažem, vieš?“ Akože takéto komenty od neho dostávam, tak ja mu to potom vraciam. A po- a potom, keď mu poviem, že počúvaj, ale, ale za prvé to prilákalo pozornosť a za druhé na tom až tak nezávisí, tak mi povie, vieš čo? „Ty vole, tak ja tu beriem státisíce z Nemecka za, za to, že, že to predávam firmám, že, že na tom záleží. A ty mi tu začneš rozprávať, že na tom nezáleží.“

Mišo Ukropec: Tomáš, teraz sa pridám na tvoju stranu. On to bude asi ten jeho paint point. Včera si videl, čo mal v ankete? Paint point.

Tomáš Barnáš: Nie, nie, to som, to som prehliadol.

Mišo Gula: Našťastie ty nikdy preklep neurobíš.

Mišo Ukropec: Málokedy.

Mišo Gula: No tak ti budem upozorňovať.

Mišo Ukropec: Buď taký dobrý.

Mišo Gula: Našlo sa zopár ľudí, ktorí nepochopili, že je to preklep. Akurát, že ja som ti napísal, že ako nebudem to už opravovať, lebo sa to nedá opravovať v ankete.

Mišo Ukropec: To sa nedá opravovať?

Mišo Gula: V ankete nie. Tak si to opravíš, ale v ankete nie.

Mišo Ukropec: Takže-

Mišo Gula: Takže poslal mi tam namiesto pain pointu mi tam poslal paint point, ale bohužiaľ.

Tomáš Barnáš: No ale by som dokončil tú myšlienku, lebo si ma nenechal.

Mišo Gula: Prečo?

Tomáš Barnáš: Tak, že-

Mišo Gula: Za to, že si tu hostí?

Tomáš Barnáš: To neznamená, že, že si máš robiť čo chceš. Vždy máme debatu o tom, že, či skôr predáš dobrý obsah so zlým vizuálom alebo akože možno priemerný obsah s dobrým vizuálom. Hej? To je taká naša otvorená debata stále. Ja nevravím, že ten obsah je-

Mišo Gula: Nie, nie úplne tak. Len doplním a nechám ťa pokračovať, že skôr je to o tom, že ja som zástanca, že shipping beats perfection.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Proste radšej vypustím nedokonalý obsah alebo to je jedno produkt, ale načas, respektíve s nejakým predstihom oproti dajme tomu konkurencii atď. A ty si skôr zástanca toho, že, že to proste musí byť dokonalé za každú cenu v úvodzovkách.

Mišo Ukropec: Ale ja mám odpoveď, páni, prečo, prečo máte rozdielne pohľady na to?

Mišo Gula: Lebo je, on je umelec a ja som technik.

Mišo Ukropec: Nie.

Tomáš Barnáš: Ja by som takisto odpovedal.

Mišo Ukropec: Nie, to, že si technik by vlastne malo ešte aj teba vlastne tlačiť do, do tej technologickej dokonalosti. Ty Tomáš prichádzaš z mass production biznisu, kde každá jedna náprava, korekcia, čokoľvek spôsobuje obrovské, obrovské náklady a škody. Takže keď dáš niečo z ruky, tak to musí byť tip top, pretože fixnúť to je problém. Lenže Mišo, ty a rovnako tak ja, my sme z itčkového biznisu, kde vyhodiť update je že najneskôr o dva týždne. Takže keď to fakneš niekde, srať na to, vyhodím update. Lenže ako vyhodíš update na auto hardvérovy? To je zvolávačka za milióny. To neni sranda. Takže toto som sa ja naučil, že tam, kde je, že masová produkcia a nevieš to fixnúť, tak tam ten tlak na kvalitu je, že stopercentný, ale vyťočku-

Mišo Gula: Ja, ja by som to ešte pre, pre jednoduchších ľudí povedal, že jednoducho my si môžeme dovoliť urobiť chybu. Ty prichádzaš z prostredia, kde si nemôžeš dovoliť urobiť chybu.

Mišo Ukropec: Áno, to tu vyzlečie z gatí tú firmu.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: S tým dieselgatem.

Mišo Gula: Za to ja nemôžem. To je menšia chybička.

Tomáš Barnáš: My sme len kreslili, my sme nerobili.

Mišo Gula: Jak za to nemôžeš? Jak sa môžeš zbavovať zodpovednosti? Bol si vo Volkswagene vtedy? Bol. Mali ste prúser? Mali.

Mišo Ukropec: Keby si aspoň povedal-

Mišo Gula: Podieľal si sa na tom? Nepodieľal.

Mišo Ukropec: Že, že deväť euroového programátora mali na to, ne? Jak Boeing, nie? Keď padli tie dve lietadlá, kreténi. Dobre. No fun facty. Ty nad nejakým rozmýšľaj. Jak to ešte nemáš vymyslené? Tomu nerozumiem. Ideš ty, či idem ja?

Mišo Gula: Lebo sme mu nepovedali, že si ho má pripraviť, ale on zase má nás napočúvaných.

Mišo Ukropec: No práve.

Mišo Gula: Takže mal by vedieť.

Mišo Ukropec: Všetci majú vedieť, že na konci je fun fact.

Tomáš Barnáš: Včera som nad tým rozmýšľal a zatiaľ nič. Ale dajte mi tridsať sekúnd.

Mišo Gula: To je, to je ináč náš, náš najvernejší fanúšik, lebo ešte len dostaneme naše podcasty ku nám a on si už pýta, aby si to mohol vypočuť.

Mišo Ukropec: Ja mám tiež doma jedného takého.

Mišo Gula: Ja som v predpredaji, no. Ty si v predpredaj, podpultovka ty si, podpultovka.

Mišo Ukropec: Tak ideš.

Mišo Gula: Fun fact? Konečne tu mám človeka, ktorý ak mi to teraz nepotvrdí, tak pôjde asi na vlaku domov z Bratislavy. A keď sme boli spolu v, v Boise v Amerike, tak to som hovoril v niektorej časti, že, že bola tam, parádna vec, že ma začali spoznávať ako na tej konferencii ľudia. Dovtedy si vždycky tento človek zo mňa robil prdel, že, že tí followeri moji sú Indovia. Tak tam zistil, že to nie sú len Indovia a že reálne ten LinkedIn má nejakú, nejakú silu a že v prdelakove v Amerike proste začali ľudia z toho biznisu, ktorí nasledujú ma, začali spoznávať a chodiť za nami. Prosím ťa, Tomáš, teraz tu pred všetkými sedemdesiatimi troma ľuďmi, ktorí to uvidia, potvrď to. Ak to nepotvrdíš, prisahám, že ideš pešo.

Tomáš Barnáš: Dobre, máš pravdu, všetci dvaja neboli Indovia. Ale áno, áno, áno a fungovalo aj to tvoje tričko. O ktorý dizajn som tiež trošku bojoval, ale neprebojoval som a trošku som ho skorigoval.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale možno by si mohol nejak akože urobiť, že hento sa dohodni so ženou, že nech ja roztrhlo sa v práčke a-

Mišo Gula: Čo ty máš po čime moju tričku?

Mišo Ukropec: No že nech ti ho improve ne, lebo tiež mi ten font príde také-

Mišo Gula: Však on ho robil.

Tomáš Barnáš: No počkaj, ja som ti dal nejaké, advanced veci a ty si potom vyladil ten svoj font na jednu stranu a nedal si tam Arial. Či dal?

Mišo Gula: No nedal. Však si mi povedal, že ho tam nemám dávať.

Tomáš Barnáš: Takže tak akože trošku, ale-

Mišo Gula: Však konečne som po-po-počul.

Tomáš Barnáš: Ale Rady, nedávaj mi úplne vinu.

Mišo Gula: Design Reddit bol- Nie, nie, je to tvoje tričko. Vďačím, vďačím ti zaňho a do najbližšej časti si ho vezmem.

Tomáš Barnáš: Dobre, super.

Mišo Ukropec: Výborne. No ja mám taký, on neni úplne LinkedInový, ale, LinkedIn á debaty s investormi, však teda s desiatkami investorov sme robili nejaké jednanie, tak som sa musel naučiť urobiť rýchly pitch, že d-d-d-d-d. Máš, máš minútu max na to, aby si povedal, čo robíš, nie? A teraz volávajú mi všelijakí ľudia. Minule som išiel na tom baviť, som vyhol nejakému číslu anglicky hovoriacemu, ktoré nepoznám, tak mám novú stratégiu na nich, že on začne, lebo volajú aj relevantní ľudia. Nevolajú iba kolotočári, všelijakí obchodníci, čo mi idú bitcoiny alebo ja neviem nejaké iné blbosti predávať. Tak on niečo spustí. Máte tridsať sekúnd a je jedno teraz, že aký jazyk. No lebo viete dvadsať sekúnd počúvať normálne, že sú schopní za desať sekúnd vyhrknúť, čo to chcú a ja viem, či môžem alebo nemôžem položiť. A keď nevyhrkne, ting, ahoj. Takže to len ako taký tip, že ak dvíhate telefóny neznámym číslam, tak ako sa dozvedieť rýchlo a jasne, že čo chceli.

Mišo Gula: Ty si oveľa tolerantnejší, lebo ja ich proste nechám hovoriť a ak do desiatich sekúnd to nedáva zmysel, sorry, nemám záujem.

Mišo Ukropec: Vyhodnotím ešte. Výborne. Tomáš.

Tomáš Barnáš: Teraz na mňa.

Mišo Ukropec: Teraz na teba.

Tomáš Barnáš: Ale nejak mi až tak úplne nič neprichádza na um.

Mišo Gula: Musíš povedať, že-

Mišo Ukropec: Nejaký fail, čo ste-

Mišo Gula: Aký najväčší biznis ti priniesol LinkedIn. Za koľko miliónov alebo tak nejak plus mínus?

Tomáš Barnáš: Veď najväčší biznis, čo mi LinkedIn priniesol, bol v podstate, ten dosah na americkú filmovú produkciu, kde sme vlastne teraz v kontakte aj, aj, aj s Pixomondom, aj so Sony Pictures. Ešte sú to veci, ktoré sa len akože debatujú, ale nie je to žiaden fun fact. Ale akože LinkedIn dokáže priniesť, skutočne akože veľké veci.

Mišo Gula: Nekecej, že, že niekto zo Slovenska pomocou LinkedInu sa dokáže dostať do sveta?

Tomáš Barnáš: No.

Mišo Gula: Toto dokáže LinkedIn, kokos.

Tomáš Barnáš: Či je to na úvodná-

Mišo Gula: Nezačneme to robiť.

Mišo Ukropec: Ja, kámo, o, o štyri, no vlastne už o tri týždne letím do Francúzska. Uvidím, či mi teda dovolia z toho niečo publishnúť, ale to... Teším sa velice, velice.

Mišo Gula: Nemôžeš povedať detaily.

Mišo Ukropec: Teraz ešte nie, ale verím, že budem mať malú reportáž z Francúzska.

Mišo Gula: Hm. Ideš do nejakej syrárne alebo?

Mišo Ukropec: Je to, že trošku väčší biznis.

Mišo Gula: Okej, tak sa tešíme potom na-

Mišo Ukropec: Neprišiel na nejaké správy? Určite nie.

Tomáš Barnáš: Že či si na to neprišiel dnes dobré správy.

Mišo Ukropec: Toto nelieta.

Tomáš Barnáš: Okej, dobre.

Mišo Ukropec: Výborne.

Mišo Gula: To-toto išlo, o čom hovorí Tomáš. Ale je to značka na F, ktorá sa nemá kupovať. No lebo sa hovorí, že never buy frenčká.

Mišo Ukropec: Aha, jasné, jasné, toto neni značka na F ani je to auto, je to trošku väčšie. Výborne. Tomáš, ďakujeme ti za návštevu.

Tomáš Barnáš: Ďakujem aj ja. Ďakujeme, že si prišiel.

Mišo Ukropec: Už ho cepuj ho, nech neni taký kolotočár. Čaute, čaute!

Mišo Gula: Čaute!

Tomáš Barnáš: Díky, čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook