Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#5246 min

#52 - hosť Slavko Fulek - HR na steroidoch

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Slavko Fulek, zakladateľ náborového softvéru Recru, je podľa Miša Gulu ukážkovým príbehom „from zero to hero“ na LinkedIne. Rozpráva, ako začínal v SPP v montérkach pri diagnostike plynových zariadení, ako sa s manželkou dostal k náboru pracovníkov z Filipín do Fínska a neskôr k vlastnej personálnej agentúre pre hotely a reštaurácie v Bratislave. Z jej potrieb vznikol Recru, ktorý má HR odbremeniť od rutiny a automatizovať komunikáciu s kandidátmi – vrátane nového nástroja na tvorbu vlastných automatizácií a AI pri tvorbe inzerátov či spracovaní životopisov. Zdôrazňuje význam rýchlej spätnej väzby kandidátom a podľa neho technológie recruiterov nenahradia, ale tí, čo ich používajú, nahradia tých, čo nie. Opisuje, ako dáta európskych klientov drží v EÚ. Druhá časť je o LinkedIne: Slavko sa rozhodol začať potom, ako videl Kolotočárov na InFestivale, Mišo Gula ho mentoroval a dnes Slavko robí na LinkedIne úspešné webináre s hosťami z HR – hoci sa považuje za introverta. Na záver Mišo Ukropec a Slavko pridávajú historky o obchodných stretnutiach a NDA.

Hlavné myšlienky

  • Slavko uvádza, že asi štyridsať percent kandidátov, ktorým firma nedá spätnú väzbu do 24 hodín, z náborového procesu odpadne.
  • Technológie podľa neho recruiterov nenahradia – nahradia ich recruiteri, ktorí technológie používajú; recruiter je dnes aj správca nástrojov.
  • Automatizácia v nábore by podľa Slavka mala HR uvoľniť čas na prácu s kandidátmi, nie na manuálne vyhľadávanie a administratívu.
  • Dáta európskych klientov Recru podľa neho drží v EÚ a pri AI zvolili riešenie, ktoré to umožňuje.
  • Slavko je príkladom, že s LinkedInom sa dá začať aj okolo päťdesiatky a bez skúseností so sociálnymi sieťami – pomohla mu pravidelnosť a mentoring.
  • Webináre cez LinkedIn udalosti sú podľa neho málo využívaný formát: pozvánky sa dajú poslať kontaktom a LinkedIn ich zobrazuje priamo vo feede.
  • Na konci webinára podľa Gulu nezabúda krátko predstaviť svoj produkt – hodnota najprv, predaj potom.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Technológie nenahradia recruiterov. Recruiteri, ktorí používajú technológie, nahradia tých, ktorí ich nepoužívajú.
— Slavko Fulek
Nikdy by som nepovedal, že sociálne siete majú takúto silu a ja v päťdesiatich rokoch, že sa stanem influencer.
— Slavko Fulek
Žiadna zľava nie je zadarmo.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Slavko Fulek z Recru

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 37 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Slavko Fulek: Oni sú neskutočne pracovití ľudia. Keď sme chodili do takých tých, hm, kúpeľov, hej a tam keď sme sa pýtali s tým tí, tých ľudí, že čo ako robia a ako masírujú a ako dlho, tak oni robia, že dvadsaťštvorky šesť dní a jeden deň majú voľný. Hej a že ako to robíš? No že keď nemasírujem, tak spím.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.

Mišo Gula: Á, štandardne si tu nosíme hostí, ktorí už nejakým spôsobom, á, sú veľmi aktívni na LinkedIn alebo sa chystajú. A mne ti tak napadlo, že by sme mohli mať aj jeden taký, že success story. Že človek, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že asi by trebalo niečo s tým LinkedInom robiť a ani nie po pol roku si predstav, že jeho ľudia poznajú z LinkedInu, jeho spoznávajú na konferenciách toho človeka.

Mišo Ukropec: From zero to hero?

Mišo Gula: From zero to hero. Môže byť?

Mišo Ukropec: Start-upista?

Mišo Gula: Né, akože má slušnú firmu. Myslím, že o nej niečo povie, ale, ale akože cool človek. Slavko Fulek.

Slavko Fulek: Čaute.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Tak pre-predtým, než prejdeme k tvojej diagnóze, čo sa týka LinkedInu, tak nám povedz, skade si, odkiaľ si? Lebo som zistil už dávno, že ty si náš.

Slavko Fulek: Ta hej.

Mišo Gula: Sorry, zázemie honia.

Mišo Ukropec: Mafia.

Mišo Gula: Tak si voď svojich hostí. Tak čo?

Slavko Fulek: A že tam nič nie je.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Tíma utičenci.

Slavko Fulek: No čo, ja som z Bardejova, tam som sa nejako narodil, ale už dlhšie, dlhšiu dobu žijem tak striedavo v Jasnej, v Bratislave a kde tu pri mori. No a-

Mišo Ukropec: Tak potom veľmi úspešný.

Slavko Fulek: Hej.

Mišo Gula: Všecko to je-

Mišo Ukropec: Rentier.

Slavko Fulek: Hej. No tak nejak s, pf, vám poviem, že z SPP, z bežného nejakého pracovníka v montérkach som sa celkom vypracoval na myslím si, že úspešnú firmu s úspešným projektom zo Slovenska.

Mišo Gula: Počúvaj, takže žiadny golierik, akože v SPP, že normálne akože v montérkach?

Slavko Fulek: Nie, nie, normálne na tvrdo montérečky. Robil som také, že diagnózu, diagnostiku plynových zariadení, hej? Čiže som chodil s tými fúrikmi a meral som, že či niekde neuniká plyn. No to som robil, no viac jak desať rokov.

Mišo Gula: Fuj, ale však to je normálne manuálna práca.

Slavko Fulek: Fúha, vieš čo je?

Mišo Gula: Uah.

Slavko Fulek: Ja som odtiaľ odišiel z jedného dôvodu, lebo ja som dostal alergiu na prácu. Ono sa robili také tie brúsky.

Mišo Gula: Hej, to poznám, hej.

Slavko Fulek: Hej, no tak normálne som musel-

Mišo Ukropec: V DM-ke majú... Tento program vám prináša- V DM-ke majú taký, taký elektrický odkožovač.

Mišo Gula: Áno?

Mišo Ukropec: No tak majú normálne akože pilníky, majú potom také tie veľké, také rašploidné-

Mišo Gula: Od-od-odplužgierač?

Mišo Ukropec: No to je normálne, že pre dámy je to ružové a je to napätý. Lenže počúvaj, ja som už toľko mozolov odtrhol a všetko. Začal som si robiť na dlaniach akože ped-manikúru. Pedikúru, manikúru. Však to je taká pecka. Proste chytíš to, zapneš, bzz, drrr, za minútu všetky mozole odrápane a normálne máš kožičku jak novú.

Mišo Gula: Dobre, tak ja som- Dobre, takže niekedy si pracoval. Mimochodom, to, to, to vieš, že, že práca je akože najdebilnejší spôsob, ako prísť ku peniazom?

Mišo Ukropec: Si to registroval? Treba sa narodiť.

Mišo Gula: No takže si pracoval?

Slavko Fulek: Tak som pracoval a potom nás taký s manželkou oslovil jeden pán, volal Mikaj Skola z Fínska a nejakým zázračným spôsobom nám uveril a začal nás ťahať do tých personálnych vecí. To bol v mojom živote, že taký, že absolútny obrat, hej? Zrazu si obliecť košeľu, sadnúť do auta a chodiť po klientoch, hej a chodiť po celom svete. Sme chodili, Fínsko sme tam boli doma viac menej, hej, no Poľsko a dlhodobo sme pôsobili na Filipínach, čo bolo tiež také fajn, kde mala tá firma pobočku a robili sme veľmi krásne projekty a už vtedy vlastne pred dvanástimi, trinástimi rokmi Fínsko malo obrovský problém s pracovnou silou a hlavne ako zdravotné sestry a kuchári, hej? Tak našou úlohou bolo vlastne tam zájsť, otvoriť pobočku a začať komunikovať s tou komunitou. A oni pripravili celý taký koncept na to, aby, vlastne učili fínštinu, učili tie také skilly, ktoré by mali mať zdravotné sestry. A doteraz tento projekt je veľmi úspešný.

Mišo Gula: No ale tá myšlienka toho projektu bolo čo? Akože dotiahnuť ľudí z celého sveta pracovať do Fínska alebo čo to bolo?

Slavko Fulek: Čisto to bolo z Filipín z toho dôvodu, že tých Filipínčanov tam bolo strašne veľa, veľmi podobný jazyk jak fínštine. Čiže oni v zásade za nejakých pol roka myslím, že robili nejaký jen áčkový, béčkový test, to teraz si nepamätám, hej, ale, ale celý ten, ten čas ich učili fínsky plus vlastne štandardy, ktoré mali tie zdravotné centrá. No a toto bola vlastne aj naša úloha, hej, pripraviť ako ten marketing z, tých ľudí, ktorí tam, ktorí tam-

Mišo Ukropec: Filipínčanky sú veľmi obľúbené, som počul ako, ako ženy, že oni sú, že na rozdiel od iných Aziatiek, že sú veľmi také, že dobré. V zmysle ako, ako, ako ľudia, hej? Že-

Slavko Fulek: Poslušné.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, lebo keď chceš poslušnú, tak si vezmeš, že Japonku alebo niečo takéto. Sú tak dobre zlomené. Stokrát. Ale, ale že z Filipín normálne, že to, to neni len akože biznis, ale že oni ako vyhľadávajú takú ženu, lebo je proste dobrá, že nerobí ofuky so všetkým a neni tak akože zbytočne precitlivela. Zaujímavé, že, že sestričky a ešte jazyk si sadne s fínštinou. To je-

Slavko Fulek: To, to bolo, myslím, že takalo sa to ten jazyk volá veľmi príbuzný. No a to bolo také, no a čo sa týka tej pracovitosti, oni sú neskutočne pracovití ľudia. Keď sme chodili do takých tých, hm- Kúpeľov, hej a tam keď sme sa pýtali s tým tých ľudí, že čo ako robia a ako masírujú a ako dlho, tak oni robia, že dvadsaťštvorky šesť dní a jeden deň majú voľný. Hej a že ako to robíš? No že keď nemasírujem, tak spím. Keby toto prišlo na Slovensko, tak zavrú celé to spačko a nemajú šancu. Ale proste to chcenie. A bolo úžasné vidieť aj vtedy, keď sme boli v tých kanceláriach, že, že ako tí ľudia tvrdo makali, hej, že za tých pár peňazí prepočítaných na naše bolo nádherné vidieť ten potenciál toho chcenia a vlastne vycestovať też z tej krajiny a. No a tak to sme vlastne nejakým spôsobom robili. Potom som si urobil vlastnú agentúru. Som si myslel, že ak mi to pôjde, tak tam mi skrachovala alebo respektíve no bolo to bolo úspešné na jednej strane. Na druhej strane som prišiel na to, že je to strašne veľa roboty-

Mišo Ukropec: Akože HR agentúru.

Slavko Fulek: Hej, personálnu agentúru. Mal som myslím, že nejakých tisíc päťsto zamestnancov. Venoval som sa hlavne hotelom a reštauráciám v Bratislave, hej, takže to boli také, že denné ako keby-

Mišo Gula: Tisíc päťsto zamestnancov-

Slavko Fulek: Zamestnancov.

Mišo Gula: V rámci firmy? Zamestnancov?

Slavko Fulek: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Akože agentúrnych.

Slavko Fulek: Agentúrnych, hej. Ono to fungovalo tak, že v podstate zavolal mi hotel, že má nejakú akciu, hej a mojou úlohou bolo dostať tam ľudí. No a vtedy tam začína ten príbeh toho nášho Recru, že po pár mesiacoch som proste prichádzal na to, že prichádzam o peniaze, pretože neviem zrátať dobre hodiny, hej, pretože všetko sa robilo nejak manuálne. Potom zle som dal faktúru, hej, čiže prichádzal som o brutálne peniaze na fakturácii, a tak sa to točilo v kruhu. No a potom prišiel jeden taký telefonát. Zavolal som Mirovi Šmidovi. To je môj spoločník doteraz a hovorím mu, že potrebujem nejaký Excel. Hej, vtedy nebol Google Drive, hej alebo tie, tie Microsoft 365. Všetko to bolo také, že sa to posúvalo. Ja som raz hovoril na jednej konferencii, že vytvoril som jeden Excel a tak som ho posúval po firme a to vyzeralo ako to slúchatko. Vieš, že keď sme v škôlke si dávali, že si niečo povedal. No a ten Excel sa mi vrátil, dokonca aj iný názov mal. Hej, čiže to bolo také funny, že to z toho bordelu. No a keď sme začali postupne budovať ten softvér, tak nakoniec sme zistili, že také niečo ešte v tej dobe ATS-kové nebolo. Tak postupne prišiel prvý klient, potom dlho, dlho, dlho nič, lebo sme zakopávali na tom, že chceli sme byť trošku inovatívni tak, ako sme doteraz, ale cloud ako taký, možno sa zasmjete, hej, že to nikto nechcel, hej. Každý chcel desktopové riešenie, lebo sú to moje dáta. My pracujeme s kandidátmi. Nikto nechcel kúpiť mi náš softvér, hej, lebo mali sme to v cloude. Nikto tomu neveril. Tak došiel vďaka Bohu Apple. Ten začal všetko tlačiť do mobilných aplikácií, hej a bankové prevody a tak ďalej. To už potom išlo rýchlejšie a rýchlejšie a rýchlejšie. Aj keď sa to zdá, že to je pred pár rokmi, ale neuveriteľne sa to doteraz posunulo a teraz to už, to už sype. No bolo za tým extrémne veľa kávy, desaťtisíce kilometrov za klientami po celom Československu, kde sme začínali Slovensko a Českú republiku. No a postupne, postupne boli takí prelomoví klienti, ktorí nás dostali do toho, že začali sme ešte viac tlačiť do toho VO a začali sme ich počúvať. Začali sme implementovať nové a nové veci.

Mišo Ukropec: Tak aby, aby teda aj diváci tušili, hej, už sme v Recru s tvojou históriou.

Slavko Fulek: No už sme, hej, hej.

Mišo Gula: A čo teda robí Recru?

Slavko Fulek: No celou úlohou Recru alebo našou takou víziou je venuj sa kandidátom, hej. Nevenuj sa nejakým takým tým činnostiam, ktoré ti, ti proste jednak sú chybné, čiže nejaké vyhľadávanie, vytváranie neviem pracovných ponúk ručne alebo kopírovaní z nejakej, z nejakého portálu, ako je Profesia, lebo to je jedno. A proste automatizujeme celý výberový proces, hej, do maximálnej miery a dávame možnosť tomu HRistovi, aby sa venoval tým kandidátom, aby robil pohovory, aby budoval ten employment branding, aby proste robil nejaký ten rozvoj tej firmy, hej. Čiže to je, to je úloha taká tá základná. Tých činností je tam, sú tam desiatky, hej, že od toho, že ako začať ten výberový proces, ako si to, čo to my vlastne pomocou AI preparsujeme ten životopis, vyanalyzujeme ho, dáme ho presne do toho výberového konania, kde máš. A potom ďalších x automatizácií, ktorý, ktorý pravidelne dobudovávame a vymýšľame tak, aby tá práca bola maximálne komfortná.

Mišo Ukropec: Keď hovoríš o automatizácii, tak znamená to, že vaši užívatelia, keď nejakého kandidáta vyškrtnú, lebo teda neprišiel, tak dostane o tom správu, lebo to je taký štandardný, štandardný HRistický aj agentúrny neduh, že kandidáta nechceme, ale tú špinavú robotu s tým povedať mu, že nechceme ťa, lebo niečo, tak tú si nerobia samozrejme. A potom to čo visí vo vzduchu a čaká to bude to, nebude to, bude to, nebude to. Čiže dostanú nejakú notifikáciu?

Slavko Fulek: No toto je veľká téma, čo si otvoril. Spätná väzba je jedna z najzákladnejších činností, ktorý by ten HR mohol robiť. Veľmi málo ľudí to robí. Hej a ono či to je negatívna alebo pozitívna spätná väzba, alebo vôbec, keď začínaš o tej spätnej väzby už pri tom výberovom konaní, tak sa, sú, je kopec takých a takých analýz alebo prieskumov, ktoré hovoria, že keď kandidátovi zavoláš do tridsiatich minút, tvoj výberový proces sa zvýši dvadsaťjeden krát. Hej, si úspešnejší. Sedemdesiat osem percent kandidátov sa rozhoduje pre firmu, ktorá ho osloví ako prvá.

Mišo Ukropec: No okej.

Slavko Fulek: A predstav si, že, že štyridsať percent kandidátov, ktorým nezavoláš alebo nedáš žiadnu spätnú väzbu do dvadsaťštyri hodín, ti proste odpadá z toho poolu, ktorý dostaneš, hej. Ten response rate je, je mínus štyridsať percent. Čiže spätná väzba byť rýchly a byť, byť efektívny je, je veľmi dôležitá. To je naša vlastne úloha. Tá spätná väzba, ty si mi veľmi prihral, je dôležitá a to odpoveď na tvoju otázku. My to robíme automatizovane. My sme- dlhodobo sa pasovali s takými vecami ako customizácia. Hej, tiež si softvérovo podkutý, tak vieš, že to je proste niekedy cesta do pekla.

Mišo Ukropec: Prepáč, my sme náš prvý vlastne veľký poriadny zákazník, to ešte deväťdesiatsedem, to som ja ešte ani Info to ešte nebol, tri ja som bol ešte vtedy vysokoškolák a som to robil na, na živnosť. Tak bola švajčiarska personálka, ktorá na tej veci, ktoré my sme urobili, vyrástla zo štyroch na tridsať ľudí za tri roky. Ono to potom celé padlo kvôli dotcom kríze a tak, ale, ale ja s tými agilistickými témami veci typu, že sa registroval kandidát na webe a neposielal si víčko a že MBTI test mu dávali robiť online a nie vypisovať papiere. To, že roky, že deväťdesiatsedem, deväťdesiatosem, to tuná ešte vtedy bolo také, že Jobs SK a Profesia bola taká úplne, že nič, keď my už sme vlastne mali pracovný portál vo Švajčiarsku spustený. Takže ja tieto témy celkom ako vnímam.

Mišo Gula: A to ty si sa pýtal ešte len na tú poslednú fázu. Ale my predsa sme mali debatu o tom, že, že koľko štandardne trvá, že vôbec akože na prvý e-mail alebo, alebo na prvý kontakt, že ako dlho reagujú tie agentúry, že to si hovoril nejaké šialené číslo.

Slavko Fulek: No tam je, tam je strašne veľký odpad. Hej, to, čo som aj hovoril, tie čísla pred chvíľou, že, že keď mu sa neozveš, tak fakt tie peniaze, ktoré investuješ do profesie alebo do akýchkoľvek portálov, sú vyhodené peniaze. Hej, čiže spätná väzba, ja len odpoviem na tvoju otázku, je veľmi dôležitá. Ako to my robíme? My sme, ako som spomínal, začali robiť rôzne customizácie a to, to nebolo moc fajn a povedali sme si, že poďme, vymyslime niečo, čo, čo by si klient sám naklikal. Tak sme vyrobili takzvané workflows s pomocou triggerov, kde prídeš a povieš si, že okej, keď presuniem kandidáta do, do ukončených, tak mi automaticky odošli e-mail. Alebo proste keď zatváram celý projekt a je tam stopäťdesiat kandidátov, tak všetkým napíš automaticky, že super, ale našli sme si lepšieho alebo iného kandidáta. No a na to sme vytvorili taký workflow, ktorý je veľmi populárny a ten vlastne napomáha jednak v tej automatizácii, v tom budovaní toho brandu, lebo aj negatívna odpoveď je odpoveď. A takisto vlastne odľahčujeme tú, tú prácu toho recruitera, hej, že nemusí na to myslieť. Ja neviem, častokrát sú to len také banálne veci, ako je, prianie na, na narodeniny, hej. Alebo keď mi príde životopis v českom jazyku, tak odpovedať v češtine, čo nie je problém. Alebo rôzne veci, kedy len presúvam, hej, ako som hovoril kandidáta z nejakého procesu do nejakého procesu alebo z nejakej pipe do druhej pipe, tak vtedy vlastne je, je plne automatizovaný ten systém a na nič nezabúdam, hej. Čiže my sa snažíme minimalizovať nedávanie spätnej väzby. To je to, čo chceme.

Mišo Gula: Takže nahrádzate recruiterov? Alebo sa to, čo sa stane s recruiterom?

Slavko Fulek: Nie som písal na to post. Aj prechádzame na LinkedIn. Nie, technológie nenahradia recruiterov. Recruiteri, ktorí používajú technológie, nahradia tých, ktorí to nepoužívajú. Hej, tak nejako.

Mišo Gula: To je štandardná formulka.

Slavko Fulek: Ale je to pravda. Hej, ono v podstate v súčasnej dobe ten recruiter je správca technológií. Hej, to je, to je niečo, čo máš kopec rôznych toolov, ktoré ti pomáhajú, či to je onboardingový tool, ATS-kový tool, ako je Recru alebo rôzne tooly, ktoré on musí ovládať. Hej, dnes už ten Excel absolútne nestačí. To už niečo, čo, čo je absolútny old school a brzdí to tých, tých ľudí. A znova na tú spätnú väzbu. Ono tie nové generácie nám prinášajú to, že chcú všetko hneď a chcú aj spätnú väzbu veľmi rýchlo a rozhodujú sa veľmi rýchlo. A to je to, že tie nástroje potrebuješ mať. Ten Excel, hm. Alebo ďalšia téma, taká dôležitá u nás je spiaci kandidáti. Hej, tých kandidátov, že nemáme dosť, tak potrebujem mať ten pool nejakých kandidátov, s ktorými pravidelne pracujem. A to nie je to, že ja mu dnes zavolám a potrebujem rýchlo prácu, lebo mi to môj systém zmatchoval, ale to potrebujem pravidelne robiť nejakú osvetu, potrebujem posielať nejaké newslettery, potrebujem s ním, mu ukázať, ako tá firma žije, hej, že to sú rôzne veci, ktoré počas toho roku a tej databázy dávam a kŕmim ju do toho. Do tej chvíle, kedy v jednej chvíli potrebujem toho kandidáta, zdvihnem telefón a on vie, že áno, je to tá moja firma, v ktorej chcem a budem pracovať, ktorá mi tu dáva x možností a hovorí sa o nej a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Kto je dneska vašim typickým zákazníkom? Je to personálka alebo je to väčšia firma, ktorá potrebuje riešiť svoj recruitingový proces nejaký náborový?

Slavko Fulek: My sme začali na personálke, ako povedali mne, hej, že to bolo také-

Mišo Ukropec: Logicky, robili ste to pre seba predpokladám.

Slavko Fulek: Hej, bolo to také grow, ale postupne sme prišli na to, že na tom slovenskom trhu sme ten market doslova obsadili. Hej, tu sme dlhodobo jednotka. Tá Česká republika, postupne sa tam dostávame. Aj v iných krajinách sa, je to, je to stále lepšie a lepšie, ale tých personálnych agentúr je, proste je to, je to okruh, hej, tam to nevieme nafúknuť, kdežto interných HR je obrovské množstvo. Na druhej strane je tam menej recruiterov. To naše sa, ten náš biznis model je vlastne od, od toho recruitera, ale momentálne je to sedemdesiat, pardon, šesťdesiatštyridsať personálna agentúra, interný HR.

Mišo Ukropec: Okej, máte tam riešený aj offboarding?

Slavko Fulek: Čo ty myslíš offboarding?

Mišo Gula: Ako vykopnúť klienta.

Mišo Ukropec: Ako vykopnúť pacienta, rozumaj zamestnanca.

Slavko Fulek: Áno, áno, to je vlastne znova štandard. My pracujeme ešte aj s dokument managementom a to je veľmi populárne, že používaš rôzne ako keby možnosti či dokumentov, alebo čo je veľmi populárne, ten recruiter alebo ten HR manažér môže pripraviť celé takéto sety otázok alebo možnosti, čo má ten recruiter, ten operátor, hej, keď ho nazvem, robiť. Čiže to je nejaký vstupný pohovor, kde mu vlastne vie dať x otázok, na ktoré on má ako Ten kandidát odpovedať a môže si to tipovať a dlhodobo sa to s ním nesie. To isté môže robiť presne ten offboarding, keď toto máš na mysli, že má, má noty, keď je ten HR manažér proste skúsený manažér a robí tú robotu tak, ako má.

Mišo Gula: Ty si spomínal, že ste urobili nejakú teraz burdal novinku, nie? Toho roku.

Slavko Fulek: No toho roku sme urobili ten to workflow, na ktoré sme dlho čakali, dlho sme to analyzovali a to je presne tá automatizácia, hej, čo som spomínal, že nastav si tie, vyklikaj si tú svoju automatizáciu, ktorú ty potrebuješ. A máme klienta, myslím, ten má päťdesiatšesť automatizácií si nastavil, hej? A má-

Mišo Gula: Aha, či-čiže nielenže ty pripravíš nejaké akože automatizované tasky, ale ten človek si sám môže na nejakom dashboarde alebo proste v tvojom prostredí si rovno sám vytvoriť nejakú automatizáciu.

Slavko Fulek: Presne tak. Hej. Máš to normálne taký štandardný, taký workflow sa ti urobí taká mapa tých aktivít a ty si ten, ten workflow spustíš a tie trigre ti vlastne pomáhajú spúšťať pri určitom, či to je dátum, alebo to je nejaká aktivita, automaticky ti spustí ten proces, ktorý ty si si nastavil.

Mišo Gula: Ak mi niekto pošle toto, tak mu to automaticky pošle toto a zaradí mi to tam a tam, hej?

Slavko Fulek: Neviem. Nesplnil si test na päťdesiat percent vyššie. Odošli mu zamietací e-mail a pošli toho kandidáta na, na, na do, do ukončených kandidátov. Hej? Prišiel ti kandidát, automaticky mu zašli to, že áno, ideme s tebou pracovať, do tridsiatich hodín sa ti niekto ozve. Dlho keď sa ti niekto neozýva, presuň ho do nejakej časti. Mňa notifikuj, hej? A x x ďalších činností, ktoré, na ktoré môžem zabudnúť, pokiaľ to nemám niekde napísané, lebo to si nedržím v hlave, čo tých činností ten recruiter má teraz strašne veľa.

Mišo Ukropec: Kde tam máte AI-ko dneska?

Slavko Fulek: Dneska máme AI-ko na niekoľkých miestach. To prvé je, že tvorba samotného toho job descriptionu, že si klikneš tam u nás stačí, že len si dáš tagy. To sú zručnosti, ktoré máš. Stačí ti len názov tej pozície a my ti generujeme kompletné texty. Hej, tie si vieš pregenerovať, vytvárať vlastné prompty a podobne. Tá druhá, taká najzákladnejšia, to je taká najstaršia časť AI. My sme ju vlastne sami budovali bez nejakých toolov, ako je Chat GPT alebo Cloud a podobne. To je parser. To je taká najzákladnejšia vec toho, toho nášho招 recruit. To je to, že keď príde ten životopis, tak ho rozanalyzujeme, rozparsujeme a nasleduje, nasleduje vlastne ten matching, hej, ten, ten percentuálny matching.

Mišo Gula: Ešte pre nás prostých povedz prosím ťa, že čo je to rozparsujeme.

Slavko Fulek: Predstav si, že máš životopis a tuná máš nejaké kolónky, do ktorých to potrebuješ dať. Čiže meno, priezvisko, telefón, e-mail, pracovná-

Mišo Gula: Dobre, čiže proste zo zoskenovaného alebo z PDFka dokumentu dokážeš automaticky prečítať, že toto je meno, toto je vek, toto je dátum narodenia bla bla bla a urobiť z toho tabuľky, hej?

Slavko Fulek: Presne tak. No a potom vlastne to vieme analyzovať a porovnávať voči tým samotným pracovným ponukám, ktoré ty máš. Čiže ty keď si sadneš ráno, otvoríš si svoj dashboard, vidíš, že koľko kandidátov sa ti prihlásilo, na ktoré pozície, ako percentuálne sú, spojení, zmatchovaný s tou pozíciou. Dokonca aj na to vieme nastaviť tie workflow, že ak ten kandidát nesplnia viac ako päťdesiat percent, tak ho proste zamietne automaticky. A to sú potom také, také veci, že ozaj ja mám v tom, v tej svojej pipe, v tom mojom dnešnom pláne len kandidátov, ktorých sa ma, ktorí sa týkajú reálne tej, toho výberového konania. Všetkých tých ostatných, ktorých nepotrebujem, išla mu spätná väzba, ktorá je veľmi dôležitá a fakt sa venujem len tým činnostiam, ktoré sú pre mňa momentálne dôležité.

Mišo Gula: Dobre, ja si myslím, že môžeme prejsť na tému, nie?

Mišo Ukropec: Dosť dobre si to predal. Takže čo si tu HR-isti, tak viete, čo máte kupiť.

Slavko Fulek: Čo je cena?

Mišo Ukropec: Cena, koľko to stojí?

Slavko Fulek: Cena je od päťdesiatdeväť euro do sedemdesiatdeväť euro. Záleží, aký si berieš balíček, takže nie je to nejak-

Mišo Ukropec: Máte normálne subscription, hej?

Slavko Fulek: No, no jasné, u nás prídeš na webku, tam si to len klikneš a už hneď môžeš pracovať. Tam nemusíš čakať nič.

Mišo Ukropec: Máte nejakého amerického alebo takého, že mimo európskeho zákazníka?

Slavko Fulek: Teraz sme dostali zo Saudskej Arábie z Riadu minulý týždeň.

Mišo Ukropec: Vlastne áno, že som videl ten post. Gratulujem!

Slavko Fulek: A potom sme ešte v nejakých, myslím, že štrnásť, pätnásť krajín, kde sme, väčšinou je to aj Európa. Mali sme aj amerického klienta, ten sa nám nejak odpýtal.

Mišo Ukropec: Pokazil.

Slavko Fulek: Pokazil, hej? No ale snažíme sa akože ísť ďalej.

Mišo Ukropec: Ja sa pýtam pre, akože dve, dve, lebo teda súvisí to s LinkedInom, samozrejme, lebo predpokladám hlúpočko naivne, že preto to robíš, že potrebuješ predávať okrem iného. Ale pýtam sa kvôli práve napríklad tým cloudovým GDPR veciam, lebo my, čo máme americké akože veci a presne teraz máme Čínu, máme, máme UAE, máme Saudskú Arábiu, neviem čo, Indiu. Všetci hovoria chlapci fajn, ale dáta musia ostať na našej pôde. To znamená, že keď máš mimo európskeho zákazníka, či nejako riešia alebo neriešia to, kde sú tie dáta uložené.

Slavko Fulek: Riešia a my vlastne asi tak, uf, teraz neviem, štyri roky dozadu, keď sme rozmýšľali o nejakej expanzii, tak sme sa rozhodli pre Amazon. Hej, tam je to, teda my tu máme všetky dáta v Európskej únii. Ak máme tú potrebu, že chceme to mať v Amerike, tak to je vlastne na klik v úvodzovkách, hej, asi spojených štátov.

Mišo Ukropec: Do Ameriky a bude to americká infraštruktúra.

Slavko Fulek: Presne tak. Ale tam už v podstate držíme len tých zahraničných klientov. Nedávame tých európskych, pretože to by sme porušovali-

Mišo Ukropec: By ste porušovali európske zákony.

Slavko Fulek: Áno, áno, áno. Preto sme odišli aj od Chat GPT, lebo tí sú v Amerike a trošičku je s tým problém, hej.

Mišo Gula: Čiže teraz čo využívate?

Slavko Fulek: Teraz používame Cloud.

Mišo Gula: Dobre, poďme k tomu LinkedInu.

Mišo Ukropec: Aké máš plány?

Mišo Gula: Pre-pre-prečo?

Mišo Ukropec: Prečo to robíš?

Mišo Gula: Že na čo ty si začal s LinkedInom?

Mišo Ukropec: Nemáš čo z roboty?

Slavko Fulek: Je to taká zvláštna story. Ja som sedel, myslím, že to bolo trinásteho februára na InFestivale- Si pamätáte?

Mišo Gula: Nie, čo tam to boli?

Mišo Ukropec: Nie, čo? Taká tá akcia, čo sa skoro prepadol, prepadla podlaha v Hiltone.

Slavko Fulek: No, no, no a ja som vás v dvoch videl a si vravím, ty kokos, to sú borci. To akože pozriem-

Mišo Ukropec: Pokračuj.

Slavko Fulek: Áno, áno. Kokos, ten má milión ľudí, ten má neviem čoho, hej, všelijakých. Vôbec som nevedel, čo je impressions, nevedel som, čo sú followeri, lebo ja som dovtedy nemal žiadnu sociálnu sieť. Hej, že ja som prišiel úplne jak panic tam a, a ma to tak natoľko inšpirovalo, že tomuto pánovi Gulovi som zavolal. Ale nie, to sme si ešte na InFestivale písali, že bolo to super. Ty si mi odpísal, že okej a potom večer som si tak myslel, že však mu napíšem, však možnože by sme niečo mohli zbuchnúť. No a stala sa vec, že ty si, že dobre, okej, stretneme sa v Prešove. To bol nejaký steak house alebo čo?

Mišo Gula: Ne, ty si vravel, že ideš, že si z Bardejova a ja hovorím výborne, tak keď pôjdeš na východ, nie, tak sa zastav.

Slavko Fulek: No aj tak bolo myslím, že o dva, tri dni a tá, tá story bola fantastická v tom, že si mi vravel, že keď dnes neurobíš post a to bolo už tak, že ja neviem päť hodín večer. Unavený som bol jak to, ešte som potreboval ísť ďalšie dve hodiny v aute a ja, a no tak dám, dobre dám, dám. Nakoniec som to dal a bol úspešný, no ten prvý post aj o tom, že som prišiel o klienta, lebo presne jak ty si hovoril, ja som vravel, že neviem o čom písať. Napíš, čo sa ti dnes stalo. Že no prišiel som o klienta. Perfektné, že jak perfektné. No ale bolo to, bolo to zaujímavé a odvtedy sa snažím nejakým spôsobom ísť ďalej, písať, prináša to, taký po východniarsky povieme, že engage. A, a, a-

Mišo Ukropec: Ambrella, viem, dáždnik. Spíš v Skeči, kde sa to hovorí.

Slavko Fulek: No otočilo sa to, hej, akože vôbec aj tá povedomosť tej značky. Nikdy by som nepovedal, že tie sociálne siete majú takúto silu a ja v päťdesiatich rokoch, že sa stanem influencer. Tak to asi, asi na začiatku tohto roka, keby som tak mohol bilancovať, tak by som povedal, že nie. A nehovorím, že mi to otočilo život naopak, nejak, nejak na ruby, ale čo sa týka biznisovo určite áno. firmy viac nás vnímajú, máme lepší ako taký to povedomie, hej, aj vôbec, keď komunikujeme s novými klientami, už sa stotožňujú. To, čo ty si spomínal na, na konferenciách, je to také, že, že fajn hej a-

Mišo Gula: No akože jaký to je super pocit, že prídeš niekde na konferu a tam ťa poznajú, ty vole.

Mišo Ukropec: No jasné.

Mišo Gula: Hej a to je okej, dobre, tak len v nejakej oblasti, len v tom porazenom LinkedIne, ale stále akože prídeš niekde a cudzí človek ťa osloví, lebo ťa pozná.

Slavko Fulek: Hej, sa také stalo, že prišla taká mladá slečna za mnou, že ďakujem vám, pán Fullek, že ste mi lajkli dnešný post. A ja, že neviem, kto si, pardon.

Mišo Ukropec: To nebolo. K tej Savske si sa dostal jako?

Slavko Fulek: Vieš čo, cez, cez Google kampane a-

Mišo Ukropec: Aha, už nebol, nebol to LinkedIn, hej?

Slavko Fulek: Nie, nie, nie, toto nebol LinkedIn, to bol, možno to bol LinkedIn, neviem to analyzovať. To bol priamy sales zo stránky cez, cez kartu. Takže to je niekedy ťažko sa povie, že on ti, on ti to ani nepovie niekedy, že odkiaľ sa dozvedel, ale asi to schytal niekde cez Google.

Mišo Ukropec: Lebo ja teda však o tri týždne letím na cityscape do Rijádu a to je všetko akože LinkedIn. Takže na to sa veľmi teším, lebo teda tam tí chlapci, akože tí bombujú to, že, že, že druhá firma z Blízkeho východu, ktorú vidíme, že bombuje, že nechápem, lebo väčšinou ten, vieš Dubaj a toto všetko to je také ako pozlatko jak sviňa, ale potom, keď to máš ako uzavrieť, to nemá konca kraja, lebo sú to ako takí, takí špekulanti. Ale títo normálne, že proste prišli do Bratislavy. Jasné, doniesli sto eurovú bonboniéru, čo som nechápal. To v takej krabičke doniesli bonboniéru. Hovorím, ha ha, let me check, koľko to stálo, lebo to je nové, že krabička, že pani krabička. Akože sto plus to stálo tie ďatle, vieš za ďatle sto euro. No a tak normálne, teraz som proste pozvaný do Rijádu. Je tam akože obrovská konferencia. No a čo vytiahli ako opportunity, ktoré vydevelopovali, tak ja len kukám jak vyoraná myš, že.

Mišo Gula: Ja som sa chcel ešte vrátiť k tej historke z Prešova, lebo to bolo tak, že my sme sa vlastne začali baviť o nejakom mentoringu a to sme sa stretli na, na tú tému a teraz už sme sa akože dohodli. Podali sme si ruky a vlastne to bolo o tom, že som ti povedal, že keď, keď zajtra ráno nepôjde post, tak ťa ani, tak ťa ani nechcem za klienta a to som tu už v podcaste hovoril, tak, tak som rád, že to aj potvrdzuješ, že sajo.

Slavko Fulek: To som ja. Ja som živý príklad toho, že, že proste sa netreba vzdávať, aj keď je neskoro a keď sa ti nechce a nikdy si to nerobil, tak to je to, že ma to vlastne vytiahlo hore a tá spolupráca s tebou bola fantastická. Hej, že ja nie som ten človek, že by som prišiel teraz na internete a pozeral si nejaké, nejaké videá alebo proste učil sa nejak z internetu, ako mám robiť posty na LinkedIn. Potreboval som doslova takého trénera v telocvični, ktorý by mi povedal, že toto je cesta, týmto nechoď a fakt ja ani Instagram, ani TikTok, ani neviem čokokoľvek nemám a nevedel som to ako, ako tí, tí ľudia vnímajú, ako písať. Hej, ja si pamätám, že som prvý post dal a bolo tam desať tém. Nie, pardon, štyri témy a on, že tak z toho urob štyri posty. A ja, že jak štyri posty? Však to sú, aha, potom, no až potom sa to skracovalo postupne a už teraz sú to také jasné, krátke, úderné, lebo-

Mišo Gula: Sla-Slavo bol vždycky super, lebo, napísal post, teraz mi ho poslal, večer predtým mi ho poslal akože na check, nie? A ja hovorím, že, že všetko dobré, toto skráť a vymeň nadpis. A to bolo za každým. Vymeň nadpis, vymeň nadpis. Sakra, ja neviem, ako mám vymeň nadpis, vieš, tak ja som mu vždycky niečo nahodil, nie?

Slavko Fulek: Hej, nadpisy sú moja slabá stránka a stále sa s tým trápim.

Mišo Ukropec: Zatiaľ.

Slavko Fulek: Áno.

Mišo Gula: Ale nie, už sa, už sa výrazne zlepšuje.

Mišo Ukropec: Preto hovorím zatiaľ, že to všetko príde. Nie je každý deň nedeľa. Ja tiež som dneska ráno dával tú Čínu. Hovorím, ty vole, jak to mám napísať? Aby to bolo, kukám na tie čísla a to stojí za prd. Akože nič.

Mišo Gula: Tak to, že všetko robíš správne ešte neznamená, že to bude fungovať.

Mišo Ukropec: Presne. A či to je správne ja neviem, ale, ale s tými, s tými salesackými postami sa trošku trápim. Dobre.

Mišo Gula: Ako-

Slavko Fulek: Mňa trápi to, keď sa ja trápim s postom a nemá výkon, to je najviac. Potom taký, ktorý len tak strčím, lenže proste rýchlo pri raňajkách, lebo sa ponáhľam zrazu proste v aute nervy, lebo musíš odpovedať na-

Mišo Ukropec: My vieme, my to poznáme dosť dobre.

Mišo Gula: Ako dlho ti trvalo, lebo povedzme, že si dobrý príklad toho, keď človek začína úplne z nuly, hej? Alebo dobre, akože mal si nejaký počet connections, ale bolo to o tom, že väčšina z nich boli akože naklikaní HR ľudia a proste v princípe mŕtvi ľudia ako keby. Čo sa týka tej prezencie na, na sociálnych sieťach a engagementu. Čiže začínal si v princípe z nuly. Ako dlho ti trvalo, kým si dostal taký prvý pozitívny feedback, ktorý by ti, čiže nemusel to byť hneď predaj, hej, ale, ale vôbec nejaký prvý pozitívny feedback, ktorý by ti povedal aha, sakra, však ten LinkedIn má zmysel, lebo keď sa mi toto bude stavať častejšie, tak to vlastne má pre mňa, pozitívny dopad.

Slavko Fulek: Tak bolo tam viacero. Ten prvý už si ani nejak nepamätám, ale to boli také tie prvé, komenty, ktoré mi tí ľudia dávali a to zrazu začali o nás rozprávať. Hej a už potom si uvedomil to, že si mi stále hovoril, že máš tam v podpise to Rekrua a to sa teraz už mám, neviem sedemstotisíc zhliadnutí. Vieš, už to sedemstotisíc krát to niekto videl, hej, že to je kurnik šopa, však to je, to je mega zaujímavé, hej, že-

Mišo Ukropec: To je nejaké číslo-

Slavko Fulek: Koľko to stojí, keď to dáš do Googlu, nie? No a taký, taký asi najväčší bol, keď som urobil jeden taký post, kde, bol, rebríček agentúr a firiem, akože top agentúr na Slovensku hej a bol top desať a my sme z toho robili, že to boli šiesti alebo siedmi klienti. Teraz si už nepamätám. A nebol tam jeden klient, že, že prečo nie som v tom rebríčku? No lebo nemáš Rekru. Hej, on od nás odišiel. No a tak vyzerá, že už sa, že sa teraz vrátil. A keď videl, že čo sa vlastne za ten čas udialo, že, že ako, ako, ako sme podkutí tým AI a aké, aké možnosti ti to dáva, keď si veľký, tak preto sú tie agentúry úspešné. Preto vlastne tých top desať skoro všetky robíme. No takže to je, to je taká pre nás, toto bol taký, že pre mňa brutálny odkaz, rob to.

Mišo Ukropec: Na Flaira s Furikom.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: To nie je nič také špatné, kámo.

Mišo Gula: Not bad.

Slavko Fulek: Nie je zlé.

Mišo Gula: No Slavo, ale ja som si všimol, že robíš, také perfektné webináre. Akože dosť ma to inšpiruje aj trochu série, lebo z, z učňa sa zrazu stáva master, ty vole, ty si to ešte nevidel. On robí normálne, že každé dva týždne robí, robí webinár, má tam perfektných hostí, občas-

Mišo Ukropec: Má webináre-

Mišo Gula: Už nám kradne našich.

Mišo Ukropec: Čože?

Mišo Gula: Nie, mal tam napríklad Danku Miňovú tam už mal.

Mišo Ukropec: No dobrá, Danka je celebrita sama o sebe, takže nech má, nech má výnimku.

Mišo Gula: Tak k tomu nám ešte povedz, lebo ako to sa mi úprimne veľmi páči.

Slavko Fulek: No tak jedného krásneho dňa som sa rozhodol, že urobím webinár. No a bol úspešný, tak som si povedal, že prečo nie. Toho formátu na tom LinkedIne nie je veľa a mňa to takže inšpiruje sa na to dobre pripraviť, pretože všetko ide live. Nerobím to tak, že zo záznamu, že to nenatáčam. Čiže všetko musí bežať. A tam je to, že hej, ten LinkedIn nie vždycky beží. Robím to na tom StreamYarde, tak stále som s takou maličkou dušičkou, či to pôjde.

Mišo Ukropec: No vtedy ten live, čo sme robili, to bola-

Mišo Gula: To bol shit.

Mišo Ukropec: To bola katastrofa čistá.

Slavko Fulek: No a to chvalabohu, no to máme, neviem koľko sedem už som myslím urobil tých webinárov. Má to každé zhliadnutie ďaleko cez tisíc, hej, tak som celkom rád, že, že to vyjde. Je tam tak live cca okolo dvesto, dvestopäťdesiat ľudí. Záleží od hosťa.

Mišo Ukropec: No šak.

Slavko Fulek: No.

Mišo Gula: Ale teraz pre našich divákov skús povedať, že čo sú tie najväčšie pridané hodnoty, že pre-prečo akože nerobíš podcast napríklad, ale robíš toto, že? Lebo sme sa o tom bavili, ako že to má, že zaujímavé dôvody, prečo to robiť takto ten webinár.

Slavko Fulek: No lebo podcast som nikdy nerobil. Ale nie, ja som keď, keď som začal s tým LinkedInom, tak som sa stále tak hlbšie dostával do tých, do podkožu tomu LinkedInu. A raz som videl taký webinár a zrazu pozerám, že kámo, však to by som mohol skúsiť, nie? Tak som oslovil prvých mojich hostí, či by do takéhoto niečoho išli. A ono som si uvedomil, že tam to má úžasnú jednu vec, hej, že ten LinkedIn má takzvaný invite a ty si môžeš tie svoje connections, ktoré máš, si môžeš ako keby pozvať a tým to môžeš pozvať, môžem pozvať ja, môžeš ty a ktokoľvek vlastne príde na ten môj, hm, event.

Mišo Ukropec: Event.

Slavko Fulek: Ďakujem. Tak vlastne môže si to proste rýchlo naskrollovať a poslať tisíc pozvánok za ten týždeň. No a je to tak veľký rozdiel, hej, pretože keby som ten webinár robil nejakým spôsobom, ako je, nejaký Teams, alebo keď sú to nejaké, ja neviem Zoomy a podobne, tak to musíš posielať nejakým spôsobom emailom alebo ja neviem aj cez sociálne siete, ale nemáš ten priamy dosah, hej. A znova tam je niekoľko interakcií, hej, že keď to pošleš v tých desiatkach, stovkách, tisícoch, tak znova ten, to moje meno, to Rekru tam je vidieť hej a postupne vlastne aj po tom skončení môžeš rozposielať tie, ten e-mail. Čo je veľmi dôležité, že máš okamžite to video hotové, hej, že po skončení ťuk a už to video máš ako keby post urobený a nemusíš sa o nič starať.

Mišo Gula: A navyše vlastne ešte LinkedIn aktívne vlastne to zobrazuje tým ľuďom, ktorí boli pozvaní a to je jedno, či sa zúčastnili, nezúčastnili. Väčšinou vždy, keď som na nejaký, webinár dal, že, že ho chcem vidieť, že, že attend, tak skoro vždy mi to zobrazilo potom.

Slavko Fulek: No príde ti taká notifikácia alebo hneď to máš ako keby na tom, na tej, na tej, na tom skla-

Mišo Gula: Vo feede.

Slavko Fulek: Úplne vo feede, úplne na vrchu a beží ti to. Pustíš si a Máš to. A myslím, že celkom fajn a už sa, už sú tam zaujímaví hostia a chcú tam chodiť. Čo som, prekvapený. Vieš, som hovoril, ja som introvert, takže mne to dosť-

Mišo Gula: Hej, totálny introvert. Ale, ale čo robí perfektne ešte, to ho musím bonznuť, že alebo som bol na, už teraz nepamätám, asi teraz ten, ten posledný, čo bol s tým, koho si tam mal? ako sa vydržal?

Slavko Fulek: Michal Vydržal.

Mišo Gula: Michal Vydržal. Tak on je líška, počúvaj. On ti normálne na konci pekne hodí ešte salesácku časť, kde trošku predstaví Rekru. Vieš, všetci šťastní, že videli dobrú pridanú hodnotu a na konci trošku salesu ešte tam fúkne.

Slavko Fulek: Vždycky musíš predať. Akože len tak, že pre pekné modré oči sa derú.

Mišo Ukropec: Žiadna zľava neni zadarmo.

Mišo Gula: Jasné. A za, a zadarmo je najdrahšie.

Mišo Ukropec: No tak. Vieme, aké drahé je zadarmo časom.

Slavko Fulek: Ale je to také príjemné. Je to také nové pre mňa. Zoberie to dosť veľa času síce na tú prípravu a trošku tej energie počas celého toho vysielania, ale celkom príjemné, veľmi pekné spätné väzby sú z toho, tak ja pevne verím, že to prinesie ďalších klientov, spokojných klientov a klientí, ktorí nám ostanú v tom našom póle, hej.

Mišo Gula: A väčšinou to robíš tak, že, že tam máš jedného hosťa alebo s, čás-častejšie to máš tak, že dvoch, troch alebo ako to zvyčajne-

Slavko Fulek: Uprixne ľahšie sa mi robí s dvoma hosťami. Mal som aj troch. To už je také veľa, že na tej obrazovke sa ti to stratí a už, ten prehľad nie je taký jasný. Ale tí dvaja, dvaja, tí hostia sú fajn, hej, veľmi dobre sa mi interaguje. A keď vieš, pokladáš tie otázky, tak striedaš a tá dynamika je taká pre mňa lepšia.

Mišo Gula: Tak by som to očakával, lebo keď máš jedného hosťa, tak vlastne veľmi záleží aj na, na tvojej príprave ako, ako toho moderátora. Akonáhle tam máš už dvoch, nedaj bože troch a tak, tak už vlastne tá, tá s-debata a tá téma sa vyvíja ako keby sama a ty už len občas akože ich udržíš pri konkrétnom topiku, čo potrebuješ, aby sa debatovalo alebo dáš nejakú doplňujúcu otázku, ale že to je tá paráda, že ten, ten content sa ti vlastne vytvára sám, keď tam máš dobrých hostí.

Slavko Fulek: No ja sa snažím tých hostí vyberať stále z toho HR prostredia. Nie sú to, že hneď na, na prvú, že používatelia nejakých technológií a podobne. Ale všimol som si, že ak je, ak, ak je zaujímavá téma, tak ľudia, keď komentujú, tak to je také, že wow, že super, že dozvedel som sa niečo. Hej, že snažím sa tam nejakú pridanú hodnotu doniesť, že to nie je len odrepotovanie nejakých, nejakých vecí a tak ďalej alebo čísel. Stále sa snažím tam, aby to bolo, malo nejakú pridanú hodnotu, aby ten poslucháč si niečo zobral, hej, že zajtra to môže použiť alebo aha, to som počul, to si pozriem ešte raz, vypočujem si to ešte raz, tak to je to. Som v tom nováčik. Ešte sa stále učím. Hej, nemám, koľko máte štyridsať päť, päťdesiat?

Mišo Gula: Čoho?

Slavko Fulek: Tých podcastových relácií.

Mišo Gula: Ja aj, časti. Aha.

Mišo Ukropec: No veru. Aj my sa učíme. Bude oslava.

Slavko Fulek: Blížim sa k vám počtom followerov.

Mišo Ukropec: Si, si, si, si istý?

Mišo Gula: Miľovými krokmi.

Slavko Fulek: Hej, no tak klobúk dole pred chalanicou, vy to máte úplne, že aj vymakané, jak sa povie-

Mišo Ukropec: No pozri.

Mišo Gula: Robíme, čo sa dá, tak.

Mišo Ukropec: Áno, aj my chceme prežiť.

Mišo Gula: No ale toto, ale toto nás dosť inšpiruje. Teda aspoň mňa.

Mišo Ukropec: Ďakujem.

Mišo Gula: Za toto klobúk dolu. Akože fakt sa mi to páči, ako to robíš, takže skúsim to niekde uplatniť a zreplikovať.

Slavko Fulek: Okej.

Mišo Gula: Super, díky. Copycat.

Slavko Fulek: Nemáš za čo.

Mišo Gula: Not bad.

Mišo Ukropec: Vytúčene. Tak rozmýšľam nad nejakým HRistickým fun factičkom, čo nám Dekel ustrelí. Ty čo?

Mišo Gula: Ja nič, ja štandard nič. Máš priestor prvý.

Mišo Ukropec: Rozumiete tomu? Vie o tom, že to vytiahnem. Zasa na to vyprdne. No my sme mali pred pár týždňami vo Francúzsku s jednou partnerskou firmou, čo tam máme akciu taký proste pre veľké priemyselné podniky akcia dvojdňová alebo trojdňová, neviem už teraz. Bol tam Volvo, bol tam Renault, Airbus, Airbus Helicopters a zrazu je tam nejaký, že Naval Group. Hej? Teraz vieš Naval, dobre to bude nejaké ako námorníctvo alebo niečo neviem. A teraz viete, kto je to, že Naval Group? Hovorí vám to niečo? Ja len z toho slovíčka, hej, že Naval Group. Kurva, vieš, lebo všetky tie veľké mená ako poznáš a zrazu je tu také, že čo to je Naval Group? A teraz kukám, že čo? Dávaš, že Wikipédia, skrolneš dvakrát dole, že založená 1631. Hej? Ty koky, že to je štyristoročná firma, čo robia ponorky, vieš, a také akože military. A teraz skrolneš ešte trošku nižšie a tam, že kardinál Richelieu čiarka founder. Chápeš? Ja kukám na to, že z troch mušketierov kardinál Richelieu je founder slash teda startupista pred o sedem rokov štyristoročnou firmou. Normálne, že sa dostaneš ako k takýmto pikoškám, mi to normálne dekel ustrelilo, že kardinál Richelieu je founder. Tak som to potom ukazoval aj na dozornej rade. Tí sa rehotali všetci, že keď sa povie founder, tak sa povie taký nejaký vieš startupista wannabe chce byť aj úspešný. A tu máš kardinála Richelieu pred štyristoročmi. Akože nechápal som, nechápal.

Mišo Gula: Paráda.

Slavko Fulek: Ja viem, taký zo začiatku našej firmy, keď sme obiehali tie firmy a natrafili sme na jedného veľkého klienta, ktorého sme neskôr dostali asi tak o tri roky bol, bol náš klient a fakt bol obrovský. Keď došiel a my sme nikoho nemali, že ni-nič iného okrem Š-Ševaliera a potom nestihli šesťsto, jak sa tam dobehli v kvádroch, že to a klasická otázka bola, že dajte nám nejaké referencie. Tak naša odpoveď bola, viete čo? Ono je to tak, že my tu pracujeme s osobnými út-údajmi a je to tajné. My vám nemôžeme ani prezradiť, že koho máme za klienta. A on že aha, chápem, dobre. Tak to bol taký fun fact.

Mišo Ukropec: Tak a rozsudok v mene republiky za podvod.

Mišo Gula: Ale s tými NDAčkami je to celkom sranda, lebo to štandardne tak akože tak-takí presne tí, čo wannabe väčšinou tým operujú. No my máme NDAčky na všetko, nemôžeme nič povedať a väčšinou tí, čo akože sú reálni biznismeni, majú reálne veci, tak väčšinou akože ti povedia, že tak robíme s tými, s tými. Nedá ti to písomne, neukáže ti veci akože, ale povie, že robíme s tými, s tými. A väčšinou tí, čo sa na niečo hrajú, tak sa skrývajú za, za nejaké také akože veľmi prísne NDAčky.

Mišo Ukropec: Keď hovoríš o tomto, tak my sme teraz dostali, sme poslali takého v Hongkongu takého špekulanta, čo chce byť akože nejaký reseller, ale nevidím to tam a pošleme mu NDAčku, že toto nám akože podpíš a môžeme ísť potom ďalej. No a pošle ti ho naspäť, že no, že tu som ako doplnil pár bodov, lebo neviem čo a ty kukáš exkluzivita v Hongkongu, exkluzivita v jeho východnej Číne. Neviem proste po nejaký región, že tam ďalej už ako nie. A tak ja kukáme, kámo, ako ty si dobrej. Vieš, že do NDAčky ti pichne body, ktoré keby sme podpísali, tak sme si prvé zabuchli dvere všade.

Mišo Gula: Si mu mal nazad odoslať, že zaväzuješ sa k objednávkam za päťdesiat miliónov ročne.

Mišo Ukropec: No úplne to tam nevidím s tým, no. Výborne.

Mišo Gula: Dobre, super Slavo, ďakujem.

Mišo Ukropec: Tak sme radi, že máme takéhoto ďalšieho LinkedInového kúzelníka. No a želáme veľa zdaru v internacionálnej expanzii.

Slavko Fulek: Ďakujem veľmi pekne.

Mišo Ukropec: Radi sa to pozrieme.

Mišo Gula: Držíme palce.

Slavko Fulek: Ďakujem za pozvanie, bolo to veľmi príjemné a aj vám prajem veľa úspešných hostí a ešte veľa takýchto príjemných posedení.

Mišo Gula: Ďakujem pekne.

Mišo Ukropec: Snažíme sa. Díky, díky.

Mišo Gula: Drž sa.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Slavko Fulek: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook