Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#3835 min

#38 - 7 nepriateľov tvorcu - 5/7 Preferujem kvalitu pred kvantitou

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Piata časť série o nepriateľoch tvorcu, natočená už v novom štúdiu: „preferujem kvalitu pred kvantitou“. Mišo Ukropec označuje perfekcionizmus za chybu, nie za vlastnosť, a pripomína princíp technologických firiem „shipping beats perfection“ – kvalitný musí byť produkt, ktorý máte fungovať roky, nie príspevok na LinkedIne, ktorý o deň-dva zmizne z feedu. Mišo Gula rozlišuje evergreen obsah, napríklad na YouTube, od rýchlo starnúceho obsahu na LinkedIne a pripomína príhovor Rogera Federera o tom, že sa treba sústrediť na ďalší bod. Zručnosť podľa nich prichádza praxou: kto píše pravidelne, zlepšuje sa vďaka vlastnej aj publikovej spätnej väzbe a buduje si kredibilitu a rozpoznateľnosť. Debatujú o tom, či k vypracovaniu treba známe meno ako Mišo Meško, o tom, že aj nudná práca ponúka príbehy, a že obsah môže byť aj zábavný. Na záver radia písať jednoducho pre priemerného čitateľa, dať textu prehľadnú štruktúru a zaujať prvou vetou a obrázkom či videom – a zdôrazňujú, že kvantita neznamená písať nezmysly, len netráviť zbytočne veľa času dokonalosťou.

Hlavné myšlienky

  • Perfekcionizmus je podľa Ukropca chyba, nie vlastnosť – pri obsahu na sociálnych sieťach platí „shipping beats perfection“.
  • Príspevok na LinkedIne nie je váš produkt; o deň-dva zmizne z feedu, preto nemá zmysel ho piplať hodiny.
  • Zručnosť sa podľa moderátorov získava praxou – pravidelné písanie prináša spätnú väzbu od seba aj od publika.
  • Pravidelnosť buduje kredibilitu a rozpoznateľnosť: ľudia si vás spoja s témou.
  • Aj „nudná“ práca ponúka príbehy, ktoré stojí za to rozpovedať.
  • Text píšte jednoducho pre priemerného čitateľa a dajte mu prehľadnú štruktúru – nie jeden dlhý odstavec ani rozdrobené jednovetové riadky.
  • Zaujať treba prvou vetou a obrázkom či videom; kvantita neznamená písať nezmysly, len nevenovať dokonalosti zbytočne veľa času.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (13)

Citáty

Perfekcionizmus je chyba. To nie je vlastnosť, to je chyba.
— Mišo Ukropec
Tvoj zákazník, ak by dokonale rozumel všetkej terminológii, tak ťa nepotrebuje.
— Mišo Gula
Predstavte si priemerného šoféra – a polovica je horších.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

O tom, že:

  • kvalita prichádza s kvantitou
  • Beatles zahrali v začiatkoch 500 koncertov za 1,5 roka
  • perfekcionizmus je chyba, nie vlastnosť

#linkedin⁠ ⁠#personalbranding⁠ ⁠#marketing⁠ ⁠#brandawareness⁠ ⁠#osobnyrozvoj⁠

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 25 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Perfekcionizmus zvažuje chyba. To neni ako vlastnosť, to je chyba.

Mišo Gula: No nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fišáčik.

Mišo Gula: Máme nové štúdio.

Mišo Ukropec: Áno, a mne sa prvé zamkol Naťas. Do pytľa.

Mišo Gula: Musíš ešte doladiť nejaké, nejaké drobnosti, ale tak keď na to pozerám, tak je to dosť cool, nie?

Mišo Ukropec: Áno, áno, len si budem musieť nastaviť ešte ľavý pršteko, lebo mám po ľavej ruke, tak aby som za to nemusel komplikovane pri odomykaní-

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: -štelovať.

Mišo Gula: Máme trošku iný setup pre tých, čo to nevidia, tak predtým sme sedeli pri takom stole oproti sebe a teraz tu máme kresielka, gauč.

Mišo Ukropec: A sedíme trošku ďalej od seba.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Takže ja ako dôchodca už si budem mať okuliare na tie obazy pomaličky možno zobrať. No však ale pokračujeme s našou sériou, že jo?

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: Ďalšieho bullshitu sa ideme dotknúť, ktorý ľudia používajú na to, aby si našli dobrú výhovorku, prečo sa niečo nedá.

Mišo Gula: Ja, ja obľubujem hovoriť, že, že výhovorky sú ako diera v riti. Proste každý má nejakú.

Mišo Ukropec: Tak iba ja nie. Mám aj ja.

Mišo Gula: Takže dneska piata časť. Ja preferujem kvalitu pred kvantitou.

Mišo Ukropec: Strašná sprostosť. Je na to také startupi-- no vlastne to neni iba startupistické, porekadlo alebo príslovie. Neviem, čo je správne z týchto dvoch, že shipping beats perfection.

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: Tým sa riadia všetky technologické firmy, lebo keď máš udržať alebo keď máš dosahovať vysokú kvalitu, tak, tie náklady, ktoré to generuje nielen finančné, ale aj časové aj všetky sú s tým obrovské problémy. A tá, ten perfekcionizmus nemá vôbec žiadny, žiadny zmysel. Akože to alebo takto má to zmysel, keď vyrábaš alebo produkuješ niečo, čo má niekomu veľmi dlho slúžiť. Takže keď vyrábaš ako ja neviem priemyselný mixér pre profesionálnu kuchyňu, ktorý má fungovať štyri hodiny denne bez prestávky, tak ten musí byť kvalitný. Akože jo.

Mišo Gula: Ja by som veľmi rád-

Mišo Ukropec: Ale ináč-

Mišo Gula: -v tomto, v tomto smere rozlišoval medzi contentom, ktorý je evergreen a medzi contentom, ktorý proste za deň alebo za dva dni zdochne. Lebo to je presne, á, presne ten rozdiel medzi LinkedInom a YouTubom napríklad. Lebo na YouTube chceš dávať veci, ktoré aj keď o dva roky, o tri roky si to niekto začne hľadať, tak to tam nájde a proste tam odovzdáš nejaký kvalitný content, na ktorom si makal a ktorý vieš, že ti môže ďalej generovať nejaké leady alebo, alebo proste nejaký biznis. Ale ten LinkedIn, či chceme, či nechceme, či pozeráme tie štatistiky zľava alebo sprava.

Mišo Ukropec: Nedoklikáš sa.

Mišo Gula: Čo chceš, to je proste tvoj, tvoj post žije až do tvojho najbližšieho postu. Zvyčajne je to jeden, dva dni. Koniec. Nič. Nula.

Mišo Ukropec: Je to tak. No a tam práve ten perfekcionizmus dáva ešte o to menší zmysel.

Mišo Gula: Presne tak. Tam vôbec nie je priestor na, na perfekcionizmus a v konečnom dôsledku, á, ten tvoj post na LinkedIn je to, to nie je tvoj produkt, to nie je tvoja služba. Tam ty nepotrebuješ byť dokonalý. Tam ide o marketing a cieľom marketingu je dostať sa do, á, pozornosti ľudí, zostať v tej pozornosti, byť relevantným a zapamätateľnosť tak, aby, aby si vedeli spojiť tvoju tvár alebo meno s tým, čo robíš. A tam ja si myslím, že sú tam iné parametre, ktoré treba absolútne akože rešpektovať a vnímať a nie to, aby to bolo dokonalý text alebo dokonalé video.

Mišo Ukropec: Alebo dokonalý podcast.

Mišo Gula: Alebo dokonalý podcast.

Mišo Ukropec: Je to kiksne hneď na začiatku. Je to, je to zaujímavé, lebo ľudia to vôbec nechápu, že vlastne jediné, čo stačí, aby boli na očiach. Pokiaľ nevyprodukujú nejakú úplnú, úplnú, úplnú sprostosť. Čo zase tí ľudia, ktorí na perfekcionizmus trpia, lebo to je perfekcionizmus zvažuje chyba. To neni ako vlastnosť, to je chyba. Tak tí, čo na túto chybu trpia alebo na túto chorobu, tak vlastne len stačí ako sa zmieriť s tým, že no tak nebude to perfektné, ale keď som na očiach, tak misiu som naplnil, lebo to ide iba o toto byť na očiach.

Mišo Gula: Ja stále na to pozerám tak, že ten perfekcionizmus to je ako kebyže, že snaha dosiahnuť dobre, že nie že sto percent, ale deväťdesiat deväť percent. Pričom už pri deväťdesiatich percentách je to, čo zo seba vydáš skvelé. Ale tie kosti, ktoré prichádzajú s tým prejsť z deväťdesiat na deväťdesiat deväť, tie môžu byť rádovo vyššie, ako prísť z nuly na deväťdesiat.

Mišo Ukropec: No a hlavne. Poznáš príbeh, Beatles? Že prečo Beatles boli takí dobrí?

Mišo Gula: Jasné, to už sme mali aj tu.

Mišo Ukropec: To už sme mali.

Mišo Gula: Že hrali deň na deň.

Mišo Ukropec: Hrali každý deň štyri hodiny v hamburských bordeloch. Jeden a pol roka odohrali za jeden a pol roka odohrali päťsto koncertov. potrebuješ trénovať ešte v garáži, keď hráš päťstokrát za jeden a pol roka naživo? Nepotrebuješ. Takže ten skill sa získava praxou- -a tá prax sa nezískava tým, že to pižlam, pižlam, pižlam a potom to nevystrelím, ale že to proste urobím. No a je to good enough. Mám to, vystrelím to a keď som s tým neni spokojný, aj tak to za dva dni zdechne a pozajtra si môžem reputáciu skúsiť napraviť. Skôr čo by som možno ale že nedoporučil je, že hlavne ak to má byť nejaká veľmi emotívna vec- hlavne negatívna, tak s tým by som bol tak akože možno opatrnejší, ale vo všeobecnosti ako nehľadáme dokonalosť, lesk to.

Mišo Gula: Ešte k tomu, čo my si predstavujeme pod nedokonalosťou by som sa neskôr ešte rád vrátil, ale, á, za hľadaním perfekcionizmu alebo perfekčnosti v nejakej veci ja stále vidím to, že ako kebyže vsádzaš na tú jednu vec, že, že ty neberieš do úvahy, že tých pokusov budeš mať ďalších-

Mišo Ukropec: Veľa.

Mišo Gula: Sto alebo tisíc. Ale ako keby sna-snažíš sa vsadiť na tú jednu vec, že tá bude dokonalá a tá ťa niekam vynesie. Teraz chodí na internete jedno skvelé videjko s Rogerom Federerom. Mal nejaký príhovor niekde na vysokej škole alebo kde to bolo a pýtal sa alebo hovoril, že odohral viac ako tisícpäťsto súťažných zápasov vo svojej profesionálnej kariére a dal otázku, teda povedal ešte, že vyhral viac ako osemdesiat percent alebo osemdesiat percent zápasov vyhral a opýtal sa, že, že koľko si myslia ľudia, že vyhral samost-samotných bodov, ako keby tých loptičiek, hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Máš nejaký tip na percento?

Mišo Ukropec: Päťdesiat jedna?

Mišo Gula: No ako logikou si blízko. Je to päťdesiat štyri. A presne na tom poukazuje, že v danej chvíli pre danú loptičku urob čo sa dá, ale akonáhle skončí ten bod, ide nový bod a je úplne jedno, ako dopadla tam tá predtým, lebo tá ďalšia bude úplne iná. A nech sa budeš snažiť akokoľvek a ani tí najlepší hráči na svete nedokážu vyhrať všetko. Nedokážu vyhrať ani dve tretiny. Proste, á, tých skvelých od priemeru delí len pár percent. A tých pár percent to nedosiahneš tým, že ty budeš týždeň písať post.

Mišo Ukropec: Toto ja som mal s Dankom Miňovom o tom akurát teraz pred pár dňami debatu, á, o knižke Good to Great, ty čo nepoznáte od Jima Collinsa Z dobrého skvelé. No a tam bola téma, že alebo to nebolo priamo v tejto knižke, to bolo Great by Choice. Áno, keď sa rozhodnete, že budete úžasní. No a tam bola, že čo robia firmy, ktoré sú úžasné úžasnými. A je to, že oni veľa skúšajú. To sa volá, že, že strieľaš najprv malé guľky, ktoré sú lacné ako z pušky. Proste strieľam, strieľam, netriafam. Reakcia na trhu neni, ale cink, zrazu to cinklo. Strieľam ďalej, cink, cink a keď to začne cinkať poriadne, potom vytiahnem väčší guľomet a potom nakoniec to napálim delom. Lenže firmy a ľudia, v tomto neni veľký rozdiel, si povedia, že ne, henttej veci absolútne dôverujem. To je presne tá pecka, na ktorej to teraz celé odpálim, tak všetko dajú do toho jedného výstrelu. No a tam to väčšinou zlyhá, pretože neni konfirmovaný ničím.

Mišo Gula: Ja si myslím, že ten, ten problém môže spočívať aj v tom, že keď si ľudia začnú čítať príbehy, á, okolo Jobsa a tak ďalej okolo Applu, lebo potom majú pocit, že, že vlastne ty potrebuješ vyrobiť len dokonalý výrobok a ľudia to zožerú. Len oni si neuvedomujú, že, že ten Steve Jobs bol ten génius, ten, ten, ktorý to dokázal priniesť. A to je, to je proste výnimka. To nie je, že pravidlo, že takto máš fungovať.

Mišo Ukropec: No hlavne ani Apple nemá iba úspechy, že áno.

Mišo Gula: Samozrejme, ale a vieš, navonok to tak môže vyzerať, že, že každý produkt, s ktorým prídu, tak že, že je proste super bomba špica.

Mišo Ukropec: Áno, ale neni. To by som dal do po-pozornosti. Keď prišli iPhony šestky, nie sadol si si a mal si zrazu véčkový telefón a podobné faily. Akože to sa deje. Nie Samsungy, čo vybuchovali baterky a podobné, podobné veci. Miliardové škody to napáchalo. Takže ani tí najlepší z najlepších, vážení, nemali všetko, vypakané. Dobre, nechajme teraz perfekcionizmom.

Mišo Gula: Ale prepáč, lebo tam som chcel ešte, som spomenul, že chcem sa k tomu vrátiť, aby, aby to nebolo vnímané tak, že, že, lebo na druhom póle oproti perfekcionizmu my ne-my nevnímame nejaký shit, nejaký totálny odpad. Á, ja stále hovorím, že tým ľuďom, ktorí mi to ako keby nejak spochybňujú, hovorím: „A kde je tvoje sebavedomie? To ty si fakt myslíš, že keď teraz sadneš na desať minút a napíšeš nejaký text, nejaký príbeh, že to bude odpad? Toto si o sebe myslíš, že, že ty nedokážeš napísať desať riadkov o svojej firme, o svojom živote tak, aby to bola, bol, bolo niečo normálne čitateľné?“

Mišo Ukropec: Po úžiatku môže. Keď si úplný začínaj, v živote to nerobil, naposledy písal slo-sloh v škole, tak to kľudne môže byť sračka. Ale zase na to je tu potom akože feedback z okolia. Ja prvé posty, čo som dával, to som dával všetko ako ľuďom čítať, či to môžem vystreliť. Akože feedback je v tomto zmysle fajn, ale, ale keď už človek trošku sa oklepe a hlavne ak sa bavíme o nejakej vyššej pozícii, že ten človek komunikuje elektronicky aj s neznámymi ľuďmi, že pravidelne a nemyslím teraz na sociálnych sieťach, ale teda, teda aj on musí niekomu reportovať šéfom, akcionárom, neviem komu. Tak ako hádam sa dokáže aspoň koľko toľko vykoktať.

Mišo Gula: Ale veď o to ide, že my sa tu predsa nebavíme o ľuďoch, ja neviem o-o murárovi alebo o upratovačke. Hej? Bavíme sa o ľuďoch, ktorí sú na nejakej už manažérskej pozícii alebo sú nejakí, á, živnostníci, nejakí solopreneurs alebo tak. Čiže to sú ľudia, ktorí denno denne musia komunikovať v písomnej aj ústnej forme a neexistuje, že by nedokázali zosmeliť desať viet, ktoré budú dávať zmysel.

Mišo Ukropec: Snáď, snáď. A keď nie, tak skočte z mosta.

Mišo Gula: A nepočúvajte kolotočárov.

Mišo Ukropec: Tak, čo my o tom vieme? Výborne.

Mišo Gula: Načo je, načo je dobré, prosím ťa, keď, keď silou-mocou nepreferuješ kvalitu pred kvantitou?

Mišo Ukropec: Prosím, daj mi tú otázku nejako ináč.

Mišo Gula: Ináč to chceš?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: No, skúsili sme si povedať, že, že hľba za perfekcionizmom, že, že akože nemá zmysel, ale ak, ak to prijme aj náš počúvač a divák, tak čomu to môže priniesť, keď bude robiť veci, radšej pravidelne ako, ako s dokonalosťou?

Mišo Ukropec: No okrem iného sa to napríklad naučí. Pretože keď proste píšem každý boží deň alebo každý druhý deň, tak ten môj skill sa logicky v tomto musí zlepšovať. Lebo čítam po sebe tú vec, čo som písal pred tromi mesiacmi. No tak dobre, toto by som už dneska nenapísal, keď to čítam spred roka, spred dvoch, spred troch. Preboha živého. Fú, som rád, že som tam, kde som, že už vidím, aká to bola predtým somarina. Hej? No ale týmto prechádzajú všetci. No a okrem iného to proste vytvára potom ale vzťah s tými ľuďmi, lebo oni vidia ten progres. Mne sa to je vtipné, že ľudia mi pravidelne hovoria, že kámo, že ty si sa za posledné roky tak vypracoval. Ja to nevidím. Ja mám furt pocit, že som ten istý, ale to okolo to tak nevidím a nevnímam, že vôbec. Ja to len kukám jak puk.

Mišo Gula: Ináč toto ešte teraz mi napadlo, že celý čas sa bavíme o autenticite. V princípe s kýmkoľvek, kde sa stretneš a je debata o sociálnych sieťach, tak autenticita je to najdôležitejšie ako keby. A na druhej strane sa bavíme o tom, či človek má nebyť autentický, ale má stráviť celý týždeň zdokonaľovaním nejakého textu alebo niečoho namiesto toho, aby to natočil proste tak, ako je. Alebo aby to napísal tým štýlom, aký on je ten človek.

Mišo Ukropec: Ako chápem, ale občas tá autentici-autenticita sa môže trošku otočiť chrbtom. Vieš, že-

Mišo Gula: Kedy? Chceš povedať, že ty nie si autentický vo svojich postoch alebo podcastoch?

Mišo Ukropec: No ja autentický som, ale tiež ako niektoré veci, ako si radšej kusnem do jazyka.

Mišo Gula: No počkaj, že takto, že, že, hm, nerozoberať nejaké, nejaké veľmi hraničné témy je niečo iné ako to, čo hovorím o autentickosti, že, že proste komunikuješ taký, aký si. Vieš-

Mišo Ukropec: Tak áno.

Mišo Gula: Keď raz si povieš v štandardnej reči do riti, tak v článku sa nebudeš tváriť, že si to v živote nepovedal. Vieš?

Mišo Ukropec: No ale budem tam, že do pytľa. Lebo normálne do riti nepoužívam, používam väčšinou niečo sprostejšie. Takže do pytľa musí stačiť. No ale myslím, že to pravidelné prinášanie obsahu práve vytvára ten, ten zvyk aj u tých čitateľov. A sú ľudia, ktorým aj keď sa nám to môže zdať byť čudné, tak to, čo robíme, sa páči. Aj vaše sa môže niekomu páčiť. Furt to môže u niekoho zarezonovať, že ty brďano, ja žijem presne taký život ako tunak tento píše alebo chcem žiť taký život, ako píše. Je to pre mňa nejaká inšpirácia. Toto funguje dosť dobre.

Mišo Gula: teraz sme mali, myslím, že dnes alebo včera pod, pod naším postom sme mali nejaký koment v tom zmysle, že človek sa sťažoval, že on má prácu, ktorá, z ktorej nevie mať zaujímavý kontent. Niečo v tom zmysle, že akože nevie, čo zaujímavé by písal a jeho leady vôbec si nevie predstaviť, že by prichádzali z tohto.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Ako by z LinkedInu. A ja si stále spomeniem na nášho milovaného Rasťa Sopka s hnojom, ako-

Mišo Ukropec: A tušíme, čo ten gentleman robí?

Mišo Gula: To neviem, to som si už ne-ne-nepozeral, ale zaujímalo ma, zaujalo ma to, že, že stále sa nájdu ľudia, ktorí proste si myslia, že-- lebo o čom to vypovedá? To potom hovorí, že ty robíš úplne zbytočnú prácu? Alebo o čom to vypovedá, keď si myslíš, že nedokážeš vytvoriť nejaký zaujímavý obsah okolo toho, čo robíš?

Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja sa stále snažím žiť taký ten život, že aby som mal príbehy hodné rozprávania a určite aj v tej nudnej práci sa dajú nájsť nejaké veci, ktoré sa dajú robiť s nadšením. Vieš, tak jak nájdeš pikošky v súdnych spisoch. Určite aj poštári by mali čo porozprávať.

Mišo Gula: Jasné.

Mišo Ukropec: Čo videli, aké domácnosti a ti otvoria. Vieš, a tam akurát práve ja neviem, že dneska s bičíkom trieska chlapa po riti.

Mišo Gula: Ježiš, veď, veď len si, si predstav, ako všelijaké podcasty vznikajú od, od kurierov cez zdravotníkov až po, podcast o masových vrahoch a rad radom sú to zaujímavé veci. Ako ľudia to počúvajú, lebo ich zaujíma práve to zákulisie, práve, práve to, čo nám ono nie je vidno.

Mišo Ukropec: Ja viem, čo to možno je. To je možno nízke sebavedomie.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Lebo perfekcionizmus je tiež synonymom nízkeho sebavedomia alebo sebadôvery.

Mišo Gula: Tak to mi skús, skús mi to nejak inak podať.

Mišo Ukropec: No že taký ten pardon mám v pičizmus, ten je známkou toho, že sa ako cítiš. Chápeš? Ale keď je niekto vyklepaný, ustrachaný, no toto nemôžem dať, lebo to neni ešte dosť dobré, tak čo to potom ako, čo to potom hovorí o jeho, jeho sebadôvere a jeho sebavedomí? Hej? Ale keď jednoducho okej, v tom časovom fonde, ktorý mám k dispozícii, toto je najlepšie, čo som schopný, čo som schopný vyprodukovať. Tresk to. Ahoj, vybavené a mám milión ďalších pokusov. Hej? To stále sa opakujeme. Mozart, Bach, Beethoven. Najviac úspešní klasickí hudobníci, skladatelia, ale aj najviac toho urobili. To znamená urobili najviac odpadu, o ktorý v živote nikto nezakopne, ani pes po tom neštekne.

Mišo Gula: A ty nevieš, čo je odpad.

Mišo Ukropec: Presne tak. To dopovie až trh.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Takže jako myslím si, že na, na budovanie tej reputácie je to ako, ako stvorené a ten progres je tam vidno. U všetkých je to vidno.

Mišo Gula: Hej, ja mám pocit, že trošku, trošku tú, ten dojem z toho perfekcionizmu nám kazí na LinkedInovom trhu, Mišo Meško, lebo on stále hovorí, ako koľko on času venuje tomu postu a že ho aj trikrát prerába a tak ďalej a, a v podstate čo sledujem, tak jeho po-posty majú štandardne vyššie stovky lajkov. Takže v tom, ako to robí, je naozaj úspešný. Ale to, to pokrivenie trhu ja vidím v tom, že, že on proste nie je bežný človek ako my. Hej? On je proste verejne známa osoba, úspešný podnikateľ. Pozná ho polka Slovenska, tretina uňho nakupuje knihy a tak ďalej. Čiže to nie je tá istá pozícia, ako keď nejaký bežný manažér alebo CEOčko v nejakej firme chce začať tvoriť content a, a stať sa viditeľným. To proste nie je to isté.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale ja si myslím, že sa tam dá vypracovať, lebo Mišo sa tam síce vypracoval úplne akože paralelnou inou linkou, lebo vlastne on tú... On nikdy nebol taký ten schovávajúci sa typ podnikateľa, napriek tomu, že teda taký slušák. Hej? Takže nikdy sa ale pred tými médiami ani pred ničím neschovával. Aj k tým politickým témam sa vyjadrí, aj proste taký akože veľmi jasne čitateľný, aké sú jeho postoje, názory a-

Mišo Gula: No to hej, ale-

Mišo Ukropec: A všetko robí akože správne.

Mišo Gula: Ale tie jeho názory zaujímajú ľudí len preto, že je známy. Vieš, keby to isté si napísal ty, ja alebo ktokoľvek iný na LinkedIne, neštekne potom ani pes podľa mňa.

Mišo Ukropec: No to je pravda, ale podľa mňa sa tam dá vypracovať, že nepotrebuješ nutne mať tú pozíciu požehnanú niečím iným. Jasná vec, že keď ju máš, tak to je ako úplne iné kakao. Ale dá sa tam vypracovať. Keď si vezmeš, že, hm, toho ex Mercedes CEO, predtým čokoľvek čo strelil, tak tisíce lajkov to malo, že instantne. Vykopli ho z Mercedesu neférovo, hej? A zrazu je to proste chlapík hocijaký iný, lebo už sa mu neni prečo cpať do zadku.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Lenže napriek tomu on to uchopil akože ináč a teraz je naspäť.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Hej? Nie teda v Mercedese, robí si, robí si vlastný biznis, ale tie veci, tie čísla proste rastú, lebo uchopil to správne. A keď si vezmeš mňa alebo seba, čím sme my zaujímaví ako, ako, číslami na FinState alebo niečím? Nie, proste máme malé firmy a predsa to ide.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Vieš, takže podľa mňa to je v pohode.

Mišo Gula: Ako myslíš?

Mišo Ukropec: No, urobme hlasovanie, že jak na tom záleží. No dobre, ale poďme ďalej. Takže kredibilitu, tej sme sa nejako trošku že dotkli, lebo teda kedy dosypete veci pravidelne, tak ten kredit mu stúpa. či sa nám to, či sa to závislímu páči alebo nepáči. Proste to rastie. Hotovo.

Mišo Gula: Podľa mňa je to strašne o tom, o tej rozpoznateľnosti značky, lebo, á, mali sme super časť minule, kde sme rozoberali vlastne s Filipom Kunom nejaké tri základné ciele a tie tri základné ciele na, na akýkoľvek sociálnej sieti by mali byť, že buď chceš zarobiť viac peňazí, alebo chceš ušetriť viac peňazí, alebo sa chceš stať slávnym.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Na tom sme sa vlastne zhodli a dáva to logiku. A ja som dával ešte taký koment k tomu potom, že, že vlastne akýkoľvek iný cieľ, ak, ak si niekto vymyslí, tak je len podľa mňa je to buď bullshit alebo nesprávne zaradený cieľ, lebo každý iný by mal byť nejakým podcieľom z tých troch. Akože-

Mišo Ukropec: No jasné.

Mišo Gula: Toto sa mi páči, že, že tieto tri vyzerajú ako, ako keby taký, že, že golden rules kam, kam by človek akože so sociálnymi sieťami mal, mal smerovať. A tú, tú kredibilitu, o ktorej hovoríš, je, je dôležité vnímať tak, že ty sa chceš stať tým pojmom a to je jedno, že či chceš byť slávny alebo predaj alebo čokoľvek, ale ty chceš, aby ľudia vnímali tvoju tvár, tvoje meno a tvoju tému. A ideálne, aby si to dávali do súvislosti. Hej?

Mišo Ukropec: Jo.

Mišo Gula: Čiže keď uvidia niekde tvoj text, tak vedia, že aha, však on je ten, čo robí Digital Twins, hej? Alebo ona je tá, čo predáva džemy a tak ďalej, hej?

Mišo Ukropec: Mäkvare.

Mišo Gula: Ale hej, ale ty keď budeš písať vlastne za prvé málo a za druhé o veciach, ktoré nesúvisia s tvojou témou, tak-

Mišo Ukropec: No tak ako to nebude nejako spojené.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Však už sme to spomínali, že keď som Ajťák, tak mám písať o ítečkových veciach-

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: A môžem písať leadershipové rozprávky ako žiadny problém. Ale leadershipové rozprávky mi viacej biznisu neprinesú. Ak je témou sláva, tak potom perfectly fine. Akože neni problém. Ale ak je cieľom nejaký support biznisu alebo príslovie, že aktívne generovanie obchodných príležitostí nejakých, no tak tí zákazníci, potenciálni zákazníci musia počuť, že a robím toto, toto a toto. Takže keby čosi, tak píšte, volajte. Easy.

Mišo Gula: Hej. na začiatku sme ešte povedali, že vlastne, hm, to, že robíš pravidelne a nečakáš na dokonalosť je dobré v tom, že získavaš ten skill, že sa učíš.

Mišo Ukropec: Jo.

Mišo Gula: To učenie Je jednak v tom takom self feedbacku, že, že aha, toto by som už napísal inak, to, to malo dobré reakcie a tak ďalej. Ale za druhé ty získavaš presne aj ten feedback z publika, hej, že, že tí ľudia ti napíšu, že aha, toto bol super príbeh alebo, vyvoláš nejakú zaujímavú diskusiu a tak ďalej. Čiže vlastne opakované, post, posty a nie v zmysle, že, že opakovať tú istú tému, ale že písať pravidelne ti vlastne dáva ten feedback od tvojho publika a rýchlejšie sa to učíš. Lebo keď napíšeš jeden post za mesiac, tak za prvé už si zabudol, čo si písal pred mesiacom a za druhé ten, ten feedback ti bude prichádzať strašne dlho.

Mišo Ukropec: No hlavne kto by okomentovával nejaký výkrik do tmy, že áno.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Lebo v podstate to, čo vidíme u tých ľudí, ktorí na Slovensku sa LinkedInu chopili a teda začali tvoriť systematicky a pravidelne nejaké rozprávky písať, tak tá skupina ľudí, ktorá na to pravidelne reaguje, je celkom, že konzistentná a taká, že jasná. Stále sú tam tie isté tváre, tie isté mená pod tými postami a teda že sú tam aj že väčšie desiatky tu a tam to brejkne stovku komentárov. A to už si myslím, že keď niekto napíše niečo, k čomu sa povedzme, že desiatky ľudí majú chuť a potrebu verejne vyjadriť, tak to už je celkom slušné, nie?

Mišo Gula: Áno, asi hej.

Mišo Ukropec: Ako, lebo normálne, keď niekto niečo vyblabolce, však ani pes po tom neštekne. A keď máš zrazu pod niečím desiatky a desiatky komentárov od ľudí, ktorí vidíš vlastne častokrát, že vedú firmy a niektoré nie sú ani úplne malé, lebo vidíme, že táto naša agenda ako štartuje aj, aj vyššie postavených manažérov, lebo teda nehanbia sa to verejne priznať. Tak zrazu vieš, keď ti šéf takej či onakej firmy ako napíše komentár, tak to má ako, keď by to aj nemalo že biznisovú hodnotu bezprostredne, lebo on predáva rožky a ja nemôžem pečivo. Hej? Tak ale pri srdiečku ten tretí pilier nie dôchodkový, ale ten slávnostný, ten to zahreje.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Takže on je dobrý. No ale poďme možno aj ešte nejaké takú tému, že, že nielenže kredibilita, ale dokonca že autorita. Trošku to akože povýšiť, lebo ja som mal akurát dneska zaujímavý telefonát s, s jedným partnerom zhodou okolností z Izraela, ale ako v tomto prípade na tom nejako nezáleží. No a on normálne ako zavolal ten míting potom ešte ďalších ľudí, že no lebo s Michalom tu teraz niečo akože bastlíme. No ale chcem, aby ste tu vy boli a akože počuli to, lebo zjavne, keď im to povedal on, napriek tomu, že je CEO, tak to pre nich nemuselo byť dosť. Tak si zavolal mňa, aby ja som im to povedal a zrazu už všetci kývali hlavou, že jo, jo, okej, okej, ale keď im to povedal on, tak to nestačilo.

Mišo Gula: Ale, ale to už je ako kebyže dôsledok toho, že, že si tou značkou, že si tou, si tým človekom, ktorého vnímajú, rešpektujú na tom internete a že máš k tomu čo povedať.

Mišo Ukropec: No ale jak to vzniklo?

Mišo Gula: No, no nevzniklo to tým, že si písal raz za mesiac dokonalý príspevok.

Mišo Ukropec: Takže vážení, raz za týždeň. Celkom akože easy.

Mišo Gula: Trikrát do týždňa hovoríme, žiadne raz za týždeň.

Mišo Ukropec: Ja som myslel taký štartovací balíček.

Mišo Gula: Nie, žiadny štartovací balíček.

Mišo Ukropec: Žiadny balíček.

Mišo Gula: Kámo, trikrát do týždňa ani o pos menej.

Mišo Ukropec: No dobre, dobre, okej. No a predstavte si, že ona to potom môže byť nakoniec aj zábava, pretože napriek tomu, že teraz sa nám tu teda, musím povedať, že k mojej takej drobnej nelíbosti, všetky tie posty sú strašne také, také sladké a také každý ako trpel a ja neviem proste čo.

Mišo Gula: Plačkavé, emotívne.

Mišo Ukropec: Tak, tak akože krote sa s tým.

Mišo Gula: Wannabe motivačné.

Mišo Ukropec: Áno, keď je niekto akože kouč takýchto nejakých skillov, tak akože v poriadku. Ale vážení, ona to môže byť aj zábava. Hej? Nemusí to byť len také strašne, že mega seriózne a ide o život. Nie, spravidla ide iba o blbú excelovú tabuľku a okolo nej sa svet netočí. Takže skúste toto dávam taký akože malý hintíček, že občas môže byť aj humor. A teraz nemám na mysli, že každý post má byť humorný, lebo to zase potom by z človeka sa stal klauna. Ale neni na závadu občas tam akože pichnúť nejakú zábavu. Čo je také zaujímavé, že, no tým, že ja podcasty moc nepočúvam alebo niekedy, tak, tak stále sa opakuje, že no ale vy to robíte ináč ako ostatní. No takže vážení, aj vy môžete. Nemusíte to opakovať, či po Džovi, či po Férovi, či po kom chcete. Proste normálne viete tam napáliť aj niečo, niečo akože humorné, či storka, či videjčo a kľudne tam proste pichnite nejakú svoju rozprávočku, ktorá za čo nič a že-

Mišo Gula: Ďalšia, ďalšia vec a myslím, že jedna z posledných v tejto časti bude, že Je málo ľudí, ktorí sú ochotní čítať, tvoju slohovú prácu. Rozoberali sme to už strašne veľakrát.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária, do toho sa nenávidím niektorí.

Mišo Gula: Keď budeš, keď budeš, niekoľko hodín, nedaj bože dní venovať tomu, aby si pripravil dokonalý text, ktorý je na tri až štvorky, je to super, ale tých ľudí, ktorí to budú ochotní čítať, bude že tak že desať. Vieš. A Twitter bol preto taký mega úspešný, že prinútil ľudí dávať myšlienky do stopädesiatich či stoosemdesiatich znakov. A neveríš, aj pod stopäťdesiatimi znakmi dokáže vzniknúť diskusia s tisíc komentármi. ak sa bavíme o kvalite, tak by som bol za to, aby ľudia, ak chcú kvalitu, tak nech dajú kvalitu do tej akoby že hlavnej myšlienky, ale nech nezabíjajú, nezabíjajú čas tým, že teraz budú si opravovať každé slovo, čiarku, neviem čo. Nie, proste položte nejakú zaujímavú myšlienku, napíš k tomu text na desať, dvadsať riadkov a von! A žiadne čakanie na, na totálne dokonalý post.

Mišo Ukropec: Dobre, ale tu by som ja dal teda taký malý hintíček, že prosím vás, ale ten text nech má ako štruktúru. A teraz nemám na mysli nutne, že úvod, jadro, záver, ale že aby sa to ľahšie čítalo, lebo niektorí majú taký ako fasa zvyk, že strašne je ten text buď zliaty dohromady, že je to proste-

Mišo Gula: Jak kniha

Mišo Ukropec: hrozne, hrozne dlhočizný odstavec a človek už potom idú oči krížom. A alebo zase akože opačný extrém, to sa mi tiež akože musím povedať, že nie úplne páči, keď je zase že príliš rozdrobené. Že ono ako nie je nič zlé, keď chcem vypichnúť nejaké slovíčko, tak dať ho ako do extra riadku, ale keď je vlastne tak akože polmetrový príspevok a strašne je to také ako rozbité, tiež sa to nečíta dobre.

Mišo Gula: Tak, é-

Mišo Ukropec: Akože myslite na to, že niekto to má čítať a keď to má čítať, tak malo by to mať akože nejakú, nejaký flow.

Mišo Gula: Tým, tým samotným textom, ako vyzerá, už netreba zaujať. Zaujať treba prvou vetou a obrázkom alebo videom. Ten ďalší text už má byť čo najjednoduchšie čitateľný, čo najprehľadnejší a výživný. Nie bullshitty.

Mišo Ukropec: Tak. Predstavte si, že píšete, pre priemerného čitateľa a to je ako so šoférmi. Predstavte si priemerného šoféra a polovica sú horší.

Mišo Gula: No inak dobrý, dobrý point, lebo toto som presne rozoberal, že, á, zo štatistík to nejak vychádza, že ty by si svoje texty mal písať, ak samozrejme to nepíšeš pre vyslovene nejakú odbornú obec, ale pre bežných ľudí, tak svoje texty by si mal písať na úrovni stredoškoláka maximálne.

Mišo Ukropec: No jasné, ja preto teraz som to akurát rozoberal s tým parťákom z Izraela, že: „Všimni si,“ Omer sa volá, „nedávam tam nikdy žiadne mega technické výrazy. Tí ľudia tomu nerozumejú. Tá moja audiencia sa síce zaujíma o technológie, inovácie, priemysel a neviem čo, ale oni v tom nie sú odborníci.“

Mišo Gula: Hlavne ten, čo dokonale pozná tie výrazy, väčšinou nie je tvoj klient.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Väčšinou je to buď konkurencia, alebo proste nejaký človek z-

Mišo Ukropec: Áno, entuziasta.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Alebo niečo, ale to neni môj zákazník. Môjho zákazníka má trápiť, má to, má trafiť, že: „Ty kokos! Jo, presne toto potrebujem vyriešiť.“

Mišo Gula: Toto je veľmi dôležité. A tvoj zákazník, ak by dokonale rozumel všetkej terminológii a čo ako funguje, tak ťa nepotrebuje. Takže ty komunikuj jednoducho.

Mišo Ukropec: Takže vážení, keď chcete získať kredibilitu, mať teda nejakých si fanúšikov, prípadne dokonca sa stať nejakou autoritou, čo máte robiť?

Mišo Gula: Tvoriť pravidelne, tak ako to stále hovoríme.

Mišo Ukropec: Pravidelne. Takže tak jak do gymu, čí bicáky a písať. Jak to bolo? Raz? Nie, trikrát?

Mišo Gula: Trikrát.

Mišo Ukropec: Trikrát.

Mišo Gula: Trikrát do týždňa. A kvalitu, prosím vás, keď my hovoríme, že nepreferujeme kvalitu pred kvantitou, tak tým nemyslíme, že máte písať bullshit. Tým len myslíme, že nemáte zbytočne veľa času venovať, opravovaniu a dokonalosti daného postu. Napísať, bim, vonku.

Mišo Ukropec: Tak, tak jak ty newslettery s-

Mišo Gula: Štvrtiny, no.

Mišo Ukropec: Bol.

Mišo Gula: Ale, ale post bol vonku.

Mišo Ukropec: Bol.

Mišo Gula: V noci som doce-docestoval a ráno bol post vonku. Vieš, shipping beats perfection.

Mišo Ukropec: Perfektné. Potom akurát si vymazal a dali sme ešte raz. Dobre, banda, čaute, čaute-

Mišo Gula: Čaute

Mišo Ukropec: a poslúchajte.

Zdieľať:LinkedInFacebook