Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#231 h 12 min

#23 - hosť Michal Meško (Martinus) - Knihy sú pre mňa For Life

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťom je Michal Meško, spoluzakladateľ Martinusu, ktorého moderátori nechali pol hodiny čakať. Rozpráva, ako ako pätnásťročný v roku 2000 spustil stránku s referátmi, ktorá bežala najprv len na jeho počítači, a ako sa cez ňu dostal ku kníhkupectvu Martinus v Martine. Za svoj prvý podnikateľský počin považuje školský časopis – súperenie s inými redakciami, zháňanie peňazí na tlač a nápad jeho babky, ktorý časopisu pomohol prežiť. Hovorí o vášni, ktorá musí byť spojená aj s talentom a spôsobom, ako sa ňou uživiť, o tom, že ho motivovali čísla a rast, nie peniaze, a o svojom sabbaticale po vyše dvadsiatich rokoch vo vedení firmy: nejde podľa neho o útek pred vyhorením, ale o čas venovať sa naplno niečomu, k čomu sa inak nedostane. Dodáva, že pri odchode je dôležité jasne komunikovať voči sebe aj firme a dať ľuďom priestor robiť vlastné chyby. Rozoberá aj vydávanie kníh – podľa neho na Slovensku vychádza okolo desaťtisíc slovenských kníh ročne, takže autor musí byť aj trochu marketér – a o tom, prečo na rebríčkoch nezáleží, ak vás tvorba baví.

Hlavné myšlienky

  • Michal začínal ako pätnásťročný so stránkou s referátmi; cez ňu sa dostal ku kníhkupectvu Martinus.
  • Školský časopis odporúča každému, kto sa chce naučiť podnikať – od tímu cez financovanie až po distribúciu.
  • Vášeň podľa neho nestačí; musí ju sprevádzať talent a spôsob, ako sa ňou uživiť.
  • Sabbatical podľa Michala nie je útek pred vyhorením, ale čas venovať sa naplno niečomu, k čomu sa inak nedostanete.
  • Pri odchode z vedenia odporúča jasne komunikovať a nenechávať si „zadné dvierka“; ľudia sa podľa neho najviac naučia z vlastných chýb.
  • Na Slovensku podľa neho vychádza okolo desaťtisíc slovenských kníh ročne, preto musí byť autor aj trochu marketér.
  • Ak vás tvorba baví, na rebríčkoch podľa Michala nezáleží.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Ja som abstinujúci perfekcionista a abstinujúci v tom, že nikdy nie si úplne vyliečený.
— Michal Meško
Nemôžem ja chcieť viac ako ty.
— Michal Meško
Ak ťa to baví, tak to proste rob a je jedno, či si dvadsiaty piaty, prvý alebo či vôbec nie si v tom rebríčku.
— Michal Meško

Popis epizódy

Michal Meško, zakladateľ kníhkupectva Martinus a TOP1 tvorca na slovenskom LinkedIne, bol hosťom v našom podcaste Linkedin kolotočári.


#linkedin #linkedinmarketing #employerbranding #personalbranding #sales

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 61 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Michal Meško: Ja som abstinujúci perfekcionista a abstinujúci v tom, že, že nikdy nie si úplne vyliečený a taký, že ešte mávam aj relapsy. A to písanie, to ja som hovoril niekde, že, že mne priemerný ten status akože trvá dve tri hodiny urobiť, napísať, hej, že, lebo mňa to baví.

Mišo Gula: No nazdar, kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik. Neber mi to.

Mišo Gula: Nie, nie, nie, to všetko ostáva. Ja sa nemusím usmievať, lebo predstav si, že si zavoláš akože jedného z top podnikateľov, hej, jedného z najznámejších ľudí na LinkedIne a všetkých možnože ostatných ďalších.

Mišo Ukropec: Úplne najznámejšieho podnikateľa.

Mišo Gula: Hej, chcel som to úplne prehnať.

Mišo Ukropec: Môžeme.

Mišo Gula: Ale, ale, ale že, že, že topka proste topiek, hej? A teraz čo za človeka ho nechá pol hodinu čakať?

Mišo Ukropec: Kolotočári.

Mišo Gula: Kolotočári, samozrejme. No tak nám sa to stalo, tak snáď nám to náš hosť niekedy ešte odpustí.

Mišo Ukropec: Ešte sa usmieva.

Mišo Gula: Že sme ho, že sme ho nechali čakať. Ale inak som chcel začať, lebo podľa mňa to je, že najväčší zlodej na LinkedIne, akého sme tu kedy mali. Cítiš to tiež tak?

Mišo Ukropec: Áno, a pritom to chcela byť Sofika Wagner.

Mišo Gula: Chcela, ale nevyšlo.

Mišo Ukropec: Táto nevyšlo. No ale on nám čmajzol-

Mišo Gula: Prvú priečku, no.

Mišo Ukropec: Prvú priečku.

Mišo Gula: Mali sme ťažký záuzk na to, aby sme boli aspoň jednotka, dvojka. To je úplne jedno v jakom poradí, lebo to nie je súťaž.

Mišo Ukropec: To neni súťaž.

Mišo Gula: Ale sta-stalo sa nám, že sme sa tam vôbec neocitli pre istotu v tom rebríčku.

Mišo Ukropec: Tomu Janovi nohu zlomili.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Starečkovi.

Mišo Gula: Ale, ale náš dnešný hosť tam bol teda, že masaker vysoko.

Mišo Ukropec: Tak pozri, je vidieť všade. Do toho tie svoje slniečkárske agendy proste tlačí manažérske. Teraz môj milovaný sabbatical, chápeš? É-

Mišo Gula: To o tom si niečo poviete, lebo ty si-

Mišo Ukropec: To si akože-

Mišo Gula: Ty si hater sabbaticalov.

Mišo Ukropec: Dobre, ale on vyzerá, že to robí normálne v tom pravom význame, čo teda neni ten štandardný manažérsky korporátny, akože sabbatical, kedy človek utečie so psychiatrami z lopaty. No a teraz si dokonca ešte vymyslel, že on ide polovičného Iron Mana. Čo nesedí nad knižkami aj ťahá, chápeš, akože-

Mišo Gula: Ale čo to je polovičný Ino-Iron Man? Však to je, že ideš behať polmaratón, bicykluješ nejakých deväťdesiat kilometrov a preplávaš koľko? Jedna deväť?

Mišo Ukropec: Jedna deväť, no.

Mišo Gula: To nie je babovka polovičný?

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: Hm?

Mišo Ukropec: No. Na to, jak neviem plávať, neni babovka. No podnikateľ roka, milovaný davmi, top jednotka slovenského LinkedInu. Michal Meško.

Michal Meško: Nazdár.

Mišo Ukropec: Vitaj! Čau, čau.

Michal Meško: Ahojte. Ja vás budem normálne rád ďalej počúvať. Ste taká, hm, nie stand up comedy-

Mišo Gula: Ale áno.

Michal Meško: Sit down.

Mišo Gula: Sit down.

Mišo Ukropec: Sit down comedy.

Mišo Gula: Volali, volali nás-

Michal Meško: Sit down tragedy býva, ale toto je skôr comedy zatiaľ, takže.

Mišo Gula: Volali nás už do Fun Radia namiesto Juniora a Marcela, aby sme urobili rannú show, ale, ale zatiaľ ich nechávame ešte.

Mišo Ukropec: Ešte sa musia povariť, aby trošku dvíhali offering.

Michal Meško: Rozumiem. Tak držím palce.

Mišo Ukropec: Ďakujem.

Mišo Gula: Vitaj u nás.

Michal Meško: Ďakujem, ďakujem za pozvanie.

Mišo Gula: Ešte raz sa ospravedlňujeme, že si musel čakať.

Michal Meško: Nie, ďakujem. Vyvážili ste to skvelým introm.

Mišo Gula: Keď sme, keď sme, bola to taká o-o-osudovka, lebo sme sa osobne vlastne stretli, teda vy už skôr to poviete, ale o-osobne sme sa stretli u Babs Levosféra.

Michal Meško: Áno, áno.

Mišo Gula: My sme s nimi natáčali.

Michal Meško: Tam ste tiež ho natáčali trošku.

Mišo Gula: Tam sme to tiež trošku natáčali.

Mišo Ukropec: Ale to je ich podcast, takže to je ich chyba.

Mišo Gula: Presne tak. Pozdravujeme baby, je to vaša chyba.

Mišo Ukropec: Vždycky.

Mišo Gula: Ale ako správni kolotočári á sprostáci, drzáci a pankáči slovenského LinkedInu sme sa rozhodli, že ťa úplne napriamo vyzveme na to, aby si k nám prišiel do podcastu.

Mišo Ukropec: Zatím Meško dvere, vo dverách, rozumieš, čo robíš.

Mišo Gula: Vystrelil do svojho podcastu a navyše bolo tam asi sedem ľudí, čiže to by som chcel vidieť, že to odmietneš.

Michal Meško: Všetko ja chápem, chápem. Nie, akože bolo to veľmi milé a ďakujem. A môžeme si vymeniť potom aj kontakty, že mi môžete aj normálne napísať a nemusíme čakať na stretnutie.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Museli sme.

Michal Meško: Áno, áno.

Mišo Ukropec: Bola to jediná možnosť.

Michal Meško: Ja, ja až som ale mal pocit, či to nebolo opačne, že, že sme sa tam stretli, tak vám bolo blbé ma nepozvať. Vieš, že keby sme sa nestretli, tak...

Mišo Gula: Keďže si hneď na začiatku naznačil, že nás poznáš z nášho podcastu. Neviem, či to len si chcel byť taký slušný, lebo každý o tebe hovorí, že si slušný. Nemusíš to potvrdzovať. Mohol si zatvoriť, že nás počúvaš ako kyd, hej?

Michal Meško: Nie, nie, nedoniesol som si žiadnu parochňu ani nič podobné, takže.

Mišo Gula: Aha, dobre, tak to evidentne.

Mišo Ukropec: Tak niečo máš sto päťdesiat centimetrov. Vystrem sa, počkaj.

Mišo Gula: Dobre, dobre, bude.

Mišo Ukropec: Aspoň fotku musel vidieť.

Mišo Gula: Bude zľava za tento podcast. Dobre, dobre. No počúvaj, celé Slovensko ťa pozná ako najznámejšieho knihovníka. Takto, u nás to takto voláme. To je jedno. To je jedno, čo si o tom myslíš ty.

Michal Meško: Pokračuj, pokračuj. Som zvedavý, kam to to bude smerovať.

Mišo Gula: Ale, nie každý vie, že ty si vlastne pomohol zmaturovať polke Slovenska.

Michal Meško: Aj sebe. Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Aj sebe.

Mišo Ukropec: A môj prvý M&A fail v živote. Teda zatiaľ ako jediný. Lebo ja som bol pri tom, keď on, koľko si mal? Osemnásť, devätnásť?

Michal Meško: Osemnásť, devätnásť. Devätnásť asi som mal, myslím si.

Mišo Ukropec: Kto nevyštudovaný PHPéčkový programátor v devätnástich exituje jednu z najpoužívanejších, študentami najpoužívanejších platforiem na Slovensku? Referáty SK.

Mišo Gula: Netvrdíme si teda, že ti to nepomohlo v rozbehu, ale nás zaujíma ako veľmi.

Michal Meško: Ám, teraz z ktorého pohľadu myslíš? Lebo akože pomohlo mi to brutálne.

Mišo Gula: Presne z toho pohľadu ako, ako tak v, dobre, čo, čo som ja robil v osemnástich? Ty kokos, bol som sa učiť španielčinu v Španielsku a vôbec som nerozmýšľal o nejakom biznise nič a to-

Michal Meško: Ja neviem zase po španielsky, takže vieš, každý máme niečo.

Mišo Gula: Je to dôležitý skill, ktorý denno denne nevyužívam. Ale že v osemnástich, teda v osemnástich alebo devätnástich?

Michal Meško: No v devätnástich sme to predávali.

Mišo Gula: Bol exit.

Michal Meško: Aj s vlastne s kamošom Mišom Mantošíkom, s ktorým sme to, ja že všetko Mišovia. Že tu sme Mišovia.

Mišo Gula: Máme to tu!

Mišo Ukropec: Podobný.

Mišo Gula: Máme to tu!

Michal Meško: Áno, áno, áno, to som počul.

Mišo Gula: Všetci úspešní sa volajú Mišovia a po hebrejsky, či ako je to?

Michal Meško: Ale-

Mišo Ukropec: To je po hebrejsky.

Michal Meško: Je tam, je tam jedna výnimka, Mišo Truban, ale.

Mišo Ukropec: Ale on si o tom povedal.

Mišo Gula: Zavoláme si ho tu, aby to skúsil vysvetliť, ale.

Michal Meško: Vyrovnať, rozumiem. No ale späť k tým referátom, že bolo to v roku dvetisíc, dvetisíc, čo sme vlastne začali, á, tvoriť tú stránku a tak ďalej. A vtedy som mal asi pätnásť rokov. To vlastne bola môj prvý pokus taký väčší programovací, á, lebo dva mesiace predtým v Martinuse som si kúpil, á, cez leto knižku.

Mišo Ukropec: Tú modrú knižku PHPčko.

Michal Meško: Áno, PHP programuje Jiří Kosek.

Mišo Ukropec: Ja som nemal, to ináč máme ja dva.

Michal Meško: Jiří Kosek.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Michal Meško: Stála šesťsto korún asi vtedy dvojmesačné vreckové. A ale keď som s tým došiel domov, tak vlastne jeden z prvých nápadov, čo bolo, tak že mohol by som si robiť nejakú databázku a že aha referáty, lebo sa mi to nechcelo tie čitateľské denníky robiť. Ja som bol ináč to je taký ten paradox, že ja som bol veľký čitateľ, len som nechcel, keď mi niekto predpisoval, že čo mám čítať a potom z toho písať nejaké referáty a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Neposlušný.

Michal Meško: Samozrejme, ja som normálne na školských počítačoch si sťah-sťahoval referáty. Á, no a vzniklo to ako hobby. A ináč akože prvý týždeň to bežalo len na lokal hoste, že však ja si to pre seba robím. A mňa až potom napadlo, že však to sa vlastne asi dá dať aj na internet, keď je to to PHPčko. No a napadla mi doména, že referáty by to mohli byť, ale tam už vlastne Mišo Mantošík prevádzkoval nejakú stránku, tak ja som mu napísal, že počuj, že ja tu mám, ja som niečo naprogramoval, ty už máš nejaké referáty, že či to nespojíme. No a také tie internetové vtedy ešte ICQ priateľstvá vlastne, ktoré vznikali, tak, tak toto bolo jedno z nich. My sme sa, ja neviem, po polroku alebo roku prvýkrát naživo videli a dovtedy sme si pekne to akože bastlili cez mail.

Mišo Ukropec: Počúvaj, to je pikoška, lebo my sme mali vtedy švajčiarskeho zákazníka, pre ktorého ja som začal robiť v deväťdesiatom siedmom ešte na výške. A Jiří, Jiří Kosek tú knihu ešte nemal vydanú, keď ja som sa učil z jeho, som si na Zoznam.sk našiel takú nejakú rozprávku-

Michal Meško: Áno, okej.

Mišo Ukropec: Ako sa v PHPčku programuje. Urobil som fakturačný systém sám pre seba, tak ako ty si robil pre seba tie referáty. Ty vole, to už je strašne veľa rokov. Dvadsaťpäť. A zas tu prišiel email zo Švajčiarska, we are looking for Slovak designer, la la la. S tým Lukášom sme normálne spravili deal, ale s jeho šéfom, ktorý to celé platil, som sa stretol dva roky potom. Vlastne už som mal zamestnancov, už mali v Technopole office všetko a potom som sa stretol s chlapom, ktorý ma posledné dva a pol roka živil.

Michal Meško: No.

Mišo Ukropec: Ako to boli vtedy nepredstaviteľné novinky.

Mišo Gula: Ale ináč to ako štandardne to nie je, že, že nejaká výnimka.

Mišo Ukropec: Do dneska je to normálne, ale pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Mišo Gula: Nie, skôr o tom, že, že obaja ste začali vlastne ako keby že riešením svojho vlastného problému. A toto je, že štandardná rada, akože ktorú dávajú veľkopodnikatelia. Proste vyrieš najprv svoj problém a to, že ty máš problém, to znamená, že aj tisíce iných ľudí majú rovnaký problém.

Michal Meško: Je tam nejaká šanca. Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Tak. A ten, ten problém buď už niekto vyriešil, okej, a ak nie, tak potom si našiel dobrý nič, dobrú-

Michal Meško: Alebo ho nevyriešil dosť dobre, ak ty sám ešte ho nepoužívaš alebo nepovažuješ to za dobré riešenie. Takže referáty boli takto. A mimochodom, tá kniha vlastne má idečko jedna na Martinuse. Akože tak symbolicky tú PHP knihu.

Mišo Ukropec: Normálne si to, si to, ste to znásobnili, hej?

Michal Meško: Samozrejme, normálne, že však čo nahodím ako prvú knihu? No tak tú, tú prvú knihu.

Mišo Ukropec: A je ešte v ponuke?

Michal Meško: Ale už sa nedá zohnať. Akože-

Mišo Ukropec: Tamatečný kúsok.

Michal Meško: Myslím si, že PHP tri už je skôr otázka, že kde by si to ešte rozbehol.

Mišo Gula: To by si mal-

Mišo Ukropec: To by si dneska aj z bezpečnostných dôvodov asi nerozbehol.

Mišo Gula: Ale, ale ako nejaký zberateľský kúsok, to by si mal urobiť nejakú, zariadiť nejakú dotlač a vydať to zarámované pre najväčších.

Michal Meško: Ja mám ten jeden svoj kus totálne že ošúchaný, lebo sa mi na x rokov stratil, lebo kamarát sa z neúčil a potom mi to ako tak akože blahosklonne daroval. Ja neviem na nejaké narodeniny alebo ku svadbe akože darček, že on mi daruje späť tú knihu, lebo ju našiel kdesi v poličke tak. Ale to bolo krásne, lebo akože je to naozaj kniha, ktorá mi zmenila život. Vieš, že to je také klišé, že či ti nejaká kniha zmenila život.

Mišo Ukropec: A jak si sa ty dostal potom od, dobre, takže hentú si predal za milióny.

Michal Meško: Veľké áno.

Mišo Ukropec: No tak zase pozor, ako pred dvadsiatimi niečo rokmi devätnásťročnému to je akože haló.

Michal Meško: Nie, akože to bolo hej, že ja som sa zľakol tých peňazí zrazu, keď bolo, že to čo je, že vieš, že na intra-na intráku som býval. Ten stál podľa mňa, že tisíc korún mesačne alebo niečo také jedlo dotované, že vlastne si nemal náklady. Áno, zrazu ti príde suma, kde si akože nevieš, ako sa dá minúť.

Mišo Ukropec: Rodičia si museli klásť otázky, že, že čo sa tu stalo práve v tejto chvíli.

Michal Meško: No, že ten svet nie je úplne spravodlivý.

Mišo Ukropec: No, svet neni spravodlivý.

Mišo Gula: To je, to je dobrá otázka teraz, že urobil si, bol to tvoj prvý projekt, akože tie referáty, taký, že podnikateľský počin bol to prvý?

Michal Meško: Ám, ja si myslím, že za taký akože podnikateľský počin v detskom, á, asi považujem školský časopis. Čo ináč odporúčam normálne, že každému, kto sa chce naučiť trošku akože podnikanie a manažment a tak ďalej, že založiť školský časopis. My sme to založili ako desaťroční ešte na základke, lebo sme sa nudili a chceli sme mať výhovorku, že prečo môžeme sedieť hodiny za počítačom a skúšať vo Worde Word Art a takéto veci. A že tak akože ten časopis asi bude niečo fajn, čo aj rodičom sa bude páčiť, že niečo robíme.

Mišo Gula: Sa ľahko predá.

Michal Meško: No ale no počkaj, ľahko sa predá, akože my sme-

Mišo Gula: Ja myslím tým rodičom až-

Michal Meško: Tým rodičom áno, áno, ale ten časopis sa tak ľahko nepredával.

Mišo Gula: No to asi nie.

Michal Meško: To bolo, že v nejakom momente vieš, že, že robili sme na tom pár ľudí a vieš, musíš ich naháňať a motivovať a zháňať peniaze na tlač a potom distribúciu robiť a, a predávať to a reklamu tomu robiť. Že normálne, že všetky zložky podnikania a ešte aj konkurenciu riešiť. My sme v nejakom momente na škole, kde sme mali dvesto študentov, mali štyri školské časopisy.

Mišo Gula: Prosím?

Michal Meško: My sme si strhávali plagáty navzájom. To bolo úplne, že my sme sa neznášali akože konkurencia, že, že konkurencia v reálnom biznise je, že nič oproti tomu, čo si vedia urobiť decká, ktoré robia školský časopis.

Mišo Gula: Thaibox sa nezaplatí.

Michal Meško: No také niečo. Á, ale krásne potom bolo, že, že, že my sme sa spojili nakoniec, že tie štyri redakcie do jedného časopisu. No a nakoniec sa nám podarilo urobiť niečo, že Gimlet, čo bol školský časopis, ktorý niekoľko rokov po sebe bol najlepší školský časopis na Slovensku vtedy vieš a zrazu mal, že farebnú obálku a sedemdesiat strán a robilo na ňom štyridsať ľudí toľko, koľko kedysi ho len čítalo, vrátane rodinných príslušníkov.

Mišo Gula: Okej, dnešná redakcia veľkých médií ty vole štyridsať ľudí.

Michal Meško: To bolo, to bolo neuveriteľné, ale taký ten, že jeden zo zlomových momentov tiež tam vlastne súvisí s marketingom, že od jedného čísla moja babka mala taký nápad, že čo študenti neradi robia? No že odpovedajú, hej. Takže normálne sme s vedením školy dohodli, že tam bude môcť byť kupón, ktorý keď predložíš na začiatku hodiny, raz za mesiac to môžeš použiť, tak ťa učiteľ nemôže vyvolať na tej hodine. A normálne zrazu na tej škole, kde bolo, že dvesto študentov sme predali štyristo kusov časopisu. Vznikol čierny trh s kupónmi, lebo boli nedostatkový tovar. Úplne, že brutálne veci sa okolo toho diali, ale samozrejme, nejakí ľudia si to kúpili len kvôli tomu. Vytrhli kupón, ale ten časopis stále viac začali čítať.

Mišo Gula: Ale išli čísla.

Michal Meško: Čísla. Akože nám to pomohlo jednak, že prežiť, ale vieš, že aj tú ekonomiku z rozsahu tam už začneš trošku riešiť, lebo môžeš to tým pádom v tlačiarni tlačiť, tým pádom to vie byť krajšie a tak ďalej. A predsa len tí ľudia akože si to začnú trošku aj čítať. A z toho, čo sme boli tí akože outsidri a vieš tie decká, ktoré no ty si tam vieš ty-

Mišo Gula: Kockáč.

Michal Meško: Ktorých kockáče, ktorým sa vysmievaš. Tak, tak zrazu bolo, že, že tí ľudia ten časopis brali a hrdo sa ním chválili všetkým spolužiakom a kamarátom z iných škôl a tak ďalej. A že zrazu len tým, že sme vytrvali a že mali sme aj nejaké akože dobré nápady, možno v rámci toho a šťastie, tak z toho tiež vzniklo niečo, čo, čo sa stalo najlepším. A s tými referátmi v niečom to bolo podobné, že, že nás bavilo. Mňa nebavilo tie referáty písať kedysi ako vymýšľať, ale ja som potom pobehával celú školu, zbieral ešte rukou písané vtedy referáty a každý deň som ich päť alebo desať prepísal ručne.

Mišo Gula: Okej.

Michal Meško: A proste, lebo ma tešilo, že už tam nie je sedemdesiat jedna, ale sedemdesiat osem. A potom sme prekonali stovku a vieš, a potom päťsto a prvá tisícka a všetky tieto čísla. Ma to naháňalo a poháňalo ako keby dopredu, lebo si cítil, že to má nejaký tam ako keby zmysel.

Mišo Ukropec: To je veľmi podobné ako Airbnb začínalo, že kedy

Mišo Gula: vlastne-

Michal Meško: Áno, že oni nevedeli dostať-

Mišo Ukropec: Nevedeli to predať, tak proste chodili osobne a až

Mišo Gula: to zlomili.

Michal Meško: No.

Mišo Gula: Dobre, čiže úspešný, é-

Michal Meško: Časák.

Mišo Gula: Časák na stre- Nie, počkaj. Na základnej, na strednej áno. Úspešný na základnej s časákom. V škôlke čo si sa flákal, či?

Michal Meško: V škôlke som luštil osméroky vraj učiteľka nemala ma rada za to, ale ináč som bol taký akože normálne, že uplakané, uzavreté dieťa do seba, že-

Mišo Gula: Žiaden zaujímavý biznis, žiaden exit, nič?

Michal Meško: Vieš čo? Nebolo to na škôlke, ale spomínam si, že v prvom alebo druhom ročníku základnej školy, že-

Mišo Gula: Ja odchádzam.

Michal Meško: Prekresľoval, nie počkaj, že prekresľoval som nejaké ninja korytnačky plagáty alebo niečo také. Vieš, lebo to bol nedostatkový tovar a vtedy to fičalo a predával som ich po päťdesiat halierov spolužiakom. Hej, že normálne niekoľko tých prekreslených som to. Potom rodičia na to ale prišli asi po pár dňoch. Tak mi povedali, že v žiadnom, žiad- žiadnom, žiadne také veci nebudeš robiť a proste ma prinútili vrátiť tie peniaze a ešte aj nechať im tie, tie kresbičky.

Mišo Gula: Ja sa z teba stál slniečko. Počúvaj, počúvaj, že keď, keď do prvého ročníka prijímajú deti, tak sa predtým robí taký akože pohovor s nimi, že ako sú vynútené a tak ďalej a majú tam rozprávať o postave, nakresliť niečo. Tak ako podľa toho, čo doteraz hovoril svoje biznisy, tak on bol ten, čo chodil kresliť za tie deti, vieš za päťdesiat centov absolvuje skúšky, vieš.

Michal Meško: Ale vieš čo? Akože pre- tam to zaujímavé na tom bolo, že nikde tam nebola motivácia, akože tá finančná pre mňa. To bolo, že mňa, mňa bavilo to akože prekresľovať a mňa bavilo ten časopis ako keby robiť. My sme ho aj dotovali, my sme si sponzorov zháňali a to isté s tými referátmi. Hej, že nejakú reklamu sme tam popredávali a webhosting sme dostali od Jegona a nás dlhé roky sponzoroval. Úplne ďakujem ešte raz spätne za to všetko. Á, a to celé okolo bol taký skôr bonus. Čiže áno, si povieš, že exitoval som to devätnásťročný. My sme vtedy nepoznali ani slovo startup, ani valuácie, ani nejaké wysička, ani exit a nič také, že to až spätne potom po x rokoch, keď tá cena začala ako keby rásť, že okej, že to mám vlastne už za sebou.

Mišo Gula: No super príbeh.

Michal Meško: Je, je taká pekná TEDova prednáška, že How to be successful in three minutes. Niečo takéto. Okej, na, na ako dlho sú tie tri minúty natiahnuté v tom živote?

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, že tie tri minúty sú to proste po neviem koľko tisíc interview od obyčajných TEDových prednášajúcich až po Ruperta Murdocha a, a, a-

Michal Meško: Okej.

Mišo Ukropec: -tie také najväčšie či mediálne, či biznisové celebrity. A jedna z vecí, čo tam bola vypichnutá je, že work on your passion, money comes anyway.

Michal Meško: Hm.

Mišo Ukropec: Že tie prachy proste keď to robíš dobre a s tým zápalom, tak tie prachy skôr či neskôr sa tam objavia.

Michal Meško: Ale musí to byť zároveň niečo, čo, lebo vieš, dokážeš mať passion pre niečo, čo akože tebe robí radosť, ale robíš to, že, že potrebuje tam byť aj spôsob, ako to robíš aj pre iných ľudí. Vieš, že istým spôsobom- To bolo tam jeden z parametrov. Áno, lebo-

Mišo Ukropec: Že tá passion tam musí byť, ale tých, tých vecí bolo akože sedem.

Michal Meško: Môžeš mať passion v tom, že rád čítaš knihy a miluješ čítať knihy, ale asi sa úplne neuživí, neuživíš len tým, že ich budeš len čítať. Vieš, toto myslím.

Mišo Gula: To je to ikigai, hej?

Mišo Ukropec: Tak, tak akože tých vecí bolo-

Mišo Gula: Tam musíš nájsť aj, aj ten trh ako keby.

Mišo Ukropec: Áno, ale že jedna z vecí bola, že-

Michal Meško: To áno.

Mišo Ukropec: -že má tam byť tá, tá vášeň a to keď ide, tak potom ako peniaze prídu, ale tam presne je také to, že push, push, push, bring value, hej a tých parametrov je, je tam viac, ale bez tej vášne je to strašne cítiť, keď to je, že musím.

Michal Meško: Súhlasím. A-

Mišo Ukropec: To-

Mišo Gula: Tá, tá, tá vášeň ťa privedie k tomu flow. To je vtedy, keď ty robíš, aj keď nemusíš. Hej, proste to neni, že čakáš na to, kedy skončí pracovná doba. To je to, že ty proste tým žiješ.

Michal Meško: Zároveň ale určite je tam aj rozmer toho, že vášeň, ale musíš na to mať aj nejaký trošku talent a predpoklad, lebo teba ten flow ťa drivuje aj to, že sa zlepšuješ, že cítiš, že to, že, že neni, že len proste kopeš vodu a nikam sa neposúvaš. A určite tak, ako ja hovorím, že pre nás samozrejme, že bola obrovská motivácia vidieť, ja si dodnes pamätám tie referáty, keď sme robili. Extrémne silný moment pre mňa bol, ako som stál na nejakej zástavke autobusovej. Decká išli zo školy a vedľa mňa boli takí dvaja, čo sa rozprávali, že Bože, že nemôžem ísť teba dneska hrať futbal alebo čo, lebo ešte musím nejaký referát o Nemecku urobiť na zajtra. A ten druhý, že čo si, však choď na referáty SK, že tam nájdeš niečo. On že čo? Že to nepoznám. Ja som ich nepoznal, ale že ten pocit, že ty tam stojíš, oni netušia, kto si ty, netušíš, kto sú oni, ale vytvoril si niečo, čo pomáha iným ľuďom. Že to je pre mňa akože dodnes jeden z najsilnejších momentov, ktorý si pamätám. Čiže vytváraš to, pomáha to, prináša to tú hodnotu a dostaneš sa do toho flowu. Ale zároveň je podľa mňa strašne dôležité udržať si tam to, že chceš, aby ťa to bavilo. A to niekedy tým pádom znamená, že no ale nebudeš tým pádom unicorn, lebo zhodou okolností ťa môže baviť niečo, kde ten trh nebude taký veľký. Môžeš, môžeš veľmi pekné mať z toho aj živobytie, aj peknú firmu vybudovať. Ale že ak máš tú motiváciu, že chcem vybudovať najväčšiu firmu na svete, tak je veľmi malá šanca, že len akože náhodou to bude niečo, čo ťa aj baví. Vieš a nájdeš tam. Vieš, vieš, čo chcem povedať? Že tie motivácie u ľudí bývajú niekedy dané tým, že, že jasné, že ma to bude baviť a ja sa do toho akože zaľúbim, ale že vlastne jeho motivácia nie je tá vášeň samotná.

Mišo Gula: Ale tá vášeň potom môže byť niekde inde. Vieš, že, že pre tých, ktorí chcú vybudovať unicorna, tá vášeň môže byť napríklad v tom, že miluje riadiť ľudí alebo miluje optimalizovať procesy a takéto veci.

Michal Meško: To nie. Poč-počkaj, tam nemyslím si, lebo tá jeho motivácia hlavná a vášeň je, že vybudovať unicorna. Keď miluješ riadiť ľudí, môžeš to robiť proste v nejakej obrovskej neziskovke a nevybuduješ unicorna, hej? Že-

Mišo Ukropec: Tak ja by som tam možno tak trošku akože k tomu prispel, že ten, ten motív sa v čase môže meniť. Že áno, chcem vybudovať unicorna, ale keď zistím, že mám firmu toľko ľudí, toľko ľudí a tam vidím všetky tie starosti a právnici a účtovníci a DDčka a supervisory boardy a si povieš, že dlabem na ten cieľ. Chcel som to. Myslel som si, netušil som, čo to všetko vlastne obnáša. Stačí mi to, čo mám, lebo som úplne, že stále som jedno promile populácie, ale nemusí to byť unicorn. Vieš jak to hovorí Arnold: „Prvý milión je najťažší. Začnite s druhým.“

Michal Meško: Výborne.

Mišo Ukropec: Výtečne. Takže ako ti to pomohlo k Martinus? Okrem toho, že si videl programovať v PHPčku.

Michal Meško: No vlastne práve takto, lebo s tými referátmi sme po asi dvoch týždňoch došli do martinského kníhkupectva Martinus, kde som si tú knižku kúpil a chceli sme nejaké prepojenie, že by si vedel na tom webe kúpiť aj knižky, vlastne o ktorých sú tie referáty alebo niečo také. No ale došiel som teda za bratmi Santusovcami. Oni boli vtedy asi v mojom veku okolo štyridsať mohli mať plus mínus. Á, a ponúkal som im teda tú spoluprácu a odišiel som ale nakoniec odtiaľ s ponukou práce na ich webe, pretože oni už mali nejaký jednoduchý web, e-shop, ale nejaké to krabicové riešenie, ktoré im nič neumožňovalo. Na Windows to nejako bežalo. A že však ty programuješ, tak nám naprogramuj e-shop. A ja že jasné, neni problém. Však už dva mesiace programujem. Že akože tam som strúhal formu, ale akože tak ma zalial pot potom cestou domov, že všetko, že-

Mišo Ukropec: Ale výhodou je, že nikto to nevedel spraviť. Vieš-

Michal Meško: Áno, áno, akože to, to tak úsmevne na to spomínam, ale že, že dodnes opäť tú cestu autobusom, že Bože, ale však ja neviem, ako urobiť to, že keď dáš niečo do košíka, aby keď sa preklikneš potom na inú stránku na tom webe, tak aby si to tam pamätalo. Vieš, že session a faktúra, čo je faktúra, čo je DPHčka, že sklad, že aký sklad. Vieš, nič som nevedel o tom.

Mišo Gula: Tvoja úloha je delivernúť a nie vedieť to urobiť.

Michal Meško: Nerozmýšľať, pravda. Áno, áno. A tak sme k tomu pristúpili a o rok sme to naozaj dali nakoniec.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Vynikajúco. Teraz prešlo dvadsať rokov. A ty ideš sabatikalovať.

Michal Meško: 25 už skoro ani nie. 24 to bude vlastne od toho vstupu.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: My už sme to naznačili, ako Mišo je starý hater sabatikalu, ale-

Mišo Ukropec: Ale takto

Mišo Gula: Rozlišujeme.

Mišo Ukropec: Ale, ale sú akože

Mišo Gula: Dôvod.

Mišo Ukropec: Ďakujem, že, že sabatikál sa dneska používa alebo to slovo sa používa dneska podľa mňa príliš často v nesprávnom kontexte, lebo sabatikál je obdobie, teda je to z akademického prostredia a je to obdobie v živote vedca, kedy odchádza z tej, akože z toho denného šitu a idem teraz doskúmať tú vec, ktorú som chcel vyskúmať, ale neviem pri tých študentoch a písomkách a la la la a agendy byrokracii. Odchádzam, zatváram sa a o pol roka s tým končím a prinesiem, že tak bam! Toto je moje dielo, na ktorom som roky, akože už som to chcel dobúchať konečne. A toto je sabatikál. Mýlim sa?

Michal Meško: To je, pre mňa je to, ten môj je oveľa bližšie k tomuto ako k tej asi opačnej verzii, ktorú si chcel povedať, že také, že-

Mišo Ukropec: Presne.

Michal Meško: Že Ježiš, že úplne som tesne vykrútil tú zákrutu, ale aj tak som škrtol o tie zvodidlá a idem pol roka precestovať proste Patagóniu a vypnúť, lebo si myslím, že to už mi vyrieši.

Mišo Ukropec: Už mi nebaví práca, už som vyhoretý, neviem čo. Presne tak. Lebo sabatikál je toto. Pol roka idem teraz robiť na niečom, k čomu sa neviem

Michal Meško: dostať.

Mišo Ukropec: To je tá akože praprapraprapôvodná akože verzia.

Michal Meško: Lenže teraz

Mišo Ukropec: všetci sú vyhoretí z Excelovej tabuľky. Ja to akože chápem, že tlak blbého šéfa z korporátu, z centrály, neviem čo mám tu deti,

Michal Meško: hypotéky, la la la,

Mišo Ukropec: ale furt je to len pohodená Excelová tabuľka a na psychiatrov sa nikto nepýta v zónach, kde sa proste bojuje, kde sú vojny, kde sú... Tam psychické problémy ľudia nemávajú.

Michal Meško: Jak je to možné? No tak je to možné, že oni riešia vážne problémy. Takže

Mišo Ukropec: ja teda do tých sabatikálov búšim, lebo hovorím, že há-ako haló, nebuďte bábovky, proste tak šéfovi povedzte choď do riti a, a je to proste áno, nebudem ti robiť 24. ráno

Michal Meško: decembra

Mišo Ukropec: Excelovú tabuľku. Proste nie, nebudem a je to vybavené a nemám mať z toho stres. Ale ty si išiel na trošku taký ten akože správnejší

Michal Meško: sabatikál, vyzeral nejaký Harvard. Verím, že o niečo správnejší. Zároveň ten môj kontext je trošku iný, lebo akože to nie je, že tlak od šéfa-

Mišo Ukropec: Áno

Michal Meško: Ale sám od seba, a to je niečo, na čom neustále sa snažím pracovať a musím ešte viac pracovať. Pre mňa ten sabatikál, tá myšlienka, keby som ju mal veľmi zhrnúť, je, že môcť, ale nemusiať. Hej, že, že máš to obdobie, kedy môžeš robiť, ale nie je to to také, že okej, že, že tá ultimátna zodpovednosť je aj tak na tebe. Lebo ako podnikateľ a ako CEO, tak vlastne samozrejme, že to robíš spolu s inými ľuďmi a veľa tých vecí práve cez iných ľudí. Ale že tá ultimátna zodpovednosť je aj tak tam niekde na tebe. Hej, že-

Mišo Ukropec: Na to si tam.

Michal Meško: Keď sa niečo, na to si tam. A ja som si povedal, že akože po tých dvadsať plus rokoch, že už na chvíľku chcem mať opäť pocit, že, že nie že, že neriešim, hej, že akože mám to na saláme, ale vlastne jednak k sebe dať to, že okej, ráno moja povinnosť možno bude len zaviesť deti do školy a ísť po ne späť. A potom, čo budem robiť, že neviem, možno si prečítam knihu, možno si pôjdem zabehať. A teraz ja do veľkej miery takýto typ kalendára som sa snažil robiť si už posledné roky a mal som ho, mal som ho tam. Ale čo tam stále bolo to také, že dobre, dneska to urobím a ono si na to počká. Vieš, ten taký pocit, že chceš toto všetko. Čiže pre mňa ten sabatikál teraz je jednak do veľkej miery to, čo si povedal, že, že áno, snažím sa viac športovať teraz a plus začínam taký dvojročný program na Harwarde o pár týždňov, kde na tri týždne budem na campuse, potom o rok zase a o rok zase. A, a to vyzerá, že to bude celkom masaker, hej, že, že aj príprava vlastne pred ním aj potom. Takže akože mesiac, mesiac a pol z toho mám, že vybavené, kde sa fakt nebudem nudiť.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Meško: Ale opäť idem do toho s úplne inou slobodou toho, že dobre, viem sa len na toto teraz sústrediť. Veľmi podobne, ako ty si to prirovnal vlastne k tomu nejakému, niekto dokončí výskum alebo urobí nejaké dielo, napíše knihu. Pre mňa to chce byť toto. Plus dať si taký ten akože na chvíľku reset, pauzu a ja si nemyslím, s terapeutkou sme sa o tomto rozprávali. Hej, ona tiež je veľký odporca sabatikálov.

Mišo Ukropec: Okej.

Michal Meško: Lebo-

Mišo Ukropec: Nešibe mi.

Michal Meško: Nie, nie, ona tiež bola, že, že, že však si, že ona-

Mišo Ukropec: V pohode?

Michal Meško: Presne, však si to nastavte tak, aby to bolo okej. A ja verím, že sa to tak dá nastaviť.

Mišo Ukropec: Jasné.

Michal Meško: Ale zároveň vnímam, že k tomu ide cesta. A ja som teraz mal pocit, že už sa možno blížim k tej ako keby zákrute.

Mišo Ukropec: Okej.

Michal Meško: Ale určite nepoze-nepozerám na ten sabatikál tak, že okej, tak teraz sa vypnem a potom sa vrátim. Nič sa, nič nezmením a všetko bude v pohode, hej? Čiže ja ako súčasť toho verím, že ja budem musieť niečo zmeniť. Ja verím, že sa nevrátim na tú istú rolu k jedna k jednej, ale jednak, že firma dostane priestor cez Andy, moju manželku, ktorá zároveň prebrala vlastne CEO job a na iný prístup, iný pohľad. A možno tam budú veci, ktoré uvidíme, že okej, že vlastne Mišo, to, ako to ty robíš, tak naozaj prináša hodnotu, je to unikátne a pokračujme v tom. A potom budú veci, že wow, že toto sme mali pred piatimi rokmi urobiť, lebo vlastne ty si to bol úzke hrdlo, ty si to blokoval tým svojím prístupom. Takže ja ten sabatikál beriem aj ako takú tú medzifázu na ďalší reinvent. Hej, že uvidím, čo mi ten Harvard zase dá a nechcem sa vrátiť na jedna jednej tú istú pozíciu.

Mišo Gula: Mne sa páči, keď si hovoril o tom, že, že robiť len veci, ktoré Chceš a nemusíš, lebo taká tá akože základná manažérska a plánovacia položka hovorí o nejakom ABCD, akože zaradení úloh. Hej, že niečo je ur-urgantné, musíš to urobiť sám. Niečo si môžeš naplánovať, niečo musíš delegovať, niečo máš vymazať, hej? A v tomto ponímaní by vlastne obdobie toho sabatikálu malo byť to, že tá prvá kolónka, že neexistuje. Normálne, že preškrtnuté. Nič pre mňa nie je urgentné.

Michal Meško: Áno, áno, to si, to si vlastne pekne, pekne shrnul a, a do nejakej miery úplne sa stotožňujem s tým, čo sa aj rozprávame, čo aj ty hovoríš, že nie je dôvod, aby si nemohol mať veľmi podobný pocit a mindset, aj keď vlastne pracuješ.

Mišo Gula: Práve.

Michal Meško: Hej, že to nemusí byť o tom, že ti to viac energie berie ako dáva. Ale niekedy sa dostaneš do stavu, že príliš dlho si už v nejakom režime. Je to taký, akože potichučky sa to tam nabaľuje a v nejakom momente zistíš, že okej, že zrazu je tu viac vecí, ktoré mi tú energiu berú ako dávajú. A na tom sa dá pracovať aj priebežne, hej, že začneš ich odsekávať. A ja som tým, že mám to šťastie a možnosť to urobiť aj takto, že popritom si aj oddýchnuť, získať trochu ten odstup. Ešte super, že keď sa s Andy rozprávame, akože teraz opráve ja som neurobil, že firewall nejaký, že, že nechcem nič počuť. Záleží mi na tom-

Mišo Ukropec: Žiadny elektronický detox, nič.

Michal Meško: Takto, že, že maily som si vypol firemné všetky, akože komunikačné, že naozaj akože s firmou som sa odopol a udržiavam len ľudské kontakty. Ale že tá ľahkosť toho, že keď hovoríš o problémoch a výzvach, ktoré sú v tej práci a ona teraz ich rieši napríklad, tak ja jej na strašne veľa vecí viem poradiť, že takto by som to spravil, takto by som to spravil. Ale rovno jej poviem, že vieš čo, ale že kebyže ja som v tej pozícii-

Mišo Gula: Tak to neurobím.

Michal Meško: Tak to neurobím. Vieš, že, že, ale že získať ten, ten pohľad toho, že tá odpoveď vlastne je v tebe.

Mišo Gula: Áno.

Michal Meško: A vieš to, ako robiť. Len keď si ty už v tej prvej línii, tak niekedy na to zabúdaš. Alebo niekedy je to len o tom, že, že nemáš dosť odvahy to spraviť, alebo je to nekomfortné. A tým pádom opäť je to zaujímavé teraz byť chvíľku aj taký, že konzultant pre vlastnú pozíciu alebo vlastnú firmu, kde zrazu máš pocit, že-

Mišo Gula: Vieš čo, mne v tomto,

Mišo Ukropec: ja som to spomínal pred chvíľočkou v minulom podcaste pred,

Mišo Gula: s Editkou, uh, Jima Collinsa a jeho Build to Last a Good to Great.

Mišo Ukropec: Celé to postavené na tom, že ty máš tú firmu robiť tak, aby si bol nahraditeľný. Lebo síce každý máme špeciálne na tej úplne, úplne najvyššej pozícii, lebo tá je najdôležitejšia, či sa to niekomu páči alebo nie, proste ryba smrdí alebo voní

Mišo Gula: od hlavy

Mišo Ukropec: a on môže mať svoju nejakú veľmi špeciálnu value proposition, ktorá, ktorú nevie proste, že neni tam

Mišo Gula: druhý, ktorý to

Mišo Ukropec: vie vymeniť, že jedna k jednej. Môže mať možno aj lepšie kombo niekto druhý,

Mišo Gula: ale

Mišo Ukropec: to systematické alebo tým systematickým vychovávaním nástupcu jednak človek challenguje sám seba. Musí mu to nejakým spôsobom odovzdať. To je to, čo si hovoril ty, že keď mám niekoho niečo naučiť, neni lepšie, keď sa to naučím sám,

Mišo Gula: hej? A vlastne-

Michal Meško: Ja mám toto ináč, že skôr naopak, že keď niečo dvaja nevieme a ja som teda buď CEO alebo tak, tak že no ja budem radšej, keď sa to naučíš ty a urobíš tie chyby, lebo vlastne urobíš tú firmu viac resilient, viac odolnú.

Mišo Gula: Presne tak.

Michal Meško: Pretože to vie viac ľudí zrazu a nekoncentruje sa to u mňa.

Mišo Gula: Presne tak, lebo základom akože blbého manažmentu je, keď, keď koncentruje moc u seba, jeden šéf.

Mišo Ukropec: On je potom veľmi akože dôležitý, ale potom, keď sa s ním niečo stane, tak potom čo?

Mišo Gula: A, a aj on sa z toho môže zblázniť, pretože s každou kravinou za ním chodia. Tento prístup k sabatikálu sa mi páči, lebo to by v princípe znamenalo, akože máš strednú školu, štyri roky ťa pripravuje na niečo a potom tá maturitná

Michal Meško: skúška je niečo ako kebyže na potvrdenie, že okej, naučil si sa a môžeš ísť do života. A toto

Mišo Gula: môže presne to byť, lebo ty toho zástupcu svojho nejakého CEOčka môžeš pripravovať pol roka, rok, dva roky? Neviem. A ten tvoj

Michal Meško: sabatikál môže byť presne tá-taká, že maturitná skúška pre, pre tú firmu. To je zaujímavé prirovnanie. A keď prejde, áno.

Mišo Gula: A keď prejde, tak vieš, že-

Michal Meško: A zároveň, že to nie je len o tom jednom človeku. Je to, že, že nevyhnutne ešte potrebujú zase nové veci sa naučiť aj ďalší ľudia.

Mišo Gula: A vtipné, prepáč, vtipné to je, že, že to nie je o maturitnej skúške toho nového CEO, ale teba.

Michal Meško: Či si zvládol.

Mišo Gula: Presne tak. Či si zvládol svoju úlohu.

Michal Meško: Áno.

Mišo Gula: Lebo veď to sa tak hovorí, že keď niekto nezmaturuje, tak to nie je chyba toho žiaka. To je chyba tých profesorov, lebo oni neboli schopní za štyri roky naučiť nejakého človeka dostatočné vedomosti na to, aby zmaturoval.

Michal Meško: Nepozerám na to tak čiernobielo, pretože akože-

Mišo Gula: Jasné, idem trošku do extrému.

Michal Meško: Môžu byť ľudia, ktorí akože ani kôňmi nepohne a akože-

Mišo Gula: Hej, ale už potom nemá čo s tebou robiť, vieš ako.

Michal Meško: Len ja tam mám zas, áno a z tej školy ho akože môžeš vyhodiť. Že dôležité ale zas je, že nemôžem ja chcieť viac ako ty. Čiže áno, možno to nie je človek na správnej pozícii toho, koho chceš tam akože zaučiť ďalej, ale ako aj, aj ak ja mám možnosť ho vymeniť, tak áno. Ak to neurobím, tak nemôžem skončiť pri tom, že nemôžem chcieť viac ako ja chcem, ty nechceš, tak ale si tu ďalej. Ale ešteže posledná metafora možno k tomu, ktorá sa mi tu ponúka je, že aj v tej škole máš vždy potom tie dva mesiace prázdnin.

Mišo Gula: Hm.

Michal Meško: Čiže aj mnohí ľudia, ktorí že zmaturujú alebo aj po výške vieš štátnice, tak podľa mňa je že veľmi super, keď to nie je, že nevyhnutne hneď potrebujem ísť do nejakého jobu, ale že vlastne mne, ja som mal úplne, že flashback tie prvé dni sabatikala alebo posledné dni pred ním. Taký ten pocit, že už presne odovzdávaš, už len šmirguješ lavice, hej a hráš hry vlastne so spolužiakmi ten posledný týždeň, lebo všetko je urobené a že idú prázdniny a že netuším, čo prinesú. Nemám žiadny špeciálny program, ale viem, že to bude super. A po dvadsiatich plus rokoch som ja zrazu akože, že normálne mi tak akš-až elektrizujúco preletel cez telo.

Mišo Gula: A pred tým, než prejdeme ďalej, ešte ma zaujíma, uh, bola nejaká špeciálna motivácia, prečo si si to potreboval pomenovať? Lebo-

Michal Meško: Pomenovať čo?

Mišo Gula: Idem k tomu, lebo mohol si si povedať, že okej, idem za seba dať nejakého iného CEOčka. Ja nebudem riešiť žiadne exekutívu, proste denné veci. Budem si len plánovať svoj čas, budem športovať a tak ďalej. Mohol si si povedať, že toto idem robiť. Bol nejaký dôvod to pomenovať, že to je sabbatical?

Michal Meško: No bol jednak kvôli tomu, že veľmi jasne to aj pre seba povedať, že nenechať si tam ten taký wiggle door, že vlastne je to ani ani. Veľmi jasne aj pre firmu. To znamená, akože to som si dal. Akože my sme to takmer rok s Andy plánovali. Hej, že to nebolo, že zo dňa na deň. My sme v máji minulého roka už si nastavili termín, že predbežne to bude teda od prvého štvrtý tohto roka a naozaj to tak aj bolo. Ale to pomenovanie je také, že dá ti tomu tú absolútnosť, tú takú, že, že nie je tam to také, že a s takýmito vecami ale ešte budeš-

Mišo Gula: Komituješ sa k dovolenke.

Michal Meško: Presne. Čiže to je, že otvárajú nové knihkupectvo, rozhodujú sa o niečom. Vieš čo?

Mišo Gula: To je váš problém.

Michal Meško: Pozvite ma na otvorenie, tam rád prídem, ale ja nechcem vidieť pôdorysy. Nechcem. No chcel by som. Ježiš, chcel by som, ale že aj mne sa ľahšie povie to nie, keď je také, ktoré ti nenechá ten manipulačný priestor, že toto možno áno, toto nie.

Mišo Gula: To je jak v tom tréningu, vieš, že, že sa rozhodneš, ja neviem cvičiť, tak je rozdiel, keď si povieš, že chcem schudnúť desať kilo, ako keď si povieš, že chcem cvičiť, lebo keď len chceš cvičiť, no tak dobre, tak niekedy ideš, niekedy nejdeš. Ale keď máš presne ten cieľ, čo v tomto prípade je ten sabatikl, tak už nevieš z toho uhnúť, lebo-

Michal Meško: A mám tam ešte jednu vedomú vec, á, že chcem, aby sa o tej téme hovorilo. To je dôvod, prečo aj akože o tom hovorím aj píšem na LinkedIne a na sociálnych sieťach a tak a zdieľam to, aby vlastne ten taký a ja nemám úplne rád to, že work life balance, lebo proste life life balance hej alebo že, že všetko musí byť ako keby v tej dlhodobej rovnováhe. Á, že, že je to normálne, že nemusíme len na ten výkon non-stop tlačiť, že je v poriadku niekedy aj si oddýchnuť a pauzu. Môže byť v poriadku to aj nechcieť urobiť a neurobiť, lebo si to niekto nastaví ako keby udržateľne. Ale myslím si, že aj ukázať a zároveň možno aj ukázať to, že nemusíš dôjsť až pod to vyhorenie a až potom si povedať, že okej, ale že aj urobiť to tak trošku preventívne môže mať svoje miesto.

Mišo Gula: Mám posledné dve otázky k, k Martinusu a k tomu biznisu. Ako ide Brno?

Michal Meško: Dobre. Ako máme tam kopec učenia sa. Myslím si ale zároveň, že sme si tam celkom dobré meno stihli už vybudovať. Takže je to, že podľa očakávaní a tie očakávania boli takéto.

Mišo Gula: Síce to je zahraničný trh, ale stále je to asi nám najpribuznejší trh. Máte plány ísť ešte ďalej do iného zahraničia?

Michal Meško: Nie, nie, toto, toto bolo veľmi dávno nastavené, že Česko a Slovensko je tam akože x dôvodov, ale ten najpraktickejší je, že vlastne Slovensko a Česko sú jediné krajiny, kde dokážeš navzájom ťažiť z tej istej ponuky. Aj sme si blízki kultúrne, jazykom. Všetky ostatné krajiny, že vlastne to nie je, že predávam ten istý foťák po celej, po celej Európe plus mínus, ale že tie knihy sú už len Slovensko a Česko top desinu, keď si pozrieš, tak často tam jednu, dve knihy ani nenájdeš rovnaké.

Mišo Gula: Dobre a ešte jedna otázka, tak čisto hypoteticky, ak by niekto z nás tu troch, kto nie je na sabatikale a má startup, ktorý sa volá Twinso, keby, keby niekto z nás troch nebudem menovať, chcel napísať knihu, aký deal by si mu vedel ponúknuť, aby si ho rozdistribuoval všetkým?

Mišo Ukropec: Ty si taký zlatý.

Mišo Gula: Víš, jak ťa mám rád.

Michal Meško: Rád ti odporučím nejakého vydavateľa a, a verím, že sa dohodnete.

Mišo Ukropec: Oni berú polovicu.

Michal Meško: No.

Mišo Ukropec: To som kukal jak puk.

Michal Meško: No.

Mišo Ukropec: No to je-

Michal Meško: No nie, akože autorovi reálne z predaného kusu zostane niekde medzi desať, pätnásť percent odporúčanej ceny.

Mišo Gula: Čiže, čiže to takú, odpoveď strohú si dal aj Mišovi Pastierovi, keď-

Michal Meško: Áno.

Mišo Gula: -sa išiel predávať.

Michal Meško: On, on takisto to predával, vlastne teda vydal to vo Forbese myslím, teda Barcovi. A jasné, že-

Mišo Gula: A oni vlastne s vami majú potom tie-

Michal Meško: A potom komu, jasné, že s Mišom sme si, že, že je veľmi fajn, keď autor rád počúva aj nejaké tipy. Takže kedy načasovať napríklad akože spustenie a že sa oplatí ten launch predpredaja napríklad urobiť tak, že cez všetky svoje kanály, ktoré má k dispozícii, tak ľudí nasmeruje niekam, lebo potom to vyletí v rebríčku hore a už si to vieš točiť a tak ďalej. Ale je, že veľa prístupov nie je jeden jediný správny, ale mám veľmi, veľmi rád autorov a Mišo Pastier je jedným z úplne top aj, aj, aj z tohto hľadiska, okrem mnohých teda iných, že ktorí si to odmakajú a nie že však ja som napísal knihu, tak všetci-

Mišo Ukropec: Sa postaráte.

Michal Meško: -sadnite na zadok, lebo to akože ak ju neviete oceniť, ja sa hádam už nemám, ja nemám byť marketér predsa, hej. Potrebuješ byť tak trochu zo všetkého, ak, ak naozaj chceš, aby tá kniha veľmi vyletela. Čiže Marián Hosa, to bolo úžasné. On normálne jak napísal tú svoju knihu, on obiehal, on podľa mňa obehol viac knihkupectiev po Slovensku jak ja. Á, lebo tam náhodne chodil, podpisoval tie knižky, dal na Instagram, že v tomto knihkupectve nájdete pár podpisov a išiel na ďalšie a tak.

Mišo Gula: Okej.

Michal Meško: Že besedy a tak ďalej. Vieš, že-

Mišo Gula: To je-

Michal Meško: To je, že odmákáš si to.

Mišo Gula: Na to, v akej pozícii je on, že-

Michal Meško: Presne tak.

Mišo Gula: -že byť vôbec nemusel.

Michal Meško: Presne tak. A to je a má to dopad. Tá kniha sa úžasne predávala.

Mišo Gula: A chvalabohu.

Michal Meško: Tých spôsobov je vlastne viacero, ale treba si to odmakat. Vydavateľ vie veľa pomôcť, knihkupectvo vie veľa pomôcť, ale na druhú stranu tipni si, koľko dnes na Slovensku priemerne vyšlo kníh.

Mišo Gula: Počkaj, však ja tu, tu mám otázku.

Michal Meško: No.

Mišo Ukropec: Koľko dneska vyšlo kníh?

Mišo Gula: Koľko kníh ročne predáte?

Michal Meško: To je niečo okolo tri a pol milióna.

Mišo Gula: Nice. A koľko vyšlo kníh na Slovensku celkom denne?

Michal Meško: Na Slovensku vychádza asi desaťtisíc len slovenských kníh ročne. Čiže čo necelú hodinu teraz natáčame. Pár kníh za tento čas priemerne už vyšlo. Štyridsať kníh denne, takže tvoja bude tridsiata prvá.

Mišo Gula: Jeho.

Michal Meško: To je jeho.

Mišo Gula: Sajfa sa Miša Pastiera opýtal nie, že či tak náhodou nie je málo kníh v kupostoch.

Michal Meško: Áno, áno, veľmi pekne. Akože milujem Sajfov humor, akože on vie veľmi pekne zatrollovať.

Mišo Gula: Poďme na chvíľku ešte asi k LinkedInu. Máš ešte k LinkedInu? To je tá naša vraj nosná téma.

Mišo Ukropec: Vieš čo, mali sme to utajiť.

Michal Meško: Ja som myslel, že ste aj o cirkusoch.

Mišo Gula: Kolotočáris.

Mišo Ukropec: Kolotočári. Výborne. Zatancoval ste si na našich hroboch, keď si boli jednotka v rebríčku Top 100.

Michal Meško: Ale toto bol zmanipulovaný rebríček. Dobre to viete, máte viac followerov. Ja sa skláňam pred vami a-

Mišo Gula: My sme si osobne mysleli, že je to len kvôli tomu, že máš prezidentské ambície.

Michal Meško: Rozumiem. Okej.

Mišo Gula: Že zahajuješ, týmto zahajuješ kampaň Top 100. Tak sme si to takto vysvetlili sme si to takto. Nakoniec to tak nebolo, ale hlúpy pocit zostane. U nás sa hovorí na východe.

Michal Meško: Áno, áno, rozumiem. Stačilo si pozrieť, koľko mám rokov a ešte som nespĺňal parametre. Vieš.

Mišo Ukropec: Ešte nespĺňaš?

Michal Meško: No štyridsať treba, nie? Ja ešte nemám štyridsať. Neviem, kedy toto budete vysielať, ako-

Mišo Gula: Nevypustil. Nie, bude to skôr než 40.

Mišo Ukropec: Preklad a rekvizity si nečekne. Jaj. No dobre.

Michal Meško: Horšie je to veľmi tesné.

Mišo Gula: Máš nejakú stratégiu? Lebo vidíme, že na tom LinkedIne si aktívny. Tvoríš, netvoríš tak často, ako my by sme si mysleli, že by bolo potrebné, ale ty si v úplne inej pozícii aj s, aj s Janom, keď sme sa napríklad bavili o tom, že takto my tvoju pozíciu absolútne rešpektujeme. To samozrejme sa neusierame z toho, ale, ale reálne sme s Janom diskutovali to, že či to je ako kebyže fér voči ostatným. A teraz nemyslím nás, ale myslím ostatným všetkých, ktorí tvoria. Lebo ty či chceš či nechceš, ty si známa osobnosť, ty vieš, to je ako kebyže Sagan začne písať na-

Michal Meško: A čo či je fér? Akože to je-

Mišo Gula: Akože porovnávanie tvojich výkonov s inými ľuďmi, ktorí začínajú z hľadiska nejakej známosti z nuly.

Michal Meško: A je to potrebné porovnávať?

Mišo Gula: No ten rebríček o tom hovorí.

Michal Meško: Ja viem, ja viem, ale teraz akože, že či je to fér alebo nie, že, že pre mňa tak ako v mnohých ďalších veciach, že akože kašlime na to, na nejaký rebríček alebo niečo, že to nemá byť súťaž všetko.

Mišo Ukropec: Takže ti odpoviem. Ty máš povedať, že neni to fér.

Michal Meško: Chalan, neni to fér, lebo len preto, že vy píšete v ajbicke nie.

Mišo Ukropec: No lebo tu ide skôr o to, aby tí, ktorí sa môžu cítiť nejakí zdeptaní, že v živote sa na tvoju pozíciu nemôžu dostať, tak oni majú pocit, že môžu.

Michal Meško: Ale tam sme. Počkaj, ale tam sme späť pri tom, čo sme sa bavili, že ak ťa to baví, tak to proste rob a jedno, či si dvadsiaty piaty, prvý, nultý, či vôbec nie si v tom rebríčku. Who cares? Akože? Lebo ak to robíš kvôli tomu, aby si bol v top desine a že keď sa tam nedostaneš, tak ťa to vlastne nebaví, tak potom-

Mišo Gula: Mišo, vôbec to nemala byť ako nejaká výčitka. A to, prečo teba by som nedával do toho rebríčku je, že veľmi rovnaký dôvod, ako prečo my by sme tam nemali dať, lebo to nastavuje nesprávne očakávania pre ľudí, ktorí začínajú s, vôbec s LinkedInom.

Mišo Ukropec: To je dobrá otázka aj otázky.

Michal Meško: Ale otázka potom je, že čo je cieľom toho rebríčku?

Mišo Gula: Jasné, správna otázka.

Michal Meško: Lebo akože tých cieľov, cieľov môže byť veľa.

Mišo Ukropec: Áno, to si si povedal.

Michal Meško: Aby si nakopol a motivoval ľudí, tak možno cez niečo úplne iné choď ako cez engagement a followerov a podobne.

Mišo Gula: Len ten môj, ten môj point hádam chápeš, že máš obrovské sledovanie ani nie tak kvôli tomu, o čom tvoríš a čo tvoríš, ale proste si známa osobnosť.

Michal Meško: To, že keby niekto iný písal-

Mišo Gula: Rovnaké texty.

Michal Meško: Písmeno do písmena to isté čo ja.

Mišo Gula: Tak to nebude takto fungovať.

Michal Meško: Tak to nebu- samozrejme, akože to máš, to máš o tom istom, ako keď ja neviem Sajfa začal točiť vlogy. Hej? Áno, že v tej vlogosfére a tak ďalej youtubovej tak nebol nejako známy, ale nevyhnutne, že prepožičalo mu to už nejakú známosť alebo nejaké meno. Ale to tak funguje kade tade. Hej, to znamená a keby si takto chcel, tak akože môžeš dať tretinu tých ľudí proste z rebríčka preč, lebo majú nejakú svoju túto-

Mišo Gula: Hej, ale ešte raz to nemala byť výčitka.

Michal Meško: Nie, nie, ani som to tak nebral.

Mišo Gula: Ale naozaj pre, pre ľudí, ktorí reálne majú, že, že tri, štyri, päťtisíc proste connections a followerov, aby, aby chápali, že, že tie tvoje výkony alebo aj naše výkony, že to proste sa ni- ako nechci sa porovnávať, lebo nemáš rovnakú vychodzí-

Michal Meško: Ani sa netreba porovnávať.

Mišo Gula: Presne tak.

Michal Meško: Netreba sa porovnávať, akože-

Mišo Gula: Ak si plníš svoje vlastné ciele, tak kašli na to, čo robí druhý.

Michal Meško: Presne tak.

Mišo Ukropec: A k tomu smeruje ďalšia otázka. Aké sú tvoje LinkedInové ciele?

Michal Meško: Ja som LinkedIn začal robiť aktívne tak dva a pol roka dozadu, ak si dobre spomínam. Začínal som, vtedy som mal, že tisíc, tisícpäťsto followerov alebo niečo také. A opäť áno, viem, že mne rástli rýchlejšie asi tým, že keď to tam uvidíš, tak si tam možno tomu dáš nejakú inú váhu. Á, ale mňa sme späť pri časopise. Mňa jednoducho vždy najviac bavilo písanie. Čiže ja aj-

Mišo Ukropec: Vidno to aj po sto rokoch.

Michal Meško: Grafoman, ale aj-

Mišo Ukropec: Grafomani iné.

Michal Meško: Komunikácia v, vo firme, že, že moja druhá najobľúbenejšia potom je normálne, že prezentácie už na stejdži a tak ďalej, ale to je celkom odreté, hej, že takisto rokmi tých prednášok pre študentov a vo firmách a tak ďalej, že dneska už nemám žiadny problém sadnúť si za mikrofón alebo proste ísť na stage. Á, ale to písanie, ja som abstinujúci perfekcionista a abstinujúci v tom, že, že nikdy nie si úplne vyliečený a taký, že ešte mávam aj relapsy. A to písanie, to ja som hovoril niekde, že, že mne priemerný ten status akože trvá dve tri hodiny urobiť, napísať, hej, že Lebo mňa to baví sa s tým mazliť, lebo ma baví nájsť a pozrieť sa, či sa tam neopakujú slová, chytať, aby to malo flow. Takže pre mňa je to vlastne súčasť nejakého že craftu, ktorý robíš, ako niekto môže drevené sošky, á, proste vyrezávať alebo robiť, á, robiť niečo handmade. Že pre mňa je to cibrenie sa v tej práci so slovom. Čiže to je jedna vec.

Mišo Gula: Ale tak to je.

Michal Meško: Druhá je, že, á, som rád, keď viem v niektorých veciach inšpirovať, a to znamená, že zdieľať svoj pohľad na svet a keď vidím, že rezonuje aj iným ľuďom alebo-

Mišo Gula: A máš tú pozíciu.

Michal Meško: Dodá niečo. Áno a je to, a je to kombinácia, že myslím si, že samozrejme, že to, čo už sme aj ako Martinus dokázali, možno akú cestu ja som si prešiel, tak jasné, že sa to tam prenáša. Zároveň chcem veriť, že aj ten obsah niekedy má hlavu a pätu a že keď to skombinuješ, tak, tak z toho vzniká tá synergia a že potom to má niekedy aj celkom dobré dosahy a ľudia na to reagujú a napíšu ti, že počuj, že vieš čo, že to-toto je ten dôvod, prečo tam chodím napríklad. Alebo že vďaka tomu, že ty si toto napísal, tak ja som sa inak pozrel na Slovensko alebo na to, čo so svojím podnikaním, alebo že vlastne ako robiť toto a toto. A to je vnútorne veľmi motivujúce.

Mišo Gula: Tá otázka možno ešte smerovala k tomu, či, okrem toho, že ťa to baví, či, či reálne máš aj nejaký cieľ ďalšieho budovania osobnej značky. Ja teraz nechcem vôbec narážať na politiku nič, ale či, či si napríklad plánuješ, lebo však si stále mladý človek, či plánuješ nejaký ďalší biznis, na ktorý, kvôli ktorému by si si chcel vybudovať nejakú osobnú značku atď., hej, že.

Michal Meško: Toto, toto mám ešte stále a verím tým pádom, že sa na tom nič nezmení. Á, že ja sa budem vracať do Martinusu a pre mňa aj za, s manželkou už akože knihy sú for life. Čiže to teraz nie je, že, že, že ja som nešiel na sabatikál, lebo by ma Martinus omrzel. Naopak, akože každým rokom to je, že och Bože, že ja mám to šťastie, že môžem robiť s knihami, á, pre ľudí B2C a napríklad B2B by ma asi nebavilo. Zároveň sú tam technológie, sú tam priestory, ktoré môže robiť kníhkupectvá a hlavne, že môžeš pomáhať ľuďom sa zamilovať do čítania. Takže čokoľvek, čo robím, tak áno, ak to bude mať nejaký ďalší potenciál, tak chcem čo najviac využiť na to, aby ešte viac sme umocnili toto. A áno, uvedomujem si aj to, že si tak robia zo mňa niekedy srandu, že ja som jeden z tých akože brand assetov Martinusu a že technicky je to tak, akože ja rozumiem tomu, že keď ja sa niekde vyjadrím, tak pomaly už ani netreba povedať, že to je Martinus a nejako sa to tam lepí. A na jednu stranu je to úžasná vec, hej, akože veľký benefit, ale na druhú stranu tak ako mnohé veci vieš, že vie to byť aj labi-liability, lebo, lebo proste to stojí na tom. Nie je to replikovateľné. A práve to, že je to unikátne, tak ti pomáha, ale rovnako-

Mišo Gula: Máme, máme niekoľko prípa-príkladov na Slovensku, kedy, ten dosah foundra alebo majiteľa alebo CEOčka bol na škodu, lebo mu mohlo prepnúť, lebo sa vyjadril k veciam, ktoré, ktoré, ku ktorým sa nemusel-

Michal Meško: Skrz ústa voľného jazyka.

Mišo Gula: Vyjadrovať. Ale ja si myslím, že je veľmi, že je veľmi fajn, keď firma má na,

Mišo Ukropec: na CEO pozícii človeka, ktorý za tú firmu normálne vie verejne komunikovať na sociálnej sieti,

Mišo Gula: pretože- Bez nutnosti kontroly myslíš? Že je pri zmysloch. No-

Michal Meško: Tak ale aj to je komunikácia.

Mišo Gula: No takto, keď si vezmeš takého Muska, tak

Mišo Ukropec: málokto hýbe zemegulou dneska tak ako Musk. A teraz myslím, či technologicky,

Mišo Gula: či politicky,

Mišo Ukropec: pretože ľudia nevnímajú, že ako má, ako Musk napríklad súvisí s vojnou na Ukrajine, hej? Vďaka jeho vesmírnemu programu nelietajú rakety z Bajkonuru, ale lietajú z Floridy. A vďaka tomu nad Ukrajinou sú tisíce satelitov, vďaka ktorým sú informa-, hej, akože to sú veci, ktoré ľudia nevnímajú. Nevnímajú to, že, že on prišiel s elektrickým autom. Nevnímajú to, že napríklad pre manažéra IT

Mišo Gula: firmy je dôležitým,

Mišo Ukropec: dôležitým rozmerom upratovanie v Twitteri, kedy vyhádzali tisíce ľudí a tá firma normálne frčí. Už Twitter podľa všetkých kuvíkov mal byť dávno akože pochovaný. A teraz nebavme sa o nuansách, či to viacej trošku také či onaké, ale proste ono to naozaj

Mišo Gula: že funguje. A tá jeho, ja viem, že to je akože American style of business.

Mišo Ukropec: To neni také to socialistické európske, hm, držíme sa za ruky, opečovávame sa a takéto. Neni to

Mišo Gula: také,

Mišo Ukropec: ale sakramentsky to funguje. A koľko Teslu stojí marketing?

Mišo Gula: Nula nula nič.

Mišo Ukropec: Pretože on keď napíše: „Idem investovať šesťsto miliónov do Bitcoinu,“ bím hore. „No predal som pozície,“ bím dole. Ako a zo sociálnej siete jeden chlap hýbe

Mišo Gula: zemegulou. Ako a prečo by tam ako nemal potom byť? A že je ustráchaný,

Mišo Ukropec: lebo zle artikuluje a neviem proste čo. Tak nech ide k logopédovi, nech to fixne. Ako o čo ide? Však nemusí s tým začať dneska. Môže kľudne o pol roka,

Mišo Gula: keď to opraví.

Mišo Ukropec: To sa všetko dá krásne urobiť. A ty si tiež introvert, čo tu teraz podcastuje, chápeš a-

Michal Meško: No, som, jasné.

Mišo Gula: No, typicky.

Michal Meško: Krásne.

Mišo Gula: Výtečne. Máš nejaký fun factíček pripravený?

Michal Meško: Vieš, že si mi povedal, že to príde. A vieš čo? Jeden mám, ktorý som myslel, že si poviem, že my sme sa vlastne videli dvadsať rokov dozadu.

Mišo Gula: Áno.

Michal Meško: To bude, akože je dosť možné, že tieto dni je normálne, že dvadsiate výročie od toho, lebo to bol 2004.

Mišo Gula: Okej.

Michal Meško: Keď sme predávali referáty.

Mišo Gula: No.

Michal Meško: A ty si bol vlastne jeden z tých, ktorý prišiel akože s jednou z prvých, že naozaj serióznych ponúk a v Hysterke sme sedeli, že?

Mišo Gula: Áno.

Michal Meško: Oproti, ja som chodil na-

Mišo Gula: Čili con carne.

Michal Meško: Fakultu manažmentu, á, na UKčke A tam bola oproti Hystreka, už to asi nefunguje-

Mišo Ukropec: Neviem, lebo som to-

Michal Meško: Myslím si. A, no a to si pamätám, to som, že niekto má u nás záujem, že to čo je, že ú, a že to sú, že nejaké akože už aj seriózne peniaze, že to asi by sme sa mali o tom rozprávať. Takže fun fact vlastne je, že ja som ťa potom začal na LinkedIne vnímať akože pár rokov už dozadu, že to meno mi niečo hovorí, aj tá tvár, ale že, že vieš čo, počkaj, že on musí byť oveľa starší už, lebo vyzeráš rovnako podľa mňa, jak si vtedy vyzeral. Ja neviem, čo si podstúpil.

Mišo Ukropec: Pokračuj.

Michal Meško: Nie, počkaj, akože neviem, že aké terapie si podstúpil, ale že ja som si ťa takto pamätal, že meno sedí, všetko, že Infotech tuším, akože firma, takže-

Mišo Ukropec: Vieš čo, krv neviniaťok používam- Na tvár.

Michal Meško: Že normálne taký a, a trvalo mi, že až hentam som sa vlastne, keď sme sa minule stretli, že počkaj, že, že potrebujem si to overiť, že si to naozaj ty. Ale je to, že totálne neuveriteľná zhoda okolností.

Mišo Ukropec: No tak jako do pohlavu to počúvaj, to normálne.

Michal Meško: Počkaj, to som si nechystal teda, ale naozaj, že, že-

Mišo Ukropec: Dáš mi to aj písomne, že by som-

Michal Meško: Počkaj, máš to na výberu, že čo viac chceš?

Mišo Ukropec: Zarábovať. Dobre, tak poď ty teraz a vieš-

Michal Meško: S tebou, s tebou, s tebou nie, si nepamätám.

Mišo Gula: Neviem, neviem. Nemal si ako.

Mišo Ukropec: Tak teraz ho zab, zabi svojím fun factom.

Michal Meško: Aký máš ty fun fact?

Mišo Gula: trošku sme si usírali z tvojho Ironmana, ale ako-

Mišo Ukropec: Nijako veľký rešpekt.

Michal Meško: No správne, tak to už sme traja.

Mišo Gula: Obrovský, obrovský rešpekt, lebo s tým súvisí môj fun fact, lebo čo si o tom tuším, mám o tom, nie že by ja som sa pokúšal, ale mám o tom veľa informácií, lebo, môj svokor má cez šesťdesiatku a robí Ironmany.

Michal Meško: Ó, okej.

Mišo Gula: Hej. Masaker bol aj na Havaji a tak.

Michal Meško: Obrovský rešpekt, wow.

Mišo Gula: Takže ale má to že, že brutál dopad na, na rodinu, na, na všetko, lebo to je, to že denne, že x hodín tréningu.

Michal Meško: Ja viem.

Mišo Gula: Proste on ráno sadne na bicykel a sa vráti po obede, vieš.

Michal Meško: To neoklameš. Čiže ja mám presne preto akože toho polovičného, lebo toho vieš ešte nejakože rozumne dať.

Mišo Gula: A, a stále je to veľa, hej. Takže, chcel som sa vrátiť k tomu, že síce sme si z toho robili srandu, ale akože veľký rešpekt, lebo-

Michal Meško: Ďakujem a prosím, pokračujme v tej srande, lebo ono to tak akože niekedy potom, dokáže vlastne pomôcť a zľahčiť to celé, lebo akože-

Mišo Gula: Lebo v konečnom dôsledku je to utrpenie. To nie, nie je to sranda, že ideš robiť hoc polovičného.

Michal Meško: Áno, áno.

Mišo Gula: Ani, ani maratón nie je sranda.

Michal Meško: Nie je, ale-

Mišo Ukropec: Miško pár maratónov odbehol a nie je to sranda.

Michal Meško: Je to to trpenie, ktoré ale vlastne robíš rád takým zvláštnym spôsobom, že, že naozaj sa na to teším a dáva ti to v niečom ten taký akože, že veľmi silné pocítenie, že aj v tomto našom perínku a páperi všetkom, čo žijeme, presne ty si spomínal, že my nevieme, že čo sú problémy.

Mišo Ukropec: Tak.

Michal Meško: Takže dáva ti to nejaký akože stále veľmi, veľmi, veľmi lightový, ale, ale síce to prežívaš vtedy, že ideš zomrieť. Dobre vieme, že nie, ale že, že ten diskomfort ako keby toho, ktorý-

Mišo Gula: Ale hej, ale ten, ten pocit tej malosti v da-v danej chvíli. Vieš, že-

Michal Meško: Áno.

Mišo Gula: Lebo ty môžeš mať koľko chceš peňazí, môžeš mať moc, môžeš mať čokoľvek, ale akonáhle si sadneš na ten bicykel alebo začneš behať a na tridsiatom piatom kilometri proste dostaneš také kŕče, že ťa to zloží na zem, to nám to je úplne jedno, koľko ty máš peňazí, tu budeš kľačať, vieš.

Michal Meško: Áno.

Mišo Gula: Že ten, ten život je proste facka, hej, v tom. Čiže na toto je to-

Mišo Ukropec: Ja neviem plávať. Teda akože viem plávať, ale nie teraz dva alebo tri celá osem kilometra, že full ironman, to ako v živote na to ne-ne, ako nenatrénujem. Ale ja vždycky, keď som bežal akože maratón, tak som to bežal vyslovene, ako dobre, že mal som tam aj nejakú časovú značku, ktorú by som rád ako dosiahol, ale je to oslava obrovského víťazstva, lebo to ľudia nevedia. Neviem, či ty poznáš priebeh maratónu, že ako to bolo naozaj s Feidippidom.

Michal Meško: Teda neviem, či akože naozaj alebo naozaj naozaj, lebo ja len poznám ten akože ten-

Mišo Ukropec: Ten ako som hol.

Michal Meško: Populárno známy, hej, že dobehol, odovzdal a zomrel.

Mišo Ukropec: No a to tak nebolo.

Michal Meško: Okej, okej.

Mišo Ukropec: Tak dobre, tak toto neni fun fact, ten dám ako iný. Ale Feidippides bol najlepší aténsky bežec. A keď bolo jasné, že teda bude fight, tak oni poslali tohoto Feidippida bežať do Sparty. To je dvestopäťdesiat kilometrov, aby teda, Leonidasovi, to je ten z tristovky-

Michal Meško: Aha.

Mišo Ukropec: Kráľ, sa teda nejako dohodli. Tí práve mali olympiádu a povedali, že vieš čo, my sa potom pridáme, keď ako dofajtujeme medzi sebou. On zase bežal dvestopäťdesiat kilometrov naspäť.

Michal Meško: Okej.

Mišo Ukropec: Tam potom bola tá pri tej, pri tých Termopylách, čo bola bitka, čo mali akože Spartania svoju ako linku. Takže on behol päťsto kilometrov teraz v priebehu akože pár dní. Ja neviem, koľko to mohlo trvať, dva dni, tri dni proste, lebo to sú také, akože dá sa to absolvovať. Potom bol fight pri maratóne, kde desaťtisíc Atenčanov rozsekalo štyridsaťtisíc Peržanov. Áno, preto je to také veľké víťazstvo, že to bola menšina voči štvornásobnej väčšine, len nepripravenej.

Michal Meško: Aha.

Mišo Ukropec: Pocenili ich. A teraz ale čo je ten ako ten maratónsky beh? Tak on ne-on nemusel bežať štyridsať kilometrov a povedal, že vyhrali sme. Nie. Tam bola druhá polovica, perskej armády na vode, ktorá keď videla ten masaker, čo sa tam s nimi deje, tak oni to otočili na Atény. A v podstate tam tí Atenčania zabíjali Peržanov a potom kukajú, že do pytla, my musíme frčakovať okamžite domov. Takže celá aténska armáda, ktorá sa hodiny sa zaoberala zabíjaním ľudí, musela celá odbehnúť štyridsať kilometrov do Aten. Tam sa oni stretli s tými Peržanmi a Peržania kukajú, že sereme na to. Otočili a fight nebol.

Michal Meško: Okej.

Mišo Ukropec: Áno. Takže nie Feidippides dobehol a zomrel. Chlapi, čo hodiny sa sekali, tak ešte museli odbehnúť štyridsať kilometrov do, do Aten. A to potom, to keď vieš, tak si povieš, že ja som taká sračka.

Michal Meško: Ale zároveň je tam zaujímavé v tom a ďakujem za tento ani nie tak fun ako fact hlavne.

Mišo Ukropec: No, to je-

Michal Meško: A že to pekne ilustruje, že napriek tomu proste my ako ľudia máme tendenciu cez ten príbeh konkrétneho človeka to dať a zjednodušiť v niečom, hej, že hoci to bolo oveľa viac nuáns a vlastne to nebolo len tak, ako my sme si to vysnívali. A tým sa okľukou vraciame aj k tomu všetkému vieš, že tie rebríčky alebo proste že, že Martinus a tak, že, že to často ti ľudia povedia, že keď sa na obálke ocitneš, že wow, že to si, ale že znie to ako klišé, ale proste asi som niečo dokázal a niečo som pomohol a tak ďalej. Ale ty vole, že to ne- ani zlomok z toho by si nedal sám. Hej a že často tým pádom-

Mišo Ukropec: To nebolo ľahké?

Michal Meško: Bolo to strašne ľahké, ale aj tak by si to nedal sám.

Mišo Gula: Super na tom je, že napriek všetkým úspechom, rebríčkom, časopisom a peniazom a všeličomu možnému, že, že si taký fajn človek, aký si. Mám akože poznáme sa len pár hodín. Bez toho, aby si zaváhal, si prijal pozvanie k ľuďom Točárom.

Michal Meško: Na tých sedem ľudí, vieš čo tam robím. To je dobré si to pripomenúť.

Mišo Ukropec: A ešte jednu dobrú fotku, tak že nezabudniš sa s tým nelúč.

Michal Meško: A ja mám potom ešte jednu vec.

Mišo Gula: Ale ja už nemám čas, ja potrebujem ísť, ja som hladný. Či chceš ešte? Áno, tak daj fajn.

Mišo Ukropec: Ty pracuješ na CEO body, kukaj na to bandero. Tak daj ešte teda.

Michal Meško: Ja potrebujem jednu vec, že to podľa mňa to už je ako Pastierova žltá mikina, že ja kde sa objavím, toto musím povedať a viem, že vy máte radi aj čísla. A teraz je otázka, že ako dôjsť k tridsiatim miliónom za dvadsať minút denne.

Mišo Gula: Akože peňazi?

Michal Meško: No a nie peňazi. Ale keď sa bavíme o tých knihách, že prečo pre mňa knihy sú taká, že zimomriavková až vec a že for life, tak sú normálne výskumy, že keď a pozdravujem všetkých rodičov a prosím toto dobre počúvajte. Ak do štyroch rokov dieťaťa mu číta, čítaš dvadsať minút denne, tak to dieťa počuje za tie štyri roky o tridsať miliónov slov viac, ako by počulo bez toho, že by mu bolo čítané. A má vďaka tomu trikrát väčšiu slovnú zásobu, čo znamená, že keď ide do školy, do škôlky a tak ďalej, tak rýchlejšie sa učí čítať, písať, rýchlejšie chápe koncepty. Schválne, že dneska príďte domov, zoberte hocijakú beletriu, čítajte jednu stranu a robte si taký mentálny highlight slov, ktoré vlastne perfektne poznáte. Ale že ja si nepamätám, kedy som ho naposledy buď použil alebo počul niekoho povedať, že ich poznáš proste len z kníh a z čítania. A tým pádom, že tak jednoduchá vec, že dvadsať minút denne čítať. Jednak máš ten one on one čas s tým dieťaťom, ale zároveň naozaj mu dávaš obrovský dar, pretože tie knihy a sú v niečom pre mňa až dokonalým takým, že liekom, protiliekom na tú dnešnú dobu, lebo tam ti nevyskakujú notifikácie. Tam potrebuješ sa zahĺbiť a sústrediť a nie že každých pätnásť sekúnd iné TikTok video ti tam vybehne a dopamín nonstop a neviem čo, ale že nútia ťa spomaľovať, nútia ťa používať aj hlavu a tú predstavivosť, lebo nemáš hneď všetko cez video, že vizuálne vnímaš a nútia ťa vedieť spracovávať informácie, kriticky s nimi pracovať a tak ďalej. A ja som absolútne presvedčený, že knihy dokážu urobiť z človeka lepšieho človeka alebo lepšie pripraveného na život. A takíto ľudia dokážu potom tvoriť lepšiu spoločnosť. A moje deti majú doma že dvesto detských kníh. Hej, že potkýnajú sa o ne, lebo sú to bordelári, ale zároveň aj preto, že ich naozaj čítame, stále sme s nimi a vidím, že čo to s nimi robí v tom dobrom. A teraz zároveň sú aj na Slovensku decká, ktoré nie že nemajú dvesto kníh doma, oni nemajú žiadnu knihu doma. Oni nedržali a nečítali nikdy žiadnu knihu a sú vo veku mojich detí. A toto keby som mal niečo zhrnúť, že čo ma úžasne akože vnútorne nadchýňa a posúva dopredu, ale pritom nie je tým takým, že o rok tam musíme byť, lebo istým spôsobom je to, že nekonečná cesta, že tá krajina čitateľov, ktorú chceme budovať, nikdy nebudeme, že všetky deti naozaj budú čítať, ale chceme sa tomu vždy o ten kúsok priblížiť.

Mišo Ukropec: Tak máš, máš post sabbaticalový projekt, nie?

Michal Meško: No to nie je post, to je akože sabbatical je súčasť tejto cesty. To my v Martinuse sme už x rokov dozadu to rozbehli. Čiže my už máme, že krajina čitateľov, že normálne máme pár ľudí, ktorých job je, že časť peňazí, ktorú Martinus zarobí, tak oni majú minúť na to, aby decká viac čítali či v rómskych osadách a na školách budovanie triednych knižníc, workshopy s učiteľmi a tak ďalej. A že toto je, toto je to, čo ma tam posúva a napĺňa. Preto ma bavia aj čísla, aj podnikanie, aj všetko toto, lebo je to vlastne vedľajší produkt tej vášne, ktorú, ktorú v tom máš, ale pomáha ti vlastne robiť niečo, čo je beyond, že či si jednotka v tom rebríčku alebo na takej obálke, ale niečo, čo, čomu veríš, čo veríš, že dokáže mať naozaj, že pozitívny dopad na ten svet.

Mišo Ukropec: Ja som úplne v čudu s mojím fun factom teraz chápeš, jak mám teraz tresknúť svoj fun fact.

Michal Meško: Ja som ti nechcel nič narušiť.

Mišo Gula: Pozri, pozri, jak pekne rozpráva. Ja som ti hovoril, že zavolajme ho a ty eeh. Takže to som sa otváral s tebou rozpravu.

Mišo Ukropec: Čo? Čo mu, čo mu spravím?

Michal Meško: A zabudni, čo som pekné o tebe povedal.

Mišo Gula: No daj aj niečo svoj.

Michal Meško: Ale je to pravda.

Mišo Gula: Ale veľmi pekne, veľmi pekne.

Mišo Ukropec: No akože hanbím sa jak pes teraz.

Michal Meško: Môžeš to prestrihnúť potom.

Mišo Gula: Nie, nestriháme.

Mišo Ukropec: My nestriháme, akože nešňupľujeme. Dobre, ja som mal fun fact o trhovej ekonomike z Dubaja, lebo teda minulý týždeň tam teda trošku napršalo tak jak nikdy a celý Dubaj je postavený na taxíkoch. Hej, tam MHDčka je tam akože jedno metro, ale Dubaj je obrovský. To ľudia si neuvedomujú, že ako je Dubaj veľké mesto, že z jednej strany Dubaja na druhú stranu ideš, ideš bez, bez prestávky autom jeden a pol hodiny. Hej a nemotkáš sa akože uličkami alebo čo. Ne a teraz všetko postavené na taxíkoch a teraz ty ako že dobre, tak potrebujem taxík, tak za hodinu a pol akože nula, pričom štandardne máš taxík že do dvoch minút. Hej? Na ulici je jeden za druhým, len v nejakej špičke môžeš mať problém, ale ináč to funguje, že uprostred noci hocikedy. A zrazu teraz ty kukáš, že sedemdesiat päť euro to bude stáť sa dostať akože do Maríny. Tak fuck it, akože proste potrebujem, ideme podpisovať s tými sau, s tými saudami tak ako poďme. A normálne akože bloček na Uberi, že normálny rejt je, že sto dirhami a potom je, že special traffic neviem čo dvesto neviem koľko-

Michal Meško: Full rate.

Mišo Ukropec: Áno, áno, normálne prihodili a ty kukáš na to, že čo? A potom sa bavíš s tými taxikármi, že, že, že kde ti taxíky zmiznú alebo zmizli, lebo že tam môže more taxíkov. Hej, stotisíce, stotisíce taxíkov sú v Dubaji. A oni ti povedia, že no you know sir, very bad times today. A oni normálne im povedali, že chlapci, keď ten taxík utopíte, tak ho platíte. Áno? A teraz celá indická rodina sa poskladala, aby Gupta sa dostal do Dubaja. On rok, chlapi sme sa tam bavili, že nevidel nikdy svoje narodené dieťa iba na Skype, lebo cez Skype sa tam dá nejako volať. WhatsApp vôbec nejako sa nedá použiť na telefonovanie. Tak dieťa videl iba akože online. V živote ho v ruke nedržal a on posiela každý dirham, euro, dolár čokoľvek, čo dostane do Indie naspäť, z čoho financuje svoju rodinu. A ty potom prídeš tu a počúvaš ti vyplakávačky tak akože haló. Takže toto neni úplne fun fact, je to skôr taký sad fact, ale je to informácia o tom, vážení, máme sa jak prasatá v žite. Veľmi pekne ďakujem, že si prišiel.

Michal Meško: Ja ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: Bolo to, že super tuper. A no mám tu takú špaku, keď prídem na disclaimer, že trošku sme si s tebou robili srandu, ale-

Michal Meško: Dosť málo.

Mišo Ukropec: Ale dosť málo.

Michal Meško: Som zvyknutý, že-

Mišo Ukropec: Takže ten disclaimer môžeme-

Michal Meško: Ja, ja, ja som z firmy, kde nultá hodnota je škodoradosť, takže my sme v tom silno trénovaní. Podľa mňa už len o niečo vyšší level je Šimon Šicko, ale keďže sme dosť často v kontakte, tak nebojte sa, som dobre natrénovaný.

Mišo Gula: Si, si tu naša fakt, že prvá naozaj slávna osobnosť, tak sme za to naozaj vďační, že, že si prišiel, že si nešpekuloval a v podstate ani nezaváhal.

Michal Meško: Ja ďakujem ešte raz za pozvanie.

Mišo Gula: Už sa nemusíme srandovne k tomu vracať, ale naozaj si toho vážime a tešíme sa s tebou.

Michal Meško: Ja ďakujem za super rozhovor. Fakt to bolo veľmi príjemné.

Mišo Ukropec: No a držíme palce na toho polovičatého Iron Mana.

Michal Meško: Nie, to je, to je to skôr Aluminium Man. Vieš polovičné to protónové číslo či čo. Železa je hliník.

Mišo Ukropec: Ale, ale-

Michal Meško: Takže to kolegovia, keď, keď sme teda k tomu robeniu si srandy, tak prvé, keď som povedal, že idem na Iron Mana, ale polovičného do päť sekúnd toto bolo, že takže hliník?

Mišo Gula: No od Miša Trubana si to dostal, hej?

Michal Meško: Nie od Miša Brata. Áno, to je podobná sorta.

Mišo Ukropec: No ale čo Truban má celého Iron Mana?

Michal Meško: Jo jasné, akože-

Mišo Ukropec: Má celého?

Michal Meško: To, to, to môžeme trollovať a trolujeme sa veľmi radi. Ale on má ešte dokonca Norsemana, čiže extrémny Iron Man vložka triatlon, kde si v Nórsku a tam akože skáčeš do vody z trajektu, kde si uprostred toho fjordu a voda tam má že štyri stupne alebo niečo také a neviem či akože ale babka alebo tuším im skrátili len na polovicu plávanie, lebo bola príliš chladná voda.

Mišo Gula: To sa ani nepočíta.

Michal Meško: Presne tak.

Mišo Ukropec: Tak to je nič.

Michal Meško: Ale to ja hovorím Tomáš, jak na maratóne vieš, že to, to ja som frajer, čo tam štyri hodiny trpím, nie tí, čo to dajú za dva a pol.

Mišo Gula: Presne to, to jak bežci majú si hovoria takú srandu, že to je jedno, že si odbehol maratón, keď ti nešla Strava na hodinkách.

Michal Meško: Je to to isté ako keby si, ako keby si nebežal.

Mišo Gula: Ako keby si nešiel.

Mišo Ukropec: Výborne. Díky Mudo, že si prišiel ešte raz.

Michal Meško: Ja ďakujem. Pekné dni.

Mišo Gula: Čaute.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook