#842 min
#8 - hosť Rastislav Sopko - Legenda slovenského LinkedIn-u
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Hosťom je Rastislav Sopko, „legenda slovenského LinkedInu“, ktorého si moderátori pamätajú z čias, keď s humorom a štýlom tvoril obsah o hnoji pre bioplynku. Rozpráva, že LinkedIn je pre neho digitálny výklad – ak je pekný, ľudia vojdú do obchodu –, a že na obsahu nezáleží, čo predávate, ale ako to robíte; na LinkedIn podľa neho patrí pestrosť. Opisuje, ako pred piatimi rokmi prestal fajčiť dve krabičky denne a začal trénovať, a ako to súvisí so zodpovednosťou za vlastný život. Dnes vedie občianske združenie pre dronový priemysel bez členských poplatkov – chce, aby v ňom boli ľudia, ktorí naozaj chcú – a organizuje dronovú konferenciu postavenú na partneroch, nie na vstupenkách. Svoje meno považuje za svoju značku a celú kariéru sa ho drží. Nechápe obchodníkov, ktorí nie sú na LinkedIne, keďže tam ľudia vidia, aký ste, ako komunikujete a ako sa rozvíjate. Na úvod moderátori riešia, že Mišo Ukropec sa stal jednotkou slovenského LinkedInu a predbehol Viktora Kostického.
Hlavné myšlienky
- LinkedIn je podľa Rastislava digitálny výklad – keď je pekný, ľudia vojdú do obchodu.
- Nezáleží podľa neho na tom, čo predávate, ale ako to robíte; na LinkedIn patrí pestrosť a štýl.
- Kto je obchodník a nie je na LinkedIne, tomu Rastislav nerozumie – ľudia tam vidia, ako komunikujete a ako sa rozvíjate.
- Obsah sa môže meniť so životnou situáciou, štýl zostáva.
- Občianske združenie vedie bez členských poplatkov, aby v ňom boli ľudia, ktorí naozaj chcú.
- Konferenciu podľa neho postavili obchodne na partneroch, nie na predaji vstupeniek.
- Svoje meno považuje za svoju značku.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (13)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Pre mňa je LinkedIn digitálny výklad.
Moje meno je moja značka.
Ja nie som žiadny vedúci, ja som predseda.
Popis epizódy
Začínal na LinkedIne ako chlapec z dediny s hnojom. Vytvoril okolo seba úžasnú komunitu a bol zdrojom inšpirácie pre mnohých. Dnes Pán Prezident asociácie Mám dron @asociaciamamdron . Porozprával nám, aké to je budovať svoju osobnú značku dva krát. #linkedin #marketing #osobnyrozvoj #brandawarness #personalbrand #linkedinmarketing
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 38 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: No nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.
Mišo Gula: No ako? Ako dnešný postík?
Mišo Ukropec: Minule sme sa bavili, že či nám to dobre visí na tých internetoch.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Kam, ale mne to dneska už aj stojí.
Mišo Gula: Vážne?
Mišo Ukropec: Áno, áno. Určite si si všimol, že síce som Kolotočár-
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Ale jednička.
Mišo Gula: A, všimol. Nerád to priznávam, ale stalo sa to, čo sa chvíľu čakalo. Včera sa to preklopilo, takže blahoželám.
Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem. V každom prípade ostáva to doma.
Mišo Gula: Včera, včera Miško áno, sa stal oficiálne jednotkou na Slovensku. Predbehol ma. A máme takú vtipnú storku zo včerajšieho telefonátu, lebo sme sa bavili o tom, že keď som ja dobiehal Miša, tak Mišo vždycky hovoril, že ale veď to nie je žiadna súťaž, toto to je, to je úplne v pohode. Potom, keď som bol ja jednotka, tak ja som vždycky hovoril, že to predsa nesúťažíme. Veď to je úplne jedno, hej? Keď sa stal Mišo včera jednotkou, tak nastala tá istá situácia, že Mišo začal hovoriť, že to predsa nie je súťaž. Ale ja som mu na, na to povedal, že čo? Že hon začína.
Mišo Ukropec: Áno, áno a týmto zdravím aj Vik-Viktora Kostického, že najväčší súboj, aký slovenský LinkedIn videl, tak momentálne som neviem ako dlho, ale vo vedení, lebo teda samozrejme ten savage pomsta tam proste to bude už, už dneska si Titanicom-
Mišo Gula: Ako, ako v hokeji hovoríme, nemám už čo stratiť, takže idem ale že tvrdo po tebe.
Mišo Ukropec: Výtečne. Teším sa, fešáčik.
Mišo Gula: Čau. Dobre.
Mišo Ukropec: Tak sme si pohladkali ego trošku, ale my tu máme dneska aj hosťa.
Mišo Gula: Máme, máme. Máme takého hosťa, ktorého ja spomínam, žiaľže všade. Určite si si to aj ty všimol, aj naši-
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Á, našich pár followerov, ktorých máme, tak si to určite všimli.
Mišo Ukropec: Už tých šty-, už na šestnástich?
Mišo Gula: Má, má. No asi hej. Má to ešte také plusko, že ja ho nielen na Slovensku spomínam, ale aj kdekoľvek v zahraničí, keď som v nejakom podcaste. Spomínam ho ako človeka, ktorý ma najviac na začiatku mojej LinkedInovej kariéry inšpiroval.
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: Označujem ho ako chlapca z dediny s hnojom.
Mišo Ukropec: Výborne.
Rastislav Sopko: Ďakujem.
Mišo Gula: Asi, asi k tomu dáme potom ďalšiu storku. Ale Rasťo Sopko, legenda slovenského LinkedInu. Vitaj!
Mišo Ukropec: Vitaj, vitaj.
Rastislav Sopko: Chlapci, díky v tomto vašom kolotočovom zábavnom programe. Ku kolotoču mám ináč veľmi blízko takú jednu zaujímavú historku, keď tak na to pozerám na tú obrazovku, lebo stala sa mi taká nepríjemná príhoda. To som mal o dvadsať aj niečo rokov menej a bol som s deťmi v Tábore a boli sme, že v Tivoli. To je taký, že zábavný park a urobil som jednu zásadnú chybu, že na tú, tú takú tú húsenkovú dráhu som šiel a nešiel som predtým na toaletu. To sa mi vypomstilo. Takže neni sranda, keď-
Mišo Ukropec: Daj detaily.
Mišo Gula: Ktorým otvorom to išlo?
Rastislav Sopko: Všetkými. Bolo to dosť nepríjemné. Takže odporúčam všetkým, ktorí idú na takúto atrakciu. Je dobré navštíviť toaletu predtým, aby, lebo je to proste problém potom pri tom preťažení, keď letíš voľným pádom dole nejakých sto dvadsať metrov.
Mišo Gula: Včera som videl ale že hnusné video na túto tému.
Rastislav Sopko: kde?
Mišo Gula: Stalo sa niečo podobné chlapíkovi v momente, keď to bolo úplne hore.
Rastislav Sopko: Aha.
Mišo Gula: A dopadlo to v momente, keď celý rad bol úplne dole.
Rastislav Sopko: Takže aj si to dal, aj si to zobral, hej?
Mišo Gula: Nie presne on, ale-
Rastislav Sopko: Jaj.
Mišo Gula: Všetci spolucestujúci.
Rastislav Sopko: Takže toľko ku kolotoču a díky za pozvanie. No celkom rád som prišiel s vami-
Mišo Ukropec: Vitaj, vitaj.
Rastislav Sopko: Porozprávať sa trošku.
Mišo Gula: Tešíme sa, že si tu.
Mišo Ukropec: Áno, lenže máme tu jeden malý problémik, lebo na to, že si legenda, tak si nepriniesol fľašu.
Rastislav Sopko: No to som si uvedomil, lebo toto je podcast Michala Michala. Ja som na Michala narodeniny, takže pri ďalšom kole, keď ešte dostanem tú možnosť, tak chlapci pozývam na drink a poprípade niečo prinesiem určite.
Mišo Gula: Rasťo, koľkokrát zaplatíš, toľkokrát tu budeš. To je-
Rastislav Sopko: Toľkokrát budem šlochať.
Mišo Gula: V pohode.
Rastislav Sopko: Dobre, okej, beriem to. Takže verejne sa priznávam. Nepriniesol som a prinesiem, okej? Je to na mne, dobre? Prídem.
Mišo Gula: Dobre, tešíme sa.
Mišo Ukropec: Dobre. No ja mám ešte jednu takú podpichovačnú otázku, lebo ako ťa máme oslovovať? Lebo teda-
Rastislav Sopko: Nerozumiem.
Mišo Ukropec: No u mňa je to jednoduché. Ja som predseda. Áno? Lebo vieš, minule mi, mi Ľubka Mardiacová, čau Ľubi, že vedúci. Stop, stop, stop, stop. Ja nie som žiadny vedúci, ja som predseda predstavenstva, prosím. Takže áno. Pozor, pozor, evikuj mi môžeš, ale-
Rastislav Sopko: Okej, dobre.
Mišo Ukropec: Takže hovorím, že ja som predseda. Lenže ako máme volať teba? Pretože ty máš-
Mišo Gula: Čakám, Mišo, ešte kedy si dáš ing. na LinkedIn pred meno, keď už takto ti záleží na-
Mišo Ukropec: A môže byť aj diplomovaný?
Mišo Gula: Daj si, čo chceš. Furt to bude glupé vyzerať.
Mišo Ukropec: Docentka jedna, že docentka nejaké meno nepamätám si. Taká krava to bola. Pardon, všetkým docentkám-
Mišo Gula: Pozdravujeme ju.
Mišo Ukropec: Ešte neviem ani, ani z ktorej univerzity bola a hovorím inžinier Ukropec, lebo ako bolo mi trapiť ma Ukropec, tak dal som, že inžinier. No ale teda, že máme ťa volať pán riaditeľ alebo ťa máme volať pán selfie? Alebo pán prezident?
Rastislav Sopko: Prezident.
Mišo Ukropec: Vy ste prezident asociácie.
Rastislav Sopko: Ako prezident mi liezo ti chlapci takže dobre. Takže pre mňa som prezident. Ako som ty si predseda predstavenstva.
Mišo Ukropec: Nie, nie, ja som, ja som predseda, nie predseda. Ja som predseda.
Rastislav Sopko: Tuna, tuna predseda dva mi včera volal, že pán prezident. Hovorím no, že keď chceš prezidenta, tak aj vieš zavolať. Nie, nie, nie, normálne ja som Rasťo Sopko z mäsa a kostí, tak.
Mišo Ukropec: Dobre, lebo ty máš totižto, preto som to smeroval, že či ťa nemáme volať pán selfie. Pretože ja som si urobil takú malú analýzu a ja si ako kolotočár robím domáce úlohy.
Mišo Gula: No čo ti vyšlo?
Mišo Ukropec: A kukám selfíčko, selfíčko, selfíčko s manželkou, selfíčko, selfíčko, selfíčko s niekým iným, selfíčko s manželkou. La la la samé selfíčko. Hovorím si do pytľa.
Mišo Gula: Tam niečo bude zlé.
Rastislav Sopko: Nie, to nič zlé. To sa ma veľa ľudí pýta, lebo minule bola akože vieš, bojím sa otvoriť chladničku, že vypadnem z druhej chladničky. Ale tak to je proste o tom, že jednoducho nie si na obraze, tak nie si nikde. Nemáš pozornosť, nemáš peniaze. To je jednoduché.
Mišo Gula: Tak po-pozor ako my kolotočári, my ti nejdeme vyčítať to, že robíš často posty. My ti vyčítame to, že si na každej fotke. Vieš, ono sa to-
Rastislav Sopko: Tak je to môj profil. Tak ko-kto tam má byť na tej fotke? Ja.
Mišo Gula: Lebo sú content kreatori a školitelia a školiteľky, teda hlavne školiteľky, ktoré sú často na fotkách, na ktoré sa teda prepáč, ale pozerá lepšie ako na teba.
Rastislav Sopko: To mi nevadí, že sa ti nepáčim, tak to je úplne v pohode a sú ľudia, ktorým sa páčim, takže to-
Mišo Gula: Okej.
Mišo Ukropec: Ale musíme jednu vec-
Mišo Gula: Fér je
Mišo Ukropec: pochvá-pochváliť, že buduješ si io body. To sa mi páči, že teda, lebo teda tá naša generácia už začína, aspoň niektorí dostávajú rozum, že to muži, že 40+ neriešia iba hemeroidy a vysoký tlak, ale budujú aj CEO body a šibicáky, aby mali.
Rastislav Sopko: No ja tak to aj verejne to poviem. Ja sa za to nehanbím. Som v celkom dobrej kondícii chlapci na to, že vek nebudem prezrádzať. To je tajomstvo.
Mišo Ukropec: Máš už nejaké plány?
Rastislav Sopko: Ja dám úplne na šupu päťdesiat klikov, len taký fúkudá za hodinu v bazéne dám-
Mišo Gula: Úplne naháďu, toľko ako rokov, toľko klikov.
Rastislav Sopko: A za hodinový tréning mám rekord sto deväť dvadsať päťiek, takže-
Mišo Gula: Pekne.
Rastislav Sopko: No celkom sa držím. Tak ale vieš jak ono s tým to súvisí aj nejaká vitalita, zároveň s tým, že pravidelne trénuješ, tak si buduješ vlastne nejaké návyky na tú zodpovednosť, pravidelnosť a ono to má všetko to. A zároveň dobre sa cítim, no a tak no.
Mišo Ukropec: Snáď nemáš na mysli konzistenciu, už to je inkontinencia.
Mišo Gula: Konzistencia inkontinencie.
Rastislav Sopko: To asi nie. Konzistencia je v poriadku, hej.
Mišo Ukropec: No výborne, výborne.
Rastislav Sopko: Ja som zmenil tak svoj život asi tak päť rokov dozadu. Ja som bol veľmi silný fajčiar, ja som veľa fajčil, som dal dve krabičky denne. Fuj, už to bol hnus. No a potom som to tak celé, že zo dňa na deň som prestal a dá sa prestať húliť a všetky tie prachy, čo som niekedy dával do cigariet, tak teraz investujem do seba.
Mišo Gula: Rasťo tak aby som uviedol na pravú mieru, keď som ťa na začiatku predstavil ako hnojara, tak nebudem ťa k tomu viacej zväzovať, tak len ja v krátkosti poviem, prečo to tak je.
Rastislav Sopko: Dobre.
Mišo Gula: Takže pár rokov dozadu, budú to tri zhruba roky dozadu, štyri roky?
Rastislav Sopko: Štyri áno.
Mišo Gula: Ja som ťa začal evidovať ako človeka, ktorý začal revolúciu na slovenskom LinkedIne tým, ako tvorí obsah a o čom. A vtedy si robil pre jednu bioplynku, kde ste mali ako nejaký side produkt ste mali, á, hnojivo veľmi výživné a ty si vlastne začal celý kontent robiť o tom, ako s tým hnojiť trávnik, rastlinky. Neviem čo všetko možné. Robil si videjká, posielal si to ľuďom na, na vyskúšanie.
Mišo Ukropec: Vzorky hnoja, ako som kukal aj v pospreji.
Rastislav Sopko: Vieš koľko som ich rozdal kámo?
Mišo Gula: A musím teda povedať, že, že nie som sám, ktorý ťa takto vníma tvoje začiatky, ale že je to všeobecne v tej LinkedInovej komunite, bublinke.
Rastislav Sopko: Hnojár, hej?
Mišo Gula: Tak si hnojár známy. Hej, hej, hej.
Rastislav Sopko: No ono to bolo tak. No neviem. Ja pre mňa je LinkedIn digitálny výklad. To máš proste ako obchod. Hej, keď máš obchod s pekným výkladom, tak tam jednoducho do toho obchodu proste pôjdeš a budeš sa zaujímať o to, čo ten obchod ponúka. Keď ten výklad je proste o ničom, je prázdny, no tak tam nepôjdeš. To je proste pre mňa ako keby taká nejaká základná filozofia a LinkedIn vnímam ako proste kanál, kde sa dá obchodovať, kontaktovať, spájať, prepájať, zaľúbiť, všetko hej. Že nie, neni to pre mňa len proste ako kebyže taká nejaká jednolíniová vec. No a v každom prípade, vždycky, keď som v nejakej firme robil, tak viac-menej furt mi to prišlo tak nejak som bol nejakou tvárou hej tej veci, ktorú som robil a konkrétne v tej bioplynke, čo spomínaš, tak prosto, celá to vzniklo úplne náhodou, lebo vlastne ten takzvaný digestát je odpadový produkt celého procesu bioplynky. Že vlastne a ten sa vyváža potom na role a tak ďalej. No a hovorím, že keď to funguje na role a keď to funguje proste, že tie plodiny rastú, tak to bude fungovať aj v nejakom domácom prostredí. No a s tým sú spojené rôzne sprievodné náklady a to kvázi uskladnenie na poli stojí dosť veľa peňazí. Tak hovorím, tak spravme z nevýhody výhodu. Spravme z toho produkt. Tak ja som si zobral dve bandasky na testovačku ku mne na dedinu do záhrady. Som to tak polial okolo stromčekov. Fu, zafrčím, kamoško, taká to tráviska. Hovorím, kokos, to neni možné. Tak som začal fotiť a tak jak dáš tým ľuďom vedieť? Tak už som mal nejakých cez tisíc followerov. Tak vravím, však toto je moje publikum, toto je moje, moje hradisko, javisko, tak idem na to. Tak som to začal. No a jeden chalan napísal taký celkom taký, že provokačný post, že, že či by som im nedonesol vzorky. Tak ja vravím: „Tak jasné.“ Tak potom som vlastne dvakrát do týždňa som naložil môjho Citroena dodávku. Vošlo mi tam dvadsaťšesť dvadsaťlitrových bandasiek, takže to bolo nejakých päťsto kíl nákladu. Som zaparkoval pri IKEA na parkovisku pod tým totemom veľkým IKEA. S kým tam som mohol stáť, bol otvorené dvere. Ľudia prišli, ja som im to dal a odišli, nie? A tak som to roznášal.
Mišo Ukropec: Normálne, že mafia style IKEA parkovisko.
Rastislav Sopko: No, takže tak, tak som-
Mišo Ukropec: Nedával si špáratka, ale dával si hnojivo.
Rastislav Sopko: Dával som hnojivo a tí ľudia to brali na skúrky a-
Mišo Gula: Že, že Peťo Krištofovič minule hovoril, storku s tým, ako on začínal so svetrami. Tak to je podobná storka, že otvorí auto a predáva hnoj namiesto-
Rastislav Sopko: Vieš, no lebo ako predáš hnojivo? Vieš, hej, to po prvé smrdí a to odpudí.
Mišo Gula: Cez LinkedIn, samozrejme.
Rastislav Sopko: Cez LinkedIn. Cez LinkedIn. No a mal som vieš tam proste také publikum celkom zaujímavé a tí ľudia proste začali reagovať. Každý začal zverejňovať fotky, jak im, jak mu to vyrástlo, jak to je fasa, jak to, jak to jedno, hento druhé, tretie. No až vlastne došlo to do toho, že sme mali už zhruba asi nejakých sto osemdesiat ľudí, ktorí to vyskúšali. Tá skúsenosť bola pozitívna, tak sme sa pustili do výroby produktu a začali sme. A celý ten proces, jak to vznikalo, som dokumentoval. Preto mám všade storky, lebo ja som tam aj v tom štúdiu, v tom neviem kde. Na tom mieste vždycky ja sa tam vyskytujem aj teraz, keď robím s dronmi, hej, že úplne zase druhá strana sveta. Tak prosto preto v podstate môj profil je plný selfie. A na druhej strane, však ja som za tým. No tak koho mám ukázať?
Mišo Gula: Dobre, čiže Legen-legendu z teba urobil hnoj, ale dnes sa venuješ niečomu úplne inému. A tak poďme k tomu, lebo ako nebudeme sa baviť.
Rastislav Sopko: No dnes áno, venujem sa v podstate už tretí rok, občianskemu združeniu. Nemám to rád, lebo občianske združenie väčšinou vyvolá také, ľudia sa združujú, keď je nejaký problém a my problém nemáme, ale tak v podstate máme štatút OZ-ka, občianskeho združenia. Marketingovo vystupujeme ako asociácia. Voláme sa, že Mám dron a dnes už sme pomerne veľká organizácia, najväčšia na Slovensku. Máme zintegrovaných nejakých skoro šesťtisíc pilotov dronov. M-my nefungujeme na nejakých členoch ako rôzne iné združenia, že vyberajú členské poplatky a tak ďalej. Pre mňa to je taká, že trošku tragédia a smrť, lebo vždycky tam ti v tom tábore, keď máš nejakých x, y tisíc členov, z, sa nájde nejaký, neviem, jak to mám slušne povedať-
Mišo Gula: Vrták.
Rastislav Sopko: Vrták, zlý človek, ktorý má zlé úmysly a začne ti robiť problémy. Takže my sme úplne odstrihli nejaké členské poplatky. Chceš byť s nami? Buď s nami, pretože chceš byť s nami, že sa ti nejakým spôsobom páčime, že ťa zaujíma to, čo robíme, že ti to je sympatické a keď nechceš s nami, tak dovi, máš slobodnú cestu, môžeš sa rozhodnúť a voľiť. Takže nemáme to postavené na tom. No a dnes už sme vlastne organizácia, ktorá dáv-dovolím si povedať, že udáva taký trend toho, ako to tu celé v rámci nášho dron industry má byť. Získali sme si takú, že celkovú, že aj medzinárodnú akceptáciu a rešpekt. máme veľmi slušnú sledovanosť, máme vybudované vynikajúce mediálne vzťahy, vieme sa dostať, viac-menej do všetkých médií, máme výborné spolupráce s tlačovými agentúrami. No a tak ma to nejak baví.
Mišo Gula: No prepáč, ako si sa dostal od hnojarčiny?
Rastislav Sopko: Počúvaj úplne, že z neba to spadlo, lebo vlastne ľudia, ktorí sú ako keby že za dverami, tak oni ma sledovali počas tej mojej hnojovej cesty. No a ja som tam, kde som v tej hnojovej cesti fungoval, tak ja som dostal takú, že, bleskovú výpoveď. Proste po Covide môj šéf prišiel, že sa rozhodol, že nechce so mnou spolupracovať. Tak ja som povedal, že okej, no tak nebudem nikde na silu, kde ma nechcú. Tak som povedal, že okej. Tak som odišiel, bol som chvíľku doma. No a jedného dňa mi zavrčala správa, že by sa chceli so mnou stretnúť, že ich akože zaujalo to, ako to robím a že oni by niečo potrebovali. No a že ja som s prepáčením o dronoch vedel prd borový. Ako vedel som, že sú drony, ale letectvo je pomerne zložitá téma, hej, a hlavne bezpilotné letectvo. Nič som o tom nevedel. Tak sme sa tak nejak stretli, tak som si ich vypočul. Tak sa mi to tak zdalo, že som to videl ako zaujímavú príležitosť. Však v podstate je to novovznikajúci trh, novovznikajúci priemysel. Všetko je na začiatku, tak to bude len rásť. Nie je to niečo, čo už je vysaturované. Tak som sa tak nejak začítal a hovorím, že tak skúsme to. Tak dostal som nejaké zadanie, musel som to vypracovať, pripraviť nejakú stratégiu. Potom som predstúpil pre zopár ľudí, som im to povedal a sme začali. Samozrejme, že som sa musel veľa naučiť, lebo o letectve som vôôôbec, ale že vôbec nič nevedel. No a za tie, za to obdobie, čo tam som, tak už trošku smrdím tou témou. No a ono to je aj o tom, že aj ma to chytilo. Som sa toho trošku bál, lebo som nevedel, jak to budem nejakým spôsobom robiť, lebo ja som taký typ zápalky a niečo keď robím, tak buď ma to baví a napĺňa, alebo to neviem robiť. Neviem robiť len prácu pre prácu, že mi dá niekto x tisíc eur a ja to budem robiť. Nie som ten typ, hej. Hej, proste buď ti, buď sa zaľúbim do tej roboty, alebo to nebudem robiť. No a tu som sa trošku obával v úvode, že, lebo som tomu nerozumel. Som mal takú prirodzenú nejakú bariéru, lebo, v podstate celý život sa venujem obchodu a marketingu. Nič iné som nerobil. Celý život robím toto a je jedno, či predávaš zápalky, alebo či predávaš drony, alebo či predávaš záujem o niečo. Vždycky predávaš, hej. Sú tam nejaké pravidlá a robíš. No a v tomto prípade som vedel veľké guľové o tom. Ale tak, tak jak som sa postupne začal do toho dostávať, tak som sa tak nejak že zaľúbil. Nebola to taká láska na prvý pohľad, ale dnes som rád, že som tam. Práca ma napĺňa, ma to baví a sa nám aj brutálne darí.
Mišo Gula: Super, k tomu sa ešte, ešte dostaneme. Ja som sa chcel opýtať jednu vec, lebo keď sa bavíme s ľuďmi, ktorí začínajú s LinkedInom, tak častokrát je taká, neviem či dilema alebo problém, že, že dnes robia niečo. Mali by si ako keby že budovať na tom LinkedIne nejakú svoju osobnú značku v danej činnosti, ktorú robia, ale občas sú také by asi voči tomu, že, že ale čo keď zmením kariéru? Čo keď pôjdem robiť niekde inde? Napríklad.
Rastislav Sopko: Ja sa smejem, že kedy ma vyhodia.
Mišo Gula: A ty si vlastne dobrý príklad toho, kedy alebo potvrdenie toho, že to je úplne jedno. Proste keď sa zmení situácia, tak začneš meniť aj svoj content. To, čo robíš, ako robíš, pre koho to robíš. A čo je pozitívne, že tým, že si sa to naučil raz pri hnoji, tak oveľa jednoduchšie a rýchlejšie sa to potom zmení a buduje v inej kategórii.
Rastislav Sopko: No veď jasné. Ja si skôr myslím, že to je o tom štýle, ako to robíš, hej, nie o tom, že čo robíš, hej, lebo ja neviem, možno rok tu budem sedieť a budem predávať, ja neviem, pánske saká, možno neviem, hej, čo bude o roku uvidíme. Alebo zbrane. Hej, človek nikdy nevie čo. Ale tak zbrane sú lepšia asi ako saka, to sa viac zarobí. Ale čo som chcel povedať k tomu, čo ty si povedal. No presne tak. Hej, podľa mňa, ja to poviem na takom jednom príklade. Minule som čítal takú nejakú múdrovetu od jedného múdrovača, ktorého nebudem menovať. Hej, že, že LinkedIn-
Mišo Gula: Nájde sa tam.
Rastislav Sopko: Že s Facebookovievava, hej a tak ďalej. A podľa mňa na LinkedIn patrí pestrosť, hej, lebo toto neni nejaký, konzervatívny kanál. Toto je proste kanál, kde keď dávaš veci, to je jedno, že či predávam zemáky alebo zemiaky alebo paradajky, alebo proste môj produkt je cibuľa, no tak budem predávať cibuľu a budem ju ukazovať v tom najlepšom. Ide o to, akým spôsobom a štýlom to spravíš, ako o tom hovoríš, že či to je proste pekné, štýlové, či to má proste nejakú hlavu, pätu, ako píšeš o tom a tak ďalej, hej. Podľa mňa, keď toto je v poriadku, tak môžeš predávať proste aj porno náramky, ktoré má Powerarm. Má taký náramok, hej, ktorý mení kinetickú energiu na elektrickú. Predali dvaná-- neviete o tom? Dvanásť miliónov takýchto náramkov predali na taký fukot, no. Ja sa takou temou vôbec nezaoberám.
Mišo Gula: Ešte ti ostali?
Rastislav Sopko: V ďalšom dieli poviem. Hej, takže to len chcem povedať, že proste podľa mňa je jedno, čo predávaš, keď to má nejaký štýl, nejakú úroveň, tak sa nemusíš báť toho, že teraz si zaškatulkovaný, že robíš v bankovom sektore a zrazu proste zmeníš to ja neviem na automotive, tak už zhasneš. Podľa mňa to je kravina a myslím si, že aj keď dávaš do toho srdce, lebo jasné, niekto je introvert, niekto extrovert, niekto je proste radšej, keď má tú pozornosť, niekto sa skrýva. Tak podľa mňa načo je na tom LinkedIne? Však ten LinkedIn, ja som predal už toľko vecí cez LinkedIn, že konferencia by nevznikla, keby som nebol na LinkedIne proste. Nezohnal by som tie prachy, keby som-
Mišo Gula: Jasné.
Rastislav Sopko: Jednoducho, ja proste nerozumiem niekomu, kto je obchodník a nie je na LinkedIne. To je podľa mňa to je akože- Ja mám k tomuto otázku, že
Mišo Ukropec: nám sa celkom slušne opakuje pattern, že kto je na sociálnych sieťach-
Mišo Gula: Ten, kto je v sračkách.
Rastislav Sopko: Ten, kto je v sračkách.
Mišo Gula: Jaj, fakt? Prečo?
Mišo Ukropec: No nepomáha aj tebe LinkedIn po tom, čo si skončil s Hnojom? Zrazu, že máš vďaka tomu oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu.
Rastislav Sopko: No jasné, však to je presne o tej pozornosti. Však na tomto funguje celý mediálny svet. Vieš, ak ani telka by
Mišo Gula: nevysielala, keby nemala pozornosť.
Rastislav Sopko: Ale, ale, ale k tomu smerujeme. Vieš, že, že keby si bol totálne vybookovaný, mal super jobs a super love, tak by si zrejme ten LinkedIn až tak nerobil.
Mišo Ukropec: Alebo nerobil by si taký tlak na to.
Rastislav Sopko: Ja proste ja sa rád podelím s tým, že čo sa nám podarilo, čo sme dosiahli, čo vzniká, čo pripravujeme. Ja vlastne rád sprevádzam ľudí.
Mišo Gula: To už je teraz. Ale keď sa vrátime k Hnoju napríklad, tak si s tým začal, pretože dostal si nejakú úlohu a hľadal si spôsob, ako ju vyriešiť, hej? Ako to niekam dostať. Čiže, čiže to zhodou okolností sračka a hnoj má-majú blízko. Ale, ale je to myslené tak, že práve keď potrebuješ riešiť nejaký či už kariérny, biznisový alebo predajný problém, tak-
Rastislav Sopko: Preto tá sociálna sieť je.
Mišo Gula: No.
Rastislav Sopko: No. Však a to, však čo je na tom zlé? Čo sa-
Mišo Gula: Nič na tom zlé nie je.
Rastislav Sopko: -na námestí SNP alebo u nás na dedine pred kostolom a prosím vás, ja som Rasťo Sopko a nemám job. Hľadám. Nemáte niečo pre mňa? Však to neni. Však o tom ten kanál je, že-
Mišo Gula: Naozaj, ono je super-
Rastislav Sopko: -vlastne ti vedia aký si, čo si. Čo robíš, ako to robíš, ako komunikuješ, ako vyzeráš, staráš sa o seba, nestaráš sa o seba, rozvíjaš sa. Však o tom to je. To je presne ten digitálny výklad.
Mišo Gula: Hm, hm.
Rastislav Sopko: A keď ho nemáš, okej, dobre, tak, jasné, beriem, že možno keby som bol predseda predstavenstva, tak by som-
Mišo Gula: Ako niekto.
Rastislav Sopko: Ako niekto, tak by som raz za mesiac dal nejaký sofistikovaný post o správe výročnej správy a ako sme prosto vyrástli na akciovom trhu. Ale proste môj job je, alebo tú rolu podľa mňa, ktorú ja teraz reprezentujem a zastávam, tak keď nebudem mať pozornosť, tak nebudem mať nič. A o tom to je proste, hej.
Mišo Gula: Hm.
Rastislav Sopko: A zá-zároveň podľa mňa, neviem, snažím sa to držať tak normálne, aby som nebol nejaký, akože, aby ma nebolo veľa, ale zároveň keď ma je málo, tak nemám peniaze. No a všetko je o prachu. Proste my to musíme utiahnuť, uživiť a už samotná konferencia stála veľa peňazí. A vieš, nikto ti dnes nič nedá len tak, hej.
Mišo Gula: No dobre, už, už, už trikrát si na mňa začal ko, tú konferenciu, takže okej, tak nám o nej povedz. No.
Rastislav Sopko: Tak nám o nej povedz. Nie, nie, nie, však ono to je tak, že vlastne, dronový priemysel je vlastne na nejakej svojej začiatočnej fáze ako mnoho iných odvetví pred x rokmi. Však napríklad je taký jeden môj kamarát už dnes, Števó Dusan, ktorý je úplný macher na bezpilotné letectvo. Tak on svoje prezentácie začína takým obrázkom z roku 1905 alebo šesť z Piatej Avenue v New Yorku, kde proste to bola dlhá ulica, na ktorej bolo asi tisíc vozov s koňmi. Hej, teda tisíc kočov s koňmi a jedno auto. Sedem rokov na to tam bolo tisíc áut a jeden kôň, jeden kôň a jeden koč. A to je proste o tom, že presne my sme v tomto štádiu teraz, že to tak celé nejak vzniká. My sme to celé rozpumpovali a snažíme sa s tým niečo spraviť. No a z toho biznis prostredia prichádzali pomerne veľké dopyty aj taký, taká nejaká požiadavka: „Spravte konferu, spravte konferu, nech sa tá komunita spoja“ a tak ďalej, lebo je to také, bolo to také celé nejaké. Tak sme spravili prvú. Tak hovoríme, že poďme spraviť konferenciu. No taká konferencia stojí peniaze. Nie je to, nie je to lacná vec. No ale tak sa nám to nejak-
Mišo Gula: Tak to nemusí, hej? Povedzme si, že-
Rastislav Sopko: Vieš čo?
Mišo Gula: -boli sme na viacerých konferenciách, ktoré evidentne nestáli žiadne peniaze, lebo boli totálny shit. Ale, ale musím, musím ti, musím ti dať kredit za to, že keď som bol na tvojom prvom ročníku-
Rastislav Sopko: Hm.
Mišo Gula: -tak mi ale že totálne urvalo dekel, lebo to bolo, že masaker.
Rastislav Sopko: Vieš čo? No ono to je aj o tom. Ja som tomu tvár a ja som dal tomu svoje meno. Hej, a ja sa s-nejak držím toho, že moje meno je moja značka. Celkom viac menej celú kariéru na tom tak nejak pracujem a to bolo jedno, že alebo ja som v podstate robil v pivovarníctve, vo farma biznise, potom posledných jedenásť rokov som robil v energetike, teraz som v letectve. Neviem, kde skončím, chlapci, kam ma ešte život zavezie a proste stále som sa snažil, že moje meno je moja značka a to si celkovo aj držím. A práve preto vlastne, aj tú konferu sme povedali, že urobíme všetko pre to, aby to bol proste tip top podujatie, lebo sme sa potrebovali ukázať aj na tej, nielen na lokálnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. No a ten prvý ročník naozaj dopadol vynikajúco. No a v podstate zároveň sme dostali nejaký feedback od tých ľudí, ktorí alebo od účastníkov tej konfery. My sme ich počuli, lebo ten feedback treba počúvať, a tak tú konferu sme zväčš-zväčšili. Z jednodňového sa stalo zrazu dvojdňové podujatie. Dosť, no, doplnili sme tam nejaký networkingový banket a nejaký večerný program. v podstate sme to nejakým spôsobom rozšírili tematicky. Už to bolo v tom druhom ročníku tematicky zamerané, že prvý deň bol venovaný službám, druhý deň bol venovaný bezpečnosti. Mali sme tam štyri delegácie z, veštyri regiónov, aj historicky v tomto stredoeurópskom priestore sme my ako organizácia, asociácia MAN Drone dosiahli to, že vlastne sa podpísal memorandum o spolupráci, medzinárodnej spolupráci štyroch takýchto organizácií, ako sme my. Najväčšia je v Poľsku. Poľsko je topka v dronom priemysle v Európe. Nikto sa nechytá na Poľsko. Poľsko je brutálne malý. Poliaci boli hotoví z Dronetaxu. No a tento Dronetax dvetisícdvadsaťtrojka nám fakt mega vyšla. Som za to vďačný. Robilo na tom veľa ľudí. Je to pol rok roboty. Stálo to aj veľa peňazí, ale preto to tak vyzeralo. Vieš, a ja som proste povedal, že aj kebyže ja by mal-
Mišo Gula: Neviem, neviem úplne koľko má veľa núl, tak nám normálne skús povedať, že-
Rastislav Sopko: Šesťdesiat tisíc euro stála konferencia.
Mišo Gula: Hm.
Rastislav Sopko: Jasné, že sú tu projekty, ktoré sú ďaleko drahšie, hej, ale to v takom prevedení, ako to tí ľudia zažili a videli a ako som to komunikoval na svojom profile šesťdesiattisíc eur to stálo.
Mišo Gula: A vyskladal si to asi nie zo vstupného, ale z nejakých partneršipov s firmami.
Rastislav Sopko: Všetko, čo sme nejakým spôsobom získali na, ako kebyže na zapredaj vstupeniek, tak to v podstate bolo na istuhe. Hej, ale kompletne sme konferenciu obchodne postavili na partnerských strojoch a sme to dokázali plnohodnote vykryť. Nebolo to ľahké. Ale čo je dnes ľahké? A ja som taký budovateľský typ. Mňa toto baví. Proste toto je pole, sprav z toho záhradu. Okej, go for it. Keď chceli po mne analytickú prácu, mám rád analýzy a dáta. Robím rád s dátami, ale nie som taký ten typ.
Mišo Gula: A čo ten, tento rok bude nejaká novinka? Bude to väčšie-
Rastislav Sopko: Na confere? No jasné, že bude to, bude tam opäť to nejakým spôsobom, trošku inovujeme. Pribudnú tam nejaké nové formáty, pribudne tam nejaká panelová diskusia, pribudne tam talk show. Druhý deň v podstate budeme mať nejaké praktické ukážky už na letisku. Chceli by sme priniesť nejaké osobné drony. Uvidíme. Sme v komunikácii s rôznymi svetovými výrobcami osobných dronov. Nie je to jednoduché, hej, osobný dron, lebo nie je proste problém osobný dron naložiť do kamióna a doviezť ho sem. Problém sú všetky tie nešťastné papiere a tá byrokracia.
Mišo Gula: Vybaviť ho z kamiónu je problém.
Rastislav Sopko: Vybaviť ho z kamiónu. No ale napríklad taká pikoška z minulého ročníka. Mali sme tu v podstate takého, že stvoriteľa prvého nákladného dronu, ktorý vlastne tuším minulý rok v máji mal premiéru v Hamburgu a obletel hamburskú operu a bola v ňom naložená jedna dvestopäťdesiatkilová paleta. No a zástupca v podstate tejto spoločnosti bol u nás na confere a mal skvelú prezentáciu o tom. No a my sme chceli doniesť aj ten nákladný dron, ale v podstate ten dron celé, celý ten ansámbel, ktorý sa okolo toho točí. To sú dva kamióny, tridsať ľudí a stojí to dosť veľa peňazí. Na to som peniaze nemal, takže sme chceli aspoň, aby sme aspoň maketu doniesli, ale tá zase bola niekde v Singapure. Takže už to, že prišiel ten človek, lebo od nás odlieta do Singapuru na také významné sympózium. A on, že Slovensko, Piešťany, dron. Tak čo to je? A tak sme ho nejak spracovali. Dva a pol mesiaca som makal na tom, aby tento frajer prišiel na Slovensko a podarilo sa. Ináč perfektný človek. Tak keby si ho videl, tak ani nepovieš, že to je taký kápo. The tutti a dostali sme špičkovú spätnú väzbu a hlavne to ma teší, že od tých zahraničných účastníkov, ktorí boli, lebo mali sme tam firmy z Rakúska, z Nemecka, z Poľska, Češi, Maďari, tak sme dostali veľmi dobrú spätnú väzbu na to a to je v podstate taká, že to je lepšie jak peniaze proste.
Mišo Ukropec: Môže prísť aj Miško nabudúce?
Rastislav Sopko: No chlapci vás rado uvidíme. Ináč môžete od nás vysielať nejaký taký zaujímavý dronový podcast. Budete tam mať toľko zaujímavých ľudí, že môžete ich vyspovedať možno. To by možno nebolo ináč od veci. Porozmýšľajte o tom.
Mišo Gula: Kolotočari vo vzduchu.
Rastislav Sopko: Kolotočari, no.
Mišo Gula: To by sa mi páčilo.
Rastislav Sopko: A to by sa možno neviem urobiť hore na streche na elektrárni, lebo tam bude taký VIP stan a tam bu-bude také zaujímavé. A vlastne na tej elektrárni tam je krásny priestor a tam by mohol byť nejaký taký, že proste no.
Mišo Gula: Beru, beru.
Rastislav Sopko: No tak dohodnuté. Okej, dobre.
Mišo Gula: To sa mi páči biznis. Quick and dirty, simply and easily.
Rastislav Sopko: Jasné.
Mišo Gula: Počúvaj, ale ehm-
Rastislav Sopko: Poďme k LinkedInu.
Mišo Gula: Hej, troš-troš-trošku k LinkedInu, lebo-
Rastislav Sopko: Tak poďme naspäť. Sorry, som odletel som.
Mišo Gula: To je úplne v pohode.
Rastislav Sopko: Si dronom stiaol žeš.
Mišo Gula: Hej, ako odletel si, ale my ťa privedieme naspäť.
Rastislav Sopko: Low battery.
Mišo Gula: Chceme vedieť, ako ty vlastne k tej tvorbe toho svojho kontentu pristupuješ. Či máš nejakú stratégiu, alebo to robíš proste jak sa ráno zobudíš. Okrem tých selfíček, ale, ale tak akože obsahovo skôr, že máš nejakú stratégiu alebo?
Rastislav Sopko: Vieš, nemám. Nepíšem si žiadny postovací plán. Držím sa toho, že minimálne aspoň dvakrát do týždňa tam chcem niečo dať a väčšinou ten obsah, ktorý dávam, súvisí s mojou prácou. A tým, že, ja sa vyskytujem pomerne intenzívne na rôznych miestach a s rôznymi ľuďmi, tak, hm, tých tém mám dosť veľa, ktoré tam dávam. Sem tam cez víkend tam niečo šupnem zo záhrady, z voľného času a nemám s tým problém dať aj fotku psa. Síce už nemám, lebo zomrel mi pes teraz, hej, ale tak možno budem mať nového. Takže, viac menej tak, jak to cítim a niekedy sa mi stane, že e, e, tak to tam netlačím nasilu, lebo proste.
Mišo Gula: A za, za tie roky, ktoré sa tomu venuješ, vnímaš, že si nejak zmenil svoj prístup k LinkedInu? Alebo tak jak si proste začal, tak to robíš-
Rastislav Sopko: Vieš čo, veľa vecí sa mi úplne zautomatizovalo. Niekedy som proste jeden príspevok sa pamätám, keď som začínal kokos, aj štyri hodiny som tam dumal nad tým, jak to napíšem, koho označím, čo tam dám. Dobrá bude tá fotka, nebude dobrá. Som bol taký, že kokos, čo mi teraz všetci povedia, hej? A dnes to mám s prepáčením naaa-
Mišo Gula: Na háku?
Rastislav Sopko: Hej, lebo proste jasné, snažím sa tomu dávať úroveň a štýl. Však to je samozrejme hej, ale, nemám nejaký problém. Nie som vykopaný z toho, keď mi dá niekto nejakú negatívnu spätnú väzbu. Však to je normálne, že nie všetkým sa páči to, jak to robíš a tak ďalej.
Mišo Gula: To je jedno, ešte aj ja trošku.
Rastislav Sopko: Ale v rámci môjho publika, ktoré mám, ja mám celkom dobré také tie reakcie. Alebo že mal som tam nejakých hejterov, takých jedného takého, že Ježiš Mária, už keď mi písal dvadsiaty tretí koment pod moju fotku. Zlou okolnosti v tom čase, keď som hnojil, tak už som proste napísal, že prosím vás, že keď sa chcete si pokecať, tak poďme na pivo a že už odmietam reagovať na tie jeho veci a proste všetko furt to bolo buď to bolo málo sivé, alebo to bolo príliš sivé, alebo to bola sivá, ktorá nebola v trende, hej, ako v úvodzovkách. Furt mu niečo va... To bol taký proste toxický človek, ktorý ti zamoril celú diskusiu a všetci, keď videli to meno Ježiš, tento to je, ideme preč.
Mišo Gula: Ale to my na to budeme mať samostatnú časť, lebo heslo, heslo znie miluj svojho hejtera.
Rastislav Sopko: Miluj svojho hejtera.
Mišo Ukropec: Lebo máš hejtera, nestoj za pľuvanec.
Rastislav Sopko: Jáj, do prdele.
Mišo Gula: Ale-
Rastislav Sopko: No tak chlapci, tak som sa zasyčal.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Ale tak to v pohode je. Asi aj desiatim ľuďom a boli aj nejakí zo Slovenska som hodil
Mišo Gula: banán.
Rastislav Sopko: Áno, ja som dal trom zatiaľ v histórii svojho profilu.
Mišo Gula: Fakt?
Rastislav Sopko: Áno, áno.
Mišo Gula: Tak keď ja som Mister Delete, tak potom ty si Mister Banán, lebo ja som nedal ban ešte nikomu.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja som, ja som dal pár ľuďom ban, lebo už to, už to, už to nešlo. Ako vypisoval mi osemdesiat správ denne
Rastislav Sopko: normálny stalker.
Mišo Ukropec: A som povedal, že-
Mišo Gula: Chlapci, ja používam čarovnú formulku. Keď už ma niekto fakt žerie, tak mu napíšem: „Ďakujem, že mi komentuješ. Za tvoj všetok hate ti ďakujem, lebo zvyšuješ performance môjho postu.“
Mišo Ukropec: Ty vla-- tak toto som-
Mišo Gula: A neuveríš, funguje to vždy.
Mišo Ukropec: Okej, tak toto sa musím ponaučiť. Tak ďakujem, ďakujem.
Rastislav Sopko: Hej, no, no ja som, ja som dal ban tomu chalanovi alebo pánovi, čo som povedal po tom, nedávnom, teda nedávno, asi tri mesiace dozadu som dal jednej dáme, lebo proste, som nejakým spôsobom nevedel stráviť tú jej, konšpiračnú stupiditu, ktorú šírila. Hej? A to si myslím, že akože som veľmi racionálny a empatický.
Mišo Ukropec: Ste nás prehlasovali s modlitbami zase? On vás prehlasovali?
Rastislav Sopko: Jo, hej, hej, všecko možné sme robili a takéto, slušný výraz na to, čo som chcel povedať, je hlúposti tam písala. Takže som si povedal a že akože sorry dievča, no choď si tam medzi tých svojich bláznov to rozprávať a vypisovať a tárať tieto debiliny. U mňa nie. Prepáč, nebudem ti robiť, nebudem ti ponúkať moje divadlo na tvoje hlúposti. Akože tak som dal, že brk do prdele a už tým som-- odstraňujem toxicitu, hej, tak proste.
Mišo Ukropec: Výborne. Tak viete, čo robiť s hejtermi? Že keď ich chcete na zvyšovanie engagementu, tak im napíšte, odpíšte. Keď sa ich chcete zbaviť, tak im napíšte, že díky, pomáhaš mi. A keď už to je veľmi zlé, tak-
Rastislav Sopko: Hej, hej, akože presne to má aj pozitívum ten hejter. A na druhej strane ja nemám rád toxicitu, proste ma to vytačuje. Hej? Mám tu mať nejakého nešťastníka, ktorý tam bude vypisovať chumajiny a ešte úplne také, no dobre.
Mišo Gula: Len ty sa, len ty sa toho nezbavíš. Akože my to vidíme pri tých väčších číslach, že-
Rastislav Sopko: No tak vy máte chalani, ja som mravček oproti vám.
Mišo Gula: Ale, ale že tí ľudia, to je jedno v akom industry, oni tam vždycky sú. Čiže ty sa im nevyhneš.
Mišo Ukropec: Ale veď aj má to tieto pozitívne rozmery. Akože fajn, ale takto. Em, otočme to tak ako pozitívne, že ty si mal teraz dobré-- bola to že nešťastná alebo je to nešťastná udalosť, ale máš z toho veľmi pozitívnu skúsenosť. Tak porozprávaj nám o tom, lebo prechádzame do sekcie fun factov.
Rastislav Sopko: Aha.
Mišo Ukropec: A, a toto, čo povieš, je pozitívne nečakané pre Slovenskú republiku.
Rastislav Sopko: Je to takto. Hm, ľudský život, to sa asi nemusíme tu baviť medzi nami. si myslím, že pre každého z nás má vysokú hodnotu. A keď sa ti stanú také veci, že sa ti niekto stratí, tak riešiš všetko preto, aby si ho našiel, hej? No a v podstate my ako organizácia spolupracujeme alebo my ako asociácia spolupracujeme so skvelou organizáciou, to je Záchranný systém Slovensko, a to je, to sú ľudia, ktorí fungujú na dobrovoľníckej báze a vlastne hľadajú nezvestných ľudí. No a pri tých pátracích akciách, hej, keďže častokrát tie pátrčky bežia aj v náročnom teréne, tak oni používajú drony. Jednak my sme im nejakými dronmi prispeli. No a jednak chodíme vlastne aj osobne na tie pátrace akcie. Ja som bol teraz v nedeľu na druhej a, to je úplne, že super chalani. Som bol brutálne zaskočený tým, aká profesionalita je medzi nimi, ako to, ako to je riadené. To neni, že teraz prídeš na lúku a pozrieš sa a asi tam pôjdeme. Nie, nie, nie, to má proste oni majú, oni majú proste aplikáciu, kde sú všetci zaintegrovaní. oni ťa trackujú, vidia, kde si, kde sa nachádzaš. Oni majú vlastne zonáciu, dostaneš od veliteľa zásahu presne, ktorú oblasť máš prehľadať. Je to neuveriteľne koordinované. Je to brutálne profesionálne. Nikto. Ja som bol v teréne od pol piatej do nula dvadsaťdeväť. To je koľko? Sedem hodín? Ani som neveril, jak to prešlo. Tam nikto nepindol, že Ježiš toľko je. To proste to srdce veľké, obrovské, čo tí ľudia do toho dali. Ako aj teraz mám zimomriavky, nevidno, mám košeľu. To je super. Akože podľa mňa aj Štátna polícia sa má čo od nich učiť alebo takéto nejaké zložky, ktoré, hm. To bolo proste brutálne profesionálne.
Mišo Gula: To je super, to potom urobíme nejaký, nejaký príspevček v priebehu týždňa.
Rastislav Sopko: Ja by som vám odporučil Milana Uliča osloviť. Ako vám dávam tým aj odkaz. On je, on je, on je, on je fakt frajer chalan. To, čo vybudovali oni a to proste ako nie je to-- lebo na druhej strane je to tragédia. Hľadáš niekoho, kto zmizol, hej? Kto napríklad nechal list na rozlúčku, hej? A teraz nevieš. Obesil sa, skočil do vody, ja neviem, zadusil sa, ide sa hodiť pod vlak a tak ďalej. Takže to neni, že túžba po senzácii. Hej, ja som to v podstate, ja chodím s nimi preto, lebo to tak nejak cítim, vnímam a ma to vlastne napĺňa, že môžem niekomu nezištne pomôcť. Hej? O tom to je.
Mišo Gula: Máš nejakú info o tom, že či, ja neviem, Česi, Maďari, Poliaci, či fungujú lepšie, horšie, rovnako?
Rastislav Sopko: To neviem v rámci týchto pátrac-- to by som to skôr možno na Milana Uliča je otázka ako na šéfa.
Mišo Ukropec: Výborne, tak ale máme nejaký hintíček.
Rastislav Sopko: Hej, hej. Odporúčam chalani, on je aj taký fajn týpek, taký si myslím, že si sadnete podľa mňa. Tá chémia funguje.
Mišo Ukropec: Sa nám hodia. Daj teraz pre zmenu vieš, musíme kukať aj na čas trošičku, lebo Juro tu musí byť ten prísny, lebo pána Rostomila ho treba strážiť. Daj ty nejaký fun faktíček.
Mišo Gula: Fun faktíček. skončili nám sviatky a minule som sa bavil s jedným kamošom, ktorý z dobrého zdroja mal info o tom, že počas sviatkov by si vraj nemal tvoriť content, lebo-
Mišo Ukropec: Prečo?
Mišo Gula: No lebo že to má len asi štvrtinový dosah oproti bežným dňom. Takže akože takto. Nebolo to, že nemáš tvoriť, ale že ho budeš tvoriť asi zbytočne. A my sme si tak s Mišom k tomu zavolali a hovoríme si-
Mišo Ukropec: To je dobrá sprost.
Mišo Gula: Fajn, fajn, ale my sme kolotočári, nám to je úplne jedno. Takže my sme išli aj počas sviatkov naplno.
Rastislav Sopko: No veď jasné.
Mišo Ukropec: No a-
Rastislav Sopko: Ja som dal tiež dva príspevky cez Vianoce.
Mišo Ukropec: A mal som tam, nehovoriac o Legu, hej, ktoré teda dobre to už je tesne pred Vianocami, ale tam som mal šesť sto neviem koľko tisíc impressions a, a mal som tam ešte ďalší post, ktorý mal tiež neviem koľko sto tisíc. Ako- Postujem v lete, v zime, svátek, nesvátek neriešim, postujem.
Mišo Gula: Ja, ja tiež priamo na Štedrý deň som mal príspevok dvesto dvadsať tisíc alebo koľko videl-
Rastislav Sopko: A dal si príspevok tematicky k tomu, čomu sa venuješ, či taký nejaký, že-
Mišo Gula: Pre mňa je to posvätné. Vždycky o mojej téme.
Mišo Ukropec: S Tominom som mal tréning teraz neviem, či to bolo silvestrovské alebo štedrové, nepamätám si už však ktorý. Dvesto lajky. So synom som bol v gyme.
Rastislav Sopko: Super.
Mišo Ukropec: Sme a to som mu ešte chúďatku rozbil nos.
Rastislav Sopko: To som videl.
Mišo Ukropec: Hovoril. No ale aj ja mám fun faktíček-
Rastislav Sopko: Daj!
Mišo Ukropec: Na tému práve týchto záchranných vecí a podobne le a, a hejterov, že mal som minulý, minulý týždeň som mal post o stavbe Empire State Buildingu. Neviem koľko tisíc lajky, neviem koľko sto tisíc impressions. Druhý najkomentovanejší post tristoštyridsať komentárov, nejaké také číslo, asi pätnásť hejterských. Áno? Ale čo je na tom zaujímavé? Lebo ja som tam použil takú vetu, že Just five men died. Fúúú, to nemôžeš napísať takéto, lebo teda si nectíš ľudský život a takéto tie bullshity, čo neni vôbec pravda. Proste to rok 1910 a vtedy safety a toto to neexistovalo.
Mišo Gula: Straty boli vtedy povolené.
Mišo Ukropec: Ako oni sú aj dneska tie straty. Ale, ale no počúvaj len, že mňa sa títo ľudia zastali. To je na tom zaujímavé, že-
Rastislav Sopko: Že pochopili, jak si to myslel.
Mišo Ukropec: Áno a normálne, že, že, že hejt a pod tým, že pätnásť odpovedí, že kámo, ale to si vôbec nepochopil, jak on to myslel. A sú to ľudia, ktorí netuším kto sú, že nie sú to teraz zo Slovenska kamaráti.
Rastislav Sopko: Jasné, jasné.
Mišo Ukropec: Neviem kto to je.
Rastislav Sopko: Takže cudzí ľudia ho opratali.
Mišo Ukropec: Cudzí ľudia normálne mu napísali, že kámo, nepochopil si, že to je v kontexte doby? Áno, dneska je to neakceptovateľné. To ja beriem rovnako tak, ale pred sto rokmi? Haló! Takže funguje to výborne aj s hejtermi.
Mišo Gula: Ja som mal vče-- ja som mal, už len doplním, včera som mal super diskusiu s jedným hejterom, lebo po tom, čo sme si vymenili asi, asi päť správ on mne, ja jemu v rámci príspevku a na záver som mu napísal, že, že okej, že Logic just left the conversation. Tak mi na to, tak mi na to dlino napísal, že, že ako môžem ťahať do takejto konverzácie logiku. Tak si hovorím ty kokos, tak kam ju mám ťahať, keď nie do konverzácie?
Mišo Ukropec: Emócia vládne, sväton.
Rastislav Sopko: See you next time.
Mišo Ukropec: Pätnásť sekúnd, pe-pätnásť sekundové promo.
Mišo Gula: Moje? Čo moje?
Mišo Ukropec: No to ty vieš čo vieš v tom chcel odpromovať. Máš to free.
Mišo Gula: Jáj.
Mišo Ukropec: Za vstupenky na-
Rastislav Sopko: Dobre, ja by som asi uzavrel našu debatku. Ďakujem za super, hm, rozhovor, dobrá emócia a atmosféra. Sa mi tu páčilo a rád ešte prídem.
Mišo Ukropec: Ty jak sa pozýva!
Mišo Gula: Pozývam vás na Dronetex, páni, a tu naozaj reálne vieme urobiť nejaké zaujímavé podcastové štúdio a budeme tam mať
Rastislav Sopko: plejádu veľmi zá-zauímavých hostí, takže to môže byť celkom zaujímavé. Tak môže byť také osvieženie. Takže vitajte v dronovom svete, páni.
Mišo Ukropec: Pecka, pecka.
Rastislav Sopko: Ďakujeme, tešíme sa.
Mišo Ukropec: S pánom Barnášom, ktorý má len tak na ľuže overhead. Jak sa to môže volať Overhead asi, pretože to má v tom nejakú súvislosť. Vytriešte. Koho by si nám doporučil sledovať?
Mišo Gula: Koho by som doporučil sledovať?
Mišo Ukropec: Na LinkedIne.
Mišo Gula: Fíha, to však vy sledujete všetkých. Čo mám ja neviem koho.
Mišo Ukropec: Dobre, ináč položím otázku: koho máš ty ako nejakého akéhokoľvek gurua, ktorý si myslíš, že stojí za sledovanie?
Rastislav Sopko: Tak tam mám kopec dobrých ľudí, ktorých sledujem.
Mišo Ukropec: No však my chceme len jedného.
Mišo Gula: Napríklad obdivujem Peťa Augustínača.
Mišo Ukropec: Hm. Kvôli obsahu alebo forme alebo štýlu?
Rastislav Sopko: Vieš čo, aj kvôli tomu, že čo proste, lebo poznám jeho príbeh a tiež to nebolo easy.
Mišo Gula: A to je, by sa povedalo, že tento chalan je šaman. Urobil z ničoho niečo. Hej, takže napríklad on.
Mišo Ukropec: Takže Peter Augustinič, hej?
Rastislav Sopko: Hej a on sa mi páči aj tým, že nie je taký preexponovaný a nie
Mišo Gula: je taký, že hej.
Mišo Ukropec: Jak my?
Mišo Gula: Nie, nie, nepovedal by som. Nemá na každom poste selfie. Ja mám sa.
Mišo Ukropec: Výborne.
Rastislav Sopko: Zoberieme sa, tak všetci sme nejakí.
Mišo Ukropec: Dobre, super. Ak by sme mali dať nejaký takeaway na záver,
Mišo Gula: tak možno to, o čom sme sa bavili, že ak máš dnes nejakú kariéru, tak sa neboj budovať svoju značku v tej kariére. Tá kariéra
Mišo Ukropec: sa bežne mení niekoľkokrát za život a obzvlášť v dnešnej hek-hektickej dobe je to brutál vysoko
Mišo Gula: pravdepodobné, že ju zmeníš niekoľkokrát za život. Takže kľudne si buduj osobnú značku v tom, čo robíš teraz. Ak sa o tri roky zmení situácia, tak ju začneš budovať znova. A
Mišo Ukropec: odpáliš to o to jednoduchšie.
Mišo Gula: Ja by som len poslednú vec k tomu dodal. Keď dáš tomu štýl a srdce, tak tí ľudia ti to uveria.
Mišo Ukropec: Ináč to bolo ešte pikoška. Jeff Winter, kamarát zo štátov ex Microsoft. Keď z Microsoftu vyliali spolu s ďalšími desaťtisíc ľuďmi v rámci znižovania nákladov, do troch dní mal dvadsaťosem pracovných ponúk. Dvadsaťosem. Napísal: „Som free, drp.“ Dvadsaťosem.
Mišo Gula: Any question? No.
Mišo Ukropec: Ako kto to nechápe-
Mišo Gula: Dobre, dobre, ale to je, vieš.
Mišo Ukropec: Však ale preto, že máš dvadsaťosem. Potrebuješ jednu.
Mišo Gula: To je, to je ako keď Mila Kunis napíše, že včera som sa rozišla. No tak ako-
Mišo Ukropec: Kto?
Mišo Gula: Taká celkom pekná herečka.
Mišo Ukropec: Musím sa pozrieť.
Mišo Gula: Ďakujeme Rasťo, že si prišiel, bolo to, bolo to super. Tešíme sa, že sme tu mali legendu slovenského Linkedinu.
Rastislav Sopko: Ježiš, to znie jak, dobre.
Mišo Ukropec: A potom budú nejaké, nejaké selfíčkové ale. Vytrieštené. Díky ti. Čaute.
Mišo Gula: Díky, čaute. Ahojte.