Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#5851 min

#58 - hosť Radoslav Sekerka - box, biznis, HR

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťa tentoraz priviedol Mišo Ukropec: Radoslav Sekerka z personálnej a vzdelávacej divízie DEKRA je podľa neho dôvod, prečo je vôbec na LinkedIne. Spoznali sa pri manažérskych konferenciách aj v boxerskom gyme, kam Ukropec Radoslava kedysi priviedol. Mišo Gula priznáva, že aj on s DEKRA spolupracoval – v časoch „podnikateľskej naivity“, keď cez personálnu agentúru hľadali ľudí do finančného sprostredkovania. Radoslav hovorí, prečo je box šport gentlemanov, a moderátori rozoberajú zápas Mika Tysona s Jakeom Paulom. Potom vysvetľuje, ako firmu, ktorú mal vybudovať len na Slovensku, rozšíril do Česka, Maďarska a Poľska. Porovnáva trh práce: keď v roku 2001 končil vysokú školu, nezamestnanosť bola okolo dvadsať percent a mzdy okolo 400 eur, dnes firmy bojujú o ľudí a na Slovensku oficiálne pracuje vyše 114 tisíc cudzincov. Debatuje o Nemecku ako lokomotíve ekonomiky, o strachu z kríz a o tom, prečo je zástancom hodnotenia podľa výkonu – Ukropec zas kritizuje „leadershipové rozprávky“ o benefitoch. Na záver prinesie príbeh z náboru, ktorý ukazuje, aký rozdielny môže byť pohľad na prácu.

Hlavné myšlienky

  • Box je podľa Radoslava šport gentlemanov – má jasné pravidlá a súperi si po zápase vedia podať ruku.
  • Personálna agentúra podľa Gulovej skúsenosti nevyrieši nábor do biznisu, ktorý nemá atraktívne podmienky; Radoslav dodáva, že nie všetky pozície sa dajú obsadiť.
  • Radoslav uvádza, že v roku 2001 bola na Slovensku nezamestnanosť okolo dvadsať percent a vyše pol milióna nezamestnaných; dnešný trh práce je podľa neho splnený sen vtedajšej generácie.
  • Podľa jeho čísel na Slovensku oficiálne pracuje vyše 114 tisíc cudzincov a ich počet bude rásť.
  • To, čo sa deje v Nemecku ako najväčšom exportnom trhu, sa podľa Radoslava odzrkadlí aj na Slovensku.
  • Radoslav je zástancom hodnotenia podľa výkonu; rola lídra podľa neho nie je byť najväčším odborníkom vo všetkom, ale ťahať tím a pýtať si spätnú väzbu.
  • Na manažérskych konferenciách sa podľa neho hovorí najmä o úspechoch, hoci aj chyby sú cenné.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Mnoho ľudí si myslí, že box je násilný šport, ale to je šport gentlemanov.
— Radoslav Sekerka
Rola lídra je ťahať, nie byť najväčším odborníkom v každej oblasti, to sa ani nedá.
— Radoslav Sekerka
Staré dobré boxerské pravidlo hovorí, že za každú ranu mám vrátiť dve.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

🎙️ Nový diel podcastu je tu! Tento raz sa rozprávame o sile networkingu, podnikateľských začiatkoch a o tom, ako sa vyrovnať s úspechmi aj neúspechmi. Hosťom je Radoslav Sekerka, ktorý sa s nami podelí o svoj pohľad na trh práce, vedenie tímov a čo nás čaká v budúcnosti.

🔸 Čo sa dozvieš:

Ako vznikajú pracovné príležitosti na Slovensku a v zahraničí.

Prečo je box šport džentlmenov.

Ako vyzerá manažérska zodpovednosť v dobrých aj zlých časoch.


💬 Máš otázky alebo vlastný názor? Napíš do komentárov!📢 Nezabudni dať LIKE, SUBSCRIBE a zazdieľať video s kamarátmi!


#Networking #Biznis #Podcast

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 42 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Radoslav Sekerka: Mnoho ľudí si myslí, že box je násilný šport, ale to je, šport gentlemanov. Trh práce roku 2024 je pozitívnym snom trhu práce z roku 2001. Všetci sa tvária ako manažéri, keď sú dobré časy. Tu nám Miška potľapkam, že super vedie firmu, druhého Miška potľapkam, že takisto sa mu veľmi darí. Je úplne super líder. Ale keď príde kríza a má komunikovať svojim zamestnancom, že chlapi nemôžeme dvíhať platy-

Mišo Ukropec: Staré dobré boxerské pravidlo hovorí, že za každú ranu mám vrátiť dve. Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: No nazdar polo- polotočár.

Mišo Ukropec: Polotočár.

Mišo Gula: Nazdar, kolotočár.

Mišo Ukropec: Už nie si pešáčik.

Mišo Gula: A čo som pešáčik teraz?

Mišo Ukropec: Telátko. Čau, čau.

Mišo Gula: Nie, nevyšlo. Nevadí.

Mišo Ukropec: No nevadí, ale tak už sme kolotočári, my si to môžeme dovoliť.

Mišo Gula: A rozhodne nemáme čas na to, aby sme to vystrihovali, takže-

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Nech je to tam naplno.

Mišo Ukropec: Bo neni čas, hej, to.

Mišo Gula: To ostrava city, tak hovor. Už viem, čo myslíš.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Koho si nám tu dneska priniesol?

Mišo Ukropec: Dneska som doniesol hosťa ja, lebo som si uvedomil, že vďaka nemu som na LinkedIne.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Je to tak asi, no možno aj viac ako desať rokov. Neviem, že jeho kolega, Maťo Balažík, že on ako robí biznis cez ten LinkedIn a ja kukám, že čo to, de to, daj mi, nech sa na to pozriem. Kukám, jak cez to robí. Potom dlho, dlho to stálo. No a ten zbytok, tak to už je len história.

Mišo Gula: No predstav si, že s naším hosťom ja sa tiež poznám a tiež máme, starú históriu za sebou.

Mišo Ukropec: Vážne?

Mišo Gula: Mal som také obdobie, veľkej podnikateľskej naivity, keď sme začínali taký biznis, ktorý nikto nerobí, že finančné sprostredkovanie a reality.

Mišo Ukropec: Aha.

Mišo Gula: A skrsla nám taká myšlienka, že osloviť Dekru na to, aby nám zháňala ľudí. väčšiu chujovinu som nikdy akože ne- nevymyslel.

Mišo Ukropec: Teraz myslíš tú Dekru alebo myslíš-

Mišo Gula: Nie, myslím, myslím za prvé ten biznis a za druhé to, že hľadať to cez, cez, é-

Mišo Ukropec: Personálnu agentúru.

Mišo Gula: -cez personálnu agentúru. Lebo pri všetkej profesionalite, ktorú oni do toho dali, čiže akože nič zle nehovorím na samotnú agentúru, tak jednoducho to takto nefunguje. Proste ten, ten biznis zháňania ľudí, obchodníkov do, do takýchto profesií proste funguje úplne inak a možno, že sa aj toho-

Mišo Ukropec: No tak sa to môžeme dotknúť. Radoslav Sekerka. Čau, čau.

Mišo Gula: Čau Rado.

Radoslav Sekerka: Ahojte, Mišo a Mišo, ďakujem pekne za predstavenie a je mi cťou, že ste ma pozvali do tohto podcastu. Hovorím konečne.

Mišo Ukropec: No pozri, už keď si pôvodcom tohoto môjho sociálno-sieťového dobrodružstva, ne- ne- neviem, či vedomým, asi môž-- pamätáš si ten rozhovor?

Radoslav Sekerka: Ja si to pamätám veľmi dobre, lebo to bolo prepojenie nielen LinkedInové, ale vtedy ešte aj konferencií, ktoré sme manažérske konferencie organizovali a vtedy sme komunikovali spolu a bolo mi cťou, že Mišo prišiel prednášať už pred tými rokmi rokúcimi na našu konferenciu Manažment bez kravát.

Mišo Ukropec: A mal som, že najlepšiu prednášku roky, kámo.

Mišo Gula: Ty si už niekde mal, nie najlepšiu prednášku?

Mišo Ukropec: Vieš čo? Áno, na Web Summite to som tak pojebaný, že to ako som utiekol z toho stageu, normálne som zdrhol.

Radoslav Sekerka: No u nás si ako zapôsobil. Takže bol si veľmi šikovný.

Mišo Ukropec: Tak vieš, u vás som natrénoval, ale potom vieš, máš úspech a potom je ten spech a potom je pech a potom je ech a nakoniec No tak na tom Web Summite som mal to a aby som potom zase, zase zapracoval a vrátil sa tam, kde to bolo.

Mišo Gula: Neodhadol si váhovú kategóriu, hej?

Mišo Ukropec: Vieš čo, nie. Tam sa mi stala iná trápna vec, že keď máš tieto startupistické pitchovačky, tak vieš, ten pitch má väčšinou také, že dve minúty, tri minúty, štyri minúty a takto a máš čo len nejakú prezošku alebo niečo. Lenže toto bola taká pitch competition, že mal si deväťdesiat sekúnd, to je akože čas ako dostatočný. Lenže nebola možnosť mať prezošku. Takže ideš len akože iba verbálny prejav. A ja som si vymyslel akože super vec, že však Twins.io je vidieť na telefóne, tak ja to ukážem ako z telefónu, že čo my robíme. Lebo si videl iných speakerov na iných stageoch, čo mali headsety. Tak hovorím si fajn, lenže ja som dostal do ruky mikrofón a teraz v jednej ruke telefón, v druhej ruke mikrofón. Nech sa páči. Počúvaj, to tak rozhodilo, že do pytľa a normálne som zdrhol potom, akože dal som to a normálne som zdrhol potom zo stageu. Ešte Mirka mi to celé natočila a hovorím: „Miri, ukáž telefón, delete, delete.“ Ešte aj s tým vymazaním som to vymazal, aby nebol dôkaz, že som takto niečo poodnil a že strašne. Ale hentá konferencia u Rada bola super. Ja som bol posledný a bolo ešte štyridsať minút otázky a odpovede, to som nechápal. O štvrtej poobede.

Mišo Gula: Tak dúfam, Rado, že som ťa ne- neurazil to pripomienutím tej storky a, a nejakým takým mojím zho- zhodnotením danej situácie.

Radoslav Sekerka: Nie, nie, nie. Ono je to naozaj tak, že nie všetky pozície sa dajú obsadzovať a pozície, samozrejme, keď sa obsadzujú, tak musia byť nejaké podmienky, aj finančné, aj pracovné a tak ďalej, ktoré musia byť atraktívne pre tých kandidátov. A toto bol projekt, ktorý, bol taký štandardný, nebol príliš úspešný, priznajme to, tak ako Mišovi sa nepodarilo vystúpenie na niektorej konferencii napríklad, v Dekre sa to podarilo, takže to bolo ok. Čiže to je úplne v poriadku. Ako my tiež radi spolupracujeme s firmami, kde, vieme nastaviť štandardy obsadzovania pozícií a vieme o tom komunikovať do budúcna. A vtedy sme sa veľmi priateľsky rozišli a ten biznis model, ktorý sme mali vtedy bol, bol ok a ja som s tým bol spokojný a tým, že si spomenul-

Mišo Ukropec: Tak ste rozdychávali.

Radoslav Sekerka: Bol to nejaký pokus, ktorý nevyšiel, ale Zase iné pokusy s tvojimi business partnermi vyšli a doteraz spolupracujeme. Takže v Prešove máme veľmi dobre zapustené korene musím povedať a ako aj Prešov je také mne srdcu blízke mesto, lebo v podstate je to moje také tretie najobľúbenejšie mesto na Slovensku.

Mišo Gula: No veď povedz prečo.

Radoslav Sekerka: Vzhľadom k tomu, že som tam päť rokov študoval a strávil som tam asi najkrajšie časy vysokoškolské. Ono-

Mišo Ukropec: A vyzerá tak nevinne.

Radoslav Sekerka: Ja som taký úplne nevinný.

Mišo Gula: Myslíš tak nepostihnutý Prešov?

Mišo Ukropec: Presne, presne, presne. Ako ty si taký babyfejsíček, ale strašne klame ten jeho baby face.

Radoslav Sekerka: No iba aby som uzavrel ten Prešov, že je to super mesto na život, je to super mesto na štúdium. Mám tam veľa obchodných partnerov, pozdravujem všetkých a myslím si, že kto má možnosť byť na východnom Slovensku a kto nenavštívil Prešov, tak tam choďte.

Mišo Gula: Chlapi a viete koho môžeme spomenúť? Lebo my máme jedného spoločného menovateľa a to je náš kamarát Matúš Černický.

Radoslav Sekerka: Určite áno.

Mišo Gula: Lebo ten nás dal dokopy. Ten nás dal dokopy a aj ten dal aj nás dokopy.

Mišo Ukropec: Zas na všetkých sekerka. Do pytľa!

Radoslav Sekerka: No toto sa mi častokrát stáva. Ja poznám strašne veľa ľudí.

Mišo Ukropec: Tato sekerkovská mafia.

Radoslav Sekerka: Ďakujem, ďakujem, beriem to ako pochvalu, chlapi.

Mišo Ukropec: Je to tak. Však ja mám potom aj dobrý fun factíček na záver, ktorý sa týka teba len sprostredkovane. Ale teda máme, lebo to možno ešte kým dôjdeme k tomu samotnému DEKROVANIU, lebo teda tieto ejdžaristické veci to neni jediná vec, ktorú DEKRA myslím teraz tá slovenská robí. Tak ten jeho baby face je tým zaujímavý, že ale Rado aj akože boxuje.

Radoslav Sekerka: Áno.

Mišo Ukropec: A teraz, keď sa naňho kukneš, tak kukneš, že čo? Tento? Toto? Však sa kukni, jak vyzerá. Hej? No lenže keď chodil boxovať ešte aj teda ku mne, lebo však tak si vlastne začínal, že ja som dával ešte kedysi dávno, dávno, ako som dával hodiny. Hej, tak normálne kámo, akože zarputilej, akože nik krok späť sviňa. Proste nadrbeš mu a on akože stojí. Neviem, či si mi ty niekedy padol. Iní padli, ale mám taký pocit, že ty s tým svojím nevinným ksichtíkom, že-

Mišo Gula: Si mu nevysvetlil pravidlá, že keď ty mu dáš, takže on má ísť k zemi?

Mišo Ukropec: Vieš čo? Nehráme úplne tú tenisovú hru, že pán tréner vždycky so Zverencom prehrá.

Radoslav Sekerka: No musím povedať, že nepadol som, ale musím férovo priznať, že nepadol som, lebo Mišo do toho nedával všetku energiu, lebo naozaj je to, je to pán boxer a proste priviedol ma k tomuto športu a veľmi ti za to ďakujem. Ja mám k tomu takú dobrú storku, lebo ja v podstate ako dieťa som ešte s otcom začínal boxovať. Párkrát som bol boxovať v Martine. To bol taký tradičný šport, ale moja mama, teda lekárka sa bála, že synov proste, že ja by som v podstate nejakým spôsobom sa tomu nevenoval, tak som to nechal. Ale ten box stále vo mne bol. S otcom sme sledovali Mika Tysona v osemdesiatych rokoch, potom deväťdesiatych Lennoxa Lewisa a ja neviem, Evandera Holyfielda a tak ďalej a tak ďále. Nechcem tie mená nejako tuná spomínať extrémne, ale potom, keď sme s Mišom dlhé roky spolupracovali, zabezpečovali ste pre nás softvérové riešenia veľmi kvalitné, tak stále mi-

Mišo Ukropec: Ďakujem. Tento program vám-

Mišo Gula: To už máme prednahraté, to tam pôjde, neboj sa.

Radoslav Sekerka: Ale je to pravda. Je to pravda. Ja si za tým stojím. Ale naozaj, Mišo mi stále vravel boxujem, kickbox robím a tak ďalej a tak ďalej. Poď to vyskúšať a ja som si povedal, že prečo nie? Je to ja neviem, ja neviem dvanásť, trinásť, možno viac rokov dozadu.

Mišo Ukropec: To je už dlho.

Radoslav Sekerka: Je to strašne dávno a potom som v podstate trošku sa tomu nevenoval a pred pár rokmi som sa k tomu vrátil tiež na odporúčanie Miša. Peťa Šimka si mi odporúčal vtedy a je to super špičkový tréner v Hanumane a veľmi rád tam chodím, lebo my sme takí ako keby manažéri všetci tuná alebo nejakí majitelia firiem, manažéri a všetci sa tak tvárime príliš oblekovo a tak dôležito a tak ďalej. Ale človek, keď príde do gymu-

Mišo Ukropec: Nepovedz, že my.

Radoslav Sekerka: Ale keď ideš do gymu, tak tam ste si všetci rovní, či je niekto riaditeľ alebo niekto je asistent alebo ktokoľvek.

Mišo Ukropec: Alebo nejaký mafia, špagety, čierny kynel, lebo aj taký sa občas akože objaví, že nie sú tam len ako slušní chlapci.

Mišo Gula: Že pesťička na pusinke úplne nerozlišuje level manažmentu.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, ale vieš, čo je cool? Že, že keď prídeš do gymu v tých podvečerných hodinách, keď sú normálne tréningy, tak tam proste vidíš celú skladbu od pätnásť do štyridsať, päťdesiat výnimočne ako hej? A povedzme, že všetky sociálne vrstvy. Ale keď prídeš do gymu, že desať, jedenásť, dvanásť o siedmej ráno, tak pred gymom máš géčkové Mercedesy, Audiny, proste všetko také, lebo páni manažéri chodia proste sa otlkať, chodia makať, lebo jednoducho, keď sa bavíme o všetkých tých leadershipových rozprávkach, držíme sa za ruky a pomáhame si. Jasné, jasné. Áno, ale potrebuješ vedieť niekomu fláknuť.

Mišo Gula: No aj, aj pocítiť, aké to je dostať jedno.

Mišo Ukropec: Áno.

Radoslav Sekerka: Je to, je to perfektný šport, lebo mnoho ľudí si myslí, že box je násilný šport, ale to je šport gentlemanov. Naozaj má pravidlá, má priestor, v ktorom sa to odohráva a naozaj, keď sa aj čokoľvek stane, tí ľudia si vedia podať ruky. Samozrejme, neberme to, že čo sa deje teraz v tom modernom svete boxu, kde po sebe pokrikujú, bijú sa a tak ďalej, ale proste keď berieme box ako šport, je to šport gentlemanov.

Mišo Ukropec: Preštok je marketing. Hej?

Radoslav Sekerka: Určite áno.

Mišo Gula: No ale keď si už spomenul toho Mika Tysona, tak mi povedzte, či ste pozerali alebo zachytili ten svetový súboj-

Mišo Ukropec: Ja som si to nepustil.

Mišo Gula: Vážneho influencera.

Mišo Ukropec: Ja som si to nepustil.

Mišo Gula: Jakea Paula.

Mišo Ukropec: Ja som videl nejaké shorty, ja som si to, ja som normálne som si to nepustil, že ja chcem mať Mika Tysona zapamätaného ako šelmu, nie ako niekoho, kto sa tam šetrí.

Radoslav Sekerka: Ja som si to pozrel. V podstate naozaj bol to skôr taký film. Alebo proste ja si myslím, že ešte ten Mike Tyson aj v tomto veku naozaj by dokázal byť oveľa aktívnejší v tom ringu ako predviedol.

Mišo Gula: Bol to ťažký performance za mňa a s jasne dohodnutou štruktúrou a

Mišo Ukropec: koncom

Mišo Gula: a z niekoľkých pozícií, z niekoľkých videí bolo vidno, že sa musel držať a ako zabil by toho chlapca tam. To aj, aj o

Mišo Ukropec: pätnásť rokov ho zabije ako-

Radoslav Sekerka: To aj to hryzenie rukavíc, aj to ako proste on by ho mohol atakovať hocikedy proste. Naozaj mne bolo toho Mika Tysona ľúto, keď som to videl.

Mišo Ukropec: Don't forget the money.

Mišo Gula: Tak, tak tých tridsať či štyridsať mega, čo za to dostane ako.

Mišo Ukropec: Ináč Mike Tyson je a potom už teda prejdeme aj akože k práci. On je normálne, že do knižky od Carol Dweckovej Mindset, keby robila nie že druhé vydanie, tak kľudne Mika Tysona tam môže pichnúť, lebo brutálny mindset na začiatku, keď bol ešte teda akože povedzme, že prepätý magor potom, že totálny pád, čo ho tá žena tam zradila. Hej, lebo teda ľudia si mysleli, že on tam, že znásilnil svoju vlastnú ženu. To neni pravda. On má dvoch iných chlapov ešte poslal do basy za tieto fiktívne obvinenia. Hej, to je že mrcha mrcha. Takže odsedel si v base prepad, došiel o všecky peniaze a teraz znova vyraketovaný hore zarába že milióny. Proste otočil ten svoj život o stoosemdesiat stupňov. Akože veľký rešpekt z takej žumpy, lebo že on je z Bronxu.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: To je proste, že Luník deväť krát osemdesiat. Hej, denne sa tam zabíja na ulici, proste ne-neprejdeš bez cez hood, aby si ako nebol ataknutý niekým.

Mišo Gula: On to ináč aj vo videách pred predtým, akože pred tým súbojom s Jakeom Paulom hovoril, že ten rozdiel je jednoduchý, že že Jake Paul je proste influencer, markeťák, neviem čo. On je proste zvyknutý zabíjať. On proste je zviera, ktoré bolo vychované v divočine.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Mišo Gula: Proste

Radoslav Sekerka: to nie je odrbeš. Ten zápas pochopí len ten, kto trošku aspoň boxoval naozaj, lebo tam vidíš ten level tej

Mišo Gula: seniority alebo

Radoslav Sekerka: tej skúsenosti v tom boxe naozaj. Keď trénuješ ak-akýkoľvek bojový šport a proste myslíš si, že už si majster sveta, oni ťa potom postavia do toho ringu k nejakému takému priemernému fighterovi a ten ti to veľmi rýchlo vysvetlí, kde sa nachádzaš. A to je naozaj len priemerný slovenský fighter. Nie je to nejaká európska úroveň, nie je to nejaká svetová úroveň. Čiže

Mišo Gula: naozaj za mňa

Radoslav Sekerka: videl som rád Mika Tysona, ale bolo mi ho ľúto, že to bolo také trošku zinscenované podľa môjho názoru.

Mišo Ukropec: Tak preto som si to nepozeral.

Mišo Gula: Asi asi hej. Ja si ho pamätám alebo moje prvé spomienky naňho sú, keď ho mali pustiť z basy, tak to viem, že vtedy sa hovorilo o tom, že počas toho, jak bol v base, tak že, že mal zákaz používať päste, lebo že by to bolo považované za za útok strelnou zbraňou. Vyslovene, že ako smrťaciaca zbraň bol považovaný jeho úder. A keď ho pustili, tak mal ten taký prvý fight, čo akože veľký návrat po-po väzení a tak ďalej.

Mišo Ukropec: S takým tým ozveneným, to bol nejaký Austrálčan.

Mišo Gula: Už nepamätám, ale to trvalo že, že trinásť sekúnd alebo koľko. To bola rychlovka. No to sme pozerali o tretej ráno v televízore. Čakali sme na to neviem koľko.

Mišo Ukropec: Presne, presne.

Mišo Gula: Kým sa to stane. Zrazu sa to začalo, skončilo to. My sme to pozerali na Martinských Holiach na chate s mojím otcom a my sme ostali v údive ešte päť minút po skončení toho zápasu, lebo neverili sme, že už to skončilo.

Mišo Ukropec: To bolo to proste

Mišo Gula: začiatok. A teraz tu tu tu jeden hak, druhý jak tretí a buch koniec. To bola rychlovka.

Mišo Ukropec: Tak kto v živote nedostal bombu od špičkového fightera, tak to vôbec netuší, ako je to s kladivom po hlave. Ináč a kým tým premostíme naspäť k DEKRE, že teda neprišli sme sa

Mišo Gula: baviť o boxovaní, keď teda

Mišo Ukropec: je mi to srdcu blízka téma, tak mali sme tu už jedného ďalšieho alebo teda jedného a ďalšieho zároveň dekrátskeho pacienta,

Mišo Gula: ktorý tiež boxuje

Mišo Ukropec: a to je Andrej Hrabovský, komicky môj spolužiak z gympla a on tiež si akože bacne a tiež je dneska dekrák, aj keď teda ten STKáčkov. Áno, on je

Mišo Gula: riaditeľom DEKRA Slovensko a ja zastupujem

Radoslav Sekerka: DEKRA Arbeit na Slovensku. To znamená, my sme tá časť DEKRY, ktorá sa venuje ľudským zdrojom, výberom zamestnancov, vzdelávaniu zamestnancov a ostatným HR službám. Napríklad robíme rôzne audity, robíme prieskumy platov a veľmi úspešne robíme mzdové účtovníctvo pre firmy. Takže naša časť DEKRY je tá, ktorá sa

Mišo Gula: venuje ľudským zdrojom.

Mišo Ukropec: Výborne, tak self speech si si dal a teraz-

Mišo Gula: Musel som.

Mišo Ukropec: V pohode, v pohode. Fakturačné údaje máš, Mišo?

Mišo Gula: Všetko bude tak, ako má byť. Dajte deväťdesiatdňovú splatnosť potom faktúry.

Mišo Ukropec: Držíme sa korporátnych pravidiel. A prosíš si to od konca mesiaca nasledujúceho alebo?

Mišo Gula: Dajte to do decembra. Počúvaj, pod touto značkou je tu už druhý. Normálne celoročnú faktúru mu pošleme tých našich partner shipov, čo sme teraz

Mišo Ukropec: vymysleli a to.

Mišo Gula: Vynikajúco. No lebo ty si povedal, že DEKRA Arbeit. Hej? Snáď to neni, že Arbeit macht frei Slovákaj und Deutschland. Ty vole, ja som si to chcel odpustiť tento debilný vtip a ty si ho naplno. Je nemiestny, ale keďže sme na mieste politicky

Radoslav Sekerka: nekorektných vtipov, dá sa to akceptovať. Ale nie, nie, nie je to. Toto je téma, ktorú ja nechcem otvárať.

Mišo Ukropec: Takto ale takto, že premenovali ste sa na DEKRA Arbeit už oficiálne?

Radoslav Sekerka: Nie DEKRA Arbeit je v Nemecku oficiálny názov. My máme lokálny slovenský názov, pod ktorým fungujeme DEKRA kvalifikácia, poradenstvo. To je agentúra DEKRA Development. To sú vlastne všetky vzdelávacie a rozvojové

Mišo Gula: aktivity a takisto HR služby, ktoré poskytujeme. Nepremenovali sme to na DEKRA Arbeit.

Mišo Ukropec: Tak, lebo to ma tak trošku zmäto. Preto som sa toho chytil, lebo si hovorím, že premenovali firmu a opýtam sa. Dobre.

Mišo Gula: Dobre si spravil.

Mišo Ukropec: No ale ty si pán šéf, lebo ty síce a to asi preto si povedal, že DEKRA Arbeit, lebo ty si neni iba na Slovensku pán šéf.

Radoslav Sekerka: Nie, ja som v podstate zodpovedný za štyri krajiny v rámci Vyšehradskej skupiny, by som to tak nazval Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Á, aktívny som ako taký poradca aj pre rakúsky trh, pre moju kolegyňu a spolupracujeme veľmi intenzívne na nemeckom trhu s naším headquarterom. V podstate ja som sa k tomu dostal takým zaujímavým spôsobom, že pôvodne som mal vybudovať len firmu na Slovensku. To bol taký ten pôvodný zámer. No ale už keď sa to začalo dariť zo začiatku, tak potom som išiel do Českej republiky, kde som v podstate založil ďalšiu firmu, ktorá-

Mišo Ukropec: To si vlastne s Matúšom, nie?

Radoslav Sekerka: Úspešne pôsobí s Matúšom Černickým, ktorého ste spomínali. Týmto by som ho chcel pozdraviť. Je to doteraz môj veľmi dobrý obchodný partner a skvelý človek. A, a potom v podstate došlo k tomu, že v Maďarsku sme potrebovali zreorganizovať existujúcu firmu, tak zase som sa vybral do Maďarska. Tam som to zreorganizoval. Doteraz to funguje a už keď sme zreorganizovali aj to Maďarsko, tak poľský trh sa nám javil ako veľmi zaujímavý. Mali sme, máme medzinárodných klientov, ktorých sme vedeli obslúžiť alebo ponúknuť im naše služby v Poľsku. Tak som išiel vlastne do Poľska. Bolo tam jedno také špecifikum, že ja som nechcel ísť do Varšavy z takých dvoch dôvodov. Jeden bol taký čisto ekonomický, že Varšava je skôr také administratívne centrum a vlastne my skôr sa venujeme tým obchodným, výrobným firmám, logistickým a tak ďalej. Takže zvolili sme Krakov ako mesto, kde blízko sú Katovice, Wroclaw a tak ďalej. Tá línia v podstate toho južného Poľska by som to tak nazval, a tam sa nám podarilo takisto vybudovať úspešnú firmu a som riaditeľ pre strednú Európu, hej, keď to tak nazvem.

Mišo Gula: No a to, že je to asi o tri hodiny jazdy autom bližšie ku Bratislave, s tým nemal, že?

Radoslav Sekerka: Aj to bol, to bol taký čisto súkromný dôvod. To je ten, ktorý som teda chcel a zabudol povedať. Je to bližšie, ale ja cestujem napríklad do Krakova cez Brno a Katovice, lebo idem stále po tých diaľniciach. Je to oveľa rýchlejšie. No a keď si chcem vychutnať zasneženú krajinu, tak sa vraciam cez Oravu, potom cez Žilinu a v podstate idem do Bratislavy.

Mišo Ukropec: No a hlavne v Poľsku sa zďaleka tak nerieši maximálna povolená rýchlosť ako na Slovensku.

Radoslav Sekerka: Ja sa nechcem dotýkať pokút, lebo ja niekedy si myslím, že, hm, je to také náročné u mňa, lebo veľa cestujem, tak sem-tam sa stane, že nejakú tú pokutu zaplatím.

Mišo Ukropec: Ja keď som predišiel do služobky z Nemecka, ja som zistil, že tí, tí Rakúšaci, keď som prešiel z nemeckej diaľnice na, na rakúsku stranu a sme teda ako z Mníchova sme išli, takže spočiatku to sú také, také tie akože okresky Rakúska, až potom je diaľnica. Ale ja som si udržal ten nemecký majcit a tí Rakúšania museli byť úplne hotoví z toho, veda.

Radoslav Sekerka: Ale čo? Nedali ti pokutu alebo čo?

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie. Vieš, pokuty sú vtipné v Rakúsku. Oni majú nižšie pokuty ako na Slovensku, prosím ťa.

Radoslav Sekerka: Tak už sme niekde ďalej zase.

Mišo Ukropec: Oni idú po množstvách, vieš. No ale prečo ja sa pýtam? Takže sales pitch si si dal fajn, ale mňa tu zaujímajú také akože veci, že, že ako ho dneska hodnotíš? Lebo teda v dekrése si koľko?

Radoslav Sekerka: Osemnásť a pol roka.

Mišo Ukropec: Osemnásť a pol. Dobre, ja som sa dozvedel, že to už neni dvadsať skoro. Okej. Ako sa vyvinul trh na Slovensku za tých, a dobre počkaj, predtým si robil v HR aréne. Tá firma ešte existuje?

Radoslav Sekerka: Ešte, ešte existuje. Zlučila sa s inou firmou tá predtým.

Mišo Ukropec: Dobre, kde sme sa my vlastne zoznámili.

Radoslav Sekerka: Áno, áno, presne tak.

Mišo Ukropec: Ale tí nezaplatili, takže.

Radoslav Sekerka: No, musím povedať, že to je zaujímavé na tej našej spolupráci, že my sme spolupracovali už dvadsať rokov dozadu-

Mišo Ukropec: Áno.

Radoslav Sekerka: V tom biznise a vytrvalo to biznis priateľstvo, hej, tak isto ako s Mišom sme spolupracovali v minulosti a doteraz sme v tom biznis kontakte. To je dôležité povedať, lebo v podstate niekedy sa na tom trhu ako keby objavia ľudia, také tie rychlokvašky, hej, proste že zažiari, všade ho je vidno a zrazu zanikne. Ja už som tých ľudí ako na tom trhu práce na Slovensku, v Čechách, dekade videl ako veľmi veľa. Ako sa zmenil ten trh práce? Zmenil sa radikálne, ale to je prirodzené, lebo zmena je normálna. Hej, my neustále sme v procese zmeny. Aj keď sme sa narodili, boli sme malí, vyrástli sme, teraz sme dospelí a tiež zostarneme. Ale ten trh práce sa výraznejšie zdigitalizoval. Proste prešlo sa na rôzne formy virtuálnych interví, hej, predtým sa robili fyzické tie intervízia. Kandidáti sú iní na tom trhu práce, ktorí v podstate prichádzajú, pretože majú väčšiu mieru znalosti jazykov, napríklad väčšiu mieru medzinárodných skúseností, či už študijných alebo pracovných. Takže ten trh práce sa zmenil. A ja keď to mám tak zhodnotiť, možno som to chcel aj trošku neskôr spomenúť, ale, ale poviem, že my vlastne žijeme, trh práce roku 2024 je pozitívnym snom trhu práce z roku 2001. Vysvetlím túto komplikovanú vetu.

Mišo Ukropec: No daj.

Radoslav Sekerka: Ja keď som študoval na vysokej škole a končili sme v roku 2000, 2001, tak sme sa bavili so spolužiakmi, že panebože, čo nás to čaká? My končíme vlastne vysokú školu. Vlastne mysleli sme si, že už nám končí život. Hej, tým pádom. Lebo budeme musieť pracovať, bude to niečo strašné.

Mišo Ukropec: V pohode.

Radoslav Sekerka: Ale vraveli sme si, preboha, kam to vlastne ideme? A predstavte si, v roku 2001 bola nezamestnanosť dvadsaťpercentná. Reálne tu bolo viac ako päťstotridsaťtisíc nezamestnaných.

Mišo Ukropec: Prepáč, ja si pamätám, že keď boli na školách také tie kariérne dni, to boli, že také fighty dostať sa do nejakého Accentureu alebo Deloittuu alebo neviem do týchto veľkých firiem, že normálne si nechápu, že stovky ľudí sa tam hlásili.

Radoslav Sekerka: No presne, presne tak. Toto sa zmenilo. A keď si zoberieme, že viac ako pol milióna nezamestnaných a minimum cudzincov tu pracovalo, hej, a proste mzda bola niekde na úrovni štyristo euro, to je ten rok 2001. A keď sa pozrieme na rok 2024, tak my tu máme, ja neviem, päť celá dva, päť celá tri percentnú nezamestnanosť-

Mišo Ukropec: Nula.

Radoslav Sekerka: V porovnaní s dvadsať percentom. To je v podstate nula vzhľadom na štruktúru obyvateľstva, ktorú tu máme a ochotu pracovať, samozrejme. A potom priznávať, že pracujem pred štátom, lebo

Mišo Ukropec: Ale päťpercentná nezamestnanosť, to už reálne, že nula.

Radoslav Sekerka: To je áno, to je aj teória ekonómie hovorí, že ja neviem tri, štyri percentá ľudí vlastne nikdy nebudú pracovať, ale v každom štáte to nie je len špecifikum Slovenska. Napríklad v Českej republike sa im to podarilo znížiť, hej, niekde okolo dvoch percent alebo dva a pol percenta. Ale naozaj ten, ten trh práce je taký, že Nie sú tu žiadni tí, disponibilní kandidáti, ktorí by boli voľní na tom trhu práce. A takisto ja neviem, počet tých, pracovných miest napríklad, ktoré sú tu vytvorené teraz, že na Slovensku teraz pracuje celé 2,6 milióna ľudí, ale v roku 2001 pracovalo len 2,1 milióna ľudí. Čiže tu je o pol milióna pracovných miest vytvorených viac. Takže naozaj, keď si to pozrieme, keď sa pýtaš na zmenu toho trhu práce, tak naozaj on sa zmenil radikálne. Ale ak by sme si mali niečo priať v roku 2001, tak by sme si priali súčasnú situáciu. Ja viem, že ja som taký ako optimista, hej, proste normálne-

Mišo Ukropec: To je motor podnikania.

Radoslav Sekerka: Pozitívny človek, hľadám riešenia, nehľadám problémy, snažím sa vyjsť zo všetkých problémov. Ale keby sme si mali niečo priať v roku 2001, tak je to, čo sme dosiahli. Čiže my, tá generácia sedemdesiatych, osemdesiatych rokov sme si svoje odmakala, tak dávame šancu teraz nasledujúcej generácii. Môžeme to o dvadsať rokov vyhodnotiť, kam to dotiahneme.

Mišo Ukropec: No a ja som, mne sa veľmi páčilo, raz sme sa bavili, a to neviem, či to nebolo tak, že 2008, deväť, že teda, že celkom, že dávno. Vtedy vlastne udrela hypotekárna kríza a som sa ťa pýtal, že nie, nie, nie, nie, nie, pardon, to bolo potom, keď sa začalo zviechať všetko 2012, 13 a začalo to všetko rásť. Že či vlastne, že čo sa vlastne deje s trhom práce, že keď tá nezamestnanosť je nízka, ľudí je málo, nevieš kandidátov nájsť, že ako máš nájsť ako dobrých ľudí. A ty si povedal, že nájsť dobrých ľudí predtým aj potom je stále rovnako zložité, že je jedno, aká je úroveň nezamestnanosti. Nájsť dobrých ľudí je vždycky ťažké.

Radoslav Sekerka: To je úplná pravda a, bez ohľadu na to, že my sa tomu venujeme v práci, je to ťažké, ale ja sa na to pozerám aj z pohľadu mňa ako zamestnávateľa, ako riaditeľa x firiem, ktoré riadim. A pre mňa je strategické hľadať aj pre seba ľudí, aby oni potom realizovali tie projekty a je to vždy náročné. A čo je možno tým receptom, ak k tomu smerujeme, tak pre mňa je to to, že hľadám ľudí, ktorí majú veľmi podobné hodnoty, aké ja zdieľam. Ľudí, ktorí majú motiváciu pracovať, že chcú pracovať, chcú niečo dosiahnuť, ale aj chcú sa učiť. To je veľmi dôležité. Povedzme si úplne otvorene, že naše stredné aj vysoké školstvo nás dokáže pripraviť po teoretickej rovine, že dosiahneme nejakú maturitu, dosiahneme nejaký vysokoškolský diplom, ale potom tá práca už vyžaduje iné zručnosti aj vedomosti, ktoré sú aplikovateľné v tej praxi. A tí ľudia sa musia alebo musia byť ochotní sa učiť. A to je ten kľúč k úspechu aj mojich ľudí, ktorých som si vybral nielen na Slovensku, v Čechách, Maďarsku aj v Poľsku. A to sú dlhé roky tí manažéri, s ktorými pracujem. Ja som ich takmer všetkých zobral ako mladých ľudí na trhu práce a vychoval ich. Hej, poviem príklad. V Poľsku mám dve manažérky, ktoré riadia naše dve firmy a jedna je s nami, ja neviem, trinásť rokov, druhá dvanásť rokov a boli to mladé baby, keď u nás začínali a proste prichádzali síce napríklad od konkurencie, ale už potom sme ich vychovali na tie naše pomery. Takisto v Českej republike vyše desať rokov spolupracujem s manažérom, ktorý tam teraz pôsobí, ktorý to riadi. V Maďarsku predtým som spolupracoval s pani dvanásť rokov po tej reorganizácii, ktorú som spravil. Teraz tam mám manažérku štyri roky a na Slovensku veľmi šikovných ľudí mám špičkových naozaj. A takisto či Filip Slebej, Matej Balažik, Michal Cingel alebo Slavomir Stančák. To sú špičky vo svojich odboroch, ale naozaj boli to ľudia, ktorí preukázali ochotu makať, boli flexibilní a ešte veľmi dôležitá vec je kreativita. To znamená prísť s riešeniami pri problémoch. To je pre mňa veľmi kľúčová vec.

Mišo Ukropec: Tebe sa nechce babysittovať zamestnanca?

Radoslav Sekerka: No, ja tak nebabysittujem, ja skôr naozaj dávam nejaké inštrukcie, dávam nejaké návody. Veľmi často komunikujeme s tými našimi zamestnancami. Pýtam si feedback, častokrát býva veľmi kritický a pre mňa, čo je dôležité je a na čo som ja najviac hrdý, bude to znieť veľmi zvláštne, lebo v tomto svete každý sa len chváli, ale mne sa podarilo nájsť riaditeľov firiem, za ktoré ja som zodpovedný, ktorí sú vo svojej oblasti podľa môjho súkromného názoru šikovnejší, ako som ja sám. Moja zručnosť je integrovať týchto ľudí a dávať im tú víziu a ťahať ich za nejakým cieľom. Ale v tej predmetnej oblasti sú oni určite šikovnejší, ako som ja. A aj tí klienti to berú a akceptujú.

Mišo Ukropec: Však tak to má byť.

Radoslav Sekerka: Rola lídra je úplne iná. Rola lídra je ťahať, nie je rolou lídra, trošku som sa zakoktal, ako keby byť najväčším odborníkom v každej oblasti, to sa ani nedá.

Mišo Ukropec: Dirigent robí čo v orchestri? On nehrá za každého. Má tam päťdesiat ľudí a on hovorí trošku pridaj, trošku uber.

Mišo Gula: Jasné, tréner pri športe.

Mišo Ukropec: Áno, áno, nemusel byť najlepší a môže byť. No ale prečo ja som sa na to celé pýtal? Lebo dobre, to je situácia, že na Slovensku vývoj za posledných dám, že dvadsať rokov. Lenže v Nemecku a to teda akože z Ďeká Arbeit asi máš momentálne updaty, že čo sa v Nemecku deje, eine Riesenkatastrophe. Obrovská katastrofa sa deje momentálne v Nemecku. Stavebný priemysel mám za to, že je že nula, že ten akože umrel. Hej, čo mám teraz akože updaty, že KTM motorky, tí požiadali pred ochranu pred veriteľmi. Airbus nemá cash, lebo nevie dodať, lebo nemá motory. Hilty som dokonca dostal pikošku si predstav v Nemecku, že čo celésákom vyplácali bonusy počas roka, oni naplnili povedzme, že v apríli, v máji naplnili kon-do konca roka plán, ktorý mali. Takže bomba. No lenže zbytok roka neperformujú, lebo neni komu predávať, lebo stavebníctvo stojí, tak musia vracať bonusy. Proste firma nakázala, že chlapci, neplníte plán jún, júl, august, september, vrácate bonusy. Tak akože Armagedon v Hilti. No čo sa deje prosím ťa v Nemecku a čo to spraví s nami?

Radoslav Sekerka: Tak Nemecko je, takou lokomotívou európskej ekonomiky. Hej, o tom nemusíme diskutovať. Je to asi náš najväčší exportný trh. a to, čo sa deje v Nemecku, tak bude sa to odzrkadľovať aj smerom k nám. nechcem byť nejakou Sybillou alebo nejakým veštcom, ale, nič dobré to neznamená, keď, nemenovaná najväčšia automobilka na Slovensku v Nemecku majú obrovské štrajky. samozrejme, bol tam nejaký zmier s odbormi tridsaťročný podpísaný. Ten teraz padol. Takže, hm, prichádza vlastne k tomu, že, podľa mňa automobilový priemysel trošku nabehol moc na tú vlnu tej elektromobility a, nepýtal si to trh. Možno, že niekedy tí naši lídri politickí-

Mišo Ukropec: Politickí klamli.

Radoslav Sekerka: Atď. nás vedú niekam, čo ten trh nechce, ale ten trh väčšinou vyrieši tú situáciu. Nie vo všetkom, školstvo, zdravotníctvo sú také špecifické. Čiže ako keby trošku sme naskočili v tom Nemecku, myslím si, že na takú vlnu toho, čo ten trh neočakáva a čo tí zákazníci nebudú kupovať. No a potom, keď vidíte tie autá, ktoré stoja, tie elektroautá na tých parkoviskách pri tých výrobných halách a stoja tam rok, dva, tak nič dobré to neveští. Proste ak sa produkty nepredávajú, tá ekonomika sa pribrzdí. Bude to mať dopad určite aj na nás, ale my už, ktorí sme v biznise dvadsaťpäť rokov, tak proste vieme, že tá ekonomika je v takých cykloch. Čiže ja poviem tak, že ako bolo, pamätáme si rok dvetisíc osemnásť, devätnásť. My sme sa rozprávali a bavili sme sa, že už niečo musí prísť, lebo je príliš dobre. Proste už, už-

Mišo Ukropec: Seply.

Radoslav Sekerka: Nikto nevie, že čo, čo so sebou. A prišla korona, ktorú sme fakt, že nikto nečakali, že nikto. Nevedeli sme si to predstaviť, ako bude, čo bude a, chvalabohu sme to nejak prežili. ale to, čo bude, takže a teraz zase sme sa nadýchli po tej korone a ja si myslím, že tá, taká tá menšia krízička príde akože v tom budúcom roku a nejakým spôsobom a v tom ďalšom ešte si myslím, že toho sa trošku viac prejaví.

Mišo Gula: Mne, mne sa pýta použiť taký termín, že samonaplňujúce sa očakávania v tejto chvíli pri tejto debate. Keď skončila tá najväčšia, najťažšia

Mišo Ukropec: časť krízy,

Mišo Gula: koronovej krízy myslím teraz, keď skončil COVID, tak ja som mal niekoľko partnerov v Nemecku, s, pre ktorých sme robili nejaké skenovačky a tak ďalej a mali sme tu presne tú debatu, že no však teraz už dobre, nie? A oni

Mišo Ukropec: hovoria, že, že nie, že, že t-ten COVID to nebola kríza.

Mišo Gula: Kríza vyzerá inak. Počas covidu nikto neprepúšťal, nekrachovali firmy, štát zachraňoval každého. To nebola kríza. Kríza bude vtedy, keď zrazu príde pätnásť, dvadsať percent ľudí o robotu, keď sa

Mišo Ukropec: budú zatvárať fabriky a toto tu ešte nebolo. A celé Nemecko, toto mi presne hovorili, my sa všetci začíname chystať na krízu,

Mišo Gula: a preto som použil termín samonaplňujúce sa o-očakávania, že keď všetci sa chystajú na krízu, no čo môže prísť? No len kríza, nie? Lebo nikto nenakupuje, nikto neinvestuje, nikto

Mišo Ukropec: nestavia.

Radoslav Sekerka: Ono to dosť sa, keď sa hovorí o kríze, tak kríza príde. Hej, to je taký ten problém, že aj keď bol rok dvetisíc osem, dvetisíc deväť a my ešte také tie vtipné očakávania, že, v Nemecku bola kríza v roku dvetisíc osem. My sme si mysleli, že nás sa to nebude týkať. Samozrejme, že sa nás to týkalo. Čiže, dávam ti za pravdu, že počas tej korony, nebola to až taká veľká kríza. Ono totižto došlo k transformácii tých zamestnancov na iné, povolania, hej. Napríklad, v gastre, hej, boli, ja neviem, čašníci, kuchári alebo proste ľudia, nejaký obslužný personál a oni sa dosť transformovali do toho kuriérskeho biznisu, do deliverovania tých produktov. vyrástli nám tu rôzne tie krabice, cez, z ktorých si vyberáme tie produkty, ktoré si kúpime, tie-

Mišo Ukropec: Boxy.

Radoslav Sekerka: Dorúčovacie boxy, hej, aby som to, nejakým spôsobom pomenoval. Takže vtedy sa to tak trošku transformovalo na tom trhu práce. ale mnoho ľudí hlavne malo strach, malo strach, a týkalo sa to nielen ekonomiky, ale týkalo sa to aj zdravia. To bolo také dosť emočné potom, lebo naozaj, zomrelo takisto veľmi veľa ľudí a týkalo sa to každého jedného človeka. Chvalabohu je táto vec za nami. Ja už by som to veľmi rád mal ako uzavretú kapitolu a venoval sa ako keby tej ekonomike. No ale, my, keď sme pripravení podnikať, musíme byť pripravení na tú zmenu. A zmena je pozitívna, tá ide smerom hore a zmena je negatívna, tá ide smerom dole. Že musíme byť pripravení manažéri aj do zlých časov. Toto je taký, taký termín, že všetci sa tvária ako manažéri, keď sú dobré časy. Tuná Miška potľapkam, že super vedie firmu, druhého Miška potľapkam, že takisto sa mu veľmi darí, je úplne super líder. Ale keď príde kríza a má komunikovať svojim zamestnancom, že chlapi, nemôžeme dvíhať platy, nemôžeme vám kúpiť nové autá, nemôžeme vám kúpiť nové počítače alebo nejaké pracovné prostriedky. To už tí ľudia moc nechcú byť manažéri.

Mišo Ukropec: My vás musíme prepustiť.

Radoslav Sekerka: A to som nechcel nejako tak negatívne k tomu prispôjiť.

Mišo Ukropec: Akože kľudne to môžeš dať takto.

Radoslav Sekerka: No.

Mišo Ukropec: Lebo prepáč, lebo za mňa, ja preto som stále by som povedal, že taký viacej nie že nabrúsený, ale tak ako ostrejšie sa vyjadrujem smerom presne k Synekom a k EQ a všetkým týmto leadershipovým rozprávkam, lebo ten leadership má dve strany. Ja beriem, že keď nejaký korporát zarába miliardy a tých ľudí žmýka do kvapky krvi poslednej, už fakt tam nič neni a ešte vymačká poslednú slzičku z neho, tak áno, to neni fér. A tam ako ten manažment má konať ináč. Lenže leadership má aj druhú stranu, a to je, že keď sa veci poserú. A keď sa veci poserú, tak tam sa potom ukáže, že kto má gule a proste veci treba začať upratovať, lebo v tých organizáciách sú pozamestnávaní aj ľudia, ktorí nerobia, ktorí sa proste vezú. Oni tú firmu ťahajú dole a jednoducho všetko mŕtve mäso musí proste preč. Či sa to niekomu ľúbi alebo neľúbi. Občas s tým mŕtvym mäsom ide aj Živé trošičku. Hej?

Mišo Gula: A keď to je to upgradnuté Paretoovo pravidlo, že 50 % ľudí robí 90 % práce.

Mišo Ukropec: To je Priceov zákon. To je, čo som vravel u Lutky Guerín, čau kočka, na konferencii. To bola HR-ová HRcom a tam všetci štvorňový pracovný týždeň a hojdacie siete a také benefity a friga stráče a ja neviem čo. Tak som sa tam potom postavil ja a hovorím: „Neuvažovali ste nad tým desať percent najslabšie performujúcich vyhodiť? By ste mali saving jak hovado v tej firme. Zrazu tých high performerov, ktorých máte, by nedemotivovali tí flákači všelijakí, ktorých tam máte a zrazu tá organizácia je úplne inde. Lebo tí ľudia proste, ktorí nerobia, oni to ťahajú len dole.“

Radoslav Sekerka: Tak to riadenie je náročný proces. Hej, to si musíme povedať, že dá sa na to pozrieť aj pozitívne, že ľuďom treba doručovať finančné aj nefinančné benefity a tak ďalej. Ale ja som veľkým zástancom hodnotenia podľa výkonu. A teraz nehovorím len o obchodníckych pracovných pozíciách, ale aj odborných pracovných pozíciách. Neviem, účtovníčka, nákupca, asistentka, hocikto. Každý má nejakú svoju pracovnú náplň, má si plniť svoje povinnosti a podľa toho by mal byť odmeňovaný. Častokrát na toto zabúdame. My stále komunikujeme o zvyšovaní platov. My stále komunikujeme o ďalších a ďalších benefitoch, ale nemáme druhú stranu rovnice, čo za to tá firma dostáva. To znamená, keď áno, nejako zohľadníme infláciu a trošku pridáme, tak proste, čo za to tá firma dostane, že vlastne ten človek má vyššie ohodnotenie a je do-dôležité, že je stabilizovaný, že pracuje v tej firme, lebo každý zamestnanec, ktorý dlhodobo pracuje, je dobre, že je v tej firme, ale vlastne musí to byť také, také win win. My na to máme také hodnotiace meetingy v podstate s každým zamestnancom, kde vlastne sa preberá, dvakrát do roka, taký ten feedback od zamestnanca, aby tí manažéri naši na pobočkách vedeli, čo si tí zamestnanci myslia o firme, čo si myslia o nadriadenom, čo si myslia o produktoch, čo si myslia o tom, čo sa deje vo firme. A potom na základe týchto informácií vlastne vyhodnocujeme, že ako tú firmu riadiť ďalej. Ale tiež som zástancom toho, že niekedy treba byť v tom riadení aj trochu tvrdší a naozaj zohľadňovať plnenie cieľov organizácie. Pre mňa je strategická vec plnenie cieľa organizácie. Cieľom organizácie je jednoznačne prežiť a naplniť nejaké obchodné ciele, lebo ak nezískame profit v konečnom dôsledku, na tom trhu, nedokážeme prežiť.

Mišo Ukropec: Áno, to si všetci odnesú. Tam neni víťaz. Hej.

Radoslav Sekerka: Len niekedy, ako keby aj na tých manažérskych konferenciách sa trošku na to zabúda. Všetci hovoríme, všetci hovoríme len o tých pozitívach, ale nehovoríme o negatívach. Mne sa niekedy zdá, že ja som viac pokazil ako dobrého spravil, a to budem seba kritický, ale na tých chybách som sa naučil. Proste naučil som sa, popálil som sa a snažím sa tie veci v tom riadení ako keby meniť. A ja by som ocenil konferenciu, kde vystúpi niekto a povie veci, ktoré sa mu nedarili a ako potom z toho sa dostal von z toho kruhu.

Mišo Ukropec: Ale tie konferencie, čo si robil, šak, ako tam sme nabrali kopec inšpirácie. Niekedy, keď bola kríza 2008, 9, PPSK musela polku ľudí poslať huš, ale za-ale sú, sú z jednej doliny.

Radoslav Sekerka: No to bolo veľmi náročné.

Mišo Ukropec: To neni, že z Bratislavy, že šak ako oni sa roztrúsia. Nie, tu je proste jedna dolina a keď polku dediny pošleš domov, tak teraz máš poslať domov ženu alebo muža z páru.

Radoslav Sekerka: No to boli rozhodnutia naozaj, ktoré v tých firmách riešili a bolo to naozaj náročné. My, keď sme robili tie konferencie, my sme vlastne skončili v tom roku 2019 v novembri, presne pred koronou. Potom ďalšie sme mali už počas korony organizovať a potom sme prešli na také iné formy komunikácie s tými našimi klientmi cez tie infosneky naše úspešné. Takže, tie konferencie mali svoj čaro. Bolo to super organizovať konferencie v období rokov 2012 až 2019. Naplnilo to svoje očakávania, ktoré sme od toho mali. Teraz sme prešli na takú inú formu, ale naozaj je dôležité zdieľať informácie aj o tom, čo sa nedarí vo firmách, aby tí iní manažéri si vedeli zobrať poučenie a implementovali to potom do svojej riadiacej praxe. To je pre mňa ako dosť dôležité.

Mišo Ukropec: No vytečne. Rozmysli si nejaký fun factíček. Ty máš nejaký?

Mišo Gula: Počas tvojho si premyslím.

Mišo Ukropec: Dobre, ja mám výborný. Máme spoločného známeho, ale nebudem ho menovať, aby sme ho nekonsternovali, nevystavili riziku policajného, vyšetrovania.

Radoslav Sekerka: Ježiš Mária.

Mišo Ukropec: Potom mu to prosím ťa pošli. je to jeden z tej našej party teda, čo, čo som dával hodiny boxu. Nie a staré dobré boxerské pravidlo hovorí, že za každú ranu mám vrátiť dve. Hej? Takže keď do neho proste buchnem bam bam, tak on má vrátiť ba-ba-ba-bam. Hej? A toto proste učím, nie? A- Raz proste dôjde po tréningu, teda pred tréningom na tréning a hovorí, že: „Mišo, Mišo, že jako mám storku?“ Hovorím: „Čo sa stalo?“ „No vieš, vždycky ja ti dám predná, zadná a ty mi vrátiš štyri a ja som z toho úplne v riti.“ Hovorím: „No áno, viem.“ „No, idem s deckami po prechode. Skoro ma zrazilo auto. Chlapíkovi som vyhuboval strašne a debil vyskočil z auta.“ Hovorím: „Áno?“ „Zahnul sa po mne, tak robil som, že zadná, predná, ale hneď som išiel do krytu, lebo čakal som, že štyri prídu naspäť, ale on ležal pod autom.“ „Vieš, Mišo, to bolo tak super, lebo vieš, ja som zvyknutý, že ja keď ti dám dve, tak vždy dostanem naspäť a trpím. A zrazu som potrestal hajzla a nič neprišlo naspäť. Narástol som pol metra.“ nemenujeme, ale už je to veľmi dávno, tak hádam, že to aj premlčané. Bola to sebaobrana.

Radoslav Sekerka: No, sebaobrana. Tí, ktorí máme zbrojný pas, vieme, čo to je sebaobrana, takže je to náročné takto to hodnotiť.

Mišo Ukropec: Zlatý.

Radoslav Sekerka: Ale dobre, ale, ale zaujímavá príhoda.

Mišo Ukropec: Takže pozdravujeme.

Radoslav Sekerka: No, čo sa týka mňa a nejakého fun factu, ono bolo by toho viacero, lebo naozaj, keď pracujete s ľuďmi a riadite ľudí, tak v podstate ku kadečomu prídete. Je viacero tých príhod, ale jednu by som spomenul a to je o nejakej, o nejakom dávaní šancí, hej, by som to tak skôr vyjadril.

Mišo Ukropec: Je to ten veľký chlapisko?

Radoslav Sekerka: No, je to, je to taká vec, že my sme robili roky, rokúce dozadu jeden veľký projekt pre jednu firmu, kde sme obsadzovali vlastne pozície úplne, úplne všetky od vrchu až po spodok a potrebovali už nakoniec vlastne obsadiť aj pozície operátorov. Tak sme spravili takú veľkú náborovú kampaň v Martine a tam sme nabehli v podstate do takej časti, kde-

Mišo Ukropec: Proste normálne sa vyjadri, nie si korporátny.

Radoslav Sekerka: Ale proste kde žijú chudobnejší ľudia. A vyslovene bolo to tak, že my sme tam prichádzali s tým, že predtým sme už odtiaľ zobrali pár ľudí, ktorí pracovali pre nás vo fabrikách. A keď sme tam prichádzali, tak ja som tam zobral dvoch kolegov, ktorí boli noví a bolo to také vtipné, lebo ako my, ako sme tam prichádzali, tak ja som si tak pekne išiel oni v oblekoch a za nami sa vlastne ten priestor tak zatváral, lebo tí ľudia nás tak uzavreli.

Mišo Ukropec: Bola to rómska osada alebo teda tí chudobnejší, tá rómska osada, prosím ťa.

Radoslav Sekerka: Bola, ale ja mám s Rómami veľmi dobré vzťahy, musím povedať.

Mišo Ukropec: Nehovorím nič, ja len teda, že aby bolo jasné, kam ste prišli.

Radoslav Sekerka: Áno, a proste keď sme tam prišli, tak vlastne povedali sme, že hľadáme ľudí, ktorí by mohli pracovať. A oni nám vlastne takého jedného pána tak vystrčili dopredu aj s kufrom. A vlastne my sme tak na to pozerali, že čo sa vlastne deje, lebo človek chce slušne komunikovať, nechce nikoho uraziť a on sa slušne predstavil ten pán, povedal, že pracoval v Ostrave predtým, ale že proste sa vrátil späť a že chcel by pracovať. Ja som teda nevedel, že existuje medzi týmito ľuďmi aj bezdomovec, ako naozaj oni ho mali ako bezdomovca toho človeka.

Mišo Ukropec: Pretože pracuje tak jako.

Radoslav Sekerka: No, ale nemal dom, hej, nemal dom. No a v podstate tak my sme mysleli, že tam pošleme autobus a o tri dni proste prídu ľudia, ktorí budú pracovať. No ale oni nám ho posadili do auta, tak sme si ho posadili do nášho auta a komunikovali sme s ním, že teda, že čomu sa teda bude venovať. On strašne chcel pracovať, to je perfektná vec a on naozaj, my sme ho viezli a on zrazu povedal, že som hladný. Tak sme sa najedli, dali sme mu v podstate najesť. On vraví, že kde budem bývať. Ja vravím, že máme prenajaté domy, takže v podstate budete bývať v tom a v tom dome. A keď sme, keď sme ho umiestnili v tej výrobnej firme, on tam rok pracoval a veľmi úspešne, proste jeden z najvýkonnejších zamestnancov. Veľmi si ho chválili a došlo k takej negatívnej veci, že jeho niekto nahovoril, že v Pardubiciach dostane viac peňazí. Tak on prišiel slušne na pobočku, rozlúčil sa s nami, odišiel do Pardubic a ja si vravím škoda takého dobrého pracanta, že šikovný chlap a makal. A po dvoch mesiacoch mi volajú konkrétne z Malaciek, že Rado, vieš čo? Ten chlap sa vrátil a ja vravím, že ako sa vrátil, že pešo. A ja vravím, že ako pešo sa mohol vrátiť. No on proste odišiel, dostal tam niečo prisľúbené, nevyplatili ho a proste on si povedal, že v tej Dekre sa mu dobre pracovalo ten rok, že ide teda preč.

Mišo Ukropec: On si odšľapal z Pardubíc.

Radoslav Sekerka: On si odšľapal, on si kúpil štyri chleby, minerálky zobral a on si to odšľapal nejako proste do tých Malaciek späť a proste my sme ho potom ešte zamestnali, lebo však my môžeme na dva roky maximálne dočasne prideliť tých zamestnancov. Odmakal ten rok, fakt bol úplne špičkový a potom si ho aj v tej firme nechali a doteraz tam pracuje. Takže treba dávať šancu ľuďom. To je po prvé. Hej, netreba sa pozerať na farbu pleti. To by som chcel zdôrazniť, lebo naozaj, že ja nerozlišujem ľudí, či sú takí, onakí alebo makoví. A treba sa pozerať na to, že keď človeku dáte šancu, trošku mu možno pomôžete nejakou inštrukciou, tak ten človek sa vie na ten trh práce veľmi dobre adaptovať. A tú šancu by som dával nielen ľudí, ja neviem, na pozíciách operátorov, špecialistov, manažérov hocikde. A ešte jednu vec, ktorú by som chcel spomenúť, a to je taký druhý fun fact, že zamestnávajme aj starších ľudí. To by som chcel taký apel dať na HR manažérov, lebo naozaj všade kde počúvam, tak všetci vravia, no budujeme mladý a kreatívny tím. Super, budujeme dynamický a flexibilný a mladý tím. A potom, keď sa ten človek ocitne na trhu práce a príde za mnou a vraví Rado, nebola by nejaká manažérska pozícia a tak ďalej a vravím, že no tak môžeme sa, môžeme nad tým porozmýšľať. No ale vieš, ja by som chcel pracovať. Dobre, tak ja neviem. Máš nejaký ten vek, koľko ľudí si ty zobral vo veku 45 plus? No ja som budoval len mladé tímy. No tak treba trošku sa pozrieť aj do zrkadla a my takisto v Dekre máme všetky vekové skupiny zastúpené. Ja som tomu veľmi rád a to je budúcnosť nášho trhu práce. Takže nechcem to moc naťahovať.

Mišo Ukropec: S tou fertilitou, čo máme polovičnou voči našej generácii, kámo, i-i-iba so staršími to pôjde.

Radoslav Sekerka: Starší ľudia a určite aj vyššia miera cudzincov. Hej, momentálne číslo je 114 tisíc ľudí máme cudzincov oficiálne pracujúcich, to vravím, že oficiálne pracujúcich pod zmluvami. A toto číslo bude určite rásť a tam význam celoživotného vzdelávania bude nevyhnutný. To bude absolútne nevyhnutné. Integrácia ľudí, jazyková integrácia, kultúrna integrácia a ten trh práce sa bude tak rýchlo meniť, že ľudia sa budú musieť každých päť rokov vzdelávať, aby si udržali svoju pracovnú pozíciu. Čiže absolventi andragogiky študujete super odbor, budete mať prácu.

Mišo Ukropec: Výborne.

Mišo Gula: Ja svoj napasujem na to, čo tu bolo povedané, lebo nepamätám si zdroj tej štatistiky, ale bolo vyslovené to, že ak chceme, aby náš sociálny systém tak, ako ho máme, aby ostal zachovaný a prežil, tak nám chýba, že milión pracujúcich ľudí. Na Slovensku nám chýba milión pracujúcich ľudí, aby mohol ostať zachovaný sociálny systém, ktorý máme.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Takže to len hovorí o tom, aby sme si uvedomili, v akej riti sme.

Mišo Ukropec: To naši mocnáži posledných tridsať rokov na to úplne nemysleli, no.

Radoslav Sekerka: Je to nepopulárne povedať, že je tu problém a politici málokedy chcú toto povedať. To, čo si spomenul, ja neviem presne to číslo či milión, ale naozaj my potrebujeme veľa tých ľudí. Jedno je pravda, že už toľko ľudí nebude pracovať na takých tých manuálnych pozíciách a tak ďalej. Robotizácia, digitalizácia a tak ďalej. Lebo to je tak, že aj ja neviem, keď bola priemyselná revolúcia v Anglicku, tiež ľudia rozbíjali šijacie stroje, lebo sa báli, že prídu roboty.

Mišo Ukropec: Rado, ale tu ja úplne nesúhlasím.

Radoslav Sekerka: No.

Mišo Ukropec: Lebo ten robot je drahší ako človek.

Radoslav Sekerka: To je pravda.

Mišo Ukropec: Hej? To znamená, že to je o tom, že nie sú ľudia, tak ty dávaš tú robotu robotom, lebo nemáš ľudí, lebo ten operátor je sakramentsky lacnejší ako kúpiť robota. Na to potrebuješ capexy, na to potrebuješ úvery. La la, la. Nevieš sa ho zbaviť, lebo už tam proste stojí.

Mišo Gula: Vieš čo, ale keď si uvedomíš, že keď nahradíš väčšinu tých ľudí robotmi, tak zrazu zistíš, že nepotrebuješ HR oddelenie.

Radoslav Sekerka: S tým zase nesúhlasím ja. A to naozaj musím HR istom chytiť stranu. Naozaj. Naozaj, tu sa musím HR manažérov zastať aj ľudí na HR oddelení. Oni majú tak akože sakramentsky náročnú prácu a ich obdivujem a s mnohými sme priatelia, spolupracujeme. Ale naozaj, že každé to oddelenie má svoju zodpovednosť, či HR, či financie a tak ďalej. Dôležité je, keď vedia spolupracovať aj s externými prvkami, ako sú napríklad digitálne firmy.

Mišo Ukropec: Fabriky necháme tak.

Mišo Gula: Počúvaj, ukončime to, lebo Rado už sa snaží prihrievať polievku na všetky strany. Počúvaj, už to tu šachuje jak DJ, vieš.

Radoslav Sekerka: Len poviem to, že naozaj akokeby ten, ľudia musia byť pripravení na zmenu a keď sa budú vzdelávať, budú akceptovať tú zmenu pozitívnejšie.

Mišo Ukropec: Ešte jedno šťastie, že nás počúva tá vzdelávajúcejšia sa polovica populácie. Výborne, pán Sekerka, veľmi pekne ti ďakujeme za návštevu.

Mišo Gula: Ďakujeme. Ďakujem veľmi pekne páni.

Mišo Ukropec: A musíme si niekedy skrížiť rukavice zase.

Mišo Gula: Dáme fight.

Mišo Ukropec: Čaute, čaute.

Mišo Gula: Ahojte.

Radoslav Sekerka: Ahoj, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook