Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#2153 min

#21 - hosť Dana Miňová - Budovanie "cudzej" značky na LinkedIne

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťkou je Dana Miňová, HR a change manažérka, ktorá na LinkedIne buduje „cudziu“ značku – štátneho MH Teplárenského holdingu. Úvod patrí otázkam, ktoré jej položili stredoškoláci na besede: či je bohatá a aké má auto. Rozpráva o svojej ceste zo Sečoviec cez sieť nemocníc, kde bola v tíme pripravujúcom nemocnicu novej generácie, až k zmenovému a krízovému manažmentu, ktorý podľa nej začína pri najväčších nákladoch a procesoch, nie len pri ľuďoch. Opisuje, ako značka holdingu vlastne neexistovala a museli ju vytvoriť a zjednotiť, a ako prišla s nápadom komunikovať cez LinkedIn, hoci s ním vo firme nikto nemal skúsenosť. Zamestnanecký branding je pre teplárne podľa nej kľúčový: podľa ich čísel majú veľkú časť ľudí blízko dôchodku a technické odbory pre nich nie sú medzi študentmi atraktívne – kurič sa dnes volá operátor energetických zariadení. Moderátori sa jej pýtajú, komu jej aktivita prospieva, keď nemá vlastný biznis, a doberajú si ju pre dlhé príspevky; Dana odpovedá, že jej „leadom“ je dať vedieť o značke a prilákať ľudí.

Hlavné myšlienky

  • Aj zamestnanec môže na LinkedIne budovať značku firmy – Daninou „menou“ je povedomie o značke a záujem budúcich zamestnancov.
  • Zmenový a krízový manažment podľa nej začína pri najväčších nákladoch a procesoch, nielen pri počte ľudí.
  • Ako žena v change manažmente podľa vlastných slov musí poznať celý koncept zmeny do hĺbky.
  • Zamestnanecký branding je pre tepláreň podľa Dany kľúčový, keďže veľká časť ľudí odíde v najbližších rokoch do dôchodku.
  • Technické odbory podľa nej nie sú pre študentov atraktívne, preto treba aj premenovať a vysvetliť profesie – kurič je dnes operátor energetických zariadení.
  • Pri komunikácii štátnej firmy treba citlivosť na to, čo si môžete dovoliť povedať.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Mojím leadom je, aby som dala vedieť o tej značke, pretože ja som zamestnanec.
— Dana Miňová
Ty musíš mať aj dávku guráže a odvahu ísť do toho.
— Dana Miňová
Si bohatá? Aké máš auto?
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Dana Miňová z MH Teplárenský Holding nám porozprávala, aké je to:

- robiť change management v teplárenskom biznise

- aké je to budovať employer brand od nuly na LinkedIne

- a aj to, či je bohatá :)


#linkedin #linkedinmarketing #employerbranding #personalbranding #sales

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 43 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Si bohatá? Aké máš auto?

Dana Miňová: Miško.

Mišo Ukropec: Si veriaca? Aké je to byť slávna?

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.

Mišo Gula: Si bol niekde, som počul.

Mišo Ukropec: Mal som teraz nejaké cesty a ešte ma čaká-

Mišo Gula: Ale si to, si to tajil. Toto sa mi na tom nepáči, že ty si mi len povedal: "Počúvaj, idem do jednej firmy akože mega." Ale že by si to spolu Kolotočárovi nepovedal, kam ideš, tak to som ešte.

Mišo Ukropec: Ja som nevedel, čo ma čaká.

Mišo Gula: Nevedel si, kam ideš?

Mišo Ukropec: Vedel som, kam idem, ale nevedel som, čo všetko nás tam bude čakať.

Mišo Gula: Tak sa pochváľ. Máš, máš dvadsať sekúnd.

Mišo Ukropec: Ďakujem.

Mišo Gula: Na selfpromo.

Mišo Ukropec: Kamo, boli sme v Airbuse.

Mišo Gula: Fú.

Mišo Ukropec: A to keď ťa Airbus zavolá, že chlapci, dôjdite na tri dni pozrieť fabriku, tak máme potom z toho na záver dnešnej časti nejaké fun facty.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Lebo teda už som bol vo výrobe zbraní a papiera toaletného a, a ako ten household equipment a autá a v železiarňach neviem čo, ale vidieť vedľa seba tristoosemdesiatku a tristodvadsiatku. No, porozprávam potom na záver.

Mišo Gula: Nice, nice.

Mišo Ukropec: Ale ty si bola cesta potvora. tiež si mi nič nepriniesol.

Mišo Gula: A čo som ti mal mŕtvolu priniesť? Lebo ja som bol na konferke, ktorá sa venuje Public safety and forensics. Takže riešia sa tam vyšetrovania trestných činov a takéto veci. Čiže neviem, čo by si si nejaké obhorené telíčko alebo niečo také si ťa nečakal?

Mišo Ukropec: Nejaký pršteň alebo prsteň. Prst sme už zahodili.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Jak bolo v Radošinském naivnom divadle.

Mišo Gula: Bola to celkom sranda, lebo dostal som pozvanie na tú konferu rok dozadu a bolo to len veľmi tesne. Keď poviem veľmi tesne, tak je to, že, že pár dní, čo sme začali spoluprácu so slovenskou políciou a začali sme ich nejakým spôsobom s Tomášom školiť na laserové skenovanie a fotogrametriu. Takže to prišlo, že úplne v perfektnom timingu a mali sme tým pádom dosť času zozbierať nejaké zaujímavé dáta a pripraviť nejaké pekné VR appky a nejaké takéto zažitkové veci z miesta činov. Takže sme v tom Londýne celkom ako im odpálili dekel.

Mišo Ukropec: Takže slovenská polícia prechádza od písacích strojov?

Mišo Gula: No, tak až tak by som to zase nevidel na takýto pokrok. Ale, ale je pravda, že sa snažia.

Mišo Ukropec: Že opúšťajú papier teda pomaličky, hej? No snáď. Výborne. No ale my máme dneska tuná dámu. Ináč na kriaknutia zo všetkých možných sexizmov, nesexizmov, neviem čoho, takých onakých fóbií. Ja neviem, čo je strach váš, že nejaké fóbie, prosím vás. Teda ak nepočítame výšky, tak rozhodne to nie sú len fóbie zo žien, pretože touto časťou nám je už teda v prospech žien rozbitá naša dokonalá vysumerovaná štatistika. No a dnes tu máme dvojku slovenského LinkedInu.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Sorry, začneme dvojkou, ale predstav si, že nepoznáme sa cez LinkedIn, ale poznáme sa vďaka záľube alebo z lásky k behu so Števom, s ktorým sme trénovali na maratóny. No a ona tiež občas behá.

Mišo Gula: To sa tak nejak hovorí, že Bratislava je jedna veľká dedina, nie? Či malá?

Mišo Ukropec: Blava, ne? Dan Kamiňová, MH Tepelnerský holding, HR riaditeľka, hviezda slovenského LinkedInu, vzbudzujúca emócie na všetky strany. Čau, čau.

Dana Miňová: Ahojte, tak takéto, takéto emočné nádherné predstavenie som nečakala. Ďakujem pekne. Ahojte, Miškovia.

Mišo Ukropec: Na Honza, na Honzu Novotného ešte úplne nemám z Oktagonu, ale ja to natrénujem, lebo poprosím ho o súkromku.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Začnime však pár otázkami. Teda nemá to byť výsluch, ale bude. Si bohatá? Aké máš auto?

Dana Miňová: Miško.

Mišo Ukropec: Si veriaca? Aké je to byť slávna? Tak poď. Si bohatá?

Dana Miňová: Určite, že som bohatá na skúsenosti, na zážitky bohatá, lebo mám zdravé dieťa, lebo mám, mám dvadsaťpäť rokov toho istého muža. Bohatá na to, že sa posúvam do zrelosti. Bohatá na skúsenosti. Toto si nečakala. La, la, la, la, la.

Mišo Ukropec: La, la, la, la, la.

Dana Miňová: Ale vieš, že som vedela, že sa na to opýtaš? Lebo na LinkedIn si to naznačil. Hej, hej, tie otázky.

Mišo Ukropec: Ja som taká sračka.

Dana Miňová: Ale to, to akože tým si ma vôbec neprekvapil. Hej?

Mišo Ukropec: No preto hovorím, že Petla. A tak som, a tak som dúfal. Ale Mišo bude mať pre teba takú trošku-

Dana Miňová: Tú zakeráčku. Hej, hej, hej, hej.

Mišo Gula: Ale nestrážme, dopredu.

Dana Miňová: Nemám rada slávu, že či som slávna. To sa tie decká reálne pýtali a pýtali sa prvá, jedna z prvých otázok bola, že, že chalani, taká skupina chalanov, bolo to fakt štyridsať detí, šestnásť, sedemnásťročných v škole môjho rodného mesta v Sečovciach. a na základe toho postu jedného z prvých mojich virálnych postov Učiteľ zo Sečoviec z toho billboardu. Tak tá škola si ma pozvala vlastne trošku, že namotivovať a porozprávať svoj príbeh profesný, životný. Bolo to jedno nádherné stretnutie. Skutočne som sa k prezentácii vôbec nedostala a tie deti do mňa totálne išli. Otázka za otázkou, čo úplne, že, že smekám klobúk a vidieť, že tí učitelia sa im venujú v maximálnej miere. A chalani typická prvá otázka bola aké máte auto? Ja, že na akom som prišla alebo aké mám doma auto? Tak ja som im to vrátila otázkou.

Mišo Ukropec: Ty máš dve.

Dana Miňová: Hej.

Mišo Ukropec: Ona je bohatá.

Dana Miňová: Pán prepáč, služobné, služobné, služobné, samozrejme.

Mišo Ukropec: A bola si na služobnom?

Dana Miňová: Bola som na služobnom, samozrejme, aute. Ja som bola v podstate na východe. Ja pochádzam zo Sečoviec, to je také malé mesto, južný Zemplín, parádny Zemplín, východný Zemplín.

Mišo Gula: Prababku som mal z Hažína.

Dana Miňová: Hájin je trošku ďalej asi, ale je to južný Zemplín a v podstate ja stále spájam moje pravidelné mesačné výjazdy do jedného z našich závodov MHTA Košice, jedna z najväčších teplární dokonca v celej strednej Európe. Tak stále to spájam tak, aby som cez víkend ostala pomáhať na záhrade a so všetkým mojím rodičom, ktorí našťastie žijú si obidvaja, ale všetci súrodenci, pochádzam zo štyroch detí, sme mimo, hej. Čiže oni sú tam sami, takže sa striedame, aby sme im pomáhali manuálne robiť na záhrade a v dome a podobne. Čiže ja stále spájam tie moje pracovné cesty s tým, že sobotu som na východe a v nedeľu ráno pekne tra-ra-ra naspäť do Bratislavy k mojej rodine. Takže preto to bolo služobné auto, lebo to bolo v rámci práce. No a-

Mišo Ukropec: Vy ste to už asi-

Dana Miňová: Počúvaj, ale opýtam sa vás, že, že ako keď sa tí chalani opýtali, že aké mám auto a ja som im povedala, že no a na aké by ste ma tipli? Ja som im to vrátila pekne otázkou. Tak si ma tipli na Mercedes, ale ja som tam bola na Kodiaqu, takže že o tom bola trošku debata. Ale chlapci bola aj otázka, že či počúvam podcasty a aké. A, a dokonca mi nejaké podcasty odporúčali, že, že potom dievčatá povedali, tie sú tvrdé, tie nepočúvajte. A na to som im vravela, že, že moje zlatá, že, že dievčatá, že, že ty musíš mať názor aj ten, že čo ty počúvaš, aj ten, ktorý je tvrdý, aby si si urobila vlastný názor, hej, že sme išli do toho kvázi kritického myslenia. Takže dokonca aj také odporúčania som dostala od chlapcov.

Mišo Ukropec: No prosím.

Dana Miňová: Šesťnást, sedemnásť ročných. A čo bolo krásne, Miško, v závere za mnou prišli dve dievčatá, ktoré sú víťazky nejakých tých súťaží v rámci Junior Achievement alebo Duke of Edinburgh a že ideme nahrávať podcast, ideme si chystať podcast. Sedemnásť ročné baby, nenormálne perfektné. A že či prídem ako hosť do podcastu. Takže končili sme, začínali sme podcastom a končili sme podcastom.

Mišo Gula: A koľko si si vypýtala peňazí za to, že musí byť?

Dana Miňová: Ja, že keď som bohatá, tak robím aj dobročinné účely. Chlapci ako požičaj, tak vráť.

Mišo Ukropec: To rozdávať, keď má z čoho, to vie každý. Nie jak Buffett, keď hovorí: „Dárem svú polovicu majetku na charitu Billovi Gatesovi.“ Dobre, ale ty si dneska v teplárenskom biznise. Čo teda musím povedať, že po tom, čo málinko viem, tak je to teda, že celkom že veľká infraštruktúra. Gratulujem k pozitívnym hospodárskym výsledkom. Normálne, že generujete peniaze.

Dana Miňová: Generujeme peniaze.

Mišo Ukropec: Takže ako fajn. No a ty si predtým robila v zdravotníctve.

Dana Miňová: Áno, áno.

Mišo Ukropec: Jak si sa prosím ťa pekne dostala zo špitálu ku kotlom?

Dana Miňová: No aj v špitáli máš kotly a tiež máš krásnu infraštruktúru, že to doladíme.

Mišo Ukropec: Prepáč.

Dana Miňová: Nie, nie, nie.

Mišo Ukropec: Slovenské zdravotníctvo a krásna infraštruktúra. Jak môžeš tieto dva výrazy dať do jednej vety?

Dana Miňová: Ale určite, že môžeš, pretože ja som mala to šťastie a bola som v core tíme, ktorý navrhoval, pavilón, nemocnice novej generácie v Michalovciach, ktorý sme úplne od piky-

Mišo Ukropec: Ten je že nový, dobre.

Dana Miňová: Ten, že je nový a zároveň ešte za našich čias, keď sme pracovali pre sieť nemocníc, už vtedy sme pripravovali celý koncept, stratégiu nemocnice novej generácie na Boroch. Čiže preto si to dovolím tvrdiť, hej. Čiže mala som tú česť byť pri začiatkoch toho celého.

Mišo Ukropec: No dobre, len vieš, urobila si zo špičkového špitálu etalón alebo ja som hovoril o slovenskom zdravotníctve, nie o dvoch špitáloch.

Dana Miňová: Nepoznám celé slovenské zdravotníctvo-

Mišo Ukropec: Buď rada.

Dana Miňová: A en bloc to nebudem hovoriť.

Mišo Ukropec: Buď rada.

Mišo Gula: Nemáš si náhodou vyštudovanú diplomaciu? Lebo ja mám pocit, že Mišo sa ťa strašne snaží do niečoho ako-

Dana Miňová: Nie, nie.

Mišo Gula: Dokopať, ale ty ideš svoje.

Dana Miňová: Počuj, keby som nešla to svoje alebo, alebo nevyklúčkovala z toho, tak nemôžem robiť change management, krízový management. To je to najnáročnejšie, keď prídeš a ideš niekde reštrukturalizovať alebo proste prvé, čo robíš, načítaš si tie procesy, proste popozeráš si všetky podni— všetky napríklad fabriky a zrazu ideš do optimalizácie, hej. Takže to sú veľmi náročné veci.

Mišo Ukropec: Vysvetli ľuďom, ktorí nevedia, čo znamená slovo optimalizácia. Čo to slovo z reálneho hľadiska HR znamená?

Dana Miňová: Optimalizáciu vidíš vo viacerých oblastiach, alebo ona sa netýka len personálu, hej, že keď zistíš, že máš prezamestnanosť, ideš po procesoch, pozeráš si, aké sú organizačné štruktúry, koľko ľudí je v rámci nejakých oddelení alebo úsekov a čo tí ľudia robia. Prejdeš si tie procesy. Ak máš prístup k DataMaxu, tak začneš analyzovať dáta, dáta, dáta. Čiže ja som veľmi silno na dáta orientovaná. A samozrejme to robíš s kľúčovými ľuďmi, vlastníkmi tých core biznisov a zrazu proste spoločne prídete na to, že ak je prezamestnanosť, že to musíš meniť, hej, že a, a teraz argumentačne zdôvodňovať alebo komunikovať veľmi, viesť veľmi otvorené konštruktívne diskusie o tom, že ako keby že získať si tú druhú stranu na to, že asi to, asi to musíme robiť, hej. Čiže optimalizácia, optimalizácia nielen person-- ľudských zdrojov alebo teda ľudí, ale pozeráš sa na náklady. Samozrejme, keď prídeš ako prvé, čo robíš, keď ideš nieč-transformovať change management, tak si dávaš dokopy všetky zmluvy, ktoré idú za tebou, čo si vlastníkom. Pozeráš si, že pozeráš si aké zmluvy, na aké obdobie, čo ťa to stojí. Dáš si dokopy všetky tieto veci, pozeráš si personál, pozeráš si dodávateľov, pozeráš si všetky tieto veci, ktoré dáš dokopy. Optimalizácia sa týka nielen ľudí, aby sme neboli len jednostranne zameraní, ale aj, aj vlastne v podstate všetkých typy-typov nákladov by som povedala, hej, že analyzuješ tú nákladovú stránku.

Mišo Ukropec: Títo optimalizátori musia byť milovaní ľuďmi, ktorí sú optimalizovaní.

Dana Miňová: Počuj, hej, hej, to som sedela tiež na jednom z podcastov a tiež sme o tom hovorili vtedy prvýkrát, že proste ideš, keď ideš do firmy a ideš ako change manažér a to musíš predkať krízovým manažmentom, tak za toto ti nikto netlieska, hej. Že, že proste, Hej, mám rozpísanú tak, že, že proste ráno, keď skoro vstanem a je ticho, chalani ešte spia, tak si píšem nejaké poznámky. Jeden z postov je, že, že, že čo mám pripravené nejaké myšlienky, lenže si zober, že optimalizácia je ženského rodu, transformácia je ženského rodu, hej.

Mišo Ukropec: S nami sú nekonečné problémy.

Dana Miňová: Som ti nahrala na dnes, Miško.

Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem.

Dana Miňová: Ďakujem, ale úmyselne, že, že proste, že vie to robiť aj žena. Ale samozrejme, že vtedy proste skutočne musíš poznať ten koncept, ten komplexné vnímanie toho change managementu podľa nejakých metódik, ktoré sú celosvetovo ako keby že, že, že, že, že máš prípadové štúdie, kde sa to osvedčilo a vtedy ty musíš ísť, hej, že vtedy, vtedy musíš ísť a proste za toto ti netlieskajú. Držíš svoju líniu, vieš, čo máš robiť. A samozrejme, že, že ten ženský rozmer tam je v tom, že vysvetľuješ, že počúvaš, že nemôžeš splanúť svojimi egotripmi, nemôžeš tých ľudí poslať do kelu ak, ak paralelne popritom buduješ firemnú kultúru, čo my sme robili teraz vlastne aj v MHT, že išli sme do veľmi razantného change managementu. My keď sme tam prišli, tak tie závody boli samostatné solitéri, ktoré medzi sebou nespolupracovali. A teraz tá idea toho lídra, prečo som tam prišla, že zo zdravotníctva. Keď sa vrátim k tej tvojej pôvodnej otázke, Miško bolo, že no ja som tam išla za lídrom, hej, za ako ho voláme, že otec zakladateľ tej myšlienky, že on dostal ako keby go na to, že, že, že, že spojme to, čo má jedného vlastníka, jedného akcionára a, a proste vytvorme holdingovú štruktúru. A keďže sme mali skúsenosti napríklad z nemocníc s týmto, tak už sme poznali tie princípy toho change managementu a vedeli sme, že čo to vie priniesť. A keď spojíš šesť solitérov do jedného a urobíš to, čo som naznačila, a to sú len časti krokov, nejdeme do detailného change managementu, transformácie a optimalizácie. Tak už len to, že máš obstarávanie a máš centrálny nákup a nakupuješ komodity pre šesť závodov.

Mišo Ukropec: To sú prvé peniaze zrazu.

Dana Miňová: Rozumieš. A toto-

Mišo Ukropec: Samozrejme.

Dana Miňová: A toto je to, čím ty začínaš, tými najväčšími typmi nákladov, ktoré sa ti v podstate veľmi rýchlo v tom change managemente a krízovom managemente je veľmi náročné, ale ty veľmi rýchlo vidíš quick, quick winy, hej.

Mišo Ukropec: Samozrejme.

Dana Miňová: Čiže toto je veľmi, veľmi dôležité.

Mišo Ukropec: Ale ja myslím, že, že Danka má s tou diplomaciou vlastne iný gard, ako, ako si sa opýtal, že opýtal si sa dobre, ale ja si myslím, že Danka by, by nemala sa ísť učiť diplomaciu, lebo to bolo jak keď Ricardo Semler, ten je niekoľkonásobný podnikateľ roka v Brazílii. Keď si dával pozván-prihlášku na Harvard, už mal, neviem, päťdesiat možno, že tak ho proste nezobrali.

Dana Miňová: Ja viem.

Mišo Ukropec: Dal si o rok na to zase pozván-prihlášku. Zase ho nezobrali. Tak napísal dekanovi, že nehnevajte sa, ale dosiahol som toto, toto, toto, toto. Ja fakt akože nie som dosť dobrý na to, aby ste sa mi povenovali. A dekan mu odpísal: „Vážený pán Semler, veľmi sa ospravedlňujeme. Prídete ku nám učiť.“

Dana Miňová: Učiť. Áno.

Mišo Ukropec: Takže-

Dana Miňová: Čítal si Podivína, predpokladám. A to-

Mišo Ukropec: Odkiaľ si myslíš, že všetky moje nezbedníctva-

Dana Miňová: Milujem tú knihu a to je jedna z kníh, ktorá mám to šťastie, že ju mám doma vo svojej obrovskej knižnici. Je to kniha, kde mám najviac lístočkov poznačených. Hej, vtedy som si ešte nerobila poznámky do mobilu. Teraz som sa to už naučila. Som v tomto taká, že konzerva tradič-tradičná, hej, že papier a tak. Ale toto je kniha, kde mám najviac lepiacich tých, tých, ako keby že, že, že papierikov. Kopec krásnych myšlienok. Ten princíp slobodnej firmy, aj keď nejdeš do slobodnej firmy, ale máš tam nádherné princípy, že s čím sa dá pracovať.

Mišo Ukropec: My sme s tým trošku, nechcem povedať, že zlyhali, ale úplne sa nám to nepodarilo tak v takej tej vysnívanej sexy forme, jak to Semler prezentuje. Otázka je, že ako vyzerá takpovediac celá pravda. To nemusí byť ako spochybňovacie, ale, ale tam musia byť jako aj balóniky sa napúšťajú, ale balóniky sa aj vypúšťajú.

Dana Miňová: Aj praskajú.

Mišo Ukropec: Aj praskajú. Takže chcelo by to taký ten ako ucelenejší obraz o tom celom vidieť. Ale našiel som tam obrovské množstvo inšpirácie a funguje to vynikajúco.

Dana Miňová: Tak, tak. Áno, na Slovensku myslím, že Lukáš Bakos z Maxmanov je v tom úplne, že, že, že profík a asi ten najväčší evangelizátor, ktorý to aj reálne robí. Mne sa tam páčia, že, že z každej knižky, čo čítam, tak vytiahnuť si nejaké myšlienky, že nejísť do toho extrému, hej, ani si nedovolím hodnotiť, lebo samozrejme, za každým pozlátkom máš tú realitu, hej a to vidíš len vrchol ľadovca. Ten úspešný príbeh tej novej filozofie, koncepcie, ale kopec krásnych myšlienok. Ešte keď som pre IT firmu robila, pre v podstate, však tá Podivín je stará knižka.

Mišo Ukropec: Áno.

Dana Miňová: Takže.

Mišo Ukropec: No poďme k LinkedInu. A preto sa dnešná naša táto časť volá Naše HR.

Mišo Gula: Srdiečko.

Dana Miňová: Srdiečko. Jéj.

Mišo Ukropec: No lebo ty vypisuješ lenko také tie-

Mišo Gula: Hej, môžem aj ja niečo povedať?

Mišo Ukropec: Nie. Poď, poď. Prepáč, zase som si to švajzol.

Mišo Gula: Som bol, som bol poslušne tichučko, lebo som videl, že ste si sadli v téme. Tak teraz idem ja.

Mišo Ukropec: Prosím. Som dostal pokefend dneska.

Mišo Gula: Nechal som vás rozprávať, lebo poznáte sa dlho a máte spoločných známych, spoločné témy. My sme sa dneska videli osobne prvýkrát. Ja som si ale domácu úlohu splnil a som si pozeral tvoje posty. Trošku som si pozrel, čo ako tvoríš a musím povedať, že som bol sklamaný.

Dana Miňová: Hm, hm, to verím.

Mišo Gula: Jedno, jedno zo základných pravidiel, ktoré ja mám a ktoré učím aj, aj ľudí, ktorí veria, že trošku niečo o tom viem, tak vravím, že- Ak máš nejaký plán s tým LinkedInom, musíš mať nejakú tému, nejakú nosnú tému, ktorej sa venuješ a ktorou obohacuješ to svoje okolie. A ja som si všimol na tvojich príspevkoch, že s- je to častokrát také, že, že také sladké, také emočné, také by som povedal, neviem, ezotericko-motivačno. Ezotericko nie v tom konkrétnom slova zmysle, ale také, také, že, že to nie je nejaký konkrétny predaj niečoho, vieš, nejakej služby, nejakého produktu alebo tak, ale že sú to. A ja si, ja si stále hovorím, že, že mne tam chýba nejaká ako keby že nosná téma, že, že-

Dana Miňová: Uhm.

Mišo Gula: Že komu a vravím, že, že, že komu tým prospujete?

Dana Miňová: Hej, presne to som-

Mišo Gula: Druhé strane.

Dana Miňová: Čakala, že sa opýtate. Komu tým prospujete? No dobre chlapci, ale vy idete po leadoch a mojím leadom je, aby som dala vedieť o tej značke, pretože ja som zamestnanec. Hej, ja nepodnikám, ja nemám, ja, ja to, čo robím a čo komunikujem, či to bolo v zdravotníctve alebo teraz v tej energetike a v teplárenstve, tak ono je to, v podstate tam sú nejaké kľúčové témy, hej, ktoré občas popredkávam niečím, čo cítim, lebo mám rada aj slinový marketing, jak to hovorí Miki Plichta. A, a keď niečo cítim, tak to napíšem, ale skôr to bolo o, tá kľúčová téma je change management a krízový manažment. A, uh, keď som nastúpila do MHTH, uh, o LinkedIne tam ani nikto nechyroval. Hej, ja som si niesla so sebou tú históriu niečoho, čo som si sama písala, tvorila, uh, či to bolo v nemocniciach alebo potom pre SL Laboratórií. Uh, počas covidu to nádherne kulminovalo, pretože vy ste boli všetci doma zavretí, robili z doma a my sme vtedy makali deň, noc, aby sme otvorili prvé mobilné odberové miesta. Ja som mala tú česť byť súčasťou tých core tímov, ktoré tvorili proces, ktoré hľadali ľudí. A mne LinkedIn vtedy nádherne pomohol, lebo som napísala tri, štyri vety, vtedy krátke. Viem, že píšem dlhé, že to bude ďalšia téma. Píšeš dlhé. Hej, hej, hej, určite.

Mišo Gula: Jak si vedela? Ono sa to berie.

Dana Miňová: Nie, nie, nie. Trošku som si vás napočúvala a vedela som, že budete rýpať, takže je jasné do čoho a čo. Ja, ja už som dosť stará a zrelá na to, že viem, že píšem dlhé.

Mišo Gula: Zrelá.

Dana Miňová: Tak hej, že viem, že, že, že, že to je dlhé a že to je prevaživná pôda na to, že, že proste tie otázky prídu. Yes, teším sa na to. No tak vtedy to bolo len, teď viete, hej, že som v piatok napísala to, že, že hľadám proste nejakých mladých lekárov, sestry, študentov prírodných vied, medicíny alebo zdravotníckej univerzity a podobne, uh, ktorí nám budú pomáhať rozbiehať tie prvé mobilné odberové miesta. A to bolo chvíľočku po tom, čo sa celé Slovensko zavrelo, čo bol blackout, hej. Vypustila som tú vetu a boli sme skordinované s mojou babou z môjho tímu. Ja som mala západ, stred a Lucka mala východ. Boli tam naše mobilné čísla. To, čo sa vtedy spustilo, chlapi, a to bol rok, začiatok covidu. Hej, to LinkedIn bol ešte čisto profi. Máličko ľudí tam publikovalo a podobne. Ja som celý víkend telefonovala, mala postity, písala si, písala si kontakty ľudí. Toto sa spustilo celý víkend. Môj Štefan mi s tým pomáhal, hej. Proste zapíš mi číslo, toto mi zapíš. Celý víkend Lucia na východe a ja sme makali a v pondelok sme prišli do roboty s excelovským reportom dvestopäťdesiat kontaktov. Komplet celú vetu v Exceli o každom jednom človeku, ktorý sa prihlásil a mala som z čoho vychádzať, aby som stvorila tie, tie tímy, ktoré začali realizovať tie mobilné odberové, tie odbery, hej, nakoniec.

Mišo Gula: Čiže to sa ti začali vďaka LinkedInu sa ti začali hlásiť-

Dana Miňová: Iba, ja som len na LinkedIne, Miško. A ja som toto vyskúšala na LinkedIne. Hej, ale ako keby, uh, tým, že ja už som aj predtým vo svete zdravia ako keby bola na LinkedIne tak aktívna. Tak, tak. Hej, že nebola zaškolovaná. Veď ja som na LinkedIne od dvetisíctrinásteho či desiateho, ja neviem proste, ale to bolo také koketovanie chce nechce, páčim sa, nepáčim sa, také koketovanie, hej, také prvé, že či ideme randiť alebo nie. To vôbec nebolo nejaké systematické. A predstav si, že toto mi vtedy tak krásne zabralo, lebo tí ľudia vtedy zrazu boli zavretí doma, hej, a našlo sa veľmi veľa ľudí, ako že to je pre mňa najsilnejšia skúsenosť, hej, že ktorí zrazu chceli pomáhať a boli odvážni, lebo vtedy sme boli všetci vyplašení z toho, čo je covid. Všetci chceli byť doma, nestretávať sa, nemohli sme nikde chodiť. Dvestopäťdesiat, hej. A tak som začala skladať, tak sme začali skladať tie tímy. Pripravili sme školenia a spustili sme postupne tie veci. Čiže mne toto veľmi pekne pomohlo.

Mišo Gula: Čiže to bolo aj šťastie v tom nešťastí, že vlastne ty si roky predtým už pôsobila v tom zdravotníctve, čiže aj prirodzene tvoje kontakty na LinkedIne boli-

Dana Miňová: Už boli nejaké.

Mišo Gula: Vybudované v danej oblasti zrejme.

Dana Miňová: Ale vieš čo, malý Linko, ja som mala vtedy, ja keď som začala tak intenzívnejšie teraz robiť s tým LinkedInom rok aj pol alebo koľko dozadu, ja som vtedy mala len tritisíc päťsto, hej, ako kebyže kontaktov. Teraz mám nejakých osemtisíc štyristo. Akože ja sa neženiem, že zakaždým to musí byť desať, štrnásť, dvadsaťtisíc, hej.

Mišo Gula: Zatiaľ.

Dana Miňová: Zatiaľ. Možno po tomto, po tomto podcaste to, to príde. Nie, nie, nie, smejem sa, robím si aj sama zo seba srandu. Čiže ja len chcem povedať, že, že, že ty tam vidíš, že peniaze, ako že je fajn, že hovoríte aj o HRistike, lebo, uh, ty kopeš za svoju značku a ja kopem za značku, s ktorou mám zmluvu, hej. A ja som si tak vyskladala, kvôli tomu som začala byť na LinkedIne, lebo ja mám rada knihy, non-stop sa vzdelávať, proste preto mi LinkedIn ako keby imponuje a pasuje. A ty mus-- ako kebyže, že za mňa je dôležité to, že ty si buduješ svoj vlastný brand, ale to nie je kľúčové, pretože ty ho robíš skrz ten brand, ktorý ty potrebuješ vytvoriť. No a teraz si zober rok dvadsať dvadsať, prídeš do, do MHTH, ktorý začínaš vytvárať zatiaľ ako virtuálny holding s ideou, že možno o rok ani o nie o rok príde myslienka, myšlienka, že spojte to a čo najrýchlejšie. A MHTH neexistovalo. To boli samostatné akciové spoločnosti. Hej? TEKO, tepláreň Košice, Bratislavské.

Mišo Gula: Vlastne tá značka ani-

Dana Miňová: Nebola.

Mišo Gula: Nič neexistovalo.

Dana Miňová: Rozumieš? Ja vám chcem povedať ten príbeh. Tá značka vôbec nebola. My sme si ju vytvorili, že MH teplárenský holding, lebo ministerstvo hospodárstva ako akcionár. Lenže prišli sme tam dvadsať dvadsať a to nebolo, pretože bolo šesť samostatných solitérov. Mal si Batku Bratislavská tepláreň, mal si TEKO tepláreň Košice, mal si Žilinskú, Martinskú, Zvolen a Trnavskú. A my sme si vytvorili, že také, že nádherne to znie, že MHTH, MH teplárenský holding. Nikde nebola tá značka. My sme v dvadsiatom nastúpili. V lete sme si povedali, že okej, proste vytvorili sme virtuálny holding, proste rámcovo zmluvne, že sa zaviazali, že, že začíname vytvárať ako keby že tú holdingovú štruktúru, tú, tú, tú centrálu, ktorá bude mať a poskytovať nejaké centrá zdieľaných služieb pre jednotlivé závody. A tak sa to začalo budovať. Ona ani nebola reálna, to bola len virtuálna značka.

Mišo Gula: Okej.

Dana Miňová: A nikto tam s LinkedInom nemal skúsenosť. A teraz si zober, že ja som prišla s tým, že ja s tým chcem pokračovať, hej, že ty musíš mať aj dávku guráže a, a odvahu ísť do toho. A teraz tá citlivosť alebo to, že, že nakoľko citlivo v roku dvadsať dvadsať po voľbách, keď sme, keď nás Ľuboš Lopatka najal ako tím profíkov a my sme neboli nikto z nás politický nominant. A ty prídeš do prostredia stopercentne vlas-- a spoločnosti stopercentne vlastnených štátom, ideš do obrovskej transformácie a chceš o tom písať na LinkedIne. O značke, ktorá neexistuje. Hej? Čiže ja som povedala, že ja do toho pôjdem, že, že proste my sme tím, jak Ľuboš Lopatka hovoril, že ty musíš byť ako keby smelý zajko, lebo ináč tú transformáciu v takomto prostredí proste nedáš, hej, keď sa neobrníš. Preto ja hovorím často, že Guľa sa ma nepýta, že prečo hovorím často, že, že, že proste mám tie gule, hej, že máme tie gule ísť do toho, hej? A ja som toto začala ako prvá robiť. A vtedy ten Ľuboš Lopatka, ani Mark, my sme nemali vtedy ešte ani konto, že MHTA nemalo LinkedIn konto nemalo, ja neviem facebookové konto, proste to nebolo. Nemali sme webovú stránku, hej? Ja som začala vlastne ako keby prvá písať o, o tom, že ideme do transformácie.

Mišo Gula: Prečo pre-- prepáč, že ťa prerušujem. Prečo pre štátnu spoločnosť je dôležité si robiť nejaké takéto PR a byť na LinkedIne a komunikovať takto?

Dana Miňová: Ty potrebuješ tú zamestnaneckú značku, ten em-- budovať employer brand, hej? Lenže na to a sku-- už na základe vlastných skúseností mojich s tým, keď sme toto robili napríklad veľmi, veľmi pekne a myslím si, že veľmi profi sme to urobili vo svete zdravia, že, že ty musíš ísť do toho veľmi citlivo, lebo ty keď nemáš brand awareness, brand identity, tak je veľmi ťažko ti budovať zamestnaneckú značku, hej? Čiže ono na začiatku ty musíš mať nejaký brand, tú identitu, tú, to awareness. Až potom z toho ti vyjde nejaká zamestnanecká značka, keďže my sme tu nemali žiadne dáta, hej? Čiže preto je dôležitý ten LinkedIn, lebo jednoducho ja som bola len na LinkedIne a stále som a nejdem na ďalšie siete. Už to v mojej zrelosti asi proste nemám na to chuť a nechcem do toho ísť. A využila som ten kanál, aby sme dali svetu ako keby vedieť, že sme tu, že sú tu profíci a, a že proste my sme si stále hovorili, že ukázať, ako keby že sa to dá, že aj v prostredí štátnych spoločností sa dá robiť taká dobrá profesionálna práca, keď ti ide o ten vyšší zmysel, hej? A na toto nás ten, ten líder vtedy nalákal, hej? Že, že sa to dá. A, a preto som ja to začala robiť. Začala o tom písať. Postupne, keď sme sa dostali k dátam, ktoré tam neboli, tam ne, tam bolo vieš šesť závodov, šesť rôznych IT systémov, nikde neboli. Budget sa robil rôznymi spôsobmi, dokonca niekde bol vo Worde napísaný budget, hej? A teraz si zober, do takého prostredia prídeš a kým sme dali dokopy dáta z tých jednotlivých závodov, že, že vlastne, že koľko ja tu mám ľudí, akých ľudí, akého veku, čo ma čaká, keď som si robila prvé predikcie, na čo som bola predtým zvyknutá, že, že, že kde ja budem mať tú kondíciu dôchodkov, tak pri prvých, pri prvom čísle, keď sme urobili tie dáta, dali dokopy, nám vyšlo, že do piatich rokov, keď som si dala päťročnú predikciu, že mi tridsať percent odíde do dôchodku. Toto boli dôvody, prečo ja som začala písať na LinkedIn, aj keď som vedela, že, že v core biznise mám ľudí, ktorých profily nie sú na LinkedIne, ale začala som ja robiť na LinkedIn, aby sme o tej značke dali vedieť.

Mišo Gula: Tak predstav si, že tým pádom, Danka je vlastne človek, ktorý bol brand ambasádor na LinkedIn before it was cool.

Dana Miňová: Á.

Mišo Gula: Dneska už každý, kto má dieru v riti, môže byť ambasádor. Ale, ale ty si to začala robiť-

Dana Miňová: A to bolo také, že, že si zober, že prídeš z, z, zo súkromných firiem, robíš pre štát a teraz ty ešte nemáš tú citlivosť, že čo si môžem dovoliť, hej? Že nakoľko ja môžem byť odvážna, otvorená. Tak si zober, že každý jeden post mi vtedy ten líder pozeral, že či je to prehnane odvážne, alebo to môžem takto vypustiť, lebo my sme nevedeli, ako to prostredie na to zareaguje.

Mišo Gula: Áno a toto ma zaujíma, že teraz, lebo už si nám pred chvíľou odpovedala, že prečo vôbec ste s tým začali.

Dana Miňová: Áno, áno.

Mišo Gula: To dáva logiku. A teraz mi povedz, čo boli tvoje prvé myšlienky, že už si pochopila: „Dobre, musím začať tvoriť tú značku a budovať tú značku na LinkedIne. Čo idem, o čom idem písať?“ Čo, čo boli tie prvé akože momenty, vieš?

Dana Miňová: Tie prvé momenty boli, že my sme vedeli, že ideme do tej transformácie a ja som potrebovala koketovať a dať svetu vedieť o tom, že sme tu, sme tu profíci a že ideme do zmeny. Hej? Toto boli také tie prvé myšlienky. A preto ja, keď som si už potom povedala, že dobre, tak idem si vytvoriť ako keby kvázi nejakú stratégiu, že tie hashtagy boli, že krízový manažment, change manažment, leadership a, a hodnotové líderstvo, lebo na tom sme my postavili celú transformáciu. My sme išli do tej veľmi tvrdej transformácie, hej, v tej časti hardovej. Lenže paralelne okamžite, keď sme tam prišli a zistili sme, že, že tie závody sú veľmi odlišné a že tam je veľmi veľa subkultúr alebo tých zvykových práv. Veľmi silno sme boli challengovaní spomienkovým optimizmom, že to načo toto robíte? To nemyslíš vážne, že načo sa snažíte? Však po štyroch rokoch prídu po vás iní, my tu ostaneme, ale vy tu nebudete. Akože to je taká škola života. Cez to všetko sme povedali, že sme profíci a kým sme tu do posledného dňa budeme tak tvrdo makať, ako musíš v tom change manažmente. Toto boli tie kľúčové témy. Ja som o tom to potrebovala dať vedieť.

Mišo Gula: Poznáme dve fungujúce štátne organizácie. Druhá je Sario.

Mišo Ukropec: Že normálne, že to neni sračka?

Dana Miňová: Nie, nie, nie, sú tam ponastahované veci. jasné, že sme museli prijať aj nových ľudí, seniorov, pretože keď ideš do change managementu ty s junior, mi to nedáš proste, hej. A ty potrebuješ ľudí. Ja hovorím tomu, že tie ostrovy pozitívnej deviácie, ktoré ty potrebuješ získať, ktorí s tebou skúsenosť, vyhrnú rukávy a s tebou tú transformáciu dajú, lebo to máš jasný projektový plán, program, čo musíš ty urobiť, v ktorej fáze, aby si išiel do tej transformácie. A, a nehovoriac o tom zlúčení v štátnom prostredí, v regulovanom prostredí, hej, že čo všetko ty musíš brať do úvahy, na čo nemôžeš zabudnúť, aby si— príde deň, kedy ty zlúčiš spoločnosti, päť zaniká, tá nástupnícka naň, k nej prejdú, ale ty si v regulovanom biznise. Ty máš cenu tepla, ty máš, za nás sociálku, zdravotnú, to všetko zaniká, hej, a ty musíš ako keby prechodom práva povinnosti tých ľudí dostať do tej nástupníckej spoločnosti. Tam bolo kopec vecí, nehovoriac o obchode, nehovoriac o klientoch, nehovoriac o nákupoch a podobne. To je jedna nádherná obrovitánska skúsenosť. Toto bol ten LinkedIn, že o tom ja som potrebovala dávať vedieť, že, že proste sú tu profíci a že ideme na takú veľkú transformáciu. Ona v tom čase, keď sme ju robili, bola možno jediná najväčšia v prostredí štátnych akciových spoločností.

Mišo Gula: Dobre. A teraz taká, taká že štandardná marketingová, marketingový vzorec, že poviem si, prečo idem niečo robiť. Poviem si, ako to idem robiť. A zaujíma ma, čo si si predstavila ako personu. Pre koho si si povedala, že to ideš, komu to ideš komunikovať? Lebo chá-chápem prečo, načo, za čo, prečo, ako, ale pre koho? Koho si tým chcela osloviť, keď si začínala robiť?

Dana Miňová: Na toto nie som pripravená, Miško, tu si ma dostal. Nie, nie, nie. Že koho? Ja som potrebovala osloviť ako keby, no cez LinkedIn samozrejme tú komunitu tých profesionálov, lebo na začiatku, keď som to začala robiť, ty si, ja som nevedela namer-- ja som nemala kondíciu nameranú tú teplotu, vieš? My sme to nemali. A potom, keď sme zistili, o čo ide, tak my sme vedeli, že, že ja potrebujem ASAP ísť do generačnej výmeny. Ja potrebujem ASAP dať vedieť školám, akademickej obci, iným zamestnávateľom, že bacha, je tu niekto, kto to myslí vážne, kto ide do zmeny a že vás do nej pozýva. My sme potrebovali tých profíkov a seniorov do-dostať k nám do firmy, aby s nami tú zmenu robili.

Mišo Gula: O akých množstvách sa bavíme? Ko-koľko, o koľkých ľuďoch si sa bavila, že potrebuješ dostať?

Dana Miňová: Vieš čo, keď sme si teraz pozreli štatistiky, že, že nastúpení ľudia po roku dvadsať je, po roku dvadsať dvadsať je okolo dvadsaťšesť percent, alebo jak som to písala na LinkedIne v tom poslednom včerajšom poste cez dvadsať, dvadsaťštyri alebo koľko percent ľudí nás, je novo nastúpených od, od roku dvadsať. Čiže si zober, že štyridsať-

Mišo Gula: Ale vieš povedať číslo? Mne, mne zaujíma to absolútne číslo, vieš, že nahrubo ako vieš.

Dana Miňová: No keď si zoberieš, že keď sme zistili, že tridsať percent ľudí nám odíde do dôchodku, vtedy sme ešte nevedeli o tých predčasných po štyridsiatich odpracovaných rokoch, tak si zober, že my sme vedeli, že, že, že už teraz je neskoro, lebo ty do piatich rokov musíš ako keby tretinu ľudí zabezpečiť, hej? Takže tak. Percentá, ja radšej hovorím v percentách.

Mišo Gula: Nechce povedať.

Dana Miňová: Nie, neviem ti povedať, to je ešte otvorený-

Mišo Gula: Vieš, vieš, ide o to, aby, aby som si radovo aj, aj vlastne diváci, aby si vedeli radovo predstaviť presne, či to sú stovky, tisíce, desaťtisíce. Vieš, akože o tom sa bavíme, že?

Dana Miňová: Nie, nie, sú to, sú to také, že, že, že stovky ľudí, hej? No.

Mišo Gula: No však ale ďakujem pekne. Hlavne kto chce dnes robiť ku kotlu.

Dana Miňová: A hlavne vieš aj to, že kto chce, ale že či máš odkiaľ tých ľudí zobrať, hej? Pretože to sú odbory, ktoré nie sú atraktívne teraz na štúdium.

Mišo Gula: Počkaj ku kotlu, veď, veď kurič a, a, tento školník boli vždycky najlepšie povolené na každej inštitúcii.

Dana Miňová: Teraz už nemáš kuričov, máš operátorov energetických zariadení. Ja viem, však to je bežné. Ja som si nevedela predstaviť, ja som si tiež, keď som tam prišla, predstavovala kuriča, jedného uja tokára, ktorý proste-

Mišo Gula: Lopatou hádže uhlie.

Dana Miňová: Hej, ešte staré, keď sme boli malé deti, ešte sme bývali v bytovke a proste prišlo to uhlie a bola brigáda, jak sme moji suro- bratia a otec hádzali to uhlie. A potom prišiel ujo malý, nízky, tmavý, zošúverený v obrovskom čiernom koženom kabáte a my sme sa ho všetci strašne báli. A toto bola tá prvá predstava, keď ja som prišla a zrazu zistíš, že to sú obrovitánske mašiny kogeneračné jednotky, turbíny. A že tam už ty-ty tou lopatou ako keby nepridávaš, že to je proste, že oni sú už fakt operátori, hej, že, že proste to stále ide viac a viac do tej automatizácie. Čiže toto bolo to prvé, že jednak ukázať, že tu aha, je tu značka MHTH. Aha, ideme robiť vážnu transformáciu a zároveň ukázať, že sa to dá. A hlavne, čo bolo to B veľmi kľúčové pre nás inšpirovať nielen štátne spoločnosti, že sa to dá. A my sme ukazovali postupne tie jednotlivé kroky, ako sme to robili. Toto bol ten cieľ. Ale akože pravda je tá, že to nebola nejaká, že, že taká, že vtedy som mala koncept a, a, a že také že premyslené. Kľúčová bola tá transformácia. To som sa vtedy snažila od toho roku dvadsať dvadsať, keď sme to začali písať, o tomto hovoriť.

Mišo Gula: Dobre, ale vtedy sú štyri roky. Čiže, čiže kde si dnes? Kde si s tým LinkedInom dnes? Ako to vidíš dnes? Ako k tomu pristupuješ dnes?

Dana Miňová: dnes, dnes hovoríme o tom v podstate, kde sme sa vlastne dostali, hej, ako keby že, že už máme po tej transformácii a ten minulý rok už sme sa dostali do toho, že sme mali kick off päťročnej stratégie, keď sme prešli tou transformáciou. Išli sme dolu na doraz a potom sme sa odrazili a išli sme pekne vlastne ako keby že, že už také, že koketovanie a už, už sú tu začiatky tej rozvojovej fázy. Čiže teraz už je to skôr o tom rozvoji, o tom hovorení, že asi kde sme sa dostali, o kredite ľuďom, ktorí si to zaslúžia, lebo odmakali nenormálnu robotu a, a o tom, že o tý-o tímovosti, tej profesionalite. A samozrejme, no snažím sa vracať sa k tomu change managementu krízovému, ktorý viem, že, že je pre mňa aj do budúcna veľmi zaujímavý a že sa v ňom cítim dobre.

Mišo Ukropec: No tú reputáciu si v každom prípade držíš

Mišo Gula: dobre.

Mišo Ukropec: Dajme teraz tvoj na záver tvoj päťdesiatnikový post, lebo do toho som si nie kvôli tomu, že by som s tebou ako nesúhlasil, ale trošku som si šťuchol do päťdesiatnikov, lebo do čerta, pomaličke aj mňa sa to bude týkať. Ešte teda rok a pol mi ostáva. Ale, ale teda že päťdesiatnici nie sú na odpis. No tí, ktorí nechcú, tak tí nie sú. Pár ľudí sa mi tam ozvalo, že jak to myslíš, ja mám okolo seba, ty žiješ vo svojej bublinke, kámo. To, že ty máš päťdesiatnikov, ktorí sú našľapaní, super, však jako okej, ale moc ich za mňa neni. Ako sa s týmto vysporiadávate, že typický päťdesiatnik je ujo, ktorý keď neni úspešný, tak chlastá pivo pri Telke a keď je úspešný, tak msá rum a fajčí cigaru a nič sa mu nechce challengeovať sa.

Dana Miňová: Ideš do extrémov, Miško, jasné, úplne tomu rozumiem, hej. Hľadať zlatú strednú cestu. Za tým je taký veľmi jednoduchý krásny príbeh, že, že to bolo štvrtok. Išla som neskoro večer z roboty šoférovať autom domov a v piatok sme už odchádzali skoro ráno na lyžovačku do Rakúska na Ládovec. A zrazu som počula v správach, že, že, že proste ideme, um, vytvárať výhodnejšie podmienky, aby sme sa otvorili tretím stranám, odborníkom z tretích strán. Mňa toto tak naštartovalo. Nie že by sme ich nepotrebovali, hej, ale predtým proste my máme nádherný program Skúsenosť verzus mladosť, hej, pretože ja potrebujem dobehnúť to, čo predtým tieto spoločnosti neriešili, že neboli spolupráce so školami. My sme toto všetko začali nie v dvadsiatom roku, lebo my sme začali transformovať, až keď sme trošku mali transformáciu za sebou, som mohla sa nadýchnuť a ísť aj do toho, že, že, že jaké programy robiť pre tých mladých, hej. A teraz si zober, že konkurencia toto už má desiatky rokov. My sme išli úplne od piky vo všetkom, hej a sami my nemáme matku v zahraničí. Proste to je slovenský kapitál. To je proste to je štátna spoločnosť, hej. To si musíš vyrobiť na to. Čiže ja som vedela, jaký mám problém, že keď sme minulý rok rozbehli tú skúsenosť verzus mladosť, to je zase nový brand pod totálne baby značkou. A urobili sme mega cez kľúčovo cez LinkedIn a decká cez, cez, bože, kde sú oni, na Instagrame a trošku cez Facebook, ale tou mravenčou robotou, návštevami, exkurziami, presviedčaním učiteľov, čo nám zafungovalo, že vôbec o, o skúsenosti verzus mladosť zrazu je obrovitánsky záujem a my to ideme na rôzne fóra. My už to všade prezentujeme. Ročný program, hej.

Mišo Ukropec: Okej.

Dana Miňová: No a ja som vedela na základe dát, ktoré už mám, lebo už mám jeden HR controlling, mám jeden HR systém a to je tá transformácia. Zo šiestich máš jeden personálny, jeden HR informačný systém. Nalievaš dáta, aby si mal vzdelávanie, aby si mal hodnotenie na jednom mieste, hej. Tým sme si prešli. Tá transformácia bola fakt náročná. A teraz, že, že rozbehneš skúsenosť a verzus mladosť. Čiže na jednej máš obidva konce toho reťazca, hej, tých skúsených, hej, ktorí sa častokrát sú nenahraditeľní a nepustia nová a sú, sú zastabilizovaní. A prečo ja by som mal niekoho učiť, keď tí mladí nechcú? Sedia v šatni s mobilom, ja ich nepotrebujem. Alebo už potom, keď začneš o tom s nimi rozprávať, tak ti povedia, že no dobre, ale ako na nich, hej, ako na tých mladých. A potom máš tých mladých, ktorých proste v podstate máš strašne málo, lebo tie technické odbory zanikajú. My sme si, my sme si urobili, mám úžasných ľudí v tíme, s ktorými toto robím. Proste analytiku, akú sme len našli v rámci Európskej únie celého sveta. Prešli sme na Slovensko, čiže makro, mikropohľady z pracovných portálov a zistili sme proste, čo sa robí s demografickou krivkou, koľko detí študuje na akých školách.

Mišo Ukropec: Štyridsaťpäťtisíc namiesto deväťdesiatdeväťtisíc.

Dana Miňová: Presne tak, presne tak. Teraz si sme si pozreli, koľko detí je na gymnáziách, koľko je na stredných odborných školách technického odboru, aké odbory sa rušia, lebo nie je o to záujem a koľko a koľko máme vysokoškolákov v týchto odboroch. A zrazu si zistil, že máš obrovský gap, že má dať ďalej absolútne nefunguje, hej, a do piatich rokov ti tridsať percent odíde do dôchodku. A okrem toho potrebuješ reskill a upskill, lebo ideš na úplne nové technológie, na automatizáciu, hej. Čiže toto všetko boli tie vstupy, ktoré ja som vedela a vtedy ma naštartovali pri tom poste, že sakra, tak ja tu nemám mladých. Teraz, um, proste už vtedy som bola naštartovaná napísať ten post o tom, že sakra, do toho, aby niekto urobil analytiku dobrú a pozrel sa na dáta na Slovensku, tak urobiť to, že, že proste po štyridsiatich odpracovaných rokoch ty môžeš ísť do predčasného dôchodku. Práve minulý rok, hej, práve keď bola dvakrát valorizácia dôchodkov, že tie dôchodky vyšli výborné tým ľuďom, hej. A teraz si zober, že ty máš kľúčovo fakt stredoškolákov v core biznise. Päťdesiatsedemročný chlap ti príde a povie, že mám štyridsať odpracovaných rokov.

Mišo Ukropec: Končím.

Dana Miňová: Ja končím. A ty s ním fakt počítaš ešte v tej tvojej pipeline na šesť, sedem rokov, kým nebude mať oficiálne dôchodkový vek. Toto ma tak naštartovalo, Miško, keď som počula. Prišla som domov. Prišla som domov a napísala ten post, hej, že to fakt máme problém zamestnávať päťdesiat plus. A predtým už som mala nejaké sedenia s tou Blankou Schellingovou, ktorá mi hovorila o tom, aká je ťažká situácia, že proste, že začína byť kopec ľudí, ktorí sú neatraktívni a že tí mladí ľudia s tým nevedia pracovať. Tak som si napísala, sadla, prišla domov a hovorím: „Chalani, ešte sa nebalíme, ja mám slinu, musím napísať.“ A na prvú som napísala ten post, hej a dala som ho utorok vonku ráno o ôsmej a zrazu proste išli sme na ranný fresh trek. O ôsmej už sme išli z dola, proste z tej dolnej stanice hore na Ládovce. Ja, že idem kuknúť, jak mi ide ten post a zrazu som kukla do hodiny. Nenormálne sa spustil, hej. Tak hovorím chlapi, ako synovi, hej, ešte Jukovi a Štefanovi, že sorry, ja musím rýchlo niečo aspoň odpovedať. Však prvá hodina je dôležitá, tak nás určite nie-

Mišo Gula: Výborne, výborne. Vy sa chceli, že len ja pôjdem.

Dana Miňová: Nie, nie, nie. A pri, áno, keď sme boli v lanovkách, tak som rýchlo niečo odpisovala a potom večer som kukla, že toto to je šialenstvo. Na prvú je podľa mňa totálne jednoducho napísané, kde som dala aj to, že sakra, ja budem na odchod. Ja som úmyselne išla do toho provokačného, že, že proste to všetci päťdesiatnici budú na odchod, na odchod a že mňa to môže o chvíľu stretnúť. Mám po päťdesiatke, že sakra, budeme mať problém, hej? A, a preto som tam dala aj to, že, že potrebujeme mladých a robiť programy, aby sme ich stiahli. Dobre, tretie krajiny okej, potrebujeme, ale, ale sakra, ale my tu máme potenciál a s tým nerobíme? Hej, my furt len kukáme, že susedova tráva je zelenšia ako aj tá naša. Hej, ale-

Mišo Ukropec: No v prípade HR není tá susedova tráva až taká veľmi zelená, lebo s tou demokratickou, demografickou krivkou majú problémy úplne všetci.

Dana Miňová: Ja viem, ale to som myslela, že proste, že jediné riešenie je, je len z-- nechcem to ako keby že úplne do extrému, ale že, že prečo idem otvárať a zvyhodňovať podmienky tretím, zamestnancom z tretích krajín? Potrebujem to. Potrebujem hľadať programy aj pre tých mladých, ako ich vrátiť naspäť. Ale tu mám obrovskú populáciu ľudí výkonných a ja-

Mišo Ukropec: Úžasní.

Dana Miňová: -mi useknem po, po štyridsiatich odpracovaných rokoch? Prečo sa nikto nepýta zamestnávateľov a posegmentov, aké majú problémy? Si zober, že my sme skutočne tá energetika je konzervatívny biznis. On sa dedil z generácie na generáciu. A zrazu prišlo ako milujem ten systém čiernej labute. Poznáš určite aj tú knihu Čierna labuť.

Mišo Ukropec: Hej.

Dana Miňová: To by sme si tiež vedeli porozprávať. A zrazu pomaly linky tichučko to pri-- až, až to, až to prepuklo, že proste že, že, že, že a ty tam máš gap. A to nielen my, či Slovenská elektráreň alebo všetky tieto spoločnosti. Proste zrazu, zrazu im chýba kopec ľudí a nemajú ich odkiaľ. Lenže ja hovorím, my sme boli v tej nevýhode, že my sme nes-- my sme len nedávno začali tieto programy robiť. Oni už dávno majú školy a cestovné strediská, duálne vzdelávanie, spolupráce so školami a my sme všetko dobiehali po tom roku dvadsať, možno dvadsiatom druhom, keď už sme mali kľúčovú tú optimalizáciu za sebou. Preto som ja začala toto robiť, lebo ja som potrebovala dať vedieť o tej značke, že aha, aj my sme tu a aha, aj my môžeme byť atraktívny zamestnávateľ, lebo aha, toto robíme a aha, takí ľudia tam sú.

Mišo Ukropec: Super, ale robíš zase v pocovidovom období, keď ste to zvládli vtedy, teraz už to bude brnkačka.

Mišo Gula: Ideme na fun factíky?

Mišo Ukropec: Máš nejaký fun factíček pripravený?

Dana Miňová: Nemám pripravený.

Mišo Ukropec: Tak rozmýšľaj.

Mišo Gula: Tak si premýšľaj.

Mišo Ukropec: Máš na to asi minútu. Máš ty nejaký?

Mišo Gula: Mám.

Mišo Ukropec: Daj.

Mišo Gula: Máme tu dneska aj HRistku. Nepoviem, že len HRistku, lebo to všetko, čo sme sa bavili, tak je, je trošku širšia, trošku širšie zaberá ako len čistý HR. Ale ja som si tak skúsil zaspomínať, že, že kedy ja som v živote prišiel do styku s HR. A ja som si uvedomil, že len raz.

Mišo Ukropec: Ty si prišiel niekedy do kontaktu s HR? Lebo ja nie.

Mišo Gula: Raz. Počas výkos-vysokej školy, keď som bol v Prahe, tak som si hľadal popri škole akože nejaké zamestnanie a prišiel som na HR oddelenie do AZetu. Veľká firma, proste IT, internety a všetko možné akože fičalo, vieš? Takže-

Mišo Ukropec: Pokeci.

Mišo Gula: -prišiel som, prišiel som tam na pohovor a neviem prečo, tá debata sa nejak tak, tak vyvinula, že sa ma pýtajú, že, že či, či akože poznám nejaké, už nepamätám, čo to bolo, ale, ale konkrétne produktové portfólio nejakej, nejakej elektroniky alebo ne-nejakých proste zariadení. Hovorím, bol som dvadsaťročný sopliak, drzý, sprostý. Hovorím, akože nepoznám, ale hovorím, že to naozaj toto je najdôležitejšie ako ovládať toto produktové portfólio? Hovorím, lebo podľa mňa to akože aj opica sa naučí produktové portfólio. Hovorím podľa mňa, akože iné skillly sú dôležité pri tom, keď mám niečo predávať, komunikovať a tak ďalej, nie? Ostal, ten HRista ostal taký trošku zarazený. Výsledok bol, že samozrejme, že mi o dva dni zavolali, že ma berú, ale aj tak som tam nešiel. Takže to bolo moje jediné stretnutie s HR za celý môj život.

Mišo Ukropec: Miško má nulovú skúsenosť- -s HR, pretože keďže nikdy nebol zamestnaný, iba nejaké brigády, tak nemal túto príležitosť. Ale máme také že technické fun facty. Tí, čo ste fanúšikovia lietectva, tak máme. Takže videli sme poslednú vyrábanú tristoosemdesiatku pre Emirates. Letela si niekedy tristoosemdesiatkou?

Dana Miňová: Tristoosemdesiatka, to je tá dvojpodla-- nie.

Mišo Ukropec: Áno, také to, že strašne obrovské lietadlo.

Dana Miňová: Vieš čo? Leteli sme, zo Švajčiarska sme leteli do Singapuru. Hej?

Mišo Ukropec: No, to sú tieto ázijské lety.

Dana Miňová: A nikdy nezabudnem na ten let, pretože ešte sme len zlietli a zrazu vieš také to-

Mišo Ukropec: Áno.

Dana Miňová: -také, že padneš. Všetci sme tam skríkli, že taký ten, ja neviem, čo to je tam proste, hej, že, že zrazu-

Mišo Ukropec: Drobná turbulencia.

Mišo Gula: Chyba v matrixe.

Dana Miňová: To ani nebola turbulencia, ale to bolo zrazu, že no taká, ale taká, že si cítil, že o koľko metrov si išiel dolu, hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Dana Miňová: Na toto nikdy nezabudnem. Airbus tristoosemdesiat a toto.

Mišo Ukropec: No, lebo tí, čo ste prípadne ešte ne-ako neviete, že prečo to zdôrazňujem, tak rozp-- tristo dvadsiatka je taký ten štandardný Ryanair a Wizz Air a to, čo lietajú tak po Európe, normálne lietadlo. Rozpätie krídel tristo dvadsiatky je také isté ako rozpätie zadných krídel tristo osemdesiatky. Keď vidíš tie dve lietadlá vedľa seba, tu vidíš ten Emirates v tej hale a tu bol neviem kto, to už nepamätám si nejaká proste. A tá tristo dvadsiatka stojí stopäťdesiat miliónov euro. To neni ako teraz, že lacný špás. To vyzeralo ako hračkárske lietadielko z papiera-

Dana Miňová: Pravdepodobne.

Mišo Ukropec: -vedľa tej tristoosem. To sme na to len takto ostali čumať, že wow. A dám ešte jednu pikošku. Á, že keď oni otvárajú tie, tie hangárové dvere- -tak štandardne, keď si predstavíš letecký hangár, tak on taký proste taký ten, že dvojkrídlový, oni to otvoria teraz z nejakého, um, Mavericka, myslím teraz Top Gun. Tá stíhačka vyjde von, tak máš predstavu o tých hangárových- -vrátach, bráne, neviem. A teraz stojím tam, tu vidím lietadlo, tu vidím cestu, tu vidím stenu. A že prosím vás, že jak to lietadlo akože vyšibujete von? Však ako nevidím tú bránu. A že stojíš vedľa tej brány. Nevidím tú bránu? No áno, lebo tá brána bola päťdesiat metrov široká, dvadsať metrov vysoká, hrubá jak stena. Tam boli normálne dvere, okná. To bola normálne, že stena. Len bola na koľajniciach. A teraz to keď sa celé pohlo, tak ty len pozeráš sa ti to nezmestí do zorného uhla očí a ty pozeráš, že moje nervy, že to sú jaké rozmery. A potom, kedy sme tam boli riešiť okrem iného energetické úspory, tak sa pýtam, že prosím vás, keď otvoríte tú bránu a to lietadlo príde dnu alebo von a zase to zavrete, koľko trvá, kým vrátite teplotu do pôvodných úrovní? No tipni si.

Dana Miňová: Nejaké sekundy určite.

Mišo Ukropec: Tak môžeš kruto pridať.

Dana Miňová: Minúty?

Mišo Ukropec: Môžeš kruto násobiť. Sedem hodín trvá, že oni otvoria bránu, to lietadlo vyjde proste dnu, previezú komponenty dnu, oni to zavrú. Sedem hodín to trvá. Takže reálne otvorenie tej brány na energetických nákladoch stojí v lepšom prípade, že x sto euro. Skôr by som povedal, že niekoľko tisíc, ale nie na pohone, ale na vyvetraní.

Dana Miňová: Hej a to som myslela, že už keď toto majú, vieš že, že už majú domyslené aj to vetranie. Preto som išla tak suverénne, že sekundy. No ale aj na to ti odpoviem, že veľmi sa mi páči to, že, že si dal ešte aj tú tému, lebo aj v tomto s tebou budem ladiť, že, že zdravotníctvo, a nielen zdravotníctvo, ale leadership, krízový manažment, nádherne sa inšpiruje s letectvom. Hej, to asi tiež vieš, že že napríklad keď sme boli v zdravotníctve a robili sme tie veľké strategické konferencie, tak jedna z nádherných a jedna z prezentácií, ktoré si ja pamätám, bol jeden lekár, ktorý prišiel zo Švajčiarska, Slovák, nie prepáč z Holandska a ukazoval nám prezentáciu z letectva. Jak, jak hodinky musia fungovať a jak to nádherne prepojil, že ako presne to, ako oni fungujú, školia operačné tímy, ktoré sú na operačných sálach a musia ako hodiny fungovať. Hej, presne to, to nikdy nezabudnem, že, že, že keď anesteziológ musí byť v totálnom sústredení, tak chirurg ešte vtedy nič nerobí. Anesteziológ má pokoj a vtedy nastupuje ten chirurg. Ako musia na povel fungovať tie, tie príst-- tie, tie oné, proste skalpel a nožnice a podobne. Tie nástroje, ktoré im tam inštrumentárky podávajú. Jak nádherne to bolo v tých grafoch, krivkách ukázané a ako sa inšpirujú totálne tými jasnými prevádzkovými pokynmi a tými manuálmi z toho, z toho letectva, hej? Prenádherné to bolo.

Mišo Ukropec: Za mňa je špitál len továreň. Kiežby to vedeli naši mocnáži. Dan Kaňová, veľmi pekne ti ďakujeme za návštevu. Bolo to osviežujúce nielen farebne, bola si krásna ružová.

Mišo Gula: A hlavne sa tešíme, že sme mali tak úspešného človeka.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Mišo Gula: Dvojka slovenského LinkedInu.

Mišo Ukropec: Tak naše HR slniečko.

Mišo Gula: Ďakujeme.

Dana Miňová: Ďakujem pekne. Ahojte, tešilo ma, čaute.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook