#2550 min
#25 - hosť Pavol Lošonský - Mindset šampióna
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Prvá návšteva Pavla Lošonského, bývalého profesionálneho basketbalistu a mentálneho kouča, ktorý v Kolotočároch hovorí o „mentalite šampióna“. Rozpráva o ceste od mládežníckych ocenení cez reprezentáciu až po Ameriku, kam odišiel ako osemnásťročný bez znalosti angličtiny, a o tom, že ho nepoháňali víťazstvá, ale to, ako nenávidel prehry. Po návrate na Slovensko chce šíriť pozitívny prístup a pracovať najmä s foundermi a manažérmi. Vysvetľuje, prečo nie je „hodinový kouč“ – ambiciózne ciele podľa neho vyžadujú dlhodobejšiu spoluprácu – a v čom sa líši koučing od mentoringu. Disciplína je podľa neho jednoduchá: začať, napríklad skoro vstávať. Opisuje, ako začínal na LinkedIne – od cold e-mailov HR riaditeľom, ktoré nefungovali, k pochopeniu, že ľudia kupujú od ľudí –, ako si buduje rozpoznateľnú značku spojenú so športom, ako sa pomer jeho klientov zo zahraničia a zo Slovenska postupne vyrovnal a prečo treba na LinkedIne aj v biznise hrať „long game“. Moderátori s ním debatujú aj o sabbaticaloch a o tom, či je lepšie ísť s trendom generických tipov, alebo si držať vlastnú líniu.
Hlavné myšlienky
- Pavla podľa vlastných slov nepoháňali víťazstvá, ale to, ako nenávidel prehru – prehru treba podľa neho spracovať a ísť ďalej.
- Nie je zástancom hodinového koučingu: pri ambicióznych cieľoch podľa neho funguje dlhodobejšia spolupráca.
- Koučing a mentoring sú podľa Pavla rozdielne – mentoring sa viac podobá konzultácii.
- Disciplína podľa neho začína jednoduchým krokom, napríklad skorým vstávaním.
- Cold e-maily HR riaditeľom mu nefungovali; pochopil, že ľudia kupujú od ľudí, a začal budovať vzťahy na LinkedIne.
- Rozpoznateľnú značku pomáha budovať konzistentný vizuál, štýl aj vlastná sada emoji.
- Na LinkedIne aj v biznise treba podľa Pavla hrať „long game“ a držať si vlastnú líniu namiesto generických tipov.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Ja som nenávidel tú prehru.
Musíš hrať long game. A to je LinkedIn, biznis, šport, to je čokoľvek.
Ty jednoducho začni vstávať ráno.
Popis epizódy
Kouč šampiónov - Pavol Lošonský
- začiatky v Amerike
- profi basketbalista v Európe
- a špičkový kouč na Slovensku
#linkedin #marketing #sales #personalbranding #brandawareness
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 40 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Čaute, kolotočárky a kolotočári. Tak posledná časť so Sergejom mala veľmi dobrý ohlas a rozhodli sme sa pripraviť ešte pred letom niečo veľmi špeciálne pre vás. Bude to celodňový workshop, školenie a budeme to robiť v trojke Sergej Pavliuk, Michal Ukropec a Michal Gula. Bude to total exkluzívne s limitovaným počtom ľudí. Dozviete sa všetko, čo tušíme, vieme, zažili sme na ceste k so called LinkedInovej sláve. Takže ak sa chcete stať slávnymi na LinkedIne, tak určite si túto šancu nenechajte ujsť. Bude to v týždni medzi sedemnástym až dvadsiatym prvým júnom. Bližší termín ešte dáme vedieť. Bude to v Bratislave a bude to na celý deň. Ak máte záujem, dajte nám čo najskôr vedieť a v najbližších dňoch pôjde vonku konkrétny termín, cena atď. Ale neváhajte, miesta sa míňajú. Nazdar, kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.
Mišo Gula: Si si to trénoval? Lebo mi minule si sa sekol.
Mišo Ukropec: Že sa breptnem v pozdrave-
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: To som teda nečakal.
Mišo Gula: No, to teda.
Mišo Ukropec: Asi som nesledoval to, čo Katka Kovalčíková radila so Štuplom, že „aha chucha chúha a chacha chácha,“ aby si poriadne artikuloval.
Mišo Gula: A trénuješ to? Lebo si mi to minule vravel.
Mišo Ukropec: Vieš čo, párkrát som to skús-skúsil, len potom som už niekam cestoval, ale Štupl mám na stolíku, takže-
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Mám to na očiach.
Mišo Gula: Čo to ty si, povedz mi ešte raz, čo to ty si, v čom majster sveta a druhý v okrese a...
Mišo Ukropec: Už to je dávno.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: No dobre. Ako bol som majster Slovenska v thai boxe, v K1 a teda bol som akože v repre, takže bol som na nejakých majstrovstvách Európy a, a, a raz som doniesol oné, striebornú medailu, lebo tak som bol po semifinále rozsekaný, že do finále som ani nenastúpil.
Mišo Gula: No ale to si sta-
Mišo Ukropec: Ani, ani chodiť som nemohol.
Mišo Gula: Ale to si stále nebol ako to, čo sa v bojových športoch označuje ako pro, ako profík, nie?
Mišo Ukropec: Mal som aj profi nejaké fighty.
Mišo Gula: Mal si, hej?
Mišo Ukropec: Áno, v thai boxe je to iné ako v normálnom boxe. Keď máš normálny box, jak urobíš jeden profi fight, do amatérov sa už nemôžeš vrátiť nikdy. Ale v thai boxe sa to vôbec ako, ako nerieši. A čo je ale dôležité pre ľudí, aby vedeli, tak to, či je niekto akože profi alebo amatér, to o kvalite toho športovca že vôbec absolútne nič neznamená. Niekedy sú amatéri že oveľa lepší ako profíci, lebo hlavne krajiny, ktoré sú povedzme, že mizerné na život, ale šport podporujú, to znamená, to je štandardne Blízky a Vzdialený východ, Rusko, bývalé Československo, bývalé východné Nemecko. Všetky šitné krajiny, keď už sa tam na hovno žije, tak čo urobíš? Napušuješ prachy do športovcov, aby bolo všetko vidieť, že jak sa to fantasticky žije.
Mišo Gula: Chleba, hry, nie? Tak to je-
Mišo Ukropec: A chleba. Ale ten chleba nemáš, teda aspoň.
Mišo Gula: No lebo preto sa na to pýtam, lebo som, vždycky ma zaujímalo, že, že, že čo je vlastne pravdy na tom, že väčšina tých profi športovcov, že sú tupci.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Mňa sa ľudia pýtajú práve to, že či ten, či tie rany do hlavy na mne nezanechali nejaké stopy. Ja vždycky poviem, že nie. No a čo je tiež zaujímavé, tak, keď porovnám napríklad, že box a thai box, tak však teda chodil som boxovať normálne akože do repre, akože slovenskej reprezentácie boxu. Však aj s Tomim Ukydovi som robil sparing a tak. Tak ja som teda akože stretol som pár, že, že neboli to teraz, že brutál hlavičky, ale že by som stretol, že tupca. Akože ruka jedna s, za dvadsať rokov mi jedna ruka akože stačila.
Mišo Gula: No počkaj, a keď, a keď pozeráš za radom akože futbalistov, ba, hokejistov, basketbalistov.
Mišo Ukropec: Basketbalistov. Vieš čo? Tam je určite iná skladba, lebo čo je rozdiel oproti bojovým, medzi bojovými športami a inými športami, hlavne lobdovými? Je, že tie bojové športy vlastne nevieš trénovať, že, že, že veľa. Ten damage je tam na to telo proste taký strašný, že ty vlastne stíhaš popritom aj iné. Ale keď napríklad niekto behá alebo takto, tak tam ten tréning, nechcem povedať, že je, že, že neni náročný, ale je náročný povedzme fyzicky v zmysle, že, že keď si niečo spravíš, tak si si to spravil. Ale v tom thai boxe ti spraví druhý.
Mišo Gula: Dobre, čiže ty si sa mi snažil teraz vysvetliť, že to tak nie je, že, že-
Mišo Ukropec: No.
Mišo Gula: Väčšina tých profi športovcov boli-
Mišo Ukropec: Takto.
Mišo Gula: Nie inteligenčne na najvyššej úrovni?
Mišo Ukropec: Takto. Určite tí, ktorí nesedia na prednom sedadle gečkového Mercedesu a sú-
Mišo Gula: Ôsmy.
Mišo Ukropec: Ôsmy, tak tí vyzerajú tupo. Aj krásky, ktoré majú teraz tak okolo sto kilo vraj som niečo počul, ktoré sa nechajú-
Mišo Gula: To je body shaming, to-
Mišo Ukropec: Okej, Ježiš Mária, zase tie sexistické poz... Dobre.
Mišo Gula: Radšej sa opri, opri do toho, že je tupá a nie do toho, že aká je, ako vyzerá.
Mišo Ukropec: A že sa nechala uviesť do omylu pri vakcinácii.
Mišo Gula: Napríklad. Alebo tá naša slávna wimbledonská šampiónka.
Mišo Ukropec: Parlamentná?
Mišo Gula: Hej. Dobre, poďme už od, od týchto vecí preč.
Mišo Ukropec: Dobre. No ale dneska tu máme, preto si z toho robíme trošku vrtuľu, lebo tridsaťpäť, teda rokov tak odhadom zhruba. Tri metre, to sa musel skloniť pred, za hrobkou, aby cez ňu prešiel. Celý život behal za lobdou. Nevytiahol si gram anácí.
Mišo Gula: Dáva, dáva. Nie, nie.
Mišo Ukropec: Poznámku. Dobre. No a teraz nabral odvahu, že on ide mudrovať do života podnikateľom.
Mišo Gula: Je to, je to divné, lebo, celkom sa serie ženám do, do, hm, ich agendy-
Mišo Ukropec: Selfíčkovo, selfíčkového-
Mišo Gula: Do selfíčkového biznisu a skúša trošku zneužiť ten, ten trh a chlapík dáva celkom, celkom také, akože musím povedať ako ja ako chlap musím povedať, že, že ako vyzerá dobre na tých fotkách.
Mišo Ukropec: Vypýtam ti číslo?
Mišo Gula: Už mám. Nie, nie, ako chcel som objektívne povedať, že, že má urobený dobrý, á, dobrú zbierku fotografií. Vidno to tam furt, dáva to furt a mám pocit, že to aj funguje, že tie ženy proste na to reagujú.
Mišo Ukropec: No a dokonca aj muži.
Mišo Gula: Chceš číslo?
Mišo Ukropec: Už si bol taký dobrý. No lebo dvaja moji boli u neho.
Mišo Gula: Áno?
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: A videl som vlastne.
Mišo Ukropec: Videl si.
Mišo Gula: Videl som, že Paľo si vlastne sorry, neznámy X, neznámy X si uvádza vlastne aj Infotech medzi klientami.
Mišo Ukropec: Áno, áno, áno.
Mišo Gula: Videl som to.
Mišo Ukropec: Takže aj Robo, aj Peťo u neho boli na psychoanalýze. No nič, tak však povedz nám viacej. Pavol Lošonský!
Mišo Gula: Nazdár!
Mišo Ukropec: Basketbalová hviezda.
Pavol Lošonský: Ahojte, čau Michal jedna, čau Michal dva.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Mišo Gula: Počúvaj, toľkokrát si nám komentoval tieto okolotočárske posty aj naše, že si hovoríme ááá.
Mišo Ukropec: Urobme výnimku. Chalani sú tupci, všetci športovci.
Mišo Gula: Chalan machá, chalan maká, chalan píše pekne, múdro, tak radi ťa tu vidíme.
Mišo Ukropec: Aj odfotiť s loptou sa.
Pavol Lošonský: Ďakujem veľmi pekne. Rád som prijal vaše pozvanie.
Mišo Ukropec: Díky, že si prišiel. No čo? Akí boli moji chlapci?
Pavol Lošonský: tak keďže som certifikovaný coach, tak nemôžem prezrádzať, že čo sa rieši a ako rieši, tak-
Mišo Gula: Nie si chňapka.
Mišo Ukropec: Okolotočársky coach.
Mišo Gula: Ani toto nepočúva, čiže.
Pavol Lošonský: Boli, boli skvelí, boli skvelí. Akože klobúk dole a dobre si si ich vychoval. Ja už som ich len trošku vyshapoval a nejaké veci som im poradil a nejaké veci som ich vycoachoval a nejaké veci som ich vymentoroval. s Robom ešte samozrejme pokračujeme ďalej a Peťo si myslím, že, že klobúk dole, že nad takým ľudským CEO, aký on je, dlho som nemal príležitosť spolupracovať s takým človekom na takej pozícii.
Mišo Ukropec: Veľmi som rád, že ho mám.
Mišo Gula: Dávaš často, medailičky na, na fotky. No tak nám trošku povedz zo svojej histórie, ak-ako si vlastne, čo si dosiahol v športe a ako si sa od športu dostal k tomu, čo robíš dnes?
Pavol Lošonský: Tak aby sme tu neboli dlho, tak od nejakých tých mládežníckych, individuálnych ocenení cez mládežnícke reprezentácie, potom mužská reprezentácia. Dostal som sa do Ameriky, kde ako ten príbeh asi keď ma trošku followujete alebo ľudia, čo ma followujú asi už poznajú, že čím som si prešiel v tej Amerike akože totálne peklo. Od toho, že som klopal na dvere susedom, aby mi vôbec dali nejakú prácu, aby som si mohol zarobiť na, na ten living, lebo rodičia nemali peniaze, aby mi posielali, až po tréningy ráno o 5:30, ktoré som polku som prevracal, polku som preplakal, polku som sa ľutoval. Ale to boli práve tie veci, ktoré vyformovali vo mne takú tú mentalitu šampióna. A potom vlastne vyštudoval som vysokú školu v Kalifornii a vrátil som sa do Európy, kde som naštartoval svoju profi kariéru v dvadsaťtrojke a odvtedy takisto nejaké individuálne ocenenia, tímové ocenenia. Získali sme veľa medailí. V Anglicku asi bola najlepšia sezóna, kedy sme zo štyroch trofejí vyhrali, tri. Hm, takto som nejak nabral tie medaile, ktoré teraz vlastne prezentujem, že aj z obyčajného chalana z Pezinka, z úplne obyčajného sa dá, vyformovať proste šampión, či už v športe alebo teraz sa to snažím dokazovať svojim klientom, že aj v biznise sa dá víťaziť. Dá sa aj v živote víťaziť. pokiaľ človek má správne nastavenú hlavu, tak nič nie je nemožné.
Mišo Gula: Celkom zaujímavé, ako sa nám potvrdzuje, že, že väčšina, drvivá väčšina úspešných ľudí, ktorí niečo dosiahli, si najprv museli prejsť sračkami.
Mišo Ukropec: Tak kde vzniká kvalitná oceľ?
Pavol Lošonský: Presne tak.
Mišo Ukropec: Vo veľkom žiary a pod údermi ťažkých kladív. To je život. Na to má Michael Jordan takú veľmi peknú reklamu, ktorá začína tak, že deväťtisíckrát som netrafil. Neviem, koľkokrát sa na mňa pozerali. Ja som mal ten rozhodujúci bod a som to nedal.
Mišo Gula: Koľkokrát si ty netrafil?
Pavol Lošonský: Jo, to by sa nedalo spočítať, ale presne akože ja aj teraz som to mal v nejakom mojom poste, že ono to nebolo o tých víťazstvách. Ja som nenávidel tú prehru, ako mňa tá prehra. Ja som nemohol spať, do tretej rána som to reflektoval, analyzoval a ďalší deň s nasratosťou som išiel na tréning. Akože taký ten, ten, ten zlý pocit v sebe, ale chcel som na sebe makať ešte viacej. A toto je to, čo podľa mňa ľuďom v dnešnej dobe chýba, je, že po tej prehre dajú hlavu dole a teraz koniec sveta. Akože práve tie prehry by nás mali posúvať viacej a nemali by sme si to nechať cez tie prsty pretiecť, ale práve to uchopiť a ísť ďalej.
Mišo Ukropec: No veľmi, veľmi pekne. To sa ti bude páčiť. Exupéryho by si asi vnímal cez Malého princa.
Pavol Lošonský: Jasné.
Mišo Ukropec: Ale neviem, či vnímaš jeho Citadelu. To je jeho... Dobre, tak si to ho potom hoď do čitateľského zoznamu. Knižka sa strašne zle číta, lebo je to lyrická próza. Hej, takže nemá to príbeh. Je to také akože tatko vládca dáva, nazvime to, že v púštno možno moslimskej krajine, ako o náboženstvo tam nejde, rozumy synovi čakateľovi a celú takou nitkou alebo nitka, ktorá prechádza tou knihou je, že to, čo nás posilňuje, je prekonávanie odporov. Čo robíme, keď robíme, keď prídeme do posilky? Prekonáme odpor či stroja, či gravitácie. Proste furt je to nejaký fight s prírodou, so sebou, s niečím No a potom rastú bicáky.
Pavol Lošonský: No pain, no gain.
Mišo Ukropec: Tak. Takže cool. prečo si sa ale prosím ťa vrátil na zaprdené Slovensko?
Pavol Lošonský: Hm. dobre, dobrá otázka. poviem úplne úprimne asi zo srdca, že ja som v osemnástke som si zbalil batoh a prišiel mi e-mail. Ja som nevedel po anglicky ani prd. Ja som sa učil na strednej škole, ale akože tá angličtina na strednej škole bola chaba. Došiel mi e-mail od, od kouča v Kalifornii, že za týždeň začína summer school a že môžeš sem prísť. Celé leto budeš na sebe makať a keď spravíš potom po tej summer school anglické testy, tak ťa zoberieme na školu. Ja som za týždeň som si vybavil víza, zbalil veci a odišiel som a odvtedy som poriadne nebol doma. Ja som dobre, ja som medzi, medzi univerzitou som chodil domov na mesiac, na mesiac a pol. Bol som v repre, potom počas tých profi kariér športových sezón. Dobre bolo nejaké, že, že mesiac, mesiac a pol obdobie, kedy som bol doma reálne, ale zas hneď som trénoval s kondičákom. Čiže ja som od osemnástkych, osemnástich rokov bol preč a už potom som mal dve malé deti. Teda mám dve malé deti a už to bolo také, že, že nás to ťahalo domov za tými rodičmi. Nemali sme pomoc, výpomoc od, od rodičov, nemali sme ako tak. Ja som vyrastal v rodinnom prostredí, takže keď sme sa ro- keď sme rozmýšľali, že, že už som cítil, že ten basket dlho hrať nebude. Manželka chcela začať pracovať, riešiť svoju kariéru a tie deti vôbec nemajú zázemie. Akože ja profi športová kariéra je to kočovný život. Agent príde. Dneska mám kontrakt do Švédska. Dobre bum, zajtra si vo Švédsku, dneska mám kontrakt do Francúzska. Bum, si vo Francúzsku, teraz si v Anglicku a už je to tu tiež už. Už ma to ako keby nie že nebavilo, ale strašne veľa energií mi to míňalo aj celej rodine. A potom sme vlastne si sadli ako, ako rodina s manželkou a sme rozmýšľali, že čo ako ďalej a v jednoduchosti chcel som mať to zázemie pre tie deti, to, čo som ja zažil, že sme vyrastali v Pezinku, mohol som ísť za kamarátom, mal som bratrancov pokope, boli sme rodina. Tak tá voľba padla na Slovensko. Ako ja som bol veľmi oboznámený s tým, čo sa tu deje, ako to tu funguje, čo je vo športe, politickú sféru, všetko. Ale prečo nerobiť niečo na Slovensku? to, čo tu chýba, to bolo tak taká moja misia je posilňovať tých ľudí mentálne, aby proste sa nebáli aj napriek všetkým tým veciam, ktoré sa dejú a nebudeme menovať, je ich veľa, tak proste vidieť v toto pozitívum. Pretože áno, je jednoduchšie povedať, že tá tráva na druhej strane je zelenšia, ale neni. Akože všade, všade sú nejaké sračky. Viem teraz o Kalifornii, jak sa potápa. Viem o A-o Amerike, že tá ekonomika neni úplne dobrá.
Mišo Ukropec: S tými drogami, čo sa tam deje.
Pavol Lošonský: Mám kontakty po celom svete.
Mišo Gula: San Francisco, mesto bezdomovcov.
Mišo Ukropec: Áno.
Pavol Lošonský: Presne tak. Čiže ja som sa rozhodol, že prídem sem a takú malú dušičku budem tu proste šíriť ten môj pozitívny attitude. Budem tu šíriť tú mentalitu šampióna. Budem tu pomáhať ľuďom, mladým ľuďom a ktovie, možno jedného dňa budeme my všetci kolektívne akože súčasť nejakej zmeny.
Mišo Ukropec: Tak admirál McRaven to vraví jasne: „Start by making your bed.“ Výborne. Ináč čo sa týka toho cestovania, tak dnešok bol som v Dubaji. Nevytopí ťa tam? Už ani na Dubaj sa nemôžeš spoľahnúť.
Mišo Gula: Ale presne v tých dňoch mi začali na TikToku a všade vyskakovať videjká o tom cloud seeding, o tom, ako oni vyvolávajú tie dažde.
Mišo Ukropec: Áno, áno, áno.
Mišo Gula: Tak, takže určite-
Mišo Ukropec: Shareáš s Gatesom.
Mišo Gula: Určite si to urobili sami.
Mišo Ukropec: Kreténi. Ešte otázkočka, kým prejdeme k iným témam, lebo ty si si odmákol teraz maratónik. Bolelo?
Mišo Gula: Ešte teraz regenerujem.
Mišo Ukropec: No to ešte päť týždňov budeš.
Pavol Lošonský: Neni to na mne možné vidieť, ale akože vycucnutý som ešte teraz.
Mišo Gula: Aj si sa nejak pripravoval, či?
Mišo Ukropec: No no maratón sa dá ísť bez prípravy.
Mišo Gula: No kámo, tak sa opýtaj Peťa Petráška. Hm? Bol pred dvoma týždňami. Chalan dva dni predtým-
Mišo Ukropec: No vlastne áno, však aj jemu som-
Mišo Gula: Dva dni predtým sa so mnou nadrbal z Rumov.
Mišo Ukropec: Ježiš Mária.
Mišo Gula: Počkaj, počkaj, to bolo to, lebo to bolo ako sa tomu hovorí, že keď potrebuješ nacukrovať pred výkonom? To má aj nejaký odborný termín.
Mišo Ukropec: No lebo tá pätníka je úplne v pohode.
Mišo Gula: V nedeľu, v nedeľu odbehol maratón. Potom mi písal. No a pripravoval sa tak, že ja neviem, zabehol možnože tri desiatky alebo koľko a išiel na maratón.
Mišo Ukropec: Dobre, toto prosím vás nikto, nikdy nerobte.
Mišo Gula: Doma neskúšajte.
Mišo Ukropec: Nerobte to, aj keď trénujete maratón je hnusný vždycky, aj pre šampiónov.
Mišo Gula: Takže ešte raz. Pripravoval si sa?
Pavol Lošonský: Pripravoval som sa. Boli sme skupina founderov alebo takých CEOs, taká, taká skupina bez čo sme mali svoju. Mal som normálne rozpracovaný v Exceli svoj dvadsaťštyri týždňový program, kde som akože si logoval svoje kilometre, workouty a všetko. Ale tá príprava nebola ani zďaleka optimálna. Akože to zimné obdobie ja som vedel, že to bude tough. Akože u mňa neni problém ísť behať ráno o šiestej v zime alebo večer, keď už rodina spí o deviatej, o desiatej, to neni problém. Ale ja som nepočítal s takými faktormi, že dve malé deti budú každý druhý, tretí týždeň doma choré. A teraz sú priority. Je rodina, je biznis, je to a ja nemôžem len tak si chodiť behať kedy chcem. Tie workouty som musel skipovať, musel som ich skracovať, veľa som nešiel, takže pripravený som bol ako úprimne poviem, že niekde okolo sedemdesiat percent toho, čo som pôvodne mal naplánované, čo som chcel docieliť. A tých prvých tridsať kilometrov to fungovalo.
Mišo Ukropec: To je klasika.
Pavol Lošonský: A tých posledných dvanásť už nefungovalo nič.
Mišo Gula: Ale, ale kríza príde aj na najtrénovanejšieho. Čiže to asi...
Mišo Ukropec: Tak ja som tam preto hodil to ako baba niektorá vyhrala, ktorýsi maratón, chápeš? Museli jej pomáhať posledných päťdesiat metrov do cieľa, a preto vyhrala.
Mišo Gula: A trénuješ hej celý život.
Mišo Ukropec: A maratón je hnusný. Tak vitaj v klube maratóncov.
Pavol Lošonský: Díky moc.
Mišo Ukropec: Gratulujem. niekedy si môžeme sednúť potom pokecať.
Mišo Gula: Ty si nám to už vlastne tak akože naznačil, že, že čo robíš a ako robíš. Tak skús nám povedať, kto je tvoj taký že typický klient.
Mišo Ukropec: Pacient.
Mišo Gula: Nazvali sme si to pacient. Áno, lebo, lebo takto ešte, že, že máme pocit, že, že väčšinou, koučov ako si ty, že hľadajú ľudia, ktorí sú už tesne pred sabatikalom a pred vyhorením a pred neviem-
Mišo Ukropec: Áno, ako sabatikál, ja si do toho utieram hubu kade chodím, pretože pre mňa je to znamením, že ten človek má v hlave niečo nesprávne. Zašiel priďaleko a tým pádom oklamal sám seba alebo knižka ho oklamala alebo neviem, proste príliš ambiciózny. Neviem. Tak daj, jak to je.
Pavol Lošonský: Ja tiež nie som úplne akože zástanca tohto sabatikalu. Akože toto, že čo táto definícia vznikla, neviem, akože niekedy desať rokov dozadu alebo dvadsať ako takéto výrazy vôbec neboli. Ľudia proste nejak fungovali a dobre fungovali lepšie, horšie, menej. Neviem. moja cieľovka, no ja som akože prešiel z toho š-športového prostredia, kde sa cítim ako ryba vo vode. Akože momentálne mám pod sebou štyroch športovcov, jeden na pro-profesionálnej úrovni, traja sú, mládežnícki. koučoval som, mentoroval som týpka na univerzite, takže v tom sa cítim ako ryba vo vode. Ako pre mňa to nebol žiadny challenge. Pre mňa začalo byť challenge, že okej, tiež som solo podnikateľ a zaujímajú ma tieto témy, že ako ja môžem škálovať svoj biznis, ako môžem prosperovať. Tak nejak som sa začal pričuchovať do tej biznis stránky. Ako prvotne som si myslel, že to budú možno manažéri, ktorí tiež riešia líderske témy, ale potom som zistil, že tiež som trošku pivotoval, že, že sú to možno nejakí CEO z menších firiem, ktorí ešte nie sú, že za vodou, ktorí riešia práve tieto sabatikály a sú vyhoretí a stratili zmysel života. Ale sú to ľudia, ktorí ešte reálne majú ambiciózne ciele. Pretože ja som tiež ambiciózny človek a viem, že mňa najviac posunuli koučovia, tréneri, ktorí boli tough. Tough, ale féroví. A to sa snažím teraz robiť s mojimi klientmi. Ja som proste som férový, ale som tough. Ja ich proste budem challengovať z, mimo ich komfortnej zóny, budem sa ich snažiť pushovať. Samozrejme, že kto potrebuje pomoc, je tam tá empatia, všetko dokopy. Jasné, to musí byť. ale najviac sa mi teraz najlepšie pracuje s podnikateľmi, solo podnikateľmi, CEO, ktorí chcú napredovať, ktorí chcú na sebe stále makať. Čiže niekde tuto je taká moja klientela. Neviem, že či úplne mám jedného avatara, pretože ja to stále to kategórujem, že ono sú to také tri sféry. Akože po prvé vidím, že veľa ľudí v dnešnom, v dnešnej dobe, strašne veľa distrakcií má vôbec problém si sadnúť a na papier si dať nejaké ciele v rámci dvetisícdvadsaťštyri. Rozmeniť si to, že čo je to prvý quarter, druhý, tretí, štvrtý, čo musím robiť na týždennej báze a už vôbec nevedia, čo majú robiť na dennej báze. Začnem pondelok, začnem pondelok, začnem pondelok. A tuto bol príbeh napríklad s Peťom, že Peťo má strašnú vášeň v, tiež v thajskom boxe alebo niečo a stále hovoril: „Však vieš, teraz toho je veľa, treba to robiť, ešte vo februári sa k tomu dostanem alebo v marci.“ Ale ono stále toho je veľa. Ono to nikdy to nebude menej. Že buď to robíš teraz, alebo to nikdy nerobíš. A to je ten mindset, že, že ži v prítomnosti. takže ak by som sa vrátil, tak ono je to nejaká tá, tá klarita, definícia cieľov, akože mať ich jasne stanovené, kvantifikovateľné, aby som si ich vedel odmerať, aby som si v piatok vedel povedať, že tento týždeň som spravil prd alebo tento týždeň som sa skutočne posunul aspoň trošku bližšie k tým cieľom. Druhá vec je mať k tomu potom nastavené nejaké denné rutiny, pretože zajtrajšok je iba zajtrajškom. O týždeň bude o týždeň, ale že to, čo robím teraz, tak na tom záleží. A že byť proste aj, aj Michael Jordan, keď už tu je nejaká tá športová terminológia spomínaná alebo stefkári alebo títo vrcholoví športovci, oni hovoria, že to neni o tom počte hodín, ktoré trénujete. Je to o tom počte hodín, kde ste prítomní, že to trénujete. Ja som tiež zažil na sebe, že som bol v hale tri a pol hodiny a ten výsledok bol nejaký. Potom som úplne sa prenastavil aj mentálne som začal ináč vnímať veci a to, čo som niekedy trénoval, odtrénoval za tri a pol hodiny, som vedel spraviť za hodinu a pol, lebo som bol prítomný pri tých aktivitách. Ja som išiel precízne, všetko som vnímal. Mal som kouča, ktorý ma reflektoval, že tuto robíš toto zle a detaily opravoval ma a zrazu ten výsledok bol dokonca ešte lepší za menej času. A toto je to, čo sa snažím ja robiť s ľuďmi, je byť efektívnejší ako v tej práci, byť sprítomnení a odovzdať tam to všetko. A teda tá tretia je tá klarita, to plánovanie tých cieľov. Potom sú to nejaké tie každodenné rutiny a ten tretí je práve ten mindset. Človek, ktorý niečo sa ti nepodarí a teraz strávi štyri dni, že bude, že-
Mišo Gula: Analizuje to.
Pavol Lošonský: Analizuje a feeling sorry for yourself a takéto akože, že srakotiny. Tak vlastne si premár-premárnil štyri dni svojho života-
Mišo Gula: Vyplakával.
Pavol Lošonský: Kde si už reálne mohol. Dobre, keby ti to zabralo len štyri hodiny a potom nájdeš si odpoveď, že okej, ako som to mohol spraviť lepšie, čo som mohol spraviť ináč a už zasa ideš ďalej. A ľudia pri každej aktivite strašne veľa strácajú času, energie, sú rozptýlení a potom hľadáme riešenie tam, kde nie sú.
Mišo Gula: Ako to potom v praxi vyzerá tá, tie, tie, nazvem to hodiny s tebou, ale vysvetli nám to, že sú nejaké pravidelné stretnutia s klientami alebo ti volá ad hoc proste ako psychiatrovi alebo ako, ako to funguje?
Pavol Lošonský: Ja som od začiatku vedel, že ja nebudem hodinový kouč. Ja síce na LinkedIne mám nejakú hodinovku, ale ja nie som akože ja sám neverím, že keď človek má nejaké ambiciózne ciele, že mu to bude trvať hodinu, dve alebo tri. Ako sami viete, že do fitka musíš chodiť pravidelne a musí to mať nejakú, aby si videl výsledky, aby si sa vybudoval. Tak isto tá príprava na maratón. Keby som chodil raz za týždeň, tak možno na dvadsiatom kilometri umrem. Takže ja som od začiatku vedel, že ja chcem robiť s ľuďmi, ktorí sa budú vedieť a chcú commitnúť a ktorí reálne chcú niečo zmeniť vo svojom živote. Taký, ktorý pôjde a povie mi, že má štyristo problémov, ale neni ochotný investovať do seba financie, čas a makať na sebe, to neni moja klientela. Ja ho proste ja ho nezoberiem. Takže vyberám si v-v, ľudí v rámci toho, že, že je na ňom vidieť, že chce niečo dosiahnuť, je commitnutý a je vidieť, že bude na sebe pracovať. A je to, je to dĺžka štyroch mesiacov. Akože sú tam nejaké pravidelné sedenia, sú tam nejaké veci, ktoré musí robiť. Sú tam, posielam im pripomienky. Mám desiatich klientov, ktorí sú takí moji prémioví, s ktorými fakt pracujem na denoddennej báze. Posielam im rôznu odbornú literatúru podcastu. Akože veľa podcastov počúvam zaujímavých, odbornú literatúru, takže som im takým ako keby takou knižnicou, že nemusia si to oni sami dohľadávať. A teraz akože zasa vymýšľam najnovšie, že možno budem mať nejaký program, kde tí ľudia, ktorí viem, že reálne by ma potrebovali a chceli, ale možno skutočne ten budget na mňa nemajú, tak nájsť nejakú príležitosť aj pre týchto ľudí, aby mali možnosť so mnou spolupracovať.
Mišo Gula: Nejaké Seduo.
Pavol Lošonský: A čo znamená Seduo?
Mišo Gula: Seduo.
Mišo Ukropec: Seduo.
Pavol Lošonský: Seduo.
Mišo Gula: Seduo. Apka.
Pavol Lošonský: Aha.
Mišo Gula: Tak akože online-
Mišo Ukropec: Vzdelávacia.
Mišo Gula: Vzdelávacia.
Pavol Lošonský: Akože budem to riešiť cez Slack. Bu-budú tam akože iné kritéria tej spolupráce. Bude to finančne oveľa menej, než keď si ma človek zoberie na tie štyri mesiace dajme tomu, ale stále môže zo mňa čerpať nejakú hodnotu, môže sa posúvať. takže-
Mišo Gula: Máš, máš ty interne a aj s tvojimi klientami vyriešený rozdiel medzi, medzi koučingom a mentoringom? S tým sa stretávam, že, že častokrát si to ľudia aj mýlia a aj samotní tí koučovia alebo mentori prechádzajú ako keby za hranice jedného druhého. Ako to ty vnímaš?
Pavol Lošonský: Je to presne tak, jak hovoríš. Akože koučing je jedna sféra, mentoring je druhá sféra a mentoring je podobné, akože myslím, že tej konzultácii. Tiež ľudia sa ma opýtajú, že okej Pali, že čo robíš, aby si si vybudoval disciplínu? Ako dobre, ja im môžem povedať moju rannú rutinu. Môžem im povedať, ako som ráno behával desať kilometrov, ale budú to oni reálne ochotní a schopní spraviť tak ako ja? Asi nie. Ale potom, keď sa začneš, keď ich koučíš, okej, čo pre teba znamená tá disciplína? Čo by sa muselo stať? Čo je definícia v tvojich knihách disciplína? Tak už potom si ten človek nachádza tie svoje vlastné odpovede. A veľakrát je to to, že okej, disciplína pre niekoho môže znamenať, že odbehne si desať kilometrov ráno, ale pre niekoho to je znamená, že sa zobudí na budík. Ja som mal proste ľudí na vysokých pozíciách a týpek sa nebol schopný zobudiť pred siedmou. A hovorím, že ty jak chceš byť riaditeľ, jak chceš niečo dosahovať, keď pred siedmou ne- a nemá deti-
Mišo Gula: Keď vstávaš posledný.
Pavol Lošonský: A nemáš deti a pred siedmou je problém sa zobudiť. Tak to je, že dobre. Takže disciplínu ty sa ma nemusíš pýtať, čo máš robiť. Ty jednoducho začni vstávať ráno a takto si vyformuješ disciplínu, nejaký návyk a už potom všetko to ostatné už, už budeš vedieť.
Mišo Ukropec: To je vlastne ako s LinkedInom. Zase tá prekliata konzistencia.
Mišo Gula: Su-super, super, že sme to takto premostili, lebo slovo za slovom, čo si vravel, je, je to, čo my stále prízvukujeme pri LinkedIne. Keďže toto je podcast hlavne o LinkedIne, tak radi by sme prešli aj k tejto, k tejto téme a, a je to naozaj perfektné premostenie, lebo či sa bavíme o konzistencii, či sa bavíme o disciplíne, či sa bavíme o no pain, no gain, či sa bavíme o tom, že keď si niečo posral, tak nemôžeš štyri dni to analyzovať, ale, ale proste ideš na druhý deň znova. To všetko jak riť na šerbel nám úplne pasuje na LinkedIn.
Mišo Ukropec: Áno, nie je v tom žiadny rozdiel medzi športom, podnikaním či LinkedInom.
Mišo Gula: A my to štandardne, akože s obľubou pri-prirovnávame k posilke. Jednoducho do posilky tiež nemôžeš ísť raz za týždeň, lebo neuvidíš nič. Takže keď akože sa ma niekto pýta, že ako často mám posilovať? Kokos, ako často chceš chodiť do posilky? No keď nebudeš chodiť trikrát do týždňa, tak nič. To robíš úplne zbytočne. Hej? Takže tá analógia je super.
Pavol Lošonský: Sergeja som práve odpálil.
Mišo Gula: Hej, Sergeja pozdravujem.
Mišo Ukropec: No dobre, máš pekné fotečky na LinkedIne.
Pavol Lošonský: Ktoré teraz?
Mišo Ukropec: No všetky. Určite ženy ti vypisujú ako mne. No, občas píšu.
Mišo Gula: Bola to stratégia? Poradil ti to niekto? Alebo si to sám tak intuitívne urobil, že, že chceš svoj face ukazovať všade?
Pavol Lošonský: vieš čo, asi tak inti-intuitívne by som povedal. Akože ja napríklad vnímam, že pekné ženy, tie, tie proste idú bomby, päťsto lajkov a odporúča-
Mišo Gula: Ale neni si pekný, že-
Pavol Lošonský: Ja viem, ale rozmýšľal som nad tým, že, že ako sa to dá leveričnúť, akože v mojom prípade alebo čo. A potom si hovorím, že ja aj tak akože vždycky ostanem duchom a srdcom športovec. Takže prečo by som mal akože tajiť nejak nejakú tú moju športovú cestu? Ako tie fotky teraz akože si myslím, že veľmi dobre viem využiť. Ja som v rámci sociálnych sietí počas kariéry Facebook, Instagram, ja som si to držal veľmi akože rodinne a kamarátsky. Tých fanúšikov som vôbec ne-nespúšťal, mal som to uzavreté a tiež to bolo také, že výstup mimo komfortu, že LinkedIn a vedel som, že musím sa niekde zviditeľniť. Tak akože tie fotky nejak prišli. A teraz, keď som teda oslovil aj super fotografku Silviu Slávkovskú, tak-
Mišo Gula: Pozdravujeme, poznáme.
Mišo Ukropec: Čau, čau Silvi.
Pavol Lošonský: Tak, tak tiež akože hneď sme brainstormovali, že, že- Musí to byť znovu niečo také, že ja športovo, š-šampiónsky, niečo úplne, že mimo takéhoto klasického, é-
Mišo Ukropec: Oblek, kravata-
Pavol Lošonský: Jasné.
Mišo Ukropec: Konzultant.
Pavol Lošonský: Jasné, takže aj takto sa ja prezentujem. Ja napríklad mne sa, keď som zariaďoval kanceláriu a riešil som, že jak bude kamera, čo ma bude snímať, tak všetci mentori a kouči majú za sebou knižky. Ó bože, tak akože nebudem ďalší z nich. Tak som tiež rozmýšľal a vtedy akože ten, ten Daniel, taký jeden môj z prvých, z prvých mentorov, koučov a CEO v Nemecku, tak hovorí, že vieš čo, ja si viem predstaviť. To mi hovoril ešte možno dva a pol roka dozadu, že, že ty by si mal mať také nejaké šampiónske prostredie a že super. A hneď jak som videl tú kanceláriu, akože bolo biele steny a tak, tak som si to začal nejak predstavovať a že dobre, dám si zarámovať svoj, svoj dres, kde sme vyhrali, svoj prvý titul. To mám pekne zarámované nejaké fotky a potom, že nejaké medaile a že, že trofeje a tak, že spravím si z toho poličky, že toto budú vidieť ľudia, keď sa pripoja so mnou. A ja si myslím, že to má aj taký ten vibe aj toho, čo sa snažím robiť na LinkedIne, že tú mentalitu šampióna sa stále snažím nejak propagovať a prezentovať.
Mišo Gula: Hm. Michal Pastier vo svojej, žltej biblii, neviem, či si to čítal.
Pavol Lošonský: Nečítal, ale vnímam Michala veľmi.
Mišo Gula: Rozpráva okrem mnohých iných veciach rozpráva o takzvanej osti, že mal by si mať nejakú svoju osť. A toto tak, ako to hovoríš, aj ja to tak vnímam z toho, čo ťa sledujem, že tá ša-
Mišo Ukropec: Si píšem poznámku normálne, čo idem urobiť, prosím ťa.
Mišo Gula: Tá šampiónskosť je to, čo vlastne definuje teba alebo to, s čím sa ti, si teba spájajú ľudia. Čiže okrem toho, že každému komunikuješ to, že si kouč, tak tým, aké pozadie používaš, aké fotky dávaš, tak proste každému dávaš na známosť, okej, ja som ten šampión. Takže toto, toto áno, toto musím uznať, že funguje a že je to dobrá cesta.
Mišo Ukropec: Normálnu inšpiráciu som si dal poznámku, prosím ťa.
Mišo Gula: Ty si sa niečo naučil od hosťa?
Mišo Ukropec: Nenaučil, ale inšpiroval.
Pavol Lošonský: A teraz takisto vieš, že aj emoji. Akože mal by si používať iba nejakú sadu svojich, tých emoji. A keď sa ťa opýtam, aký je môj hlavný, určite vieš.
Mišo Ukropec: No basketbalová lopta.
Pavol Lošonský: To ma nesleduješ dobre. Michal druhý?
Mišo Ukropec: Medaila.
Pavol Lošonský: Je to medaila, je to trofej.
Mišo Ukropec: Jasné.
Pavol Lošonský: Akože ja mám možno že tri, štyri, ktoré používam, ale tá trofej je proste stále. A to som tiež-
Mišo Ukropec: A vieš ty, ako ja používam najčastejšie emoji?
Pavol Lošonský: No to je dobrá otázka.
Mišo Ukropec: Hej, bicák. Druhý, dobre, druhý najpoužívanejší? Bicák používam, áno. Taký, taký, taký, taký, taký roztápajúci sa.
Mišo Gula: No a to málo používaš. A-a vnímam, že ho používaš, ale málo.
Pavol Lošonský: Že toto je tiež v podstate niečo, čo človek si ťa začne spájať a niekde uvidí toho roztápajúceho sa emoji a hneď si povie, že okej, je to Michal Ukropec alebo tak. Čiže-
Mišo Gula: Nie, s nim mám spojený bicák, ale je pravda, že ja s-ja s-- dosť akože nevnímam, že, že podvedome aj, aj na vedomej úrovni vynechávam emojikony. Ale to som, to, že máš fotky s medailami, ja to takto vnímam. Takže.
Mišo Ukropec: Koľko alebo chodí ti väčšina biznisu cez LinkedIn?
Pavol Lošonský: Vieš čo? Zatiaľ asi áno. Ja som ešte donedávna nemal webstránku napríklad spravenú. Ja som akože išiel, začal som LinkedInovať. tiež som nevedel, že čo tam robím, ako robím. Podarilo sa mi podpísať nejakých klientov, podarilo sa zo zahraničia a potom zo Slovenska a už teraz ako samozrejme tá stratégia za tým je, že, že viem, rozvíjam tie konverzácie, pozývam tých ľudí na discovery cally. chodí mi najviac asi cez LinkedIn, ale teraz akože už mám aj, samozrejme, že ľudia si ťa dohodia a povedia o tebe, keď je ako človek spokojný, tak povie, ľudia si ma našli cez rôzne asi sourcy, ani neviem, že odkiaľ, lebo mi chodia e-maily aj priamo na, na business e-mail a to nevieme, že či cez LinkedIn alebo odkiaľ. Takže ako jak sa hovorí, že nie je dobré, keď máš všetky vajíčka v jednom košíku-
Mišo Ukropec: Múdro.
Pavol Lošonský: Tak, tak teraz sa snažím aj ja to nejak ako diverzifikovať, ale nemyslím si, že budem, riešiť viacej než jednu nejakú sociálnu platformu.
Mišo Gula: Ja som si všimol jeden tvoj post. Som si skoro istý, že to bol tvoj post, kde si, odfotil svoj kalendár. A to bola proste akože farby, to je jak duha, hej? To proste rozdrbané farby na, na celý, celý mesiac, každý deň niečo. Ako toto som si hovoril, že, že super, že to si, to si ja si takto nevediem kalendár a vyzeralo to super. A chcel som sa teraz, keď si povedal, že robíš tie discovery cally, chcel som sa opýtať, že či máš presne stanovené percento zo svojho času, koľko si ochotný alebo chceš venovať takýmto, lebo to sú v princípe akože konzultácie zdarma, to beriem tak. Lebo ten človek ti väčšinou porozpráva, aký má problém. Ty mu už na začiatku musíš nejaké také quick winy, nejaké základné riešenia akože ponuknúť na to, aby si z neho urobil platiaceho pacienta. Aké, aké je to percento tých, tých discovery callov, ktoré máš zo svojho pratom-pracovného potenciálu?
Pavol Lošonský: Vieš čo, musím povedať, že našťastie akože ľudia prídu a už minimálne sú že päťdesiat percent upečení, že tam už akože ten, že keď dôjde človek, tak väčšinou ma už dlhšie ma číta, dlhšie ma sleduje a keď sám príde, tak už aj vie, čo môže očakávať a čo by chcel. Potom akože samozrejme, že je otázka, že nevie tú cenu, že plus mínus a tam akože to je jediný proces, ktorý treba dorie-doriešiť. keď ja s niekým rozvíjam konverzáciu v DM a dostaneme sa na ten bod, že okej, viem, že ti viem pomôcť a že myslím si, že aj ty si môj správny k-- zákazník, tak ja mu akože dám tú príležitosť a už potom už on musí zobrať ten krok. Niektorí ľudia ťa ghostnú, že už nenapíšu, ale to ja proste s takými ľuďmi, ktorí nie sú ochotní ani prísť na ten discovery a spraviť ten ďalší krok, tak ako viem, že to neni môj ideálny zákazník, ale ten, ktorý príde, tak ako, mám na Calendly vyhradené hodiny, v ktorých som ochotný tie discovery prijímať a v ktorých nie. ale zatiaľ musím povedať, že nie je to tak, že ľudia by si to bookovali a že nič z toho nebolo.
Mišo Gula: Na to som sa opýtal, že nejdeš úplne na blind, že, že proste ani netušíš, kto ti-
Pavol Lošonský: Absolútne nie.
Mišo Gula: Akože dá rezevačku na Calendly.
Pavol Lošonský: Tieto, tieto virtuálne kávy, jak to niekto robí, že teraz mám desať za týždeň a z toho jeden klient. Ako ja vôbec nie som zástancom takejto stratégií. Ako to je podľa mňa waste of time.
Mišo Ukropec: Máš väčšinu zo Slovenska alebo zo zahraničia? Jak to
Mišo Gula: máš?
Pavol Lošonský: keď som prichádzal na Slovensko, tak to bolo asi pomer, že osemdesiat zahraničie, dvadsať percent Slovensko. Keď som došiel minulý rok leto, tak to bolo, že fifty fifty a teraz musím povedať, že je to, mám prevažnú slovenskú komunitu, aj keď sú to Slováci, ktorí žijú mimo hraníc. Ale myslím, že to niekde až deväťdesiat percent koučujem Slovákov a desať percent momentálne má iba zahraničie. ako vnímam to ako taký nejaký asi naturálny shift, lebo som tu. Ľudia majú ma možnosť navnímať na tých konferenciách alebo keď sa niekde mihnem osobne a ten vzťah je úplne inač-inačí, keď človek sa s tebou reálne stretne, navníma tvoju energiu, zistí, že nie si ten tupý športovec, jak sme to mali na začiatku.
Mišo Ukropec: Máš, máš diglas?
Pavol Lošonský: V pohode, v pohode. Takže tam potom aj ten sell sa robí jednoduchšie, než keď ako niekto, mal som discovery z Kanady s týpkom a teraz za tridsať minút ako predaj sa mu. povedz mu, že čo mu môžeš pomôcť a ešte tú cenu, aby vedel zaplatiť. Tak tam to bolo ako také na-na dlhé lakte by som povedal.
Mišo Gula: Tak, nerobíme ten LinkedIn kvôli tomu, aby sme potom niekomu od nuly vyrozprávali, že čo vlastne robíme, prečo robíme. Ako sorry.
Mišo Ukropec: Mal prísť nabriefovaný.
Mišo Gula: Presne tak.
Mišo Ukropec: Nejaké faily?
Mišo Gula: Nie že nejaké. Mňa zaujíma, že najväčší, lebo on tu rozpráva o tom, že je šampión. Tým sa prezentuje. Toto je jeho osť. Ja chcem počuť najväčší fuck up, ktorý si urobil.
Pavol Lošonský: Teraz bavíme sa-
Mišo Gula: Nie športový, profesionálny, akože už v rámci koučingu, v rámci toho, čo robíš.
Pavol Lošonský: Jáj, dobre, tak akože to je. Došiel som na Slovensko a teraz som si spravil list asi sto HR direktoriek a direktorov a začal som proste cold e-mailovať. Akože každému, každého som vyspamoval akože brutálne a dostal som z tých minimálne, akože to bolo, že stovky, stovky som poslal tých e-mailov. Dobre, bola nejaká šablóna, ale akože snažil som sa to trošku akože ku každému prispôsobiť. Samozrejme, že žiadny hlbší research za tým nebol. Kto sú, čo sú, čo oné. Takže som bol asi jeden z tých milión koučov alebo tých edukátorov, ktorí im to tam denno denne posielajú. Tak ja som to tam nasáčkoval medzi nich a čakal som. Čakáš deň, dva, štyri, týždeň, nikto sa ti neozve a potom ti príde jedna, jedna, jedna odpoveď z tých všetkých. že čo vlastne, kto ste, čo robíte? Tak akože nakoniec sme sa akože s nejakým stretli, aj tak z toho nič nebolo, ale toto bolo, že okej, že tak tade tá cesta nevedie, že po prvé dobre. to bolo, že zajebal som tým strašne veľa času a energie úplne zbytočne. Potom samozrejme, že na LinkedIne-
Mišo Gula: Prepáč, lebo ideš k ďalšej téme, tak k tomu ti dopoviem, lebo k tomu mám dobrú štatistiku, lebo môj kamoš a žiak to je človek, ktorého jeden z, jeden z ľudí, ktorých mentorujem ohľadom LinkedInu, Slavo Fulek, nazdar. A on, oni robia taký softvér pre recruiterov a HRistov a majú blud, strašné množstvo všelijakých štatistík a špeciálne ku HRistom vravel, že priemerná doba, odkedy ty im akože pošleš nejaký e-mail, akým ti zareaguje HRista, tak si tipnite, že koľko.
Mišo Ukropec: Týždeň?
Mišo Gula: Máš, máš dobrý odhad na, na hajzlíkov. Ako naozaj je to tak, že päť až sedem dní, kým sa ti vôbec ozve niekto. Čo ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, sú v princípe ich ako kebyže klienti, hej, tých HRistov a oni nie sú schopní vôbec ani odpovedať. Takže to, že oni neodpovedajú ani svojim klientom, nie to ešte tebe ako, ako selcakovi alebo niekoho, čo chce niečo im predať. Takže.
Pavol Lošonský: Akože toto bolo vyslovene, že tá prehra, ktorú som uchopil a hneď rozmýšľam, že dobre, tak predpokladám, že takíto ľudia im tam spamujú ich inbox denno denne. Teraz áno, majú tam toho veľa. Na jednej strane som možno očakával nejaký profesionalizmus s tým, že okej, ako my nemáme záujem alebo aspoň niečo, ale potom keby to mali robiť akože každému, tak sa k reálnej práci asi ani nedostanú. Takže bral som-
Mišo Ukropec: Ani Miško neodpisuje.
Pavol Lošonský: Takže, takže bral som to, že dobre, že musím akože zvoliť inú stratégiu. Vlastne, že som aj cold spamoval na LinkedIne. Až potom som pochopil, že nie, že to človek kupuje od človeka a človek kupuje od človeka, ktorému dôveruje. A tá dôvera proste to neni, že jedna, dve, tri, desať správ, to je-
Mišo Gula: To je, že, že odkaz pre všetkých ľudia. Každý z vás, ktorý robí cold call alebo cold mail alebo cold LinkedIn, spamätajte sa, ty vole a vôbec to nepovažujte za niečo zlé, keď sa vám na to človek vykašle. Všetci to robíme. Kašleme na cold-
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Cally, maily, LinkedIn správy.
Mišo Ukropec: Keď sa mi to páči, tak odpíšem, ale deväťdesiat deväť celá deväť sa mi to nepáči.
Mišo Gula: A keď pošleš, hej, tisíc ľuďom tú istú správu, ako sorry, proste. Daj si trošku námahy, keď nás chceš osloviť.
Mišo Ukropec: Dobre, poďme maď nad nejakým fun factíčkom, ak nemáš náhodou nejaký vymyslený. Máš?
Pavol Lošonský: Ako ohľadom LinkedInu?
Mišo Ukropec: Akože jak si urobil domácu úlohu?
Mišo Gula: Neviem, nič sme mu neposlali.
Pavol Lošonský: Však práve to.
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: To nič. Porozmýšľaj nad niečím zaujímavým, čo sa týka čísel. Môže to byť najlepší príspevok alebo najhorší príspevok.
Mišo Ukropec: Mám.
Mišo Gula: Fuck up sme si už povedali, čiže ideš fun fact.
Mišo Ukropec: No jeden z mojich infotechových chalanov a ten k tebe, už u teba ešte nebol, ale myslím, že by ste si dobre rozumeli, Marek. Tak jeho mama začala počúvať samozrejme Kolotočárov. Odvtedy mu hovorí fešáčik.
Mišo Gula: Čau, vidíš, jak sa to chytá. Paráda.
Mišo Ukropec: Takže roztomile. Potíšilo ma to.
Mišo Gula: Super. My sme už niekoľkokrát spomínali pri tej konzistencii a tom, že nenaháňať perfekcionizmus a tak. Ty si spomínal stále toho Beethovena, Beethovena, ktorý musel zložiť akože hocikoľko-
Mišo Ukropec: Tak Beethoven, Bach a Mozart.
Mišo Gula: A dnes ráno, keď som išiel sem, tak som počúval Fun Radio a tam hovorili presne takú zaujímavú štatistiku s otázkou, že, že čo si myslíš, že koľko obrazov namaľoval- A známy slovenský maliar, grafik a neviem čo všetko ešte hovorili o Martinovi Benkovi. Koľko obrazov si myslíš, že namaľoval?
Mišo Ukropec: Stovky.
Mišo Gula: Desaťtisíc.
Mišo Ukropec: No tak akože obraz, myslel som, že akože obrazov. Hej, ako keď hovorím, že kresieb, tak tých musel byť-
Mišo Gula: Nie, nie, obrazov ako normálne malieb, že, že proste maľoval denno denne a niekedy aj viac.
Mišo Ukropec: Ty ty ty poznáš od Stephena Kinga, akú on má stratégiu písania tých svojich hororov?
Mišo Gula: Nie.
Mišo Ukropec: Six pages a day. Hotovo.
Mišo Gula: No čiže to je na potvrdenie ako desaťtisíc malieb, aby si mal koľko? Ja neviem pár desiatok alebo pár stovák známych.
Mišo Ukropec: No to že namaľuješ každý deň obraz-
Mišo Gula: Presne tak.
Mišo Ukropec: Ak chceš mať dva dni jeden.
Mišo Gula: No matter what. Každý deň postujem na LinkedIn, lebo neriešim to, že či mám slinu, nemám slinu, či mám chuť, nemám. Who cares? Ako aj keď sa budeš snažiť napísať čo najlepší post, aj tak môže dopadnúť na hovno. Takže radšej píšem každý deň a hotovo.
Mišo Ukropec: To teda môžem. My v gyme sme mali takú akože odpozorovanú, že, že rokmi štatistiku, že keď prídeš na tréning a že jo, že dneska to akože-
Mišo Gula: Hej, tak si to.
Mišo Ukropec: Počúvaj, dosekaný, dohezený celý, že odchádzaš jak zvesený oný, že ja na to kašlem, ako čo toto je? A potom ale prídeš do gymu taký, že čo ja tu dneska vlastne robím? Bože, mne sa tak nechce. Všetkých vyklepeš jak šnyclu.
Mišo Gula: Hej, hej.
Mišo Ukropec: A toto máme že s x ľuďmi odkonfirmované, že jo, jo, jo, jo, jo, že proste tak toto sedí.
Mišo Gula: Daj nám tam faktík.
Pavol Lošonský: A toto je ten mindset part, ktorý vlastne musíš hrať long game. A to je LinkedIn, biznis, šport, to je čokoľvek. Lebo aj začneš pracovať na nejakých cieľoch LinkedIn a všetci sú vyhypovaní a tri mesiace postujem, postujem a teraz sto komentov tam pančujem denno denne. Nevidíš z toho reálne výsledky. Štvrtý mesiac už, už si taký, že už menej a piaty, šiesty mesiac sa vzdáš. Takže u mňa-
Mišo Gula: To máme po tom Infestivale, však to bol plný internet-
Pavol Lošonský: Jasné.
Mišo Gula: Ale už to tak nie je.
Pavol Lošonský: Jasné, jasné.
Mišo Gula: Už len naozaj tí najdravejší ostali. Už mnoho ľudí odpadlo z tej-
Pavol Lošonský: U mňa fun fact je asi tak, že môj najlepší post nikdy nemal viac než osemdesiat tisíc. To bolo akože-
Mišo Ukropec: To je ako dosť, akože.
Mišo Gula: Na Slovensko, Maďarsko.
Pavol Lošonský: To bola téma akože sebavedomie, akože mám nejaké posty na štyri tisí- štyridsať tisíc mám veľa postov okolo dvacky a potom tých najlepšie, čo mi fakt performujú sú od päť do desať, ale taký úplný môj priemer je, že, že trojku. A to je, že akože neni to, že nič. Niektoré sú proste, že liter, liter päťsto, ale fun fact je taký, že mal som post, ktorý bol vyslovene cielený na toho môjho avatara a mal to asi že sedemsto osemdesiat impressions, že, že nič. Ale Calendly bum jeden call discovery, druhý, tretí, štvrtý, piaty. Mal som päť z toho postu discoveries a troch klientov som podpísal. A to bolo také, že aha, že ty vole, ja sa tu snažím, aby moje posty mali že desaťtisíc impressions a trilión lajkov. A tuto jeden post, ktorý bol vyslovene cielený, mal sedemsto osemdesiat impressions, ale Calendly mi len takto päťkrát zacinkal a potom som mal päť discoveries a traja high ticket klienti a proste a bolo. Bolo vystarané.
Mišo Gula: No hej, len, len tá štatistika funguje tak, že ty musíš robiť aj tie druhé posty na to-
Pavol Lošonský: Musíš áno.
Mišo Gula: Aby si si vytvoril funnel na to, aby ti prišli takíto ľudia.
Pavol Lošonský: Presne tak áno.
Mišo Ukropec: Na objeme záleží.
Pavol Lošonský: Áno, akože ten funnel mám. To ja som neni úplne človek, ktorý bude tuto prezdieľavať. Teraz hovorím, že GPT, lebo napríklad toto je ďalší fun fact, že však ja som zažil aj ten príchod GPT, to AI na LinkedIn a zrazu ľudia, ktorí nevedeli dať dokopy dva súvislé paragrafy, začali akože novely písať a trikrát za deň postovať.
Mišo Gula: A strašne je to vidno.
Pavol Lošonský: A generické veci a tipy a tak. A si hovorím, tiež ma to trošku lákalo, že okej, pôjdem týmto trendom a budem teraz prezdieľavať toto, toto, toto alebo si udržím tú svoju líniu, tak ja si to plus mínus stále držím rovnako. Akože ja ten horný úplne funnel, že a tu je päť typ-typov, ako budeš sebavedomejší a tu je päť typov, akože toto neni môj úplný content. Ja sa snažím prezdieľavať svoju autentickosť, svoje pády, ale aj úspechy počas športovej kariéry aj teraz biznis a s tým nech ľudia rezonujú.
Mišo Gula: Musím, musím ti dať za pravdu a aj v, vo svete, čiže po anglicky tvoriacich ľudí, ktorých sme doteraz obdivovali, tak minimálne dvoch som prestal obdivovať. Presne kvôli tomu.
Mišo Ukropec: Je to príliš, je to príliš to isté stále.
Mišo Gula: Je to prehľadné, priehľadné, ako proste to vidno, že to netvorí on, že to tvorí AI-ko a je to človek, ktorého sme fakt považovali za thought leadra.
Mišo Ukropec: Áno, je obeadžovaný päťsto-
Mišo Gula: Ho cítim.
Mišo Ukropec: Akože koľko si vymyslíš a ale-
Mišo Gula: Proste vidno, že poď ale AI-ko.
Pavol Lošonský: Nebudem sa pýtať na meno, lebo zo-zopár takých to som mal tiež. A potom zrazu, keď vidíš, že, že vyrazil z osemtisíc followerov na tristo za štyri mesiace, ale potom si aj pozrieš, že kto mu to prešerováva, kto mu to komentuje, tak zistíš, že to sú engaging pods. To sú proste platené posty a-a vieš a potom akože dozvedel som sa nejaké zákulisné veci. Jasné, aj toto je, aj toto je asi stratégia LinkedInu, ale tiež som si zaplatil Jacoba Packsa za akože, aby mi vysvetlil nejaké ťahy na LinkedIne a tiež povedal mi na rovinu, že mám týpka, ktorý má stotisíc followerov momentálne a zarába z toho nula. Takže že treba z toho LinkedInu, keď ho chcete robiť a robiť nejaký biznis aj reálne mať nejaké výsledky. Ináč je to proste podľa mňa strata času a kľudne buďte influencer, keď vás to baví do toho vrážať svoju energiu a čas. Ale myslím, že všetci sme tu kvôli tomu, aby nám to niečo dalo aj naspäť.
Mišo Gula: Jasné, jasné.
Mišo Ukropec: Ten to náš nie. On chce svoje badge.
Mišo Gula: Jaj tento?
Mišo Ukropec: Ale tak nie, tak ako našiel si fajn robotku vďaka tomu. Vieš, takže-
Mišo Gula: A môže badgeovať. Super, veľmi pekne ďakujeme. Bolo to parádne. Myslím, že prvého takého fakt, že profi športovca sme tu mali. Nemali sme tu asi nikoho ešte.
Mišo Ukropec: Žiadny kolotočár.
Mišo Gula: Aj to, aj to, čo robíš. Vnímame ťa, že sa snažíš na tom LinkedIne makať, takže chvála.
Mišo Ukropec: Aj neutiekol si.
Mišo Gula: Robíš to dobre.
Pavol Lošonský: Ďakujem pekne.
Mišo Ukropec: Za zelenšou trá-za zelenšou trávou a improvuješ tunak slovenské sabatikalom prerastené podhubie a trošku nech sú chlapci akože tvrdší na seba, nech nie sú takí mäkkí.
Mišo Gula: Tak, tak ľudia potrebujú počuť aj škaredé slová. Nemôžeme sa tu snowflakeovať všetci dookola a-
Mišo Ukropec: Musím povedať, že ja som ten empatický leadership trošku ako tiež utial, lebo funguje to za určitých okolností. Je to univerzálne použiteľné? Nie. Keď tu sype peniaze, ale šéf je zlý, tak vtedy ako je to správny prístup, ale v ťažkých časoch to vôbec nefunguje.
Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme pánom.
Mišo Ukropec: Díky moc.
Pavol Lošonský: Ďakujem, ďakujem.
Mišo Gula: Drž sa, čau.
Pavol Lošonský: Díky moc. Ahojte.
Mišo Ukropec: Čau, čau.