Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1651 min

#16 - hosť Tina Nekudová - Talenty sú láska

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťkou je Tina Nekudová, certifikovaná koučka talentov podľa metódy Gallup CliftonStrengths 34, ktorá pred dvoma rokmi prišla z Brna do Bratislavy. Vysvetľuje, že nástroj pomáha identifikovať, v čom je človek prirodzene silný, a že k nemu sa dostala ešte v Microsofte, kde jej šéfka rozpoznala talent na prácu s ľuďmi. Česko-slovenský trh je podľa jej pocitu zhruba päť až sedem rokov za Amerikou či Britániou a ľudí treba ešte len vzdelávať; certifikovaných koučov na najvyššej úrovni je podľa nej u nás len zopár. Hlavná myšlienka: talenty nie sú výhovorka – ak niečo nemáte, treba vedieť, čím to nahradiť, a prevziať za to zodpovednosť. Moderátori s ňou debatujú, či sa dá naučiť to, na čo človek nemá talent. Druhá časť je o jej LinkedIne: začínala metódou pokus – omyl, dosah jej zvýšili fotky, hoci si uvedomuje, že nie všetky lajky prinesú biznis, píše skôr dlhšie texty a striedanie češtiny a slovenčiny vyvoláva u ľudí zaujímavé reakcie. Hovorí aj o poste, v ktorom sa ohradila proti tomu, ako sú ženy na sociálnych sieťach posudzované podľa výzoru.

Hlavné myšlienky

  • CliftonStrengths podľa Tiny pomáha identifikovať, v čom je človek prirodzene silný.
  • Talenty podľa nej nie sú výhovorka – ak niečo nemáte, treba vedieť, čím to nahradiť, a prevziať zodpovednosť.
  • Česko-slovenský trh je podľa jej pocitu päť až sedem rokov za Amerikou či Britániou a ľudí treba ešte vzdelávať.
  • Všetci máme na niečo talent – treba ho hľadať, nie sa sústrediť na to, čo nám ide horšie.
  • Fotky jej podľa vlastných slov zvýšili dosah, hoci nie každá reakcia prinesie biznis.
  • Ženy si podľa Tiny na sociálnych sieťach potrebujú nastaviť hranice voči nevhodným reakciám.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Talenty nejsou výhovorka.
— Tina Nekudová
Všichni máme na něco talent. To bychom měli primárně hledat.
— Tina Nekudová
Na cuteness ti to neuberá.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Tina je certifikovaná expertka na Gallupove testy talentov - vyliečili sme ju zo schyzofrénie - povedala nám ako s talentami pracovať - bola našou prvou českou hosťkou. #linkedin #marketing #osobnyrozvoj #sales #brandawarness #linkedinmarketing #personalbrand #predaj

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 43 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Tina Nekudová: A ja som robila dlho reelska a celkovo som komunikovala i na LinkedIn, i na iných platformách v češtine. A potom som dala prvý video v slovenčine a napísala mi baba, jestli je to AI, alebo jestli umím hovoriť dvoma jazyky. A ja som sa tak na to kukala a říkam: „Fúha, tak teď neviem, jestli sme, jestli žijeme vlastne dobrú dobu, pretože i kdybych to nahrala přes to AI, tak je to vlastne úplne v poriadku.

Mišo Gula: Názdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Ja som si dnes uvedomil jednu vec, čo som o tom vedel, ale, ale som to zabudol, že ty si v Čechách študovaný.

Mišo Gula: No, trošku som sa tam zdržal. Štan-štandardne sa to študuje päť rokov, ale ja som si to-

Mišo Ukropec: Užil.

Mišo Gula: Ja som si to presne užil. Robil som to šesť rokov, ale mám dobrú výhovorku, lebo mal som urobené všetky skúšky, štátnice, všetko možné v riadnych termínoch, ale začal som už riešiť biznis na Slovensku a tak nejak sa mi nechcelo písať diplomku, tak som si to o rok predĺžil, ale len kvôli diplomke.

Mišo Ukropec: Nie je to výhovorka?

Mišo Gula: Mohla by byť, ale to nikto nezistí.

Mišo Ukropec: Na cuteness ti to neuberá.

Mišo Gula: Ďakujem pekne.

Mišo Ukropec: Prosím, prosím.

Mišo Gula: Počúvaj, keď, keď, keď si mi zavolal, že, že si-

Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počúvaj-

Mišo Gula: Zavoláme jedného hosťa.

Mišo Ukropec: Zavolá, zavoláme, ale ja mám ešte inú akože ešte vec k tomu.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Že a tá s tým bezprostredne súvisí, že ja som dostal veľmi pekný feedback na tvoju češtinu.

Mišo Gula: Áno?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Dúfam, že od dnešného hosťa.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Áno?

Mišo Ukropec: Som kukal. Mňa teda nepochválila.

Mišo Gula: Však lebo nemáš peknú češtinu.

Mišo Ukropec: Ta pytla.

Mišo Gula: Zase si prezradil, že je to žena. Tak drž trošku-

Mišo Ukropec: No pozri, ale ja mám od našich investorov, čaute chlapi, aj nejakú SDGE SG agendu. Pozor, pozor, už som to otváral predtým, že-

Mišo Gula: Za prvé neviem, čo to je a za druhé ma to uráža. Takže takéto skratky už nemusíš.

Mišo Ukropec: jakože musím, ale ináč mám na to-

Mišo Gula: Máš to v popise práce.

Mišo Ukropec: Mám k tomu relatívne podobný-

Mišo Gula: A už môžem k tomu hosťovi?

Mišo Ukropec: Už môžeš.

Mišo Gula: Mišo mi volá, že, že: „Počúvaj, dáme takého hosťa.“ A ja že: „Koho?“ „No že dáme tu...“ Teraz nehovorím meno. A hovorím: „Super, paráda.“ Hovorím: „To je, hovorím, najlepšia Slovenka s takou češtinou, že som len zíral, nie?“ A Mišo: „Jaká Slovenka?“ A hovorím: „No však tá, tá, nie?“ A Mišo: „Ty delino, však to je Češka.“ Hovorím: „Kecáš somariny, hovorím, však ona, ona rozpráva tak po slovensky, že to musí byť Slovenka, neblázni, hovorím.“

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie.

Mišo Gula: „Tá čeština, hovorím, tá čeština je až tak nezlá, ale slovenský hovorí perfektne.“ A Mišo: „Nie, nie, nie, kámo, tá je, tá je z Brna.“

Mišo Ukropec: Ona sa pomýlila. Normálne vrana letí zo západu na východ. Sekula.

Mišo Gula: Sa rozkrikľula.

Mišo Ukropec: Sekula. Brzdí, otočka naspäť na Brno, ale táto nie.

Mišo Gula: Takže, takže aj tá, aj tá vrana mala už rozdvojenú osobnosť, hej?

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Vyzerá to tak.

Mišo Ukropec: A chvala Bohu za to. Je to krajšie. Tina Nekudová.

Mišo Gula: Vitaj u nás.

Mišo Ukropec: Čaukočka.

Tina Nekudová: Ahojte.

Mišo Gula: Takže máme pre teba taký, taký tento, najprv otázku, že kedy sa prosím ťa vyliečiš zo svojej schizofrénie, že či rozprávaš po slovensky alebo po česky?

Tina Nekudová: A viete mi s tým aj dnes pomôcť?

Mišo Gula: Vieme. Vždycky sme túžili čo najskôr tu mať aj českého hosťa, lebo máme záujem, aby nás počúvali aj v Čechách. Takže týmto ťa prosím, odteraz si Češka.

Tina Nekudová: Áno.

Mišo Gula: A prosím po česky.

Tina Nekudová: Tak ja si to ešte premyslím.

Mišo Gula: To nemáš veľmi na výber, lebo je to náš podcast. Lebo je to náš podcast a my to vypneme.

Tina Nekudová: Ale môže ti stačiť, že to pôjde do Česka, ako keby na český trh, či to neni?

Mišo Gula: E, e.

Tina Nekudová: Nie?

Mišo Gula: E, e. A zhodli sme sa na tom obidvaja, takže nemáš veľmi na výber.

Tina Nekudová: Že idem do češtiny?

Mišo Ukropec: A nechcela si?

Tina Nekudová: Vieš čo? U mňa je to tak, že ja ako začnem, tak tak idem. Čiže to moc neplánujem. Vieš, že nejako to zo mňa tak vyjde a tak pocitovo.

Mišo Gula: Tu si u Kolotočárov, tuto ide hore dolu.

Tina Nekudová: Tak ja môžem. Vieš čo? Totiž to celé ešte tá čeština, slovenčina to bolo tak, že-

Mišo Gula: Si si všimla, že neprepnem?

Tina Nekudová: No vidíš to.

Mišo Gula: Si robí, čo chce. Tak už sme tu jednu mali a sme ju vypnuli.

Tina Nekudová: To sú Češi, vieš? To je v tej našej nature. Ale počkaj, prepnem sa. Ale tak nech vedia teda, že viem aj po slovensky. Ale to bolo tak, že ja som tu bola dva roky na Slovensku a rozprávala som úplne, že v pohode česky a potom sa to nejakým spôsobom zlomilo a som sa počula na videu, kde som bola jak totálny hotento, že kaž-- Kolotočár, hej, že každé slovo inak, že jedno česky, jedno po slovensky a takto sa to a ja, že tak nemôžem rozprávať. Tak som mala normálne slovenského lektora, človeka, ktorý mi pomohol sa to naučiť a časom-

Mišo Gula: Odviedol skvelú prácu. Poznám ľudí, ktorí alebo okrem toho, že akože to sa, sa my sa tak na východe smejeme, že, že sú typy ľudí, ktorí ešte len prejdú za hranice a už snídajú, hej, zo Slovenska smerom do Čiech. Ale, poznám niekoľkých ľudí, ktorí dlhodobo žijú na Slovensku dlhodobo poviem, že akože desiatky rokov a furt rozprávajú česky.

Tina Nekudová: Ja som štrnásť.

Mišo Gula: No.

Tina Nekudová: Teraz toto leto to bude štrnásť.

Mišo Gula: Takže tvoj, tvoj, pedagóg slovenčiny odviedol skvelú prácu.

Tina Nekudová: Neni na LinkedIn, ale.

Mišo Gula: Škoda, tak by sme ho.

Mišo Ukropec: My s našou kolotočárskou slovenčinou nad tým myslieť nemusíme. Ja jediné, na čo si musím dávať pozor, je artikulácia. Ale nejako na tom po troškách robím. Keď sa počúvam, ako tam sliním do to-do toho mikrofónu alebo čo, tak Dávam si trošku väčší pozor.

Mišo Gula: Tak priblíž sa nám, prosím ťa, tvojmu českému publiku. Ukáž nám, ako ti to ide v druhom jazyku.

Tina Nekudová: Absolútne, absolútne v poriadku. A ešte jedna zaujímavosť s tými jazykama je, že ja som dělála dlho reelska a celkově som komunikovala i na LinkedIn, i na jiných platformách v češtine. A potom som dala první video ve slovenštine a napsala mi baba, jestli je to AI alebo jestli umím mluviť dvěma jazyky. A ja som sa tak na to koukala a říkám: „Fúha, tak teď nevím, jestli sme, jestli žijeme vlastne dobrou dobu, pretože i kdybych to nahrála přes to AI, tak je to vlastně úplně v pořádku." Takže mám se přiblížit publiku?

Mišo Gula: Myslel som to tým cvičnutím do češtiny, ale určite od teba očakávame, že nám povieš, prosím ťa, čo to je. Lebo, lebo my teda ako máme nejakú skúsenosť s Gallupom, s talentami, ale mám pocit, že keď sme chvíľu spolu rozprávali na Martine akcii, takže viem o tom holý prd. Takže budem rád, ak, ak nám toto trošku predstavíš.

Tina Nekudová: Holý prd?

Mišo Gula: Holý.

Tina Nekudová: Gallup je metoda, respektive to je spoločnosť, ktorá má teda niekoľko metód pod sebou a jedna z nich je konkrétne CliftonStrengths 34. No a co to je? Je to nástroj, díky kterému dokážeme, díky kterému dokážeme identifikovať naše talenty. To znamená, že dokážeme přesně říct exaktně, na co máme talent, což je problém pro většinu z nás. Nevieme to, možná to tušíme. Já vždycky říkám: „Myslet znamená píp vědět." To říkal môj děda a je to úplně, je to podľa mě fantastická vec. A spousta z nás si myslí, že máme na něco talent. Myslíme si, že toto by nám mohlo jít, toto nám jde. A my do toho myšlení dáváme vyslovene exaktní vstup. Je to vědecká metoda, která vznikla před více než osmdesáti lety v Americe. Je to americká spoločnosť. No a, a ten způsob, zatím je, je to postavené na vědě, na statistice, na výzkumu, na sociologii, na psychologii, na psychologii, na všem, co vstupuje do tej identifikácie těch softových věcí u lidí. No a dneska to má více jak třicet milionů lidí na světě udělané. To znamená, že my máme obrovské data. A ještě bych řekla my, říkám my, ale je to Gallup a já nejsem součástí té firmy, ale jsem certifikovaná globálně pod tou firmou. To znamená, že my možná není úplně správně, ale teda áno, som součástí tej jejich širší komunity, ktorá může s tím potom dále pracovať. Takže identi-- ve zkratce identifikuje to tvoje talenty.

Mišo Gula: Ako si sa k tomu dostala? Čo, čo bolo na začiatku?

Tina Nekudová: Na začátku bylo, že ešte ja som pracovala pro Microsoft a tam moje šéfka tehdy nějakým způsobem identifikovala talent u mě, a to je práca s lidmi, že z nějakého důvodu mi i seniorní lidé dokážou odevzdať svůj mindset a jsou schopni mi říct, jak se mají, proč se tak cítí a, a všechny ty věci spojené s nějakým ďalším rozvojem té osobnosti. No a poslala mě tehdy na takový mentorský výcvik. Chodila jsem na různé tréningy všude po světě, opravdu s profíky a už tehdy jsem si udělala Gallup. Už tehdy mi vlastně v rámci Microsoftu udělali Gallup a tam jsem spoustu věcí pochopila. Proč jsem, jaká jsem, proč se chovám, jak se chovám, proč mě štve, co mě štve, jak na lidi můžu působiť a jak s tím můžu dál pracovať. No a jsem se v tom nějak vzdělávala a potom po čase jsem to dělala vlastně v Microsoftu interně s lidma, ne Gallup, ale takový ten seberozvoj. No a potom, když jsem šla na mateřskou, tak jsem si řekla, že proč bych to nezvládla sama. A jsem to rozběhla sama a řekla jsem si: „Áno, potřebuji, protože lidé dobře reagují na certifikace, na nějaké studium, vzdělání a tak dále, co tě samozřejmě od té konkurence zase posune někde dál." Takže jsem se certifikovala, což byl dlouhý proces a teď jsem tady.

Mišo Gula: Ja som si, ja som si všimol, že ona nás mätie ešte aj na LinkedIne, lebo-

Mišo Ukropec: Áno, tiež, tiež, tiež píšeš tak akože česko-slovensky.

Mišo Gula: Hej a teraz jak hotento, no. A teraz neviem, že či to robíš naschvál alebo, alebo, je to proste len to zmätenie, zmatení. Ale ja som si tu musel až dať post z jedného, tento screen z jedného postu, lebo tu je pekne, že Tina Nekudová a teraz: „Zajíma mě odpověď na jednou jedinou otázku." A pod tým: „Čo idete robiť so svojimi talentami v roku 2024?"

Tina Nekudová: Ale proč to, mě zajímá, že proč to je potřeba oddělovat, že mě vlastně ty jazyky krásně spolu ladí.

Mišo Ukropec: No ja som počul, že našim českým bratom sa slovenčina ako jazyk veľmi páči.

Tina Nekudová: Veľmi.

Mišo Ukropec: A ja musím povedať, že mne sa aj čeština veľmi páči ako jazyk, že ja ako také tie nacionalistické nejaké čosi tomu teda moc mi to akože rozum mi to nebere. Závisť tomu nerozumiem, akože jasné, ale-

Mišo Gula: Počas môjho štúdia v Prahe som nikdy nemal pocit, že by ženám vadila moja slovenčina.

Tina Nekudová: Nikdy. Ja, ja když jsem přišla sem na Slovensko, tak stačilo otevřít pusu.

Mišo Gula: Hm. A už ti to vadilo alebo?

Tina Nekudová: Doteď mi to vadí. Ne, sranda. ne, nevadilo, ale bylo to zajímavý. Tie reakce jsou na tie opačné jazyky, že je to nějakým způsobem vzrušující pro tú druhou stranu.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Asi, hm, šípia cudzí genofond, tak to-

Tina Nekudová: Nový geno-- nová genetická záťaž.

Mišo Ukropec: Presne, presne, presne. Zbaviť sa bublinkovej záťaže. No je to chyba, či vlastnosť? Takto, jak si to napálila v tom poste, že teda čeština, potom slovenčina.

Mišo Gula: Ako hovoríme my, ITčko postihnutí, tak je to bug alebo feature.

Mišo Ukropec: Alebo, alebo je to bug feature? Lebo aj také slovo existuje.

Tina Nekudová: Tak no, tak teď je to feature, ale ur-- možná to vzniklo z bugu.

Mišo Ukropec: Takže to potom je bug feature. Okej.

Tina Nekudová: Ale je to feature. Já si myslím, že se to stalo i tak nejak, že jednu dobu to bylo opravdu hodně, že to je ta Češka na Slovensku.

Mišo Ukropec: Akože, že, že podporovala si tú, ten branding tento, že ona je Češka, ale-

Mišo Gula: Na Slovensku.

Tina Nekudová: A kdybych měla, kdybych měla dostat euro za každou otázku, která zněla, teda za otázku, která zněla, proč jsem přišla do Bratislavy z Brna, tak tady ani nemusím sedět, protože žádnej brand nemusím budovat.

Mišo Gula: Můžeš za vodou, za vodou.

Tina Nekudová: Som úplně za vodou.

Mišo Gula: To je úplně v pohodě, lebo ja ťa stále zatiaľ mám za Bratislavčanku, ktorá žije v Brne, takže-

Tina Nekudová: Je to v pohodě.

Mišo Gula: Mňa len tak nepresvedčíš, že nie si odtiaľ.

Mišo Ukropec: No dobre, ale poďme ešte trošku k tým talentom, lebo ja tam mám tiež nejaké otázočky napísané. Dobre, povedala si, že tridsať miliónov ľudí má, z ôsmich miliárd, hm, túto identifikáciu urobenú. To znamená, že to je tak, že, že nula celá tri percentá, hej, keď to tak nejako zjednoduším. Koľko ľudí sa tu o túto tému zaujíma, že, však ja viem, čo viem, ne?

Mišo Gula: Že, že československý trh myslíš?

Mišo Ukropec: Áno.

Tina Nekudová: Československý trh je, a teď to berte s rezervou, protože to je čistě můj pocit, tak přibližně pět až sedm let za nějakými Amerika, Británie, Německo a tak. Nejen v těchto softových věcech, ale já budu-- zůstanu v těch softových věcech, protože tam se pohybuju. A to znamená, že to, co bylo středem zájmu Gallupu, rozvoj a tak dále v Británii, kde i já jsem certifikovaná přímo v Londýně, tak tam to někde mělo boom před sedmi lety. Dnes se to pořá-- začíná dostávat k nám a pořádně se o tom začíná bavit. A pořádně myslím tak, že to přestává být ezoterika. A teď to neznamená, že ta nepatří do rozvoje. O tom můžeme vést diskuse, zda patří, nepatří, ale že je to řádně, že je to podložené, že je to něco, co, o co se můžu opřít, co má za sebou data. A to znamená, že-- jaká byla otázka? Že jestli se o to zajímají. Začíná se-

Mišo Ukropec: Že ako, ako veľký je ten trh.

Tina Nekudová: Ten trh je velký, ale já mám obavu z toho, že ten trh teprve budujeme a o to je to vlastně náročnější, že my musíme edukovat, musíme vůbec přesně toto dělat, že bavit se o tom, co to znamená, co to lidem přináší, přesně proč nestačí jenom bouchnout se a říct: „Já vim, co chci,“ protože prostě to nestačí. A tím pádem budujeme nový trh. Takže on je velký, ale od, od toho začátku tak to postupně musíme budovat.

Mišo Gula: Budou dusiť.

Mišo Ukropec: Dá sa predpokladať, že, že skôr ľudia z korporátov

Mišo Gula: s nejakým zahraničným kapitálom a tak ďalej, že skôr oni sú tí, ktorí sa s tým stretnú ako nejaké bežné menšie a stredné firmy na Slovensku?

Tina Nekudová: Standardně ano, určitě korporáty ano. A tam je potom takové to riziko toho, že oni se s tím potkají. Oni to dostanou třeba od matky nařízené, že si musí udělat ty testy a tak dále, ale už nedělají to B, to znamená ten výklad a ten je nejpodstatnější. Já jsem dělala jeden post na LinkedIn, kde vlastně se mě, na to reaguje spoustu lidí dodnes, kde jsem psala, že ten Gallup bez výkladu je jako Mercedes bez paliva. To znamená, že super, že si uděláte test, ale co dál? Co s tím, co s tím výsledkem? Takže, takže lidi na to reagují dobře v těch korporátech ve smyslu toho, že to znají už, ale na druhou stranu neznají už tu práci s tím. Takže i tam je obrovský potenciál, ale tam se samozřejmě hůř dostává dovnitř. Paradoxně se mi líp přesvědčí menší firma než ten korporát. Je to-- nebo možná, že to ani není paradox, možná, že to je běžná věc.

Mišo Gula: Nie, to je asi, to je asi štandard, hej. Predsa tie rozhodovacie právomoci sú tam dosť roztrúsené a štandardne musíš prejsť cez dva, tri levely, aby si sa-

Tina Nekudová: A teď se ti to vymění v průběhu toho roku, ty vyjednáváš a se ti mění ti lidi pořád.

Mišo Ukropec: Neni zabudnutá procurement.

Tina Nekudová: No.

Mišo Gula: Že ešte aj na konci, keď všetkých presvedčíš, tak ešte aj tak ideš do súťaže.

Mišo Ukropec: Vidíš, lebo na LinkedIn je to samý školiteľ a mentor a neviem nejaký iný guru. Jak sú na tom talentoví guruovia v československej bublinke?

Tina Nekudová: Pro mě velmi dobře, protože nás je málo. Těch opravdu certifikona-certifikovaných na nejvyšší úrovni je nás v řádech jednotek. To znamená, že toto je super z pohledu konkurence. Druhá věc je, že lidé si neumí rozdělit, co je talentový expert a člověk, který identifikuje talenty a pracuje s něčím vědeckým a kdo je třeba ten guru, kouč a bohužel i častokrát samotní ti lidé, kteří vykonávají tu práci, ji nedělají tak, jak by měli. To znamená, coaching má nějaké pravidla, coaching má nějakou strukturu, coaching má svůj význam obrovský. A vlastně i já jsem certifikovaná jako kouč, to znamená coachingovou metodu vlastně používám, ale střídám se mezi lektor, mentor, kouč, konzultant. Ale vím, kde to má ty hranice úplně přesně podle tématu a podle té situace. A spoustu lidí to neví. To znamená, že lidé se potom setkají s nějakým koučem, který je ale rádoby kouč, vlastně neumí ten coaching, protože se certifikoval někde, tady máte, máte kameru, takže jsou vidět uvozovky, certifikoval někde v nějaké pochybné rychle za den dva. To tak prostě nefunguje. Takže trošku je problém a možná si teď jako naběhnu na, dostanu potom nějaký hejtíky, ale to k tomu patří, že-

Mišo Ukropec: Ale u nás máš v tomto absolútnu podporu.

Mišo Gula: Podporíme ťa, podporujeme.

Mišo Ukropec: Nemáš hejtera, nestojíš za plúvanec.

Mišo Gula: Presne tak.

Tina Nekudová: Tak potom je to super. Že trošku nám demolujú ten trh. Veľmi diplomaticky řečeno. Jsem studovala diplomacii, tak to. Takže hodně to, hodně nám to, no vytváří o tom ne úplně správný ponímání. A pokud se setkáte dvakrát s koučem, který je neschopnej, protože prostě to neumí, protože to nemá odkud vědět a umět a nemá na to talenty například, tak samozřejmě, že se to roztrousí takto rychle po tom trhu československým a najednou coaching je v kategorii špatný. Nebo konzultant v kategorii špatný, protože dvakrát mi poradil tak, že jsem to neuměl použít.

Mišo Gula: Myslím, že toto je naprieč, naprieč všetkými profesiami a industry, takže z toho si nemusíš robiť ťažkú hlavu.

Mišo Ukropec: No a ja mám ďalšiu ešte otázočku takú nezbednú. Ľudia majú takú... A teraz to je práve otázka, že či to je akože výhovorka, nevedomosť, čo to vlastne je, neviem to zarámcovať, preto sa na to pýtam, že no ale mňa hento nebaví. Niečo. A hovorím mu, kukaj, Fešačík, nezáleží na tom, či ťa to baví alebo nebaví, ale ty proste ako od pohľadu máš na to brutálny talent, tá vec ti ide sama. To, že ty sa v nej možno nevidíš, lebo sa chceš vidieť neviem v čom inom, ja to akože beriem, ale ty na toto šáhneš a to ti ide samo. Mal by si sa fokusovať na to, čo ti ide, nie na to, čo ťa baví. To, čo ťa baví, môžeš robiť kľudne večer. Čo mi na to povieš? Mylím sa? Nemýlim sa? Jak, jak je to správne?

Tina Nekudová: Nemýliš sa, ani nemáš úplne pravdu, pretože nemyslím si, že existuje jedna, jedna nejaká konkrétna rovnica, ktorá platí, ale mám tam viacero vecí, ktoré mi blikajú. Prvá vec je zaujímavé baviť sa o tom, že, že mňa to nebaví a ide mi to. Väčšinou je to tak, že keď mne niečo ide prirodzene, tak mňa to aj s tým nejak ako baví prirodzene. To, toto je tá najčastejšie, to je najčastejší scenár.

Mišo Ukropec: Áno, ale k tomu mám ja také, to neni, že, že ale, ktoré by to spochybňovalo, ale že ale, ktorým si to tí ľudia vlastne komplikujú, že mne tá vec ide. Že nastavím si príliš vysokú métu, narazím na vec, čo sa volá perfekcionizmus, čo je prekliatie ľudstva. To je taká blbosť.

Tina Nekudová: Taký súčasť niektorých talentov.

Mišo Ukropec: Asi áno. Takže on si nastaví príliš vysokú métu, na nej logicky zhorí, pretože si to vyžaduje desať rokov práce sa tam dostať, ale on to chce za štyri týždne. To sa nestane, tak potom to hodí do koša, lebo a nájde si nejakú racionalizáciu, že prečo. Pritom ale talent na to má. Ale vec ho nebaví, lebo to prepálil na začiatku. Takže odtiaľto to fúka.

Tina Nekudová: Tak odtam, když to fouká, tak normálne ja sem musím, musím bonznúť na sebe, že musím jak veľmi premýšľať v tej češtine, že je to pro mě extrémne náročné. Joj, ste mi urobili dobrú záplatu.

Mišo Gula: My radi challengujeme.

Tina Nekudová: Áno, áno, to je suverénne. Už mi, už sa mne môžete ptať cokoliv, už je to jedno, aké otázky, pretože samotný jazyk je pro mě veľká výzva. Ale áno, tak potom, potom áno. A to už je ten prístup k tomu, k trpezlivosti a k konzistentnosti. A zase i to sa nám ukazuje v tých talentoch. Príklad, ja môžem mať super talentovaného človeka na nejakú vec, napríklad práca s ľuďmi. Je veľmi jakoby trpezlivý na tú prácu, dokáže z nich dostať to maximum, dokáže to z nich opravdu jakoby, že ty sa cítiš, ani nevieš prečo a všetko mu řekneš, necháš sa nasledovať a tak ďalej. Ale on bude mať tady tento rys, že nemá disciplínu, nemá konzistentnosť. To sú talenty, ktoré má na konci našeho spektra. My o tom hovoríme tak, že sú menej intenzívne. Vyslovene sú talenty, ktoré sa menujú disciplín, konzistencií a on to má vzadu. Tým pádom on tú prácu bude dělať skvele, ale jeho prístup k nemu, k tej práci vlastne bude presne takto nekonzistentný, nedisciplinovaný. A tam je potom o tom hľadať ty spôsoby, jak dokáže nahradiť tú disciplínu, jak dokáže třeba tú konzistentnosť nahradiť. To znamená, že on dokáže delegovať niektoré veci. Takže to, co ho nebaví, tá časť, ktorá ho nebaví, tak baviť sa o tom okej, je to možné nahradiť niekým iným, niečím iným, nejakým nástrojom, nejakým človekom. A pokud ne, tak potom ale jasne pracovať s tým, že ale toto sa ti bude dít pri každej veci, pretože pokud sa ti to deje u toho, na co talent máš, tak u toho, na co nemáš, sa ti to bude dít násobne viac. Takže tam už je to práca s tým individuálnym človekom, aby si uvedomil, že co sú jeho limity a jestli ty limity dokáže nejakým spôsobom nahradiť buď ve svých silných stránkach alebo prípadne delegovať ďalej.

Mišo Ukropec: Výborne. No a to si mi, síce to nemám naplánovanú otázku, ale je to úplne nevyhnutná nadväzná otázka. Čokoľvek, čo chce človek v živote dosiahnuť, tak bez konzistentnej, vytrvalej, trpezlivej práce to proste nebude. Môže byť veľmi, že šťastný, mať obrovské šťastie a že náhodou mu to nejako povedz, že v biznise vystrelí aj bez toho, aby sa, aby sa musel upracovať k smrti. Ale to je velice, velice výnimočná vec. Štandardne proste musí akože si to odmakať. A teraz, akým, že je disciplína, trpezlivosť, vytrvalosť, konzistencia, prekonávanie prekážok a všetky tieto rysy, ktoré sú neni tak viac tou, tou skillovou stránkou samotnou, že viem vyrezávať, viem kresliť, písať, niečo tvoriť v hlave, ale je to, že tá disciplína, ten prístup k práci je to niečo, čo sa dá naučiť rozvinúť, aj keď to nemám napríklad? Ja to ako mám, ale väčšina ľudí to nemá. Ale sa ma pýtajú, že jak to robíš, že ja neviem, proste ma to, proste chcem to dosiahnuť, pitbul, tak proste idem, idem, idem proste pre paty. Hej, ale iní by to chceli mať a nemajú. Dá sa s tým hovoriť?

Tina Nekudová: Toto je Miško podľa mňa tá jedna z tých najkrásnejších a tých najdôležitejších diskusií. A to je, že za mňa sa to naučiť nedá, pretože na to musíš mať talent, aby ti to bolo prirodzené. Co môžeš dělat, je využívať rôzne nástroje, ktoré ti k tomu ako nejakým spôsobom pomôžu, ale vždycky to bude jenom do určitej úrovne. Ale ja to otočím a to je, že ja bych s tebou nesúhlasila, že bez toho sa to nedá vybudovať. Základ je, že vím, co nemám a vím, co mám. To znamená, ja môžem mít lidi, ktorí, ktorí nemajú disciplínu, zodpovednosť, tento drive, to môže byť třeba talent competition, to je súťaživosť, to znamená, že proste ja chci byť, ja ho mám třeba také. To znamená, ja chci byť první. Teďka proste ja sa vidím na tej, na tej škále u Janka a vidím dnes dvadsaťdeväť a říkám si ty vole.

Mišo Gula: To prišla

Tina Nekudová: 29. Proste prečo

Mišo Gula: My tam nie sme vôbec. Nás nasral.

Tina Nekudová: Jo, takže a to je ale pre mňa je to ale zase nesložím sa. Řeknu si tak, příští rok to bude lepší a zase za rok to bude lepší a tak.

Mišo Gula: Dáme ti školenie.

Tina Nekudová: Ďakujem veľmi pekne. Teším sa, teším sa na to.

Mišo Gula: Mentoring.

Tina Nekudová: Presne tak. A to znamená, ja bych úplne neřekla, že sa to nedá, ale je to přesně o tom. Vím, co nemám a tým pádem, jak to dokážu nahradiť, přes co to dokážu nahradiť. A když já nemám tú disciplínu, dokážu mít někoho, kdo mi ji vytvoří. Vytvoří mi někdo za mě systém, abych třeba měla tú disciplínu? Bude mě někdo kontrolovat? Bude mi někdo pomáhat? Bude mě někdo motivovat pozitivně? Víš, že, že to ultimátne říct nebo postaviť to tak, že když toto nemáš, nic nedokážeš, je pro mě hodně tenký led a navíc i já vím, že parafrázu-

Mišo Ukropec: Pre mňa to není ani ľad. Pre mňa je to akože čistá voda.

Tina Nekudová: No.

Mišo Ukropec: Len sa pýtam, že ako na to?

Tina Nekudová: Ako na to? Pro mě, pro mě je to přesně o tom identifikovať si, co mám a co nemám a to, co nemám, se ptát, jak to dokážu nahradiť. Brať plnou zodpovednosť za to, že to nemám. To znamená, že to přináší nějaké konkrétní důsledky. To znamená například nikdy neprídu na čas, mám špatný time management, nemám strukturu, mám v tom bordel, zapomínám na věci, zapomínám na lidi, td dd dd dd. Jak to dokážu reálne nahradiť v tej práci? A to může byť třeba konkrétní příklad. Měla jsem teď přesně konzultaci s jednou dámou influencerkou, ktorá je, je rozčepáčná, je fantastická, má super charizmu, proste všechny tady tyhle věci, ktoré lákají ty lidi. Je veľmi, je veľmi energická, je akční, všechno toto, toto. A tá druhá strana trošičku pokulháva. V ten moment sme sa bavili o tom, jakým způsobem to vyriešiť a tam třeba může vstupovať scénář virtuální asistentky. Úplně jednoznačně. To znamená, ja nemám tú disciplínu, zapomínám na deadliney pro klienty, zapomínám na zakázky a tak dále, co jsem někde slíbila, protože jsem to jenom tak někde ve flirtíku řekla na nějaké akci. A přesně v ten moment může vstúpiť virtuální asistentka, ktorá jej to takto drží. To znamená, som slyšela jednou takú fantastickú vetu, že co tě stresuje, oddeleguj. Ne vždycky sa to dá, ale já sa tím veľmi řídím. Takže snažím sa hľadať ty řešení, když něco nemám, jak to můžu nahradiť.

Mišo Gula: No k tej, k tej disciplíne mám také vlastne dve veci. Hej, že prvá je, že to porovnanie disciplína versus motivácia, lebo častokrát všelijakí life coachi a tak ďalej rozprávajú o tom, že potrebuješ mať motiváciu k tomu, aby si, aby si niečo proste robila. Ale proste tá motivácia odíde. To je, to je ako zamilovanosť. To proste dnes máš, ale o pár týždňov nebude, lebo budeš mať zlý deň, lebo ťa niekto naserie, lebo čokoľvek, akékoľvek problémy.

Tina Nekudová: Nedarí sa ti to.

Mišo Gula: A v tej chvíli ti je motivácia na prd. A vtedy musíš mať disciplínu, lebo ináč sa nedonútiš k tomu, aby si to proste ďalej-

Tina Nekudová: Pokračovala.

Mišo Gula: Pokračovala, hej. A tá druhá vec k disciplíne je, že presne na to sú potom, ja neviem, vo fitku máš trénera alebo v biznise máš nejakého mentora, proste nejakú osobu, ktorá nad tebou tú palicu v úvodzovkách bude držať. Ktorá keď ty zaváhaš, tak ona ti povie: „Kámo, ale veď ty máš nejaký cieľ.“ Hej? Nám sa to dosť teraz otvára, obzvlášť po, po tej akcii InFestival, čo robil Peťo Strcula s Martinom Volkom. Tak začínajú sa ozývať ľudia, ktorí ten LinkedIn ako taký ožíva, ale začínajú sa ozývať ľudia, ktorí povedia, že ja to chcem robiť, ale ja potrebujem ku sebe niekoho, kto, kto ma ako keby že bude viesť za ruku, vieš? Lebo my, my sme napríklad s Mišom, my sme si boli vzájomní mentori počas posledných dvoch rokov. My sme spolu pretelefonovali a preesemeskovali pomaly viac jak s partnerkami, hej, ja s manželkou, Mišo s partnerkou, hej, a, ale to je, ja mám ten pocit a zatiaľ mi to z trhu ide taký feedback, že toto presne tí ľudia potrebujú, že oni, oni vedia, že je to potrebné, chcú to dosiahnuť, ale oni fakt k sebe potrebujú osobného trénera, ktorý ich bude viesť za ruku.

Tina Nekudová: Dívej, toto je veľ-veľká veta. Talenty nejsou výhovorka, výmluva. To znamená, že ja to nemôžu vziť tak, á, ja to nemám, tak to nebudu dělat. Ale realita je taková, že ja opravdu musím hľadať ty řešení týmto způsobem. A je spoustu lidí a toto, co si říkal, tá motivácia, tá sa opravdu stratí. A ja mám spoustu klientů, kteří veľmi chtěli, kteří v tom viděli obrovský smysl, kteří viděli, že co im to může priniesť, kteří viděli i peníze za tím, i hodnotu, i, i cokoliv, ale nedali to. A zase nemám, nemôžu sa na to vymlouvať, ale je tam to prijetí, tá fáze toho prijetí, že okej, ja to takto proste mám a buď s tým můžu bojovať, alebo budu řešit, jak to vyriešiť.

Mišo Ukropec: No, lebo ja som, neviem, poznáš knižku Mindset od Carol Dweckovej?

Tina Nekudová: Áno, fixed a open.

Mišo Ukropec: Áno, a growth mindset. Tak to mi príde

Mišo Gula: ako-

Tina Nekudová: O tom growth alebo jak to?

Mišo Gula: Áno, áno.

Mišo Ukropec: Je to pre tých, čo nevedia, to sú dva základné mindsety, extrémne rastový a fixný. Rastový

Mišo Gula: dokážem,

Mišo Ukropec: keď investujem dostatočne energie čokoľvek. Fixný mám svoje, mám svoje, mám dané, som jaký som a proste v tom sa hýbem na koľajniciach a neviem

Mišo Gula: vystúpiť. No a

Mišo Ukropec: keďže aj Google a Microsoft túto knižku majú takpovediac vo vstupnom balíčku pre nových zamestnancov, že toto

Mišo Gula: si prečítaj, lebo

Mišo Ukropec: je jasné, že nezabehnem maratón za dve hodiny. Hej, to, to sa nedá, ale viem ho zabehnúť alebo zabehnúť pod tri hodiny alebo nejako

Mišo Gula: tak.

Mišo Ukropec: Teraz s týmito talentami je to asi niečo podobné, že dobre, nemusím v tom byť asi úplne, že

Mišo Gula: najsamlepší, ale aj tak sa to dá nejako rozvinúť, ak človek chce. Či?

Tina Nekudová: Zase opäť náročná diskuse nebo taková komplexnejší. Tá vec je, že my všichni máme na něco talent. To znamená, že to by sme měli primárne hľadať. Ne, co nám říká spoločnosť, že nějací máme byť, něco máme nejak dělat, ale primárne, co je to moje. To znamená, že áno, ja jsem super súťaživá. Áno, ja jsem super proste zaměřená na výsledok. Ja chci všechno na maximum a tak dále a tak dále. A to je moje hodnota. Ale to nemusí byť vaše hodnota. A je to úplne v pohode, ale co máte vy? Vy môžete mít právě tu krásnou zodpovednosť za veci, tu krásnou přirozenosť, třeba propojování lidí nebo vytváření nějaké komunity a tak dále. A na tom je potřeba postaviť ten biznis. A v momentě, kdy já si tam určím nějaké limity, tak tam má smysl na tom pracovať. Ale v momentě, kdy já postavím celý svůj biznis a svojí kariéru na něčem, že toto by bylo fajn, protože se mi zdá, že toto spoločnosť oceňuje a toto by mi mohlo přiniesť něco, tak už začínám špatně. Už je tam špatný základ. To znamená, že fixed a open mindset je super. Áno, ja souhlasím absolútne, že, že otevřený mindset mi moc pomůže a to se nijak nevylučuje s talentami. Ale potom je ta druhá vec, že k čemu, vůči čemu jsem otevřený. Měl bych být primárně vůči sobě a potom na základě toho stavět vlastně tu danou kariéru.

Mišo Ukropec: Mať seba na prvom mieste a nie sebaobetu pre hocikoho a hocičo, čo mi narozprávali rodičia, no to je zvláštne.

Tina Nekudová: To je, co?

Mišo Ukropec: Ja tomu rozumiem.

Tina Nekudová: Tak a je to zase přirozeně dané do tvého, do tvého vínka. Asi si nemusíme hrať na nějaké klišé, že mít sebe na prvním místě a mít sebe absolútne kompletně přijatého. A to stačí a je to ta nejnáročnejší vec, že takovej, jakej jsem, taková, jaká jsem, jsem super. Tečka. S tím jdu pracovať, že tam je shit, že tam sú proste hovná, sračky, všechno tohleto, to je súčasť. To máme každej. Umíš to prijať? Dokážeš se akceptovať? Základ.

Mišo Gula: Ale je rozdiel medzi tým použiť to ako východzí bod pre sebazlepšenie a medzi tým, keď a vidíme to proste na Instagramoch, Facebookoch, všade, kde to väčšinou ženy, ale príjmu ako výhovorku.

Tina Nekudová: Presne, to je presne ono. Krásna veta a, a, a to je základ. To není výmluva. Nic z toho, co neumím nebo na co nemám talent nebo na co mám, není žiadna výmluva. Ja to musím prijať a na tom začínám budovať. Presne.

Mišo Ukropec: Výborne. Tak motivačné okienko-

Tina Nekudová: Máme za sebou.

Mišo Ukropec: To máme za sebou, vynikajúco. Teraz tvoja LinkedInová stratégia, pretože sme tu ako, že máme priniesť aj my nejakú hodnotu. Biznis sme ti zatiaľ nejaký dogenerovali koľko toliko.

Tina Nekudová: Ďakujem, ďakujem.

Mišo Gula: A keďže, keďže na rozdiel od nás si v rebríčku, tak my by sme sa radi niečo naučili. Povedz nám prosím ťa, povedz nám prosím ťa, či máš nejakú stratégiu, či ťa niekto školil k LinkedInu alebo je to čisto tvoje vydupané.

Tina Nekudová: Priznám sa, že neškolil. Neškolil mňa nikto k LinkedInu a je to vydupané, nebo je to trošku metoda pokus omyl, ale to je zase nejaký môj povahový rys, že si to proste chcem robiť po svojom. Ale hodně jsem se popálila, na spoustě věciach jsem se popálila, ale co mi, co jsem zase opäť potrebovala zistiť je opravdu, co je tá moja autenticita. Že všichni o tom mluví, vy ste to měli aj o tom jeden z tých prvních dílů, ale že co to vlastne je. A to dokážeme podľa mňa postaviť jenom na základe toho, když víme, kdo sme. A ja jsem proste počúvala.

Mišo Ukropec: Ty si počúvala náš podcast.

Tina Nekudová: Počúvala jsem.

Mišo Gula: To je dojemné.

Mišo Ukropec: Akože sa ozvem, ako máš.

Tina Nekudová: Ale ja som zase, že podcastový freak, takže pokud by jsem neposlúcha, tak by to bolo špatný pro vás.

Mišo Ukropec: To nie jak ja, že neviem, čo robím vôbec. Dobre, teraz otázočka.

Mišo Gula: On nepočúva ani svoj podcast, nie to ešte niekoho iného.

Tina Nekudová: Je to, ale my, ty víš, že my sme s Mishom dělali spolu rozhovor?

Mišo Gula: Dozvedel som sa to.

Tina Nekudová: Áno?

Mišo Gula: Lebo odtiaľ vedel, že ty si vlastne Češka. Takže až potom, keď povedal, že bol u teba v podcaste, tak som mu uveril, že akože okej, nekeceš asi.

Mišo Ukropec: A keď ináč, on to bol vlastne podcast u mňa v kancluške, keď sme to natáčali.

Tina Nekudová: Áno, áno, tam som si nakráčala s malým mikrofónom.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Tak chápeš nejaký šéf, ne? No, otázočka, čo sa týka štruktúry, lebo teda máš, že selfíčko, selfíčko, selfíčko, selfíčko, selfíčko.

Tina Nekudová: Video.

Mišo Ukropec: Ale so selfíčkom.

Tina Nekudová: No tak.

Mišo Gula: So sebou, tak.

Tina Nekudová: So sebou, so sebou, áno.

Mišo Ukropec: Tak. No že máš nejakú takú, že premyslenú štruktúru toho svojho contentu?

Mišo Gula: Som myslel, že sa ideš opýtať, že máš nejaký komplex?

Tina Nekudová: To má, to máme všichni, neboj.

Mišo Ukropec: Je to v pohode. No, máš v tom nejakú konkrétnu štruktúru alebo ideš tak akože na pocit alebo jak to máš?

Tina Nekudová: Veľmi pocitově, veľmi pocitově. A ty fotky vznikly tak nejak přirozeně, že ja miluju psaní, strašne rada píšu, ale proste ty posty, kde byl jenom text, nikdy neměly takovej dosah, ako keď som tam dala fotku a pritom text k tomu bol podľa mňa, že o dosť menej hodnotný.

Mišo Gula: Tak, tak si povedala, že chcelo by to nejakú peknú fotku.

Mišo Ukropec: Nejakú.

Tina Nekudová: Takže jsem začala dávať fotky a začali se zvyšovať dosahy. Což si úplně uvědomuju, že to může mít i nějaké vedlejší účinky, ale zvýšiť dosahy strategické.

Mišo Gula: To vôbec nebolo, podľa mňa to vôbec nebolo myslené ako výčitka, len sme si to všimli na tvojom profile.

Tina Nekudová: To som ani tak nemyslela, ale že si to i uvědomuju, že tam môžu byť lajky, které mi reálne nepřinesou žádný biznis, ale zvyšují, pretože sa im líbi tá fotka. Což ale pozor, to stojí i u žen. Mně teda, mně chodí spoustu komplimentů i od žen, takže to.

Mišo Gula: Čo sme hovorili pri, myslím, že pri Marte sme to hovorili. Ja zvyknem hovoriť, že každý by mal využívať takú nefér výhodu, ako má. Ak sú ženy, ktoré sú pohľadné, atraktívne, navyše inteligentné a tá nefé-nefér výhoda je to, že si vedia dať peknú profilovku, že vedia dať pekné fotky do storyčiek alebo do postov, tak nech to robia. To je proste, bojuješ s tým, čo máš, takže.

Tina Nekudová: Áno, ono to nese zase nějaké další následky. Ono to není jenom jako let, med, let, letmý zad.

Mišo Ukropec: Letmý zad.

Tina Nekudová: Med lízať.

Mišo Ukropec: Spolknutý med.

Tina Nekudová: Letmý zad. Není to, není to jenom med lízať. Ono z toho samozřejmě vychází zase další věci, že člověk opět musí vzít zodpovednosť za to, že ten tvůj face je proste venku, že tá tvoja tvár je venku, že teď si ty lidi budú o tebe něco myslet, nějakým způsobem to na ně působí, na niektoré to môže pôsobiť negatívne a tak dále. Ale zase brať zodpovednosť za svoje činy, no.

Mišo Gula: Ale to všetko súvisí s tou autenticitou, lebo-

Tina Nekudová: Áno.

Mišo Gula: Lebo pokiaľ to robíš autenticky, pokiaľ sa na niečo nehráš na tom LinkedIne, tak potom je to všetko okej, lebo- To, že ty niekde ukážeš nedokonalosť alebo že sa nepáčiš každému, to je úplne prirodzené. Hej, ale ten tvoj obraz z LinkedInu musí súvisieť alebo súladiť s tým, ako vyzeráš potom v reále, keď sa s tebou niekto stretne. A podľa mňa toto je definícia tej autenticity, že, že obraz ladí so zvukom. Hej, LinkedIn ladí s realitou.

Tina Nekudová: Súhlas. A možno ešte tak, že, že k tomu textu ako takému, tak tam jsem pochopila asi nejakú štruktúru, ktorá funguje v tých postoch. Ja neumím psát stručne, mne to nefunguje. Ja proste dám si dať nejakú myšlienku, tak to je ďalší. Ale zároveň jsem pochopila, že, že nechci psát tak formálne, jak čtu většinu těch postov, postů, že spoustu z těch postů je pro mě extrémně, extrémně strukturovaných, že mají to všechno, co mají mít. Takový to, že prečtě si tú poučku základní od nějakého LinkedIn guru jako Marta a ty posty to přesne mají. A mně to, mně to vlastne vadí.

Mišo Ukropec: Marta left chat.

Tina Nekudová: Ne, ale však její poučky sú správne, ale otázka je, a sú super, mne pomáhajú, ale že jak si to-

Mišo Gula: Slovo guru sme tu vyhejtili už veľakrát.

Tina Nekudová: Slovo guru. Aha, tak ja toho nehejtujem.

Mišo Gula: Takže aby sa teraz Marta neurazila, že ona je guru.

Tina Nekudová: Tak to doufám ne. Má o mně jednu kávu, tak věřím, že ne. Ale, ale že to ti lidi-

Mišo Gula: Zapíšeme to Marti, máš kávu u Tiny.

Tina Nekudová: Že to ti lidi vezmou doslova tak.

Mišo Gula: Jasné.

Mišo Ukropec: Dobre. Dúmaj nad nejakým fun factičkom svojím. Hociakým. Môže byť aj instagramový, lebo ty si aj na Instagrame aktívna. Ja tam teda ja si ho pustím tak raz za mesiac vidím Tina, Tina niečo tunak, ale ja to proste nedávam, lebo ma kolotočári privaľujú viac než dosť. Ale ja mám svoj taký fun factíček na tému písania, lebo ja neviem, čítaš občas nejakú rozprávku, čo napíšem k tým mojim postom alebo, alebo ako pravdu?

Tina Nekudová: Ja to čtu, ja to čtu. A práve, a to som ti jednou říkala, že ti vlastne všechno nelajkuju, pretože ja lajkuju-

Mišo Gula: Autenticita je o tom, že hovoríš pravdu.

Tina Nekudová: Áno.

Mišo Gula: Tak mu prosím ťa nekla-

Tina Nekudová: A dneska jsem si, a dneska jsem si klikla na vaše posty, protože jsem si všimla, že se vždycky ptáte, jak vám to visí a dneska ste sa nezeptali.

Mišo Ukropec: Lebo dneska to kruto visí.

Tina Nekudová: A dneska jsem se koukala na vaše posty speciálne. Ale ne, čtu áno, opravdu čtu a lajkuju, když se mi to líbí a když tomu rozumím.

Mišo Ukropec: V pohode, tak to tá otázka nesmerovala k tomu, či lajkuješ, nelajkuješ, lebo priznám sa, nepozerám, kto mi to lajkuje, lebo, lebo-

Tina Nekudová: Ale podľa mňa si-

Mišo Ukropec: Po zeme potez-

Tina Nekudová: Podľa mňa minule, ale podľa mňa mňa minule sprdnul za to, že som nelajkovala.

Mišo Gula: Ale jasné, v kuse to sledujete, Ježiš Mária.

Mišo Ukropec: Nesledujem to vážne, ale iba followerov.

Tina Nekudová: Proto si-

Mišo Ukropec: Lebo nesúťažíme. No ale otázka je takáto, že preto som sa pýtal, či to čítaš, lebo ak si to čítaš, tak musíš vidieť nutne, že moja rozprávka je vždycky, že veľmi krátka, veľmi stručná. To neni preto, že som lajdák. Ja som kedysi písal dlhé rozprávky, lebo ja viem napísať dlhú rozprávku, ale držím sa Jack Londonovho hesla: „Prepáčte, že som napísal taký dlhý list. Nemal som čas napísať krátky." Za mňa vie-- a to neni teraz pre teba, že ty sa máš, máš skrátiť svoje písanie. To teda hovorím akože o sebe. Preto dávam krátke posty, lebo tie dlhé sa ľuďom oveľa horšie čítajú. Proste je to instantný content. Hej, ten LinkedIn zinstagrametieva. Takže beriem to tak, že nebudem systému byť zbytočne veľa roboty. Ale ten fun fact je v tom, že prispieval som pätnásť rokov na jedno diskusné fórum. Svoj profil som dal vymazať po pätnástich rokoch. Hej, mal som tam že tisíce, tisíce, tisíce príspevkov za tie roky, ktoré môžeme vyšlo vymazať, lebo la la la, tam je know how, delete. Začínam novú etapu. To bolo neviem, možno pred piatimi rokmi alebo nejako tak, ale tam som sa ti naučil s hejtermi, ako sa vykoktať stručne, ako sa vykoktať jasne, ako to napísať tak, že tú zádrabku tam fakt ten človek musí sakramentsky hľadať. Že keď aj napíšem niečo také, čo ja viem, že to je také, že to akože zatne do živého, tak ja mám post, čo má stotisíce videní, ale hejterov sa ozve dvadsať. A keď si vezmeš pomer stotisíce a dvadsať ľudí, že sa ozve, tak tomu hovorím, že som to urobil dobre. A že, že teda že tisíce, tisíce hádok, lebo to bol ešte fóra, to nebolo vieš akože sa bavíš, že vieš, s kým sa bavíš. To je nejaký panda. Hej, ale no. Takže natrénoval som tam aj dneska je mi to velice k prospechu.

Mišo Gula: Ja som, ja som k tomu, že či písať dlhé alebo krátke posty, ááá, keď som niekoho školil alebo aj s ľuďmi, ktorých akože nejakým spôsobom mentorujem, tak tá otázka samozrejme vznikla. A vždy hovorím, že, že ty, ty takú tú, že, že nosnú myšlienku alebo to, čím chceš zaujať, ty nemôžeš mať viac vecí v jednom poste. Hej, čiže ty ak máš silné video, musíš mať veľmi jednoduchý a stručný odkaz v texte, lebo nikto nebude venovať aj minútu a pol tvojmu videu, aj tri minúty proste tvojmu textu. Takže až ak máš silné video, čo väčšinou my proste dávame silné videá, tak musíme mať krátky text. Ať ak chceš mať silný text, aby to niekto obetoval tých pár minút a to čítal, tak potom daj fotky. Proste nemôžeš, nemôžeš dávať aj video, aj, aj text. Takže na margo toho, že, že prečo písať kratšie texty, ak máš silné videá, tak toto.

Mišo Ukropec: Ale to sú, som sa na to nikdy som to nepozeral. Ďakujem.

Tina Nekudová: To je super tip. A k tomu, co si říkal-

Mišo Ukropec: Ďakujem.

Tina Nekudová: Fakt wow.

Mišo Ukropec: Od inžiniera.

Tina Nekudová: Že úplne, že-

Mišo Ukropec: Medzinárodného-

Tina Nekudová: Brutál rada zadarmo. Ale a to, co si říkal, je podľa mňa veľmi náročné psát stručne. To je presne to, co si vlastne ten citát, co si použil, no.

Mišo Ukropec: No lebo ja keď to-

Tina Nekudová: To je mega náročné

Mišo Ukropec: Ja keď to píšem, tak ja vím, že musím tam mať že na dva a štvrť riadka- A teraz Pytle, jak to preformuje, aby som to tam strčil do čerta, hento preč, tamto preč.

Mišo Gula: ChatGPT?

Mišo Ukropec: Ináč na ChatGPT máme teda našeho kamaráta zo štátov, ktorého nebudeme teraz menovať. Som ukazoval Jasmínovi, keď tu bol v Bratislave jeho posty. ChatGPT drž, akože instantne to odpálil. Vôbec akože to je ChatGPT. Drž.

Mišo Gula: Jasné.

Tina Nekudová: No tak-

Mišo Gula: Prepáč pred tvojím fun factičkom.

Tina Nekudová: Aha, ja ešte iba premýšľam.

Mišo Gula: No tak teraz premýšľaj, že ja som náhodou začal s tým ChatGPT, lebo som chcel premostiť taký oslí mostík som chcel použiť ku, ku svojmu fun factu, lebo keď som bol na Las Vegas na Hexagon Live na, na confere, tak sme tam mali taký menší panel. Možno tam bolo dvadsať, tridsať ľudí na tom paneli a rozprávali sme o marketingu a o LinkedIne a tak. A prišla vlastne otázka na AI-ko. A tak ako zvyknem, keď, keď je uvoľnená atmosféra a nemyslím teda alkoholovo, ale proste keď sú tam príjemní ľudia, tak vravím, že, že ono AI to je, to je ako masturbácia. Proste každý to robí, len nikto o tom nerozpráva. A teraz ten fun fact je, že to bolo pred trištvrte rokom. Včera dostanem do chatu na LinkedIne správu, že, že hi Michael, nejaký Američan, že bol som na tvojom paneli v Las Vegas a chcel by som ťa citovať, že môžem? A vravím, že však jasné, že v pohode a s čím? A on píše no to o tej masturbácii. Ty vole. Takže nie, že 3Dčkové veci, neviem čo. Však zaujalo ho toto.

Mišo Ukropec: Obidvaja budeme v čítankách, kámo.

Tina Nekudová: Ale vy ste měli tak silné fun facts, že ja už nemusím svoj, ne?

Mišo Gula: Musíš.

Tina Nekudová: Nie, ale fun fact na o Linkedinu.

Mišo Ukropec: Ideálne, ale.

Tina Nekudová: Špecificky o Linkedinu.

Mišo Ukropec: Možno bude z inej sociálnej siete, keď teda ty nenapadne.

Tina Nekudová: Tak jo. Opravdu mě nenapadá nic konkrétního, že by to bolo takto, že sa zasmějeme.

Mišo Gula: Dám ti, dám ti ešte, ešte priestor pár sekúnd. Záchranná, záchranná úloha pre človeka, ktorý si nevie spomenúť na fun fact je, že nám porozprávaš o svojom najlepšom poste, ktorý najlepšie performoval alebo ti priniesol najväčší biznis.

Mišo Ukropec: Abo hater.

Mišo Gula: Alebo hej, tu máme radi hejtera. Daj na mňa nejakého hejtera.

Tina Nekudová: Hejtera, hejtera?

Mišo Ukropec: Alebo hejterku?

Tina Nekudová: Hejterku? tak to-

Mišo Gula: Ježiš, čo sme nedali? Však ona je feministka, jedna z najväčších feministiek.

Tina Nekudová: No tam som psala teď.

Mišo Gula: No tak daj to.

Tina Nekudová: Ale toto je, toto je presne tam som, jak som si hejtera, hej, tak to určite je post, ktorý nebol najúspešnejší, ale patrí k tým najúspešnejším. A to bolo teda venované tomu feminizmu. A tam som dostala teda pořádnou nálož i do chatu, i od mužů, i od, primárne od žen.

Mišo Ukropec: A ty si feministka?

Tina Nekudová: A no já som tam psala ten post o tom, že pokud si to musíme deliť na nejaké kategórie, tak s tým úplne nesúhlasím. Ale, ale teda pokud by mě někdo měl zakategorizovať, tak áno. Ale úplne nemám rada kategórie.

Mišo Gula: A to prišla feministka ku dvom vraj sexistom.

Tina Nekudová: Ale-

Mišo Ukropec: Ale my nie sme sexisti.

Mišo Gula: Vraj, vraj, vraj.

Tina Nekudová: Ale ste slušní dnes, takže ja si to vážim.

Mišo Ukropec: Ale hlavne ináč to je zaujímavé, že mňa niekto zarámcoval, že som sexista, pretože-

Tina Nekudová: A kto to udělal? Kto si to dovolil?

Mišo Ukropec: Však na tom, na tom ako nezáleží, ale hlavne, keď sa dotkneš akože sexuálnej témy, tak to ale neni sexizmus, lebo sexizmus je akože rodové predsudky, že za plotnu a vieš a, a, a takéto tie kecy. A to mňa nemohli v živote počuť, lebo ja si to nemyslím. Nie že by som bol úplne v tej kategórii, že muži a ženy sú si že úplne rovní. No tie pozície nie sú rovné ani spoločensky, ani fyzicky, ani proste iné myslenie. Ako máme každý svoje miesto, ale-

Mišo Gula: Počkaj, je rovno, je rozdiel medzi nejakou rovnosťou a medzi vynucovaním si rovnosti. Hej, to je-

Mišo Ukropec: No ale, ale že ja do týchto tém ani akože nechodím. Hej?

Tina Nekudová: Ani ja tam nechodím. Presne a-

Mišo Ukropec: Ani neviem, jak som dostal potom tú nálepku. Vieš, lebo nepustilám ženy za plotnu.

Mišo Gula: To bolo za cicu a za-

Mišo Ukropec: A to už ako keď povieš krásnej žene, s ktorou sa dobre poznáš, že je cica. Potom na to reakcia, čo by za to iné dali?

Mišo Gula: No jasné.

Mišo Ukropec: A teraz ako vyhovor. Akože halo.

Mišo Gula: Počkaj, teraz ti Tina feministka vysvetlí hneď.

Tina Nekudová: Ne, ne, já vôbec tady nie som o to, abych něco vysvetľovala. Hele, já to beru tak, že je to i o těch ženách, aby si nastavili hranice. My sme sa o tom bavili s Miškom, že, že já teda dám veľmi jasne najavo, kde je tá hranice a myslím si, že aj ženy by sa to měli učiť. Na druhou stranu žijeme spoločnosť, kde je přirozené komentovať to, jak žena vypadá. A myslím si, že to je iné, pokud ji dobře znáš. A to to je veľký rozdíl, pokud ji znáš, máte spolu nejaký typ vztahu a je to v pohode. A druhá vec je, když človek príde jako já, když jsem byla mladá a proste chodila jsem na ty schůzky v rámci Microsoftu, teda ke klientům a tam už hneď pri vstupu to bylo. To znamená, vůbec mě neznali. Byl to normálne seriózní meeting a já jsem tam dávala ty příklady do toho postu a už tam začali presne ty diskuse. A to je jako fun fact. No ono je to spíš sad fact, že, že tam začne proste-

Mišo Ukropec: Hlavne je moc-

Mišo Gula: Zaviedli novú kategóriu. To je fun fact alebo sad fact.

Tina Nekudová: Že to, že to vlastne, že ti tam vlastne začnú psát to, že si si to jako vynutil, že to je tvoje chyba, že ty tak vypadáš, že ty tak působíš, že že ty-

Mišo Gula: Že ty máš chodiť neatraktívne.

Tina Nekudová: Já mám chodiť neatraktívne a teda ja zrovna ani nechodím nejak ako, ja zá-zásadne nenosím krátke veci na, na meetingy jako pracovní nebo výstřihy nebo něco takového, naopak. A takže ty si to, a to je to, co mi vadí na tej spoločnosti, že tá první reakce je no ale však tak se obleč nevím do kostýmu mužského a přijdi tam prostě nenamalovaná a ošouchaná.

Mišo Ukropec: To je závisť.

Tina Nekudová: Tam beží tam kopec, kopec věcí, ale je to teda hodně široká diskuse. Ale toto je post, který vyvolal stoprocentne hodně a potom post, který byl najúspešnejší. To bola tvoja otázka. Bol sa jmenuje Čechoslovenka a je to post, který má přes tisíc lajků, což myslím, že pár, dva, tri posty měli, inak sa mi to nepodarilo. A tam som dosiahla tady takové vysoké čísla, vysoké čísla i co se týka jako dosahu. A tam som psala právě o tom, že jsem vlastne Čechoslovenka a že jsem teda už dlouho. A tam jsem se zeptala, jak to maj ostatní. A vlastne tím jsem vzbudila obrovskou diskuzi, kde je tam ja nevím, možná tři sta komentářů, možná i víc, kde lidi vlastne psali ja mám babičku a teď se tam spojili ty dva národy a bylo to úplně úžasný.

Mišo Gula: Musím, musím povedať, že to je naozaj prototyp, Čechoslovinky, lebo veľa ľudí akože na takúto otázku reaguje, že ja som sa narodil ešte za Československa a neviem čo, ale, ale furt je to taká také, že tak rozprávam česky, rozprávam slovensky a tak ďalej.

Tina Nekudová: A ja jsem inak deväťdesiatjednička, takže ja to ani nemôžu vedieť.

Mišo Gula: No a ty si, ty si-

Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, ale, ale republiky sa rozdelili až v deväťdesiatom treťom.

Tina Nekudová: Ale, ale už sme. No počkej, to je teďka sme sa bavili o tom. Měla, ale to nemôžu říct, pretože to by sme dělali nie úplne dobrú reklamu. Ale, ale věčnej, věčná diskuse. Toto je věčný boj.

Mišo Ukropec: Ako dobre, že si chytila asi-

Tina Nekudová: Deväťdesiatom deviatym.

Mišo Ukropec: To sa podľa mňa by sme mohli nejaká federatívna republika sme tam boli s pomlčkou, bez pomlčky. Fajty.

Tina Nekudová: Podľa mňa to tak berú všichni.

Mišo Ukropec: To je to možné. Výborne. Tina, ďakujem, že si si-

Tina Nekudová: Postkomunistické dítě tak. Postrevoluční.

Mišo Ukropec: Vedeli sme treba ísť na to. Díky moc, že si prišla, že si si našla čas. Ani napustili ťa, nebolo treba doviezť. Minule si bola chorá.

Tina Nekudová: Áno.

Mišo Ukropec: Tak díky, že sa to podarilo. No a-

Mišo Gula: Bola si oficiálne náš prvý český hosť. Veľmi pekne ti ďakujem za to.

Tina Nekudová: Veľmi sa z toho teším.

Mišo Gula: My, kámo, my internacionalizujeme.

Tina Nekudová: Aspoň takto na konci.

Mišo Gula: Ideme do zahraničia konečne.

Tina Nekudová: Expanduje to.

Mišo Gula: Super, ďakujeme, bolo to super. Čau, čau.

Tina Nekudová: Ďakujem veľmi pekne.

Mišo Gula: Ahoj.

Tina Nekudová: Čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook