#5045 min
#50 - hosť Jozef Szabo - produkt nahovno
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Hosťom jubilejnej päťdesiatej epizódy je Jozef Szabo, šéf TOI TOI & DIXI na Slovensku, ktorý má, ako sám vtipkuje, „produkt na hovno“. Rozpráva, ako ho headhunter z konzultačného prostredia priviedol do firmy, ktorej hlavným odvetvím je stavebníctvo, a že značka DIXI bola prvou značkou mobilných toaliet v Európe, kým TOI TOI vznikla neskôr. Vysvetľuje, že firma toalety neprodáva, ale prenajíma spolu so službami – od jednoduchých kabín cez sanitárne kontajnery až po luxusné toalety na podujatia – a k tomu oplotenia a bariéry. Opisuje, prečo je ťažké nájsť ľudí na prácu, ktorá nie je „najsexi povolaním“, ako sa kabíny čistia, a že firma recykluje plasty vrátane použitých rybárskych sietí. Na LinkedIne sa drží jednej témy s humorom, čo podľa neho pomáha meniť vnímanie profesie aj firmy; kolegovia a materská skupina to podľa neho berú pozitívne. Na záver sa debata stočí k robotizácii, nečakaným správam od ľudí na LinkedIne a k tomu, ako museli prispôsobiť toalety zvykom vodičov kamiónov.
Hlavné myšlienky
- Značka DIXI bola podľa Jozefa prvou značkou mobilných toaliet v Európe; TOI TOI vznikla neskôr a dnes fungujú pod jednou skupinou.
- Firma podľa neho toalety väčšinou neprodáva, ale prenajíma spolu so servisom – krátkodobo na podujatia a dlhodobo najmä na stavby.
- Nájsť ľudí na servisnú prácu je podľa Jozefa náročné, pretože povolanie nemá dobré meno – snaží sa to meniť aj komunikáciou na LinkedIne.
- Na LinkedIne sa drží jednej témy a píše o nej s humorom; Mišo Gula to vyzdvihuje ako príklad dodržiavania jedného z pravidiel Kolotočárov.
- Osobná značka šéfa podľa Jozefa pomáha aj firme – ľudia ju začínajú vnímať inak a zamestnanci to berú pozitívne.
- Pri zavádzaní služieb je podľa neho častým problémom snaha šetriť na hygiene pre pracovníkov, hoci ide o stavby za milióny.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Keď niekomu povieš, kde robíš, tak to vždy vyvolá úsmev na tvári.
My nechceme žiť aký život? Na hovno.
Máš produkt na hovno.
Popis epizódy
- ako sa hľadajú ľudia na prácu zo záchodmi
- kto sú ich klienti
- prečo sa ako CEO venuje Linkedinu
Jozef Szabo z TOI TOI & DIXI bol hosťom nášho podcastu
#linkedin #osobnyrozvoj #osobnaznacka #predaj #marketing #ceo
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 41 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Máš produkt na hovno
Mišo Ukropec: Denne riešiš sračky.
Mišo Gula: Práca ti vôbec nesmrdí?
Mišo Ukropec: Upliecť z hovna bič.
Mišo Gula: Vaše hovno, naša radosť.
Mišo Ukropec: Same shit, different money.
Mišo Gula: Tak čo, berieš to osobne, keď ti niekto povie, že všetko sa mu serie?
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.
Mišo Gula: Nazdar, kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.
Mišo Gula: Máme nejakú novinku?
Mišo Ukropec: Mám novinku.
Mišo Gula: No dobre, ty máš novinku, no.
Mišo Ukropec: Ja mám novinku. Som sa pochlapil.
Mišo Gula: Dávaj.
Mišo Ukropec: Tri kela voľačo.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Hm. Som u kamoša mi hovorí, že: „A v tvojom veku? Fláknem ti?“
Mišo Gula: Je to niečo, čo mi napadlo, ale som si povedal ach, nebudem.
Mišo Ukropec: No, mnohým mužom to napadnúť môže, že v tvojom veku. Lenže kámo, ja som si dal urobiť teda v septembri, takže dávno, dávno po tom, čo už teda bábätko bolo na ceste, testy na testosterón.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Že teda náš CTO sa ako venuje všetkým powerlifterským veciam. Takže jak sme na tom s testosterónom? No, tak mi vyš-
Mišo Gula: Môžeš ho darovať?
Mišo Ukropec: Môžem, lebo priemerná hladina je štrnásť, maximálna je dvadsaťdeväť a ja mám v štyridsiatich ôsmich dvadsaťsedem celá tri, čo je kam že top jedno percento. To som nečakal.
Mišo Gula: Nice.
Mišo Ukropec: Takže páni.
Mišo Gula: Človek by čakal, že budeš chlpatější, keď máš toľko testosterónu.
Mišo Ukropec: To, to, to, to strihám. No takže páni, treba tužiť telo, menej chlastať, menej fajčiť, viacej veľmi poctivo, najlepšie každý deň sa venovať svojej drahe a potom s testosterónom neni problém. A pre- počkaj, počkaj, počkaj, počkaj, počkaj. Prečo je to strašne dôležité?
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Lebo my nechceme žiť aký život? Na hovno.
Mišo Gula: Hm, dobre. Predtým, než prejdeme k téme blahoželám.
Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem. Bolo to na prvú.
Mišo Gula: Na prvú.
Mišo Ukropec: Akože nechápal som ja, nechápala draha, ale na prvú.
Mišo Gula: Dobre, super, super, blahoželám.
Mišo Ukropec: Tak. No a-
Mišo Gula: No dne-dnešná téma bude trochu na hovno, hej?
Mišo Ukropec: Alebo o hovne? Ja neviem stále musí nám to hosť vysvetliť ten rozdiel v predložke, že-
Mišo Gula: nechali by sme chvíľu hádať ľudí, že či uhádnu vôbec o čom bude téma alebo, alebo kto bude teda hosť. Ale máme tu také, také, také, také že veľmi prvoplánové, ale, ale výrok, ktoré sa určite spájajú s-
Mišo Ukropec: Definitívne
Mišo Gula: s jeho profesiou a podnikaním. Máš produkt na hovno.
Mišo Ukropec: Denne riešiš sračky.
Mišo Gula: Práca ti vôbec nesmrdí?
Mišo Ukropec: Upliecť z hovna bič.
Mišo Gula: Vaše hovno, naša radosť.
Mišo Ukropec: Same shit, different money.
Mišo Gula: Tak čo, berieš to osobne, keď ti niekto povie, že všetko sa mu serie?
Jozef Szabo: Už ani nie, vlastne.
Mišo Ukropec: Ale môžeme ho predstaviť. Jožko Szabo, čau.
Mišo Gula: Jožko Szabo z Toitoi.
Jozef Szabo: Ahojte, ahojte.
Mišo Ukropec: A Dixi tak, lebo-
Jozef Szabo: Toitoi a Dixi.
Mišo Gula: Ale to nie je taká sexy téma, vieš?
Jozef Szabo: No náhodou, zas ako veľa ľudí mi ako teda píše, že, že: „Oj vy aj tie šampony robíte?“ Vieš, veď toto je klasická staré Dixi, takže ešte, ešte aj dnes sa na to ľudia odvolávajú, že, že, že-
Mišo Ukropec: A je to Toi, je to to Dixi, tie šampony?
Jozef Szabo: Nie, nie, nie, to bola slovenská značka, ako ktorá, ktorá bola alebo možnože je vyrábaná aj teraz neviem. My sme v podstate dve samostatné značky z Nemecka, ktoré, ktoré vznikli a ten názov nemá nič spoločné, ani produkt teda nemá nic spoločné.
Mišo Gula: Tak nám ešte povedz, že či sme zabudli na nejakú, tucťovú hlášku, ktorú si určite počúvaš každý druhý deň od ľudí.
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, on ešte určite má jednu hlášku: „Tie peniaze sme vám už poslali.“
Mišo Gula: Posrali.
Mišo Ukropec: A týmto klamstvom to posrali.
Jozef Szabo: Ja už ani neviem, akože tých hlášok naozaj je to, to ako j-jedna z tých takých tých pozitívnych vecí z toho je, že keď ako niekomu povieš, že kde robíš, tak akože vždy to vyvolá úsmev na tvári, hej? Ako že, že každý sa tak usmeje a, a že hm, no jasné, že super. A potom keď sa opýta, že, že: „A išiel by si k nám robiť?“ A že: „Ó, to nie, to v žiadnom prípade.“ Takže, takže je to také úsmevné, no.
Mišo Ukropec: Nechcel byť s babkou a vy-vy-vymetať?
Jozef Szabo: Ale mení, mení sa to. Musím povedať, že naozaj, že aj, aj, ako keby tou prácou, možnože na LinkedIne a, a, a s tým spojené, tak sa to trošku otáča. Nie ešte úplne akože v tej, tej robotníckej, časti našich zamestnancov, ale-
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, v akej robotníckej ty myslíš? Manažment, hm, to neni podlahových krytín, ale odpadových nádob alebo?
Jozef Szabo: Vieš, ako to je tiež dosť veľký prúser ináč, ako-
Mišo Gula: Ja by som to radil k, ku krížovému manažmentu časovo.
Jozef Szabo: To, to je, ale napriek tomu my nevieme normálne, normálne nevieme nájsť akože normálne pomenovanie tej profesie alebo teda toho celého, hej? Z Nemecka keď je, tak to je nejaký akože servisný technik, čo keď niekedy hľadáš alebo inzeruješ, tak sa ti hlásia akože automechanici. Potom bolo, že sanitárny technik. To zasa akože prišli ľudia, že hovorili, že: „Kde máte sanitky?“
Mišo Ukropec: Takto?
Jozef Szabo: Hm, že normálne, že: „A kde parkujete tie sanitky?“ A, a tak že potom je to také vieš ako hovnocucar. To zas neni úplne, že sexy a, ale zas to vystihuje.
Mišo Gula: Operátor hovien.
Jozef Szabo: Operátor hovien, no, hej, no. Neviem, no takto tak nejak akože sa v tom plácame teda.
Mišo Ukropec: A je to, placáte sa v tom len po stránke, pomenovávania tej pozície alebo máte aj problém tú pozíciu reálne obsadiť?
Jozef Szabo: Á, áno, aj. Akože ona tým teda, že to neni úplne najsexy povolanie na svete, tak akože nešto, nestoja úplne, že šory ľudí k nám, že by, že by proste, že aj ja chcem, aj ja chcem, aj ja chcem. Takže akože je to pomerne zložitejšie. Hm, asi najviac alebo najhoršie to je na západnom Slovensku, hej, že tam naozaj, že máme veľký problém zohnať akože dostatočne A normálnych ľudí, nazvime to pre nás normálnych v zmysle akože, že mentálne, ale, väčšinou tie naše autá sú vlastne nad osem a pol tony. To znamená, my potrebujeme céčkových vodičov, teda s vodičákom C, prípadne E, čo sú kamionisti atď., atď. A tých tiež neni, že úplne veľa na trhu, hej, ako voľných a ešte zrovna by chceli chodiť a čistiť záchody alebo niečo. Čiže, čiže na tom Západe to je vcelku problém. Stred, východ máme relatívne stabilizovaný a, ale to nie je to len u nás, hej, že všetky krajiny v okolí sú, sú rovnaké, hej. Neviem, v Rakúsku nejazdí jediný Rakúšan, hej, akože, že fakt tam neni nikto.
Mišo Gula: Prešli sme veľmi rýchlo ku, ku firme, ale skús nám, skús nám najprv povedať trošku o sebe, o tvojom backgrounde. Ako si sa vôbec dostal k tomu, že-
Mišo Ukropec: Mýšiš hovná.
Mišo Gula: Že-
Jozef Szabo: Že riešim-
Mišo Gula: Nechcem to stále používať, ale
Jozef Szabo: No áno, ale ja ti teda s hovnami je jednoduchšie s ľuďmi zase na druhej strane si povedzme, že má to svoje čaro občas a-
Mišo Ukropec: Vieš, čo môžeš čakať.
Jozef Szabo: Áno, väčšinou hej, no. Úplne neplánovane headhunter ma oslovil v predchádzajúcej firme, že proste či, že nechcem ísť, nechcem ísť do nejakej novej firmy, ktorá rieši stavebný biznis a tak. Vyzeralo to-
Mišo Gula: Dobre si sa zblúžil.
Jozef Szabo: Že to bolo, že, že výborné. Ako áno, však ten, ten, ten hlavný náš alebo core, core branža je stavebníctvo, ale teda nečakal som, že to bude tak, tak do hĺbky to stavebníctvo riešené. A tak akože dobre, že bolo to, že prvé stretnutie, tam ešte nepovedali o koho ide, ale že, že oukej, a teda, že keď teda súhlasím, tak, tak mi sprostredkujú ďalšie stretnutie s českými kolegami, ktorí akože to majú na starosti. Tak došli česí, češky, českí kolegovia a, a tam teda vybavili na mňa, že čo to je, tak to akože úha, že to nie je tak akože veľmi slušne som tak si nejak vyhodnotil, že toto neni úplne práca pre mňa. Predtým vždy to bola taká nejaká, nazvime to administratívna alebo práca s bielymi goliermi. Hej, to znamená, buď to bol obchod alebo proste nejaký consulting, ale to bolo také, že oblečík, košieľka a všetko pekné. No a toto teda mi úplne nezapadlo. Ako ego. Hej, jasné, že Ježiš Mária hovná, uff, toto nebude úplne že dobré pre mňa. Tá moja predstava bola nejaká úplne o sebe, úplne nejaká iná.
Mišo Gula: Si si hneď predstavil tú LinkedIn fotku, nie?
Jozef Szabo: A to vtedy ešte nebolo, vtedy, vtedy ešte, ešte, ešte vôbec vtedy som LinkedIn neriešil. Takže, ale áno, predstavil som si iné fotky, také hej, na iných sieťach. Takže to bolo také, že, že nie úplne, že moja prvá voľba.
Mišo Ukropec: Top fotky, akože otočil sa, povedal to toto, že jak vraví Arno, vieš, že make your liability an asset.
Mišo Gula: Ale k tomu dôjdeme, jasné, k tomu dôjdeme.
Jozef Szabo: No tak, tak bola taká, že trošku prehováračka, trošku naťahovačka a, a zavolali ma: „Dočik, však poď sa pozrieť do Prahy, že jak to tam vyzerá.“ Došiel som, stále nechcem. Potom ešte takí, v podstate môj šéf z Nemecka ešte potom prišiel a to ma tam tak zaujalo, že, že, že akože pomerne veľa aktivity vyvíjali na to, že aby ma prehovorili. Tak som si teda buď hovoril, že fakt sa im buď tak páčim, alebo fakt nemajú nikoho iného a proste, že jediný som-
Mišo Ukropec: Ty máš vlastne zodpovednosť spoločenskú, aby si zobral tú pozíciu.
Jozef Szabo: No hej, takže-
Mišo Gula: Ja to skôr vidím tak, že aj Jožko Sabo má svoju cenu.
Jozef Szabo: Asi áno.
Mišo Gula: Nie, super. Povedz nám ešte prosím ťa, ale veľmi v krátkosti k Dixi, lebo to nie je taká sranda ako, ako tie hovná. Ale ako táto značka pribudla?
Jozef Szabo: No ono práveže nepribudla. Ona bola prvá. Akože značka Dixi bola naozaj, že prvá značka toaliet v Európe bola značka Dixi. Pred päťdesiatimi rokmi založil pánko a značka Toytoy bola v podstate až nejakých jedenásť rokov po, ako keby založená, tadisto v Nemecku a po nejakom čase sa to sfúzyovalo, zožralo to navzájom a, a v podstate to funguje pod obidvoma značkami. Čož je celkom sranda, že napríklad na Slovensku je ako keby značka Toytoy taká, taká, takým synonymom vlastne pre mobilné toalety. V Nemecku to je opačne, v Nemecku je Dixi. Hej, tam je to akože Dixi klo je také to, to zvučnejšie, na čom, na čom tí ľudia počúvajú alebo teraz v minulosti.
Mišo Ukropec: A sú to akože dva produkty alebo?
Jozef Szabo: Už teraz nie. Vtedy si boli hej, že konštrukčne to boli iné dva produkty. Na tom začiatku to boli len toaletné kabíny. Dneska to je oveľa viac ako keby vecí, á, s tým spojené a bolo to ako keby konštrukčne ináč urobené. Tá Dixi bola taká jednoduchá stavebná kabína, ktorých je vlastne milión. Prišlo to z Ameriky, alebo ten človek, ktorý to zakladal, bol Američan. Tam to videl zbúchané štyri plastové steny, strecha, podlaha a dovidenia. Tá, tá, tá Toytočka ako taká je, je už konštrukčne náročnejšia a tak má také vychytané veci a svojím spôsobom jedinečná na tom trhu. Ale už v tejto chvíli nerobíme ako nejaké rozdiely. Už neviem, že či je nejaký mechanizmus, že na základe čoho v podstate to nejak rozdeľujú, že, že, že čo bude Toytoy kabína, čo bude Dixi kabína. Hej, ako stále ich máme rozdelené, ale-
Mišo Ukropec: Robíte aj také tie, raz som to videl v Košiciach na maratóne Aliba raz, že bol to akože pisoár, také okrúhle, päť metrov to mohlo mať priemer a vlastne páni sa vedeli okolo toho po-
Jozef Szabo: Pisoáre sú najviac, počúvaj, akože jasné, ako-
Mišo Gula: Idú tak dookola, čo sa postavia, štyria, štyria za sebou.
Mišo Ukropec: A to je sranda, že nikto nič nevidí, a pritom akosi vlastne-
Jozef Szabo: Ale Ježiš, ako naozaj, keby si sa pýtaš nejakých usporiadateľov nejakých eventov, to je, to je najväčšia topka, lebo je to strašne rýchle, strašne efektívne. Neblokuješ nejakú misu, proste ideš. Aj v Nemecku, aj v Belgicku to máš normálne na námestiach, hej, že, že proste niekde neočurávaš nejaké múry, niekde večer ideš z nejakej krčmy alebo niečo a proste je to tam, urobíš. Tam ešte oni to majú tak premakané, že tam je normálne, že, že také miesto na odkladanie cigarety, hej, že, že ideš, že si ju položíš, aby si si teda mohol obidve ruky použiť na to, čo potrebuješ a potom si cigaretu dáš naspäť a fičíš. Čiže to je namakané, to je úplne.
Mišo Ukropec: No lebo tam sme to videli jediný krát. Všade ináč to normálne, že šory, fronty na tie Toytoyky, keď sú nejaké športové akcie.
Mišo Gula: Hen to kukám, že
Jozef Szabo: Pre chlapov bomba a už sú aj dámske ináč. Akože aj som, aj som dával svoje pri- dievčatá k tomu alebo teda dám ich tomu tak obozretnejšie pristupujú, že teda, že úplne nie, ale v podstate na podobnom princípe, podobnom princípe ako v podstate fungujú aj dámske.
Mišo Gula: Treba ich motivovať jak chlapov niekedy, že tie bránky s loptičkou sú, aby triafali, vieš.
Jozef Szabo: No len-
Mišo Gula: Nie?
Jozef Szabo: Tie, tie dievčatá triafajú trochu ináč, hej, akože väčšinou posediačky alebo teda v, v, v tomto, či to neviem úplne tá presnosť aká by bola zaručená.
Mišo Gula: Počkaj, veď so Zuzkou Markovou sme rozoberali, že aj postojáčky vie triafať.
Jozef Szabo: Jasné, že vieš, ale tak to už chcem vidieť potom túto súťaž.
Mišo Ukropec: Máte muchy nalepené v pisoároch?
Jozef Szabo: Nemáme, nemáme, nemáme, lebo to oni, oni sú ináč, vieš, oni nie sú takí tí klasickí keramickí, že, že máška.
Mišo Ukropec: Rozumiem, ale tak akože keď je pisoár, akože pisoárová Tojtojka, nejaký produkt, že-
Jozef Szabo: Dávali sme, dávali sme tam niečo, ale ono to je taká, hm, Slovensko je také zvláštne v niektorých veciach, že oni ti tí ľudia normálne odtiaľ vyberajú tie veci, čo tam sú, nám je to jedno, že to je očúrané a všetko. My sme tam dávali také-
Mišo Ukropec: Možno ako čmajznú ti br- tú bránku nejakú, hej?
Jozef Szabo: Buď bránku, my sme tam dávali také tie, hmm-
Mišo Gula: Okrúhle?
Jozef Szabo: Také štvorce alebo okrúhle, také jednak akože také sítka voňavé a tam bol aj nejaký obrázok, ktorý ti normálne, že zoberie a vysuší a nechá to ako vôňu do, do niečoho. To je akože-
Mišo Gula: Do spálne.
Jozef Szabo: To neviem, ale do kancelárie na stavbe možno hej alebo, alebo tak, že fakt je to také malúzne.
Mišo Gula: Kde to vyrábate? Máte produkciu tu na Slovensku alebo-
Jozef Szabo: Nie, nie, nie.
Mišo Gula: Tu už je len obchod.
Jozef Szabo: My sme, my sme nemecká firma alebo teda pôvodom nemecká firma. Dva závody, á, máme v Poľsku a dva závody máme v Nemecku.
Mišo Gula: Ste v celej Európe?
Jozef Szabo: Sme takmer v celej Európe. Sú nejaké výnimky, ktoré sa z nejakého dôvodu ako keby switchli, ale akože deväťdesiat päť percent Európy máme pokryté teraz veľmi silno Ázia a veľmi silno Amerika.
Mišo Gula: Hm, čiže ten slovenský, tá slovenská časť je vlastne len čistý obchod, hej? Máme tomu tak rozumieť alebo?
Jozef Szabo: Prevádzka, obchod, hej, akože výroba je výroba.
Mišo Gula: A jasné, lebo si vravel, že máte aj servis ako aj všetko.
Jozef Szabo: Jasné, jasné.
Mišo Gula: Ach, chápem, okej.
Jozef Szabo: My okrem tých klasických Tojtojek sú ešte ďalšie komponenty, ktoré máme v portfóliu. Už taký, vyššia úroveň vlastne tej hygieny, to znamená nejaké kontajnerové veci, splachovacie záchody v tých unibunkách, kontajneroch, pod-podtlakové vakuové systémy a tak. Čiže tá výroba je niekde a potom každá tá krajina má vlastnú, vlastnú, vlastné prevádzky a vlastne prevádzkuje ten biznis ako taký. Ale v rámci toho nášho holdingu je strašne veľa firiem. Hej, firma, ktorá rieši chémiu, ktorá rieši IT firma, ktorá rieši produkty a nadstavby a na autá a tak ďalej a tak ďalej. Čiže taký, taký balík.
Mišo Gula: Tak akože veľmi, že diverzifikovaný biznis vlastne, hej, že neni to pod jednou strechou všetko, ale každý ten biznis si frčí samostatne.
Jozef Szabo: Hej, hej, ono aj, aj tak to aj bolo, ako keby, á, možno tým, tým majiteľom na tom začiatku tak nejak plánované. Má to ako keby plusy, mínusy, hej, že keď to máš akože úplne rozdecentralizované, tak, tak v podstate niekedy to nie je až také efektívne. My sme vlastne v dvetisíc osemnástom ako celá grupa zmenili majiteľa, kúpil nás taký investičný fond a začalo sa to proste tak učesávať a robiť z toho taký nechcem povedať, že korporát, ale, ale akože zkorporátňovať. A tam už proste potom sa niektoré veci alebo procesy začali akože tak viac centralizovávať a viac tak akože podobať takému štandardnému, nejakému európskemu formátu. Dovtedy to bolo naozaj, že veľmi, veľmi decentralizované a zas možnože na desiatich miestach naraz vymýšľali Ameriku alebo teda vymýšľali koleso úplne zbytočne. Takže, takže a napriek tomu to fungovalo aj tak, aj tak.
Mišo Ukropec: No ja musím povedať, že ja som celkom fanúšik takých tých decentralizovaných riešení, lebo keď si, keď si vezmeme napríklad veľké firmy, neviem, či vnímaš také, také weby, že killed by Google, killed by Microsoft, takéto a tam máš stovky, stovky, že brutálnych riešení. To keď človek číta, čo oni povymýšľali, všetko to museli pozarezávať, lebo jak je to v tej korporátnej štruktúre, tak vlastne tam to nevie prežiť. Ale keby z toho urobili samostatný biznis, tých dvadsať ľudí, čo na
Mišo Gula: tom robia proste,
Mišo Ukropec: tu sú peniaze, tu kľudne ste u nás, ale už nie ste Google, už nie ste Microsoft, už ste nejaký tralala kalendár niečo. Tá firma kľudne mohla to odpáliť do vesmíru a ten korporát
Mišo Gula: to zase naopak zadusil,
Mišo Ukropec: lebo frčí tento služba, táto služba, táto služba a všetko ostatné, čo negeneruje miliardy, tak vlastne sa tomu nevenuje, lebo je to príliš malé, ale prežiť by to prežilo. Tak ono nájsť ten balans.
Jozef Szabo: Je, ako u nás to bolo taktiež, že alebo teda vnímam to tak, že to vlastne z jedného extrému do druhého extrému je, že, že neni tam úplne to, to, to medzitým také. Takže na začiatku to bolo z môjho pohľadu už naozaj, že totálne decentralizované, že naozaj každý sa hral na svojom piesočku so svojím budgetom, so svojimi ľuďmi, so svojou stratégiou a v zásade nemalo sa nič spoločné, len že bol majiteľ spoločný ako keby nejaký, ale, ale ináč nič. Výmena nejakých know how, inšpirácia nula, hej, ako keby. Potom sa to zmenilo zas. Teraz to je presne ten, ten, ten, ten opak toho úplne, že, že všetko, všetko a zabíja to potom možnože aj nejaké také menšie aktivity, nazvime to, ktoré, ktoré by boli. A asi by to bolo akože, že také možnože prijateľnejšie alebo teda efektívnejšie, keby naozaj, že z každého niečo sa tam nechalo. No tak ale to už to rozhodnutie už asi neni úplne, že na mne.
Mišo Ukropec: Chápem. Otázočku mám takú nezbednú. U nás, keď vidíme Tojtojky, tak je na nich napísané Tojtoj.
Mišo Gula: Logicky. V Nemecku je na nich napísané Dixi?
Jozef Szabo: Hm, aj, aj, aj my máme, aj na Slovensku sú, že Tojtojky alebo potom Dixi. Je ich menej síce, to sú tie také modré a taká oválna, oválna značka. Rovnaká, to, to ten, ten, ten, to polepenie vlastne tých kabín je rovnaké všade. Hej, že buď sú to Tojtojky alebo sú to Dixiny.
Mišo Gula: No okej, okej. Aké, lebo už si spomenul, že, že ten construction biznis je pre vás ako kebyže kľúčový. Vieš nám tak hrubo povedať percentuálne, že v akých rôznych segmentoch ste? Lebo tak na prvú mi napadne len akože stavebný biznis a eventy. Je ešte niečo, kde ste a o čom netušíme, že je celkom zaujímavé ešte?
Jozef Szabo: Akože tam my to tak, tak základne rozdeľujeme ako kebyže dlhodobý a krátkodobý prenájom. My robíme prenájom a služby s ním súvisiace. Nerobíme predaj alebo málokedy robíme predaj. A v rámci toho, toho dlhodobého prenájmu, tak, tak naozaj to stavebníctvo je ako keby najsilnejšie a celkovo to môže robiť možno 65, 70 percent biznisu. Aj teda verejnosť nás vníma hlavne teraz z eventov a z festivalov a z toho celého. V rámci toho dlhodobého tam ešte sú, sú rôzne, ja neviem, pamiatky, hrady, zámky, jaskyne. To znamená, keď niekde potrebuješ tú hygienu urobiť na nejakých odľahlých miestach a je to, trvá to dlhšie než pár mesiacov. No a potom sú, potom sú také tie, tie krátkodobé prenájmy, ktoré ako najznámejšie sú klasicky hudobné festivaly, ale rôzne spoločenské, športové, kultúrne podujatia, armádne cvičenia, čokoľvek, hej, čiže je to tak, ale pomerovo je to tak by som povedal, že 70 na 30 na-
Mišo Ukropec: Napadli mi demonstrácie. Mali ste niekedy byť na nejakej
Mišo Gula: demonstrácii?
Jozef Szabo: Jasné, na každú.
Mišo Gula: Na každú?
Jozef Szabo: Na každú. To bolo celkom funny, lebo my sme dopredu vlastne vedeli, že, že kedy budú, lebo sa to objednávalo-
Mišo Gula: Tak to ty organizuješ so Šošom.
Jozef Szabo: Presne tak. Hej, presne, presne.
Mišo Gula: Tak buď aj čisko ten či onen minister či premiér on ako nič-
Jozef Szabo: Na poslednú chvíľu to sa dozvedel.
Mišo Ukropec: Áno, áno. Už keď mu rozbehajú oné jablká a toto a vy už tam to je taky nachystané.
Jozef Szabo: Hej, hej, no lebo väčšinou na tie, na tie eventy treba bolo vždy nejaký záchod a potom vždy nejaké tie stageové bariéry vlastne, čo sa dávali pred pódiá alebo niečo, takže áno.
Mišo Gula: Aj to je súčasťou vášho biznisu?
Jozef Szabo: Také dosť veľa železa máme, hej, akože či už u nás je tá sanita a tá bezpečnosť toho, toho celého, čiže či už na stavenisku alebo na, na, na tých akciách, že naozaj, že oplotenia, bariéry a koridory, rôzne vymedzovače a, a teda zakrývanie podláh a všakeho všadia.
Mišo Gula: A máte už aj nejaké také, že, že luxusnejšie varianty? Vieš jak všade sú VIP miesta, tak-
Jozef Szabo: Akože máme.
Mišo Gula: Ľudia chcú aj, aj príjemnejšie to.
Jozef Szabo: Toto je, toto je tak, však jasné, lebo však to je taký ten bazal, hej, že to je latrína proste plastová, ktorá niekde stojí. Ako jasné, že máme, máme akože veľmi, veľmi luxusné, normálne vylievaný Boh, zariadené veci, akože ktoré sú len problém na Slovensku taký, že nikto ti, ako každý to chce, že Ježiš, to je super, ale akože keď povieš, že fajn, tak to treba zaplatiť, tak to už nikto, to vlastne im stačí toto. To, toto je asi taký najväčší, najväčší problém u nás, akože úroveň vnímania tej, tej úrovne hygieny alebo potreby tej hygieny.
Mišo Gula: Ale vrá, v rámci green eco raw a všetkých týchto opatrení neplánujete-
Jozef Szabo: Bio, bio, pozor.
Mišo Gula: Že, že neplánujete ako McDonald prejsť z plastových na papierové?
Jozef Szabo: Nie, ako my sme to zatiaľ nie, ale, ale akože my sme pomerne alebo teda pre náš holding alebo vlastne pre všetkých je to pomerne veľmi silná téma, ktorou sa ako keby tak nejak značne podľa mňa odlišujeme od všetkých tých konkurenčných firiem.
Mišo Ukropec: Ale nemecky to ESG, SDG, ako sa
Mišo Gula: to-
Jozef Szabo: Je, je, akože tam to fičí, že naozaj, že to je také presne také tie pohľady Slováka, keď na to pozerá, že ty kokos, že, že jaké hovadiny oni riešia, že naozaj, že veď kupujeme, vykupujeme použité rybárske siete, hej, sme jeden tuším z troch najväčších vykupovateľov týchto, týchto sietí. Tie potom recyklujeme a z toho vyrábame, vyrábame kabíny, špeciálne chémie na to máme, aby nebolo treba vlastne toľko vody, projekty na, na, na čistenie, na umývanie, aby sa nepoužívala pitná voda a všetky takéto veci, že ako tam to celkom žije a myslím si, že nielen tak, že, že, že preto, lebo je to, lebo je to populárne tere-teraz a téma ako, ale že, že naozaj si tí ľudia ako keby uvedomujú proste nejaké veci.
Mišo Gula: Ten plast, ktorý vy potrebujete do výroby, je nejakým spôsobom špecifický alebo viete vlastne brať všetko?
Jozef Szabo: V zásade vieme asi brať všetko. Samozrejme, sú tam nejaké prímesi. Teraz, teraz máme nové, úplne nové, novú generáciu materiálov na zime to, ktoré sú ako antibakteriálne, kde naozaj, že, že Covid mal na to ako keby veľký, veľký vplyv, že, že aj, aj v tom, v tom covidovom čase vlastne boli tie, tie záchody ako keby miesta, kde sa relatívne stretávalo veľa ľudí, hej, kde si podávali teda tie kľúčky alebo, alebo niečo. Čiže to sa tomu venovala dosť, dosť veľká pozornosť tej dezinfekcia a následne na to vlastne bol taký vývoj, že, že, že sme vlastne prišli aj s tými novými kábi-kábinami, ktoré sa volajú, že Hygiena plus a ktoré majú naozaj, že antibakteriálne a tvrdia, že deväťdesiat deväť celá päť percent-
Mišo Ukropec: Sadne na to baktéria a rovno umre.
Jozef Szabo: Je mŕtva. Hej, presne tak, že, že neviem to ja úplne ako posúdiť, ale, ale tak odborníci-
Mišo Gula: Lebo nemáš domáci mikroskop.
Jozef Szabo: Nemám, presne tak. Ako diera-
Mišo Gula: TÜV SÜD potvrdilo, že umrie baktéria.
Jozef Szabo: Takže akože je to taká celkom téma u nás, kde, kde, že žijeme tým, no.
Mišo Gula: Ja mám otázku. Bol som na jednej akcii so synom
Mišo Ukropec: a neviem teda od koho to boli záchody. Kukám na to, že božinku, ja som nejdem teda
Mišo Gula: svoje smradi jak v opičárni a od, ale ako ináč to nešlo. Okej.
Jozef Szabo: Musíš, tak musíš.
Mišo Ukropec: Keď musíš, tak musíš presne. Otvorím to a odtiaľ taká vôňa. Hovorím, ty bude to lepšie jak doma.
Jozef Szabo: Počúvaj, my máme teraz, my máme teraz vôňu, ktorá je, že normálne, že škorica, jablko, hej, že normálne, že, že Vianoce.
Mišo Gula: No.
Jozef Szabo: To je, že namakané úplne.
Mišo Gula: Ja dôjdem proste,
Mišo Ukropec: kuknem ako do tej diery, tam taký modré čosi. Nebola tam hromada jak štandardne to je taká-
Jozef Szabo: To modré čosi robí to, že nerobíš kopeček, ale robíš hladinku, no.
Mišo Gula: Ja som to pochopil, že to je inžinier.
Jozef Szabo: Á, to sa pozná.
Mišo Ukropec: Ale počúvaj, tam to tak voňalo na tej Tojtojke. Teraz neviem, či to bola Tojtojka. Asi teda možno. Dúfam, že možno to bola Tojtojka.
Jozef Szabo: Čo iné?
Mišo Gula: Bolo to v Čechách, tak neviem. A príchuť borovičku s pivom pre východniarov nemáte?
Jozef Szabo: Borovičku, borovicu máme, alebo teda tie svieži borovicový, áno, ale s príchuťou. Vieš čo? My nepotrebujeme príchuť, lebo ono to je taká, to je taká vec, že, že-
Mišo Gula: Ešte pri vôni.
Jozef Szabo: Čo je, čo je funny, že tým, že to dávame akože dosť veľa nástavby, teda dosť veľa hlavne nástavby, tak, tak ono to slúži aj taký úkryt, pre tých a akože my pravidelne vždy tam nájdeš tie plastové, plastové panati vlastne, kde tam ten robí-
Mišo Gula: Pribináčiky, hej.
Jozef Szabo: No, kde tam ešte to fúkne, hodí to potom akože do, do tej kade a tak. Takže ono to už tú príchuť má ako keby inkludovanú v sebe. Ono to potom je prúser, keď ti to zacpete hadice, keď to ťaháš, ale, ale aj, aj na toto je to také miesto, no.
Mišo Gula: Počúvaj, ja by som navrhoval prejsť, prejsť na LinkedIn, lebo manažér nás drbe, že stále riešime sračky. No offense.
Jozef Szabo: Čo budeš, v Fialte?
Mišo Gula: Tak poďme, poďme na ten LinkedIn.
Mišo Ukropec: Tak to ale ja mám ešte tie Prosím. Že na typickú stavbu ako často teda chodíte vysypať, teda vycucať?
Jozef Szabo: Ako my to máme nastavený ten štandard, že raz do týždňa, hej? Ono, ono veľmi závisí od, to sú také tie slovenské témy, hej, že, že na čom ušporí, že stavba za milióny, ale, ale bude sa dohadovať o tom, či tam máš o jeden hajzel viac alebo menej s prepáčením, ale je to tak, hej. A, a pritom štandard je nejaká norma, ktorá ti hovorí o tom, že ja neviem na každých desať ľudí, desať láb by malo byť minimálne jedna, jedna, jedna misa, jeden záchod, hej. Ty to ale nevieš ovplyvniť. Keď tam má dvadsať ľudí a objedná si jednu, tak-
Mišo Ukropec: To ani nemôžeš vedieť, že tam je-
Jozef Szabo: No zistíš to na ďalší týždeň, keď to tečie z toho, hej, akože, lebo ono to je fakt však ako keby normované na, na tých desať ľudí.
Mišo Gula: Keď má desať, desiatich na čierno, tak.
Jozef Szabo: Áno, však práve, že, že stále ty ešte aj dneska stále tam prebieha taký ten, taký ten boj, že, že naozaj, že čo najmenej a taká tá argumentácia niekedy, že však doteraz chodili niekde do kríkov a ja im tu budem proste riešiť. Ako nerozumiem tomu, ale to je iná téma. A takže, takže raz za týždeň a-
Mišo Ukropec: Lebo si nemecký korporátnik. Každý správny slovenský podnikateľ kuká-
Mišo Gula: Na blamo svojho zamestnanca.
Jozef Szabo: Vieš čo? Vieš čo? Ja neviem, ale ako u mňa tá, tá toaletná téma je taká celkom, celkom dôležitá a, a ako tiež nejdem úplne, že všade a záleží mi na tom, že aby to bolo a pritom však to ti to neni, že luxus, hej, že to naozaj, že tá bazálna, bazálna základná vec, aby, aby to bolo a, a nemusieť si to vyťahovať niekde na ulici, ale, ale akože urobíš to normálne v kľude, no takže. A to je na tom to najťažšie na tom biznise. V podstate naozaj, že vyčistiť to každý týždeň na celom Slovensku.
Mišo Ukropec: Pozri, vieš jak to bolo, keď bolo Slnco, seno, už neviem ktoré, keď mali do Talianska ísť. Od Valky ste jazdili za pole.
Jozef Szabo: Presne tak.
Mišo Ukropec: Na pole a co to, co to?
Mišo Gula: Oni majú záchod.
Mišo Ukropec: Splachovací. Bazén na či tempa. No dobre, tak poďme na ten LinkedIn teda trošku.
Mišo Gula: Že, že akože prečo? Na, na čo ty si začal robiť Linke-
Jozef Szabo: Prečo nie ja.
Mišo Gula: Že na čo?
Jozef Szabo: Tak jednak mám ako keby zvýšenú potrebu alebo mieru sebaprezentácie, hej, teda že akože toto, ale nie-
Mišo Ukropec: Typický introvert.
Jozef Szabo: Jasné, presne, presne tak. A ja, ja si myslím, že som ináč, ale nikto mi to neverí. A-
Mišo Ukropec: Ani mi.
Jozef Szabo: Ale nie, akože má to, má to dva také, dva také aspekty naozaj, že, že ten, ten, ten pracovník, keď to povieme tak, že, že ja som ostal, desať rokov som teraz v tomto biznise naozaj, že vo februári bude desať rokov. To by som nepovedal na začiatku, ale že, že áno. A od prvej chvíle ma ako keby jedna z vecí na tom prekvapuje najviac, že, že ako je na tom to Slovensko nastavené naozaj s akceptáciou nízkej kvality týchto služieb. Že proste každý mávne rukou a povie, že však to sú iba hovná a v zásade je mu jedno, hej, ale tu sa bijeme o to, že akých máme pracovníkov a ja neviem čo a aké benefity im robíme, ale ako niekedy nie sme schopní zabezpečiť ani proste-
Mišo Ukropec: To je v Bratislave, to neni na Slovensku.
Jozef Szabo: Ani nie. Podľa mňa, aby som to rozroľoval tak plošne, hej, že, že naozaj. A, a toto bola taká, taká, taká haluz, s ktorou vlastne bojujeme od začiatku, že, že ako keby ty presviedčaš tých ľudí, že, že, že nebuďte vtáci a, a že naozaj ako, lebo bavíme sa o korunových veciach. A, a nebol nikdy ako keby priestor alebo nevidel som priestor, že, že ako komunikovať proste také témy s tými vyššími manažérmi, nazvime to tak, hej. Tí naši obchodníci a naši ľudia vlastne prichádzali do kontaktu s nejakými maximálne stavbyvedúcimi, ktorý je vlastne nákupca a jeho úlohou je to nakúpiť čo najlacnejšie, hej. A on jemu je jedno nejaké ESG, nejaká, nejaké väčšinou teda nechcem akože hovoriť, že všetci, ale, ale poväčšine to nie je úplne téma pre nich. No a nebolo, nebolo naozaj, že aj keď som sa ja dohadoval na nejaké stretnutia alebo niečo, tak väčšinou to dopadlo na tom, že, že á, že záchody to rieši proste niekto a pošlite tam niekoho. Takže ako nebolo, nebol priestor, nebolo pódium na to, akože komunikovať takéto veci, čo, čo môžeš sa odlíšiť a do toho sa nejakým spôsobom pre mňa objavil LinkedIn a, a vlastne platforma na to, aby sa tieto myšlienky mohli posúvať ďalej. Čiže preto ako kebyže firemne. No a súkromne to, čo som povedal, hej, že tak, tak okej, že však každého poteší, keď, keď sa-
Mišo Ukropec: Keď číta o tom, že druhý riešil väčšie sračky.
Jozef Szabo: Presne tak.
Mišo Gula: My v rámci našich troch pravidiel, ktoré stále komunikujeme, jedným z nich je aj držanie sa témy k tomu ani nie, že ti zablahoželať, ale chcem vyzdvihnúť to, že u teba naozaj vidno, že sa držíš témy a teraz to myslím v dobrom, akože-
Jozef Szabo: Ďakujem.
Mišo Gula: Teraz bez akéhokoľvek vtipu, ale naozaj napriek tomu, že sa snažíš to, presne tak, akože variabilne, vtipne, s tým, tým svojím. Vieš, ako sme sa predtým smiali, že, že nepridávaš umelo trošku korporátu. Proste fakt je to ako keby že, že, že o tebe, tak toto sa mi naozaj páči, že, že aj o tejto téme, ale s-stále si schopný sa jej držať a byť, byť v tom.
Mišo Ukropec: A mám otázku. Čo, dobre, ty si šéf na Slovensku, hej, takže ty sa nemusíš minimálne tu nikomu spovedať. Ale dve otázky, že ako tú tvoju agendu teda či vôbec vnímajú, nevnímajú ako zamestnanci a potom korporátnici, čo na to vravia? Lebo asi nemáš veľa podobne nastavených protežkov v-
Jozef Szabo: No nie, úplne nie.
Mišo Ukropec: Vo Wienerbergeru v manažmente.
Jozef Szabo: Zamestnanci asi, asi dobre. Dokonca si myslím, že to možno niekedy aj tak celkom pomáha. To sme sa o tom aj bavili vlastne ešte, ešte pred tým, že, že kedysi to bolo také, že keď sa spomenulo, že, že to i to, tak jak som povedal, že áno, jasné, ale akože robiť nie. Dneska to sa trošku otočilo, že, že tá znalosť je tam trošku väčšia. Možno aj z takého iného pohľadu, že ja v podstate posledných troch alebo štyroch ľudí, ktorých sme zobrali, som zobral kvôli LinkedInu alebo teda aj prostredníctvom toho, že sme sa nejakým spôsobom poznali. Čiže celkom, celkom fajn, aj keď niekam niekto príde, tak povie, á, však poznáme a sledujeme, čiže je to také jednoduchšie. A čo sa týka korporátu, akože máme tam, máme tam nejakých ľudí, ktorí niečo robia, ale ono je to také suché a pre mňa je akože áno, je to dôležité, je to všetko, ale, ale stále je to také, že stále je to o hovne a tým pádom akože prehnano vážno sa brať a neviem, to nepridáva nič. Práve naopak, keď tomu hodíš trošku vtipná taketo-
Mišo Ukropec: Máš korporátneho žiarlivca?
Jozef Szabo: Nemám. Ako oni, no respektíve a možnože mám, možnože mám akože-
Mišo Gula: Ale teraz myslíš vo vnútri štruktúry ako keby, hej?
Mišo Ukropec: Áno, akože mimo Slovensko.
Mišo Gula: Že i-i-interného hejtera.
Jozef Szabo: Práveže, práveže nie.
Mišo Ukropec: Nie hejtera. Nie, nie, nie. Práve takého akože, že smrad nejaký, čo akože ti robí zle, ale nepovie ti to do očí samozrejme v nejakom momente.
Jozef Szabo: Nie, nie, práveže, práveže nie. Ako boli také, boli také otázky, že, že, že či robíš aj niečo iné okrem toho, že ideš na meeting. Ne, vlastne toto iba celý týždeň, hej, že tak. Ale zas ako je veľa napríklad tých takých kolegov na tej mojej úrovni, tých riaditeľov tých krajín, ktorí zas akože, že to aj mi komentujú aj hovoria, že á, že cool, že, že dobre a paradoxne možno, že ten náš, ten náš marketing je taký nejaký zvláštny, lebo má ako Nemci tým myslím, ktorí, ktorí mám asi pocit, že teda, že oni by mali byť nositelia všetkých tých informácií, ale takým veľmi suchým spôsobom. Takže ako nejak extra to nekomentujú. Akože áno, každý to zaevidoval aj, aj šéf aj niečo, že, že áno, že, že super a dobre, ale že by nejak boli z toho odvalení alebo, alebo, alebo naopak, že by robili zlobu, to nie.
Mišo Ukropec: Lebo ja som sa stretol s tým, že-
Jozef Szabo: Čakáme.
Mišo Ukropec: Že vyššie postavení manažéri normálne si nabilí držku
Mišo Gula: na korporáte, že toto neni patričné, aby si takto komunikoval a-
Jozef Szabo: Pretože my sme tak malí v tom, v tej celej, celej tej grupe našej, že podľa mňa asi to ako tak, že to berú akože just for fun a-a-a že hrajte sa, vieš ako.
Mišo Ukropec: Tak tu sa dá asi gratulovať. Vítečne.
Mišo Gula: Okej.
Jozef Szabo: Že neni to také.
Mišo Gula: Máš nejakú stratégiu, ako si prišiel k tomu štýlu, akým robíš svoje posty? Čo, čo robíš? Ako robíš?
Jozef Szabo: No to neni asi, že, že, že štýl, akým robím posty. Ono to je asi štýl mojej komunikácie tak, tak vo všeobecnosti.
Mišo Gula: Okej, ale tak ľudia, ktorí začínajú tak zvyčajne začnú niečo písať, akože také klasické z firmy alebo píšu o nejakom produkte svojom, alebo začnú rozoberať výlet v Tatrách alebo nejaké iné nezmysly. Hej, čiže čo-
Jozef Szabo: Však nie, tak na začiatku som tiež pozeral a som sa snažil nejako rozoberať, že, že, že čo tam ako má zmysel. A ja si tiež dávam otázku, že keď čokoľvek ako keby vystrelím, že, že, že či to alebo nechcem povedať, aká je pridaná hodnota toho pre nejakých ďalších, ale že, že okej, že úplne ma nezaujíma, keď povieš na Štrbské Pleso akože a, a že, že čo s tým budem tam robiť. Takže vždy sa snažím tam dať aspoň nejakú myšlienku, takú podprahovú, že, že, že okej, že to je asi taká, že taká aj, aj, aj sranda je pre mňa ako keby nejaká okej, že no tak dobre, nebudem teraz sa baviť vážne. Naposledy dal som fotku dvoch hajzlov a debata, myslím záchodov teda, vedľa seba a debata sa rozvinula úplne do, do takých šírok a výšok, že človek povie, že fakt, že ľudia akože blbosti tam komentujú, ale-
Mišo Ukropec: Zfacebookovať tiež.
Jozef Szabo: Neviem, či som, či, či, či som taký nebol od začiatku. Á, takže či sa to takto nejako posúva. Neviem. Pre mňa sú to ako keby naozaj, že dve také témy dôležité tam, v ktorých sa snažím držať. Jedna je hygiena vo všeobecnosti ako taká a druhé taký manažment, hej, lebo na jednej strane sa snažím aj ukázať seba ako nejakého manažéra, čože celkom srandovné a pre mňa akože pre ego moje taká, taká krásna školiaca miestnosť táto Tojtojka, že, že, že fakt je to rozdiel, keď prídeš z prostredia bielych golierov a proste nejak, nazvime to nejakej mentálnej úrovne, hej, akože a teraz prídeš ako keby do tej výroby, nazvime to.
Mišo Gula: Hovno cucári.
Jozef Szabo: Hovno cucári, že, že dosť mi to dalo na začiatku ako keby tak po hlave, že, že uvedomiť si niektoré veci, že nie úplne všetky pravidlá a ešte z toho konzultačného biznisu sa dajú úplne preniesť, hej, na, na, na riadenie alebo vedenie týchto ľudí a že, že musíš to teda nejak ako keby situačne meniť naozaj teda a akože doslovne. Takže to sú tie dve témy a strategicky akože tak, aby to bolo zo všetkého všetko niečo produktové. Neviem urobiť akože úplne taký ten klasický sales, hej, že, že teraz niečo a na základe toho-
Mišo Gula: Máš štyroch ľudí, rob-
Jozef Szabo: To nie je ani tvoja úloha. Nie, nie, ako ale v zmysle tých, tých, týchto. Ale už sa to napríklad dáva, hej, že, že neviem, niekto ti povie, že ideme organizovať-
Mišo Gula: Prepáč, predtým než povieš, lebo sa to týka mojej otázky tak, aby si to mohol potom zaobaliť celé. Zaujíma ma, aké efekty vidíš z tých svojich aktivít, lebo si, si tam pravidelne, tvoríš pravidelne, držíš sa témy a tak ďalej. Čiže aké rôzne efekty vidíš?
Jozef Szabo: Tak prvý osobný, že ťa zrazu pozná viacej ľudí a čo poteší. Akože neklamme si, že, že, že nie. A druhý taký alebo teda tie ďalšie tie pracovné, že, že mám pocit, že trošičku ľudia začínajú vnímať niektoré veci a, a mojím takým tajným cieľom je, že, že aby sa potom na základe tých vecí aj rozhodovali v nejakých, v nejakých veciach. Á, už tam sú aj také ako keby náznaky predaja v zmysle, že, že to nehovorím, že teraz dám nejaký produkt a hneď si niekto kúpi alebo objedná. Ale, ale o tom sa mi stalo viac razy, že, že mi zavolali ľudia, že okej, robíme teraz, ja neviem, Deň otvorených dverí našej firmy alebo proste niečo a chcel by som tú hygienu proste cez vás, lebo, lebo, lebo, hej. Čiže takéto ako keby nie úplne, že priame už, už tam ide a, a celkovo taká tá, taká to podvedomie vlastne o ani nie, ani, jasné, že mi ide o Tojku, lebo však z toho som platený, ale že, že, že tí ľudia začínajú možnože si trošku uvedomovať, porovnávať, že, že nemusí to vyzerať vždy aj úplne, jak si to popisoval ty, ale že, že to môže vyzerať celkom normálne, hej, alebo kultúrnejšie, že tá kultúra toho prostredia v zásade nemusí byť Jak to, že, že ako moja prvá veta, keď som došiel do tej firmy, bolo povedané, že to, že aj keď robíme s hovnami, nemusíme tak vyzerať, hej? Lebo, lebo to tak všetko bolo nastavené, akože, že a nielen my, ale celý ten trh proste, že každý mával rukou nad tým a, a proste bolo to také. Takže toto je taká nejaká môj plán, že, že postupne, že mne je jedno, že nemusí to byť, nech to robí aj konkurencia, ale nech to robí na úrovni, lebo, lebo potom sa ideme robiť do niečoho-
Mišo Ukropec: Akú farbu majú montérky? Kombinézy? Neviem čo.
Jozef Szabo: Naše? Sme teraz zmenili. To máme úplne parádne. Teraz máme tie šedo čierne. Mali sme predtým modré, ale teraz sme to upgradli. My máme totižto taký ten systém, že tí ľudia majú vlastne kompletné také veľakusové sady oblečenia, ktoré, á, my im pravidelne čistíme, rentujeme a oni jednu sadu majú na sebe a jednu majú v skrinke, jedna je v čistiarni a teraz tie fakt štýlové, také, také úplne dobre.
Mišo Gula: Každý rok meníte ako futbalové kluby, aby si fanúšikovia museli kupiť stále nové?
Jozef Szabo: Ono je, ono je služba, cez ktorú to prenajímaš a ty si, to je normálne leasing, hej, leasing oblečenia a to máš vždycky na nejaké tri, štyri roky alebo jak to beží s tým, že ti to oni opravujú a tak. A mali sme také, také modré, také obyčajné, že aj hostia, aj ostatní majú také modré a teraz sme si vybrali také, také, také neobyčajné, šedo čierne, také cool.
Mišo Ukropec: Kedy prejdete na biele?
Jozef Szabo: no.
Mišo Ukropec: To by bolo akože brutál.
Jozef Szabo: To by bolo, len to by sme tých, tých sád museli mať-
Mišo Gula: Že akože confirmation, že, že je to naozaj čisté, hej?
Jozef Szabo: A ešte, ešte urobíš šant, hej, že Hej, no. No to by tých sád muselo byť asi, asi veľa, lebo ono sa to pomerne často stane, že tí chlapci sa trochu zašpinia, no takže.
Mišo Ukropec: Chápem.
Jozef Szabo: Najprv od blata, hej, na cestách.
Mišo Ukropec: Rozumiem. Jasné, že od blata. Len sa pýtam, ako či tam akože nebola šanca alebo neni do budúcnosti šanca. Dobre, robotizácia. To ešte tak akože rýchla téma, lebo teda mal som aj nejaké posty robot, jak chodí po hoteli a pucuje záchody a neviem čo všetko. Tých ľudí viacej na Slovensku nebude, lebo teda dostať sem ľudí z veľmi chudobných častí sveta, ktoré dostanú pracovné povolenia, aby pucovali záchody, to asi neni úplne jednoduchá vec. Neviem.
Jozef Szabo: Teraz tam v Chorvátsku riešime aj Chorvátsko a teraz tam máme Filipíncov a, a-
Mišo Ukropec: Ale na Slovensku.
Jozef Szabo: Na Slovensku neviem, nemám skúsenosť s tým ja.
Mišo Ukropec: No. Vidíš tam nejaký technologický priestor na výmenu človeka za bazmek, ktorý nakukne do záchodu, vypucuje ho a-
Jozef Szabo: Vieš čo, ono keby to bolo, že, že, že sú to ako keby statické, statické miesta rovnaké, kam ti to príde, tak možno by sa to asi dalo nejako spraviť. Neviem, ale tým, že my sme naozaj, že, že ono to je, začína stavba a objednajú si proste, objednajú si nejaké kabíny alebo objednajú si nejaké kontajnery, ktoré na začiatku položíme, položíme sem, hej? Takže ten príde tam ten technik s autom, vyčistí to fajn, ale o týždeň tá stavba sa nejako posúva. Oni sa rozhodnú, že tú kabínu nebudú mať tu, ale že si ju dajú na roh. Mali by nám dať o tom vedieť, ale nie vždy sa tak stane teda. A teraz ty prídeš tam a vlastne kabína tam neni, hej? Tak tam hľadáš a teraz sa pýtaš, do čerta, kde ste ich dali, hej? Alebo, alebo niečo. Čiže neviem si to úplne predstaviť, že, že ako by to fungovalo alebo, alebo na tých eventoch, hej, že je tam milión ľudí, hej, ti tam chodí a ty nevieš urobiť to, že stop, teraz sem nechoďte, že teraz to ideme vyčistiť, hej? Čiže musí tam byť ten človek a keď tam niekto sedí, tak proste musí chvíľku počkať, kým vyjde von a keď nie, tak ho ošplechať, aby rýchlo vyšiel von alebo niečo, hej?
Mišo Ukropec: Jasné.
Jozef Szabo: A, a neviem, akože možno by to bolo fajn, ale zatiaľ nemám informácie v rámci, v rámci grupy, že by takéto ne-- ako ona prebieha, ale nie zrovna na tom, na tom čistení, hej, akože skôr v iných, iných veciach.
Mišo Ukropec: To len ako ma to zaujíma, lebo mal som takýto nejaký-
Mišo Gula: A pri tom, pri tom čistení ide skôr o dezinfekciu alebo reálne o to, že je to proste od hovna a treba to akože?
Jozef Szabo: No v prvom rade potrebuješ vytiahnuť to hovno preč, hej?
Mišo Gula: Ale, hej, ale-
Jozef Szabo: Potom ich vapkuješ, čistíš ich a hodíš tam aj ti saponát, trochu to umy-, umývaš to.
Mišo Gula: Ale zakaždým, keď sa to čistí, tak sa to aj vyťahuje?
Jozef Szabo: Áno, jasné. Jasné, jasné, jasné. Ako najprv sa to vytiahne, až potom sa to čistí alebo-
Mišo Gula: Chápem, ale že-
Jozef Szabo: No vždy, vždy, vždy, vždy.
Mišo Gula: Otázka znela, že, že či to neni napríklad tak, že, že to vydrží, trebárs že celý deň to vydrží akože sa plniť, ale čistiť to potrebuješ napríklad každé dve hodiny.
Jozef Szabo: Nie, opačne to je, hej, že ono to čistiť v zásade, pokiaľ to neni zašpinené od, že alebo pokiaľ sa každý trafí, kam má, tak, tak v zásade tam nemá čo byť. Hej, dobre, keď máš kabínu niekde v cementárke alebo na nejakej veľkej stavbe, ktoré chodia odtiaľ a je to zaprskané od betónu zvonku, je to iné, hej, ale, ale pokiaľ, pokiaľ všetci robia to, čo majú a tam, kde majú akože, tak, tak vnútri nemáš nejaké ako špinavé len tým, že to je, ja viem, stavba, tak má zašlapanú zem alebo niečo. No ale vytiahnuť to musíš, hej? Lebo keď to nevytiahneš, jednak to smrdí, to je základ a jednak potom tam môžu vznikať rôzne, rôzne baktérie a teda teda. Čiže základ je vytiahnuť a až potom čistiť.
Mišo Ukropec: No okej.
Jozef Szabo: Môžete akú, keby ste chceli nejakú, nejakú inš-- takú peknú-
Mišo Ukropec: Brigádu?
Jozef Szabo: Nemusí byť, že brigáda, ale, ale ako samozrejme, nebránime sa ako mladým perspektívnym kádrom.
Mišo Ukropec: Vieš čo?
Mišo Gula: Prídem, prídeme my len porozprávať o LinkedIne a vy nám ukážete, ako sa čistia hajzle.
Jozef Szabo: Ale akože toto je veľa. Napríklad my sme mali, mali aj minulý rok takí ľudia, že sa mi ozvali, že, že by si to chceli prísť akože, že pozrieť alebo vyskúšať aj na festival a normálne akože, že, že v pohode, že došiel týpek a fungoval s nami.
Mišo Gula: Tak ono sú aj ľudia, čo používané gaťky kupujú, čiže ako.
Jozef Szabo: Pokilky sú všelijaké.
Mišo Gula: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Takto no, ja od trinástich rokov som nemal prázdniny. Od trinástich rokov som brigádoval, pucoval som aj hajzle, aj v krčme som nosil, aj sú-, aj sudy som váľal, aj, aj, aj trávu som škrabal, aj som sťahoval, aj všetko. Takže ja nemám potrebu si to ako, ja viem, prečo to nechcem robiť.
Jozef Szabo: Ako vieš, to je, to je, pre mňa to je napríklad v lete to je, že brutálna psychohygiena, že naozaj, že vypadneme z toho officu.
Mišo Ukropec: Jožko, ja na to mám úplne inú vec, na psychohygienu.
Jozef Szabo: Napríklad?
Mišo Ukropec: Streliť chlapa.
Jozef Szabo: Á, okej, dobre. V ringu, hej?
Mišo Ukropec: No jasné, že v ringu, nie do hrude a preberať na nos.
Mišo Gula: Si hovorím, že koľko už máš strelených?
Mišo Ukropec: Asi tisíc, ale, ale Ja každému hovorím: „To neviete, aký je to úžasný pocit, keď vám chlap padne na zadok a potom to sa ti toľko akože tak sa ti uľaví. To je jedna báseň.“ No vytečne. Fun factíček máš? Teda ty určite mrte, ale ty máš?
Mišo Gula: Nemám.
Mišo Ukropec: Vieš zase. Ešte som explicitne hovoril: „Hovedo, priprav si fun factíček.“
Mišo Gula: Keď to nepríde oficiálne od manažéra, tak ja to nepočúvam.
Jozef Szabo: A mailom ešte písané.
Mišo Gula: A mailom.
Mišo Ukropec: Som, som chief kolotočár officer.
Mišo Gula: Tak daj ty.
Mišo Ukropec: Mal som. Narodí sa synátor, vytečném, vystrelím, roztomilé mrte správne prišlo a napísal mi aj nejaký Gupta. You know Michal, I have a new son too. Normálne si mi poslal, že mne sa narodil pred pár dňami normálne poslal chlap. Netuším, kto to je. Normálne poslal fotku, všetko bábätko jak sa im narodil. No akože pár hodín na to, čo som to vyzeral. No kukal som jak vyoraná myš.
Mišo Gula: Hm.
Jozef Szabo: A to máš ako ale super, lebo, lebo tebe ľudia poslajú, že, že bábätko, hej? Len mne, počúvaj mne cudzí ľudia, cudzí ľudia posielajú fotky záchodov, hej? Akože aj, aj na LinkedIn, aj, aj, aj bars kde. To, že kamoši všetci, že keď idú niekde a majú vnútri, tak vždy proste z každej dovolenky mám, že niekde tak mám fotku kamoša alebo kamošky, ktorá je opretá o záchod. Že dobre, že okej, že to chápem, ale fakt, že aj cudzí ľudia, že proste, že na LinkedIn, že á, toto bolo môj syn má rád toto a odfotil sa pri tom a takto. Čiže to je, to sme počuli.
Mišo Gula: No počúvaj, ale vy v produkcii musíte tým pádom mať aj tie také na, na stojaka, nie? Čo sú v Indii, Turecku.
Mišo Ukropec: Na stojaka. Aj, aj v Taliansku to majú, to neni ako teraz-
Jozef Szabo: Hej, my sme akože na Slovensku to neni úplne, že, že, že obvyklé. Ako máme aj, aj také sa vyrábajú, ale akože, že nič. My sme si to akože museli prispôsobiť, lebo hlavne kamionisti turi-tureckí nám spôsobovali problémy, že teda nie úplne. Oni sa totižto postavia hore, a tak sú na tom záchode.
Mišo Ukropec: Oni si nesadnú.
Jozef Szabo: Oni si nesadnú, oni sa postavia hore na ten sud a potom akože triafajú a niekedy nie úplne dobre a robilo to potom kopečky všade inde. A tak sme normálne museli robiť to, že, že sa vyrezalo proste veľká diera, že tak tu máš turecké.
Mišo Ukropec: Normálne pilkou.
Jozef Szabo: Normálne pilkou sa to odrezalo a tu máš a akože zničili sa to, čo sa malo, ale pointa je, že je to veľmi funkčné. Hej, neni to úplne, že gustiózne, ale funkčné to je, hej, akože no.
Mišo Gula: debata síce o hovne, ale veľmi dobrá. Ďakujeme, že si prišiel.
Jozef Szabo: Ďakujem za zavolanie.
Mišo Gula: Bolo to super.
Mišo Ukropec: Bolo nám potešením sa porozprávať takto kultivovane o hovne.
Jozef Szabo: Aj o tom sa dá občas, hej, no.
Mišo Gula: Super, ďakujem veľmi.
Mišo Ukropec: Tak sa vidíme. Čau, čau.
Mišo Gula: Čau.